Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200302 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200302.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľky H. G., bytom I. Č.. XX, Y., proti odporcovi Mestská časť Košice - Západ, Trieda SNP 39, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 240/2014/SO zo dňa 12.02.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 240/2014/SO zo dňa 12.02.2014. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. p.: 240/2014/SO zo dňa 12.02.2014 odporca podľa § 15 ods. 3 zákona SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice v v spojení s § 27 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien, podľa § 17 zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Čl. I § 2, 4 a 5 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neposkytol navrhovateľke jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľka požiadala Mestskú časť Košice - Západ o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, a to na zakúpenie hygienických potrieb a ošatenia. K svojej žiadosti doložila rozhodnutie príslušného ÚPSVaR v Košiciach č. KEl/ OPHN23/SOC/2013/4899-0007 zo dňa 26.09.2013, na základe ktorého bola navrhovateľke priznaná dávka v hmotnej núdzi pre dvojicu s dieťaťom v celkovej sume 97,85 eur mesačne od 01.09.2013. Konštatoval, že pri výpočte dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi bol zohľadnený príjem pozostávajúci z náhradného výživného na dieťa v sume 59,75 eur mesačne. Poukázal na to, že podmienky posúdenia a výška priznanej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov je výhradne v kompetencii príslušného ÚPSVaR v Košiciach. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že sa jedná o občana, ktorý je posúdený ako občan v hmotnej núdzi v zmysle uvedeného rozhodnutia ÚPSVaR. Žiadateľka je dlhodobo nezamestnaná, nie je evidovaná na príslušnom ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, je vydatá, do okruhu spoločne posudzovaných osôb patrí dcéra I. T. a manžel H.. C. G.. Na dcéru I. je súdom určené výživné a od 01.09.2013 ÚPSVaR znížil dávku v hmotnej núdzi z dôvodu zániku nároku na dávku pre dieťa plniace si povinnú školskú dochádzku. Ďalej uviedol, že poberateľka nedoložila ´úradu práce potvrdenie o plnení povinnej školskej dochádzky svojej dcéry. Konštatoval, že žiadateľka k svojej žiadosti doložila potvrdenie z ÚPSVaR zo dňa 17.01.2014, z ktorého vyplýva, že nevykonávala aktivačnú činnosť, dobrovoľnícku činnosť, či iné pracovné aktivity v rámci nezamestnanosti. Aktivačný príspevok nepoberá, ochranný príspevok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nepoberá (momentálne nie práceneschopná). Manžel žiadateľky taktiež nie je prijímateľom aktivačného príspevku, ani ochranného príspevku, pričom poberateľka s manželom nie sú evidovaný ako uchádzači o zamestnanie a nespĺňajú podmienky nároku na príspevok na bývanie. Poukázal na to, že Mestská časť Košice - Západ poskytla menovanej v minulosti jednorazovú dávku v hmotnej núdzi v celkovej sume 40 eur (r. 2011). Citoval ustanovenie § 17 ods. 1, § 27 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a konštatoval, že žiadateľka k svojej žiadosti nepredložila žiaden písomný doklad, ktorý by preukazoval oprávnenosť poskytnutia jednorazovej dávky v hmotnej núdzi na úhradu mimoriadnych výdavkov. Poukázal na to, že jednorazová dávka v hmotnej núdzi je dávka, ktorú môže obec poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, a ktorým sa v čase podania žiadosti o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi vypláca dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Uviedol, že poskytovateľ jednorazovej dávky v hmotnej núdzi pri posudzovaní možnosti poskytnutia dávky žiadateľke bral na zreteľ všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jej poskytnutie, či neposkytnutie. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že jednorazová dávka v hmotnej núdzi nie je nárokovateľnou dávkou, ale dávkou fakultatívnou, t.j. je na rozhodnutí orgánu verejnej správy - starostu Mestskej časti Košice - Západ, či po posúdení konkrétnych skutočností týkajúcich sa podanej žiadosti rozhodne o poskytnutí alebo neposkytnutí jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Domnievala sa, že došlo k porušeniu právomoci zodpovednej osoby z osobného motívu. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.03.2014 k opravnému prostriedku navrhovateľky uviedol, že trvá v plnom rozsahu na jeho rozhodnutí zo dňa 12.02.2014, v ktorom sú v odôvodnení uvedené skutočnosti, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní poskytnutia, resp. neposkytnutia jednorazovej dávky Mestskou časťou Košice - Západ. Uviedol, že osobnú zaujatosť odmieta, navrhovateľka (resp. jej manžel) podali žiadosť o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi priamo do podateľne Miestneho úradu, bez osobného kontaktu na sociálnom oddelení, pričom rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené poštou do vlastných rúk. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 06.03.2014 nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 23. mája 2014 navrhovateľka uviedla, že spolu s jej manželom sú evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Je si vedomá toho, že poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi nie je nárokovateľnou dávkou, ale je toho názoru, že jednorazová dávka v hmotnej núdzi jej nebola poskytnutá z osobného motívu, a to z toho dôvodu, že pán G., ktorý je zamestnancom navrhovateľa má známeho, s ktorým sa kamarátili a vzhľadom na konflikt medzi jej manželom a priateľom pána G., tento ich ubezpečil, že pokiaľ jej manžel nestiahne na neho žalobu, ktorú podal na súd, tento zabezpečí prostredníctvom pána G., že jej nebude a ani jej manželovi poskytnutá jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Ďalej uviedla, že v samotnom rozhodnutí odporcu nevidí žiadnu nezákonnosť, okrem nesprávneho uvedenia, že ona, ako aj jej manžel nie sú evidovaní na úrade práce, pričom ona aj jej manžel sú na úrade práce evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Zástupca odporcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporcu považuje za vecne správne, nakoľko bolo vydané v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 3-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.15) Súčet súm opakovanej priznanej jednorazovej dávky v tom istom kalendárnom roku nesmie presiahnuť sumu podľa prvej vety. Podľa § 27 písm. a/ citovaného zákona, obec rozhoduje o jednorazovej dávke. Zo žiadosti navrhovateľky o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ktorá sa nachádza v administratívnom spise odporcu vyplýva, že táto v žiadosti doručenej odporcovi dňa 17.01.2014 uviedla, že toho času je nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoby, ktoré žijú v jej spoločnej domácnosti uviedla manžela a dcéru a ako dôvody, pre ktoré žiada o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, uviedla nakúpenie hygienických potrieb a ošatenia. V predmetnej žiadosti navrhovateľka však neuviedla, resp. nepreukázala skutočné výdavky, do výšky ktorých by bolo možné jednorazovú dávku priznať tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odporca v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil navrhovateľku ako občana, ktorý je posúdený ako občan v hmotnej núdzi, pričom neposkytnutie jednorazovej dávky odôvodnil tým, že navrhovateľka nepredložila žiaden písomný doklad, ktorý by preukazoval oprávnenosť poskytnutia jednorazovej dávky v hmotnej núdzi na úhradu mimoriadnych výdavkov. Z uvedeného je zrejmé, že odporca poskytnutie jednorazovej dávky posudzoval a vyhodnotil v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., a teda dôvodom neposkytnutia jednorazovej dávky navrhovateľke nebola len skutočnosť, že jednorazová dávka v hmotnej núdzi nie je nárokovateľnou dávkou, ale dávkou fakultatívnou, aj keď odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na to poukazuje. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že odporca v tomto prípade vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci, nepriznanie jednorazovej dávky navrhovateľke odôvodnil tým, že k svojej žiadosti nepredložila žiaden písomný doklad, ktorý by preukazoval oprávnenosť poskytnutia jednorazovej dávky v hmotnej núdzi na úhradu mimoriadnych výdavkov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda na vec aplikoval správny právny predpis. Zároveň je potrebné uviesť, že jednorazová dávka v hmotnej núdzi je fakultatívna dávka, to znamená, že nie je v ustanovení § 17 ods. 1, 2 zákona č. 417/2013 Z. z. zakotvená povinnosť poskytnutia jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, ale len možnosť, teda nie je na ňu obligatórny nárok. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku ani nenamietala nezákonnosť rozhodnutia odporcu, bola si vedomá toho, že poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi nie je nárokovateľnou dávkou, avšak jej neposkytnutie odôvodňovala len osobným motívom zo strany zamestnanca odporcu, čo je podľa názoru súdu v danom prípade vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu irelevantné. Pokiaľ navrhovateľka na pojednávaní súdu uviedla, že v napadnutom rozhodnutí je nesprávne uvedené, že ona a jej manžel nie sú evidovaní na úrade práce, k tomu súd uvádza, že nejde o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p., napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 12.02.2014, ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.