Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200007 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200007.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu B. C. V. L. K. E. X. , U. XX, E., právne zast. JUDr. Eugen Kostovčík, daňový poradca a advokát, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného z 08.11.2013 č. 1100303/1/77903-533537/2013/5307 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 9801404/5/3746474/2013 zo dňa 09.08.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume 596,29 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 a o jej výsledku vyhotovil protokol č. 9801404/5/1643131/2013. Žalobca v roku 2011 vykonával obchodnú živnosť formou maloobchodu i veľkoobchodu a zaoberal sa aj chovom jazdeckých koní. Správca dane pri kontrole výdavkov zistil, že žalobca zaúčtoval do daňových výdavkov výdavky vo výške 3.161,70 eur, ktoré boli vynaložené v súvislosti s chovom jazdeckých koní a ktoré nesúviseli s jeho zdaniteľnými príjmami. Správca dane pri kontrole oprávnenosti uplatnenia výdavkov súvisiacich s chovom jazdeckých koní zistil, že u žalobcu tento chov nemá charakter podnikateľskej ale športovej činnosti, pretože podľa predložených účtovných dokladov ich žalobca choval na pretekárske účely. Žalobca sa zúčastňoval jazdeckých pretekov, na ktorých bola pri dosiahnutí určitých výkonov vyplatená symbolická odmena. Odmenu v sume 55,- eur, ktorú žalobca v roku 2011 dostal a zaúčtoval do daňových výdavkov, správca dane nepovažoval za príjem z podnikania, pretože ani chov pretekárskych koní nebol pre žalobcu podnikateľskou činnosťou. Žalobca sa k tomu vyjadril v tom zmysle, že v zmysle osvedčenia o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka vykonáva činnosť - chov a výcvik koní a predmetné výdavky s touto činnosťou súvisia a dodal, že ide o prípravu na ďalšiu jeho podnikateľskú činnosť, pretože plánuje rozbehnúť výcvikový areál, z ktorého v rokoch 2013 - 2014 predpokladá príjem. Tieto skutočnosti teda reálny účel využitia koní z hľadiska podnikateľského prínosu však žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal a nie sú známe ani z jeho účtovnej evidencie. Podľa zistenia správcu dane, kone žalobcu sú jazdecké kone, ktoré neslúžia ako hospodárske zvieratá, ich konská sila nebola a nie je využívaná v poľnohospodárstve, a neboli využívané ani na vyučovanie rekreačnej jazdy, čo má žalobca ako predmet podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení. Aktivitu koní ako hmotného majetku zaradeného do podnikania, žalobca nevyužil na podnikanie v zmysle obchodného zákonníka, teda na sústavnú činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku. Na základe toho preto správca dane vyvodil záver, že žalobca zahrnul výdavky vo výške 3.161,70 eur do základu dane z príjmov fyzickej osoby za rok
2011 neoprávnene. O uvedenú sumu výdavkov potom správca dane znížil celkové uplatnené výdavky žalobcu. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 neuviedol žiadne príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva patriace do § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., ale deklaroval len vykonávanie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia. Správca dane pri posúdení sporných výdavkov na chov koní nepreradil tieto z § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. do § 8 zákona č. 595/2003 Z.z., ale ich neuznal v nadväznosti na ust. § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Je nesporné, že samotné udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti ešte neznamená, že všetky výdavky, ktoré žalobca v súvislosti s touto činnosťou uplatní, správca dane automaticky uzná, ako výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov z podnikania. Samotná skutočnosť, že žalobcovi bolo vydané osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka neznamená, že chov koní musí mať u neho charakter podnikateľskej činnosti. Žalobcom uvedený dôvod využitia koní pre zdravotne postihnuté deti ( bezodplatne ), nie je dôkazom toho, že kone boli využívané na podnikateľské účely. Vykonávanie činnosti bezodplatne znamená nemožnosť uznania vynaložených výdavkov do daňových výdavkov. Správca dane posudzoval uplatnenie sporných výdavkov v súvislosti s dôkazmi, ktoré pri vykonaní kontroly zabezpečil a nebol pritom viazaný výsledkami kontroly za zdaňovacie obdobie roka 2004. Posudzovanie uplatnených výdavkov je najmä otázkou skutkovou, pričom pri každej daňovej kontrole správca dane vychádza z iných dôkazov a iných skutkových zistení. Nie je teda vylúčené, že správca dane posúdi rovnaký druh výdavkov u toho istého daňového subjektu v inom zdaňovacom období odlišne, pretože ich posudzuje na základe iných dôkazov, čo bolo aj v prípade žalobcu. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi, v skutočnosti jeho právnemu zástupcovi, dňa 21.11.2013.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu v zákonnej lehote dňa 03.01.2014 na súd žalobu a ňou sa domáhal jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Košice, č. 9801404/5/3746474/2013 zo dňa 09.08.2013 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pričom argumentoval tým, že ak sa v osvedčení žalobcu o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka ako predmet prevládajúcej činnosti uvádzajú iné práce a to chov a výcvik koní, potom príjmy žalobcu sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že žalobca v daňovom priznaní príjmy ( jazdeckú odmenu 55,- eur) omylom uviedol ako príjem zo živnosti podľa § 6 ods. 1, písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., pričom mal túto odmenu uviesť ako príjem podľa § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. Ak teda v jazdeckej odmene podľa žalovaného ide o príjem z podnikania, teda ide o zdaniteľný príjem, ktorý správne orgány nevylúčili zo zdaniteľných príjmov, potom záver správcu dane, že výdavky na chov koní nesúviseli so zdaniteľným príjmom sú v rozpore s logikou. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7Afs 43/2012, na ktorý poukazuje žalovaný vyplýva, že príjmy samostatne hospodáriaceho roľníka sú príjmami z podnikania, jeho činnosť je podnikaním, čo ostatne priznáva aj žalovaný. Ak teda príjmy samostatne hospodáriaceho roľníka sú príjmami z podnikania, potom nie je možné vylúčiť z daňovo uznaných výdavkov výdavky na chov koní z dôvodu, že chov pretekárskych koní, nie je podnikaním. V danom prípade jednoduchým poukázaním, že chov pretekárskych koní, nie je podnikaním, správca dane prostredníctvom § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. preradil výdavky žalobcu z § 6 uvedeného zákona do § 8 uvedeného zákona, podľa ktorého, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Žalobca, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. dosiahol daňovú stratu, o túto stratu môže v súlade so zákonom znížiť základ dane pri príjmoch podľa § 6 ods.1, písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. Správca dane ani žalovaný nikde neuvádzajú , ktorý zákon im umožňuje preradiť príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1, písm. a/ zákona 595/2003 Z.z. do príjmov podľa § 8 tohto zákona a takisto neuvádzajú, ktorý zákon im umožňuje posudzovať, aký výdavok je adekvátny k dosiahnutiu príjmov, aká daňová strata je akceptovateľná a aká už nie, čo žalobca považuje za prejav absolútnej svojvôle správnych orgánov.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 07.02.2014 a v ňom uviedol, že žalobca v daňovom priznaní za rok 2011 deklaroval len príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia (obchodná činnosť - nákup a predaj odevov), ktoré zaradil do riadku 2 tabuľky č. 1 daňového priznania, ako príjmy zo živnosti. Do týchto príjmov zahrnul aj jazdeckú odmenu vo výške 55,- eur. Daňový subjekt síce na ústnom pojednávaní zo dňa 15.02.2013 uviedol, že podľa osvedčenia o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka zo dňa 28.09.2000 vykonával činnosť a výcvik koní, ale skutočnosti súvisiace s výkonom týchto činností neboli predmetom účtovníctva žalobcu (neboli deklarované ako príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva
v tabuľke č. 1 riadok 1 daňového priznania). Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, že vykonával činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka, t.j. nepreukázal reálny účel využitia koní z hľadiska podnikateľského prínosu. Z uvedeného vyplýva, že správca dane, ako aj žalovaný dospeli k zhodnému záveru, že žalobca zahrnul výdavky vo výške 3.161,70 eur v súvislosti s chovom jazdeckých koní do základu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 neoprávnene, lebo ním vykonávaný chov koní nemá charakter podnikania, a teda ani odmena sa z hľadiska dane z príjmov nepovažuje za príjem z podnikania. Ani príjmy žalobcu ako samostatne hospodáriaceho roľníka, nie sú príjmy z podnikania, a teda výdavky zahrnul žalobca do základu dane v rozpore so znením ustanovenia § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Žalobca je síce oprávnený na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka podľa zákona č. 105/1990 Zb., ale vo svojej účtovnej evidencii a ani v daňovom priznaní tento príjem nezahrnul pod § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., z ktorého dôvodu nie je možné citované ustanovenie na tento prípad aplikovať. Správca dane nemohol preradiť príjmy podľa § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. do príjmov podľa § 8 citovaného zákona z dôvodu, že žalobca takéto príjmy v daňovom priznaní za rok 2011 nevykázal. Správca dane ponechal príjem vo výške 55,- eur v príjmoch vykázaných žalobcom podľa § 6 ods. 1, písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., hoci vzhľadom k charakteru tohto príjmu - nejde o príjem z podnikania, bol žalobcom zahrnutý pod citované ustanovenie zákona neoprávnene. Ide totiž o druh príjmu, ktorý je predmetom dane - zdaniteľný príjem a z hľadiska posúdenia samotného príjmu, nie je rozhodujúce jeho zaradenie do jednotlivých riadkov daňového priznania. Záverom vyjadrenia navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť.
Súd na základe ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zákona), predmetom dane sa rozumie príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.
Podľa ust. § 2 písm. h/ zákona zdaniteľným príjmom sa rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa ust. § 2 písm. i/ zákona daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust § 6 ods. 1 zákona príjmami z podnikania sú
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
b) príjmy zo živnosti,
c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),
d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.
Podľa ustanovenia § 6 ods.5 písm.a/ zákona okrem iného príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.
Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods.2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odsekov 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods.6 prvá až tretia veta zákona).
Podľa ust. § 21 ods. 1, veta prvá zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,
Podľa ust. § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. v znení zákona č. 219/1991 Zb. poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (ďalej len "samostatne hospodáriaci roľník"), ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách (ďalej len "poľnohospodárska výroba"), sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb
a) vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne
b) vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, 9a) len s týmto súhlasom, alebo
c) poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.
Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a dodal, že ak žalovaný tvrdí v prvostupňovom rozhodnutí, že chov koní nie je podnikaním, tak žalovaný v žalovanom rozhodnutí toto poopravil a súčasne taktiež uviedol, že nedošlo k preradeniu príjmov žalobcu z ust. § 6 do ust. § 8 zákona. Ďalej poukázal na ust. § 6 ods.5 zákona. Na záver poukázal na to, že ak žalobca chová 5 resp. 6 koní, tak všetky výdavky na chov týchto koní by mali byť zohľadnené žalobcovi ako výdavky na tieto kone, pretože ak tieto kone predá, tak z príjmu za predaj týchto koní mu tento príjem bude zdanený.
Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní súdu vyjadrila zhodne s obsahom svojho vyjadrenia zo dňa 07.02.2014 a dodala, že predmetom tohto konania je rok 2011, a to čo v daňovom
konaní uviedol žalobca, keď v daňovom priznaní svoj príjem - jazdeckú odmenu v sume 55,- eur uviedol v riadku 2 ako príjem podľa ust. § 6 ods. 1 písm.b) t.zn., príjem na základe živnosti. Predmetom činnosti žalobcu je rekreačná jazda na koni a jeho výdavky, ktoré neboli uznané, nie sú výdavkami súvisiacimi s príjmami žalobcu. Žalovaný jeho príjem z jazdeckej odmeny nevylúčil zo zdaniteľného príjmu len z toho dôvodu, že je jedno do ktorého riadku tento príjem v daňovom priznaní uvedie. Tento príjem nebol deklarovaný v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm.a). Pokiaľ ide o podnikateľskú a nepodnikateľskú činnosť žalobcu, tak žalobca kone využíval len na rekreačné jazdy, resp. na športové účely. Pokiaľ ide o poľnohospodársku činnosť, tak táto zo strany žalobcu nebola vykonávaná vôbec, kone neboli využívané na podnikateľskú činnosť.
Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 09.08.2013 č. 9801404/5/3746474/2013, ktorým tento vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 594,29 eur.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane pri daňovej kontrole, o ktorej bol spísaný protokol dňa 29.05.2013 podnikal v združení fyzických osôb na základe zmluvy o spoločnom podnikaní manželmi uzavretej dňa 01.01.1997 medzi G. C. B. B. C. v oblasti maloobchod a veľkoobchod s tovarmi v rozsahu voľných živností, pričom podľa výpisu zo živnostenského registra mal ako predmet podnikania uvedené aj „vyučovanie rekreačnej jazdy na koni“.
Podstatou sporu bolo posúdiť, či žalobcove výdavky v sume 6.323,53 eur a z nich 50 % podiel pripadajúci na žalobcu v sume 3161,70 eur boli zahrnuté do základu dane v rozpore s ustanovením § 21 zákona alebo nie.
Žalobca v daňovom priznaní deklaroval len príjmy z podnikateľskej činnosti za rok 2011 vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, ktoré zaradil do riadku 2 tabuľky č. 1 daňového priznania ako príjmy zo živnosti. V týchto príjmoch uviedol aj jazdeckú odmenu vo výške 55,- eur.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplynulo, že žalobca na ústnom pojednávaní dňa 15.02.2013 uviedol, že je zapísaný ako samostatný hospodáriaci roľník od 28.09.2000 a vykonáva aj činnosť - výcvik koní, ktoré skutočnosti súvisiace s výkonom tejto činnosti neboli predmetom účtovníctva žalobcu, to znamená, že neboli deklarované ako príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva v tabuľke č.1 riadku 1 daňového priznania.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nie je možné konštatovať, že by žalobca správcovi dane predložil dôkazy o tom, že vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, teda nepreukázal reálny účel využitia koní z hľadiska podnikateľského prínosu, pretože žalobca len navštevoval jazdecké preteky, na ktorých pretekali jeho kone. Na takýchto pretekoch pri dosiahnutí určitých výkonov bola mu priznaná jazdecká odmena, ktorá v kontrolovanom období v roku 2011 bola v sume 55,- eur.
Ako vyplýva z definície podnikania uvedenej v ustanovení § 2 ods.1 Obchodného zákonníka pri podnikaní musia byť splnené kumulatívne podmienky a okrem iného musí sa jednať o sústavne vykonávanú činnosť za účelom dosiahnutia zisku žalobcom vykonávanú samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že ako predmet podnikania je v tomto výpise zo živnostenského registra okrem iného uvedené aj vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, ale nie je tam uvedený chov a výcvik koní ako to tvrdil žalobca v priebehu daňovej kontroly ako aj v žalobe. Chov a výcvik koní žalobca uviedol až počas výkonu daňovej kontroly, avšak ani v tejto činnosti žalobcu nemožno vidieť, ani sústavne vykonávanú činnosť, ani zisk.
Podľa názoru súdu žalobca nedokázal správnym orgánom vyvrátiť ich tvrdenie, podľa ktorého vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, z ktorého žalobca nemal žiadny príjem, ani chov koní, ktorý nemal v predmete činnosti ako je to zrejmé z aktuálneho výpisu z obchodného registra, že by mal u neho iný charakter ako charakter športovej činnosti, resp. charakter jeho záľuby zúčastňovať sa jazdeckých
pretekov. Žalobca taktiež nevedel správnym orgánom predložiť relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach ohľadne plánovanej výstavby výcvikového areálu.
Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca výdavky v sume 3.161,70 eur v súvislosti s rekreačnom jazdou na koni, či chovom jazdeckých koní zahrnul do základu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 neoprávnene, pretože ním vykonávaný chov koní nemá charakter podnikania, a teda ani odmenu z hľadiska dane z príjmov nemožno považovať za príjem žalobcu z podnikania.
Pokiaľ ide o príjmy žalobcu ako samostatne hospodáriaceho roľníka, tak ani tieto nemožno považovať za príjmy z podnikania a ak ich žalobca zahrnul do základu dane v rozpore so znením ustanovenia § 21 zákona, tak aj keď je žalobca oprávnený na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka podľa zákona č. 105/1990 Zb., tak vo svojej účtovnej evidencii ani v daňovom priznaní tieto príjmy neuviedol podľa ustanovenia § 6 ods.1 písm.a/ zákona, a preto nie je možné toto ustanovenie na prípad žalobcu použiť.
Správca dane podľa názoru súdu nepreradil príjmy podľa § 6 ods.1 písm.a/ zákona do príjmov podľa § 8 zákona ako to tvrdil žalobca, pretože žalobca takého príjmy neuviedol ako príjmy za rok 2011 uvedené v ustanovení § 6 ods.1 písm.a/ zákona.
Vzhľadom na charakter tohto príjmu vo výške 55,- eur, ktoré žalobca uviedol ako príjem podľa § 6 ods.1 písm.b/ zákona nejde o príjem z podnikania, preto súd zastáva názor zhodne s názorom žalovaného, že tento príjem bol zahrnutý pod ustanovenie § 6 ods.1 písm.b/ zákona neoprávnene, lebo ide o druh príjmu, ktorý je predmetom dane a teda o zdaniteľný príjem z hľadiska posúdenia samotného príjmu a nie je preto rozhodujúce jeho zaradenie do toho ktorého riadku daňového priznania.
Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ako nedôvodnú, považujúc rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade so zákonom podľa ustanovenia § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.
Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods.1 O.s.p.). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.