{"guid": "700bf86f-ce93-4852-b506-58a5800afbd8:129c5114-133c-404d-a534-cb3693575f13", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200007.1", "spisova_znacka": "6S/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/3/2014 z 22. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. októbra 2014, sp. zn. 6S/3/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200007.1", "identifikacne_cislo": "7014200007", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Milan Konček", "sudca_id": 1601, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-koncek-1601", "datum_vydania": "2014-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/105", "nazov": "predpis č. 105/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/105", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/129c5114-133c-404d-a534-cb3693575f13", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 6S/3/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7014200007\nDátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu\nJUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu B. C. V. L. K. E. X. , U. XX, E.,\nprávne zast. JUDr. Eugen Kostovčík, daňový poradca a advokát, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému\nFinančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu\nžalovaného z 08.11.2013 č. 1100303/1/77903-533537/2013/5307 jednomyseľne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nŽalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa  § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.,\npotvrdil  rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 9801404/5/3746474/2013  zo dňa 09.08.2013, ktorým\nbol žalobcovi  podľa  § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z.  vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej\nosoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume 596,29 eur.  V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný\npoukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie\nobdobie roka 2011 a o jej výsledku vyhotovil protokol č. 9801404/5/1643131/2013. Žalobca v roku  2011\nvykonával obchodnú živnosť formou maloobchodu i veľkoobchodu a zaoberal sa aj chovom jazdeckých\nkoní. Správca dane pri kontrole výdavkov zistil, že  žalobca zaúčtoval do daňových výdavkov výdavky\nvo výške 3.161,70 eur, ktoré boli vynaložené v súvislosti s chovom jazdeckých koní a ktoré nesúviseli\ns jeho zdaniteľnými príjmami. Správca dane pri kontrole oprávnenosti uplatnenia výdavkov súvisiacich\ns chovom jazdeckých koní  zistil, že u žalobcu tento chov nemá charakter podnikateľskej ale športovej\nčinnosti, pretože podľa predložených účtovných dokladov ich žalobca choval  na pretekárske účely.\nŽalobca sa zúčastňoval jazdeckých pretekov, na ktorých  bola pri dosiahnutí určitých výkonov vyplatená\nsymbolická odmena. Odmenu v sume 55,- eur, ktorú žalobca v roku 2011 dostal a zaúčtoval do daňových\nvýdavkov, správca dane nepovažoval za príjem z podnikania, pretože ani chov pretekárskych koní nebol\npre žalobcu  podnikateľskou činnosťou.  Žalobca sa k tomu vyjadril v tom zmysle, že v zmysle osvedčenia\no zápise samostatne hospodáriaceho roľníka vykonáva činnosť - chov a výcvik koní a predmetné\nvýdavky s touto činnosťou súvisia a dodal, že ide o prípravu  na ďalšiu jeho podnikateľskú činnosť,\npretože plánuje  rozbehnúť výcvikový areál, z ktorého v rokoch 2013 - 2014 predpokladá príjem. Tieto\nskutočnosti teda  reálny účel využitia koní z hľadiska podnikateľského prínosu však  žalobca žiadnym\ndôkazom nepreukázal a nie sú známe ani  z jeho účtovnej evidencie.  Podľa zistenia správcu dane,\nkone žalobcu sú jazdecké kone, ktoré neslúžia ako hospodárske zvieratá, ich konská sila nebola a nie je\nvyužívaná v poľnohospodárstve, a neboli  využívané ani na vyučovanie rekreačnej jazdy, čo má žalobca\nako predmet podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení. Aktivitu koní ako hmotného majetku\nzaradeného do podnikania, žalobca nevyužil na podnikanie v zmysle obchodného zákonníka, teda na\nsústavnú činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku. Na základe toho preto správca dane  vyvodil\nzáver, že žalobca  zahrnul výdavky vo výške 3.161,70 eur do základu dane z príjmov fyzickej osoby za rok\n\n2011 neoprávnene.  O uvedenú sumu výdavkov potom správca dane  znížil celkové uplatnené výdavky\nžalobcu. Žalobca  v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 neuviedol žiadne  príjmy z\npoľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva patriace do  § 6 ods. 1, písm. a/  zákona\nč. 595/2003 Z.z., ale deklaroval len vykonávanie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského\noprávnenia. Správca dane pri posúdení  sporných výdavkov na chov  koní nepreradil  tieto z  § 6 zákona\nč. 595/2003 Z.z. do  § 8 zákona č. 595/2003 Z.z., ale ich neuznal v nadväznosti na ust.  § 21 zákona č.\n595/2003 Z.z. Je nesporné, že samotné udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti ešte neznamená,\nže všetky výdavky, ktoré žalobca v súvislosti s touto činnosťou uplatní, správca dane automaticky uzná,\nako výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov z podnikania. Samotná skutočnosť, že žalobcovi bolo\nvydané osvedčenie  o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka neznamená, že chov\nkoní musí mať  u neho charakter podnikateľskej činnosti. Žalobcom uvedený dôvod využitia koní pre\nzdravotne postihnuté deti ( bezodplatne ), nie je dôkazom toho, že kone boli využívané na podnikateľské\núčely. Vykonávanie  činnosti bezodplatne znamená nemožnosť uznania vynaložených výdavkov do\ndaňových výdavkov. Správca dane  posudzoval uplatnenie sporných výdavkov v súvislosti s dôkazmi,\nktoré pri vykonaní kontroly zabezpečil a nebol  pritom viazaný výsledkami kontroly  za zdaňovacie\nobdobie  roka 2004. Posudzovanie  uplatnených výdavkov je najmä otázkou skutkovou, pričom pri každej\ndaňovej kontrole  správca dane vychádza z iných dôkazov  a iných skutkových  zistení. Nie je teda\nvylúčené, že správca dane posúdi rovnaký druh  výdavkov u toho istého   daňového subjektu  v inom\nzdaňovacom  období odlišne, pretože ich posudzuje  na základe iných dôkazov, čo bolo aj v prípade\nžalobcu.  Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi, v skutočnosti  jeho právnemu zástupcovi,\ndňa 21.11.2013.\n\nProti rozhodnutiu  žalovaného podal žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu v zákonnej lehote dňa\n03.01.2014 na súd žalobu  a ňou sa domáhal jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu\nKošice, č. 9801404/5/3746474/2013  zo dňa 09.08.2013 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň žiadal  priznať mu náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je\nnezákonné, pričom argumentoval tým, že ak sa v osvedčení žalobcu o zápise do evidencie samostatne\nhospodáriaceho roľníka ako predmet prevládajúcej činnosti uvádzajú iné práce a to chov a výcvik koní,\npotom príjmy žalobcu sú príjmami z podnikania podľa  § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z.\nNa tejto skutočnosti nič nemení to, že žalobca v daňovom priznaní príjmy ( jazdeckú odmenu 55,- eur)\nomylom uviedol  ako príjem zo živnosti podľa  § 6 ods. 1, písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., pričom mal\ntúto odmenu uviesť ako príjem podľa  § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. Ak teda v jazdeckej\nodmene podľa žalovaného ide o príjem z podnikania, teda ide o zdaniteľný  príjem, ktorý správne orgány\nnevylúčili zo zdaniteľných príjmov, potom záver správcu dane, že výdavky na chov koní nesúviseli\nso zdaniteľným príjmom sú v rozpore s logikou. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn.\n7Afs 43/2012, na ktorý poukazuje žalovaný vyplýva, že príjmy samostatne hospodáriaceho roľníka sú\npríjmami z podnikania, jeho činnosť je podnikaním, čo ostatne priznáva aj žalovaný. Ak teda  príjmy\nsamostatne hospodáriaceho roľníka sú príjmami z podnikania, potom nie je možné vylúčiť z daňovo\nuznaných výdavkov výdavky na chov koní z dôvodu, že chov pretekárskych koní, nie je podnikaním.\nV danom prípade jednoduchým poukázaním, že chov pretekárskych koní, nie je podnikaním, správca\ndane prostredníctvom  § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. preradil výdavky žalobcu z § 6 uvedeného zákona\ndo  § 8 uvedeného zákona, podľa ktorého, ak  sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie\nako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Žalobca, ktorý  pri príjmoch podľa  § 6 ods. 1, písm. a/  zákona\nč. 595/2003 Z.z. dosiahol daňovú stratu, o túto stratu môže v súlade so zákonom znížiť základ dane\npri príjmoch podľa  § 6 ods.1, písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. Správca dane ani žalovaný nikde\nneuvádzajú , ktorý zákon im umožňuje preradiť príjmy z podnikania podľa  § 6 ods. 1, písm. a/ zákona\n595/2003 Z.z. do príjmov podľa  § 8 tohto zákona a takisto neuvádzajú, ktorý zákon im umožňuje\nposudzovať, aký výdavok je adekvátny k dosiahnutiu príjmov, aká daňová strata je akceptovateľná a\naká už nie, čo žalobca považuje za prejav absolútnej svojvôle správnych orgánov.\n\nŽalovaný sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 07.02.2014  a v ňom uviedol, že\nžalobca v daňovom priznaní za rok 2011 deklaroval len príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej\nna základe živnostenského oprávnenia (obchodná činnosť - nákup a predaj odevov), ktoré zaradil do\nriadku 2 tabuľky č. 1 daňového priznania, ako príjmy zo živnosti. Do týchto príjmov zahrnul aj jazdeckú\nodmenu vo výške 55,- eur.  Daňový subjekt síce na ústnom pojednávaní zo dňa 15.02.2013 uviedol,\nže podľa osvedčenia o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka zo dňa  28.09.2000 vykonával\nčinnosť a výcvik koní, ale skutočnosti súvisiace s výkonom týchto činností neboli predmetom účtovníctva\nžalobcu (neboli deklarované ako príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného  a vodného hospodárstva\n\nv tabuľke č. 1 riadok 1 daňového priznania). Žalobca nepredložil  správcovi dane žiadne dôkazy, že\nvykonával činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka, t.j. nepreukázal reálny účel využitia koní z\nhľadiska podnikateľského prínosu. Z uvedeného vyplýva, že správca dane, ako aj žalovaný  dospeli k\nzhodnému záveru, že žalobca zahrnul výdavky vo výške 3.161,70 eur v súvislosti s chovom jazdeckých\nkoní do základu dane z príjmov fyzickej osoby  za rok 2011 neoprávnene, lebo ním vykonávaný chov\nkoní nemá charakter podnikania, a teda ani odmena sa z hľadiska  dane z príjmov nepovažuje za príjem\nz podnikania. Ani príjmy žalobcu ako samostatne hospodáriaceho roľníka, nie sú príjmy z podnikania,\na teda výdavky zahrnul žalobca  do základu dane v rozpore so znením ustanovenia  § 21 zákona\nč. 595/2003 Z.z. Žalobca je síce oprávnený  na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka\npodľa zákona č. 105/1990 Zb., ale vo svojej účtovnej evidencii a ani v daňovom priznaní tento príjem\nnezahrnul pod  § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., z ktorého dôvodu nie je možné citované\nustanovenie na tento prípad aplikovať.  Správca dane nemohol preradiť príjmy podľa  § 6 ods. 1, písm.\na/ zákona č. 595/2003 Z.z. do príjmov podľa  § 8 citovaného zákona z dôvodu, že žalobca takéto\npríjmy v daňovom  priznaní za rok 2011 nevykázal. Správca dane ponechal príjem vo výške 55,- eur v\npríjmoch vykázaných žalobcom podľa  § 6 ods. 1, písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., hoci vzhľadom k\ncharakteru tohto príjmu - nejde o príjem z podnikania, bol žalobcom zahrnutý pod citované ustanovenie\nzákona neoprávnene. Ide totiž o druh príjmu, ktorý je predmetom dane - zdaniteľný príjem a z hľadiska\nposúdenia samotného príjmu, nie je rozhodujúce jeho zaradenie do jednotlivých riadkov daňového\npriznania. Záverom vyjadrenia navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť.\n\nSúd na základe ustanovenia  § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po vypočutí účastníkov\nkonania na pojednávaní, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov dospel k\nzáveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených\ndôvodov.\n\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).\n\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj\nďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba  tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.).\n\nPri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa ust. § 2 písm. b)  zákona č.595/2003 Z.z.  o dani z príjmov (ďalej len zákona), predmetom dane\nsa rozumie príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne\nvymedzeného predmetu dane podľa § 12.\n\nPodľa ust. § 2 písm. h/ zákona   zdaniteľným príjmom sa rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie\nje oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa ust. § 2 písm. i/ zákona  daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa ust § 6 ods. 1 zákona príjmami z podnikania sú\n\na) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,\n\nb) príjmy zo živnosti,\n\nc) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov  neuvedené v písmenách a) a b),\n\nd) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa\nodsekov 7 a 8.\n\nPodľa ustanovenia § 6 ods.5 písm.a/ zákona okrem iného príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.\n\nNa zistenie  základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa  odsekov 3 a 4 sa použijú\nustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví\nzáklad dane  (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods.2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené\ns príjmami podľa odsekov 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods.6  prvá\naž tretia veta zákona).\n\nPodľa ust. § 21 ods. 1, veta prvá zákona  daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia\nso zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých\nvynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,\n\nPodľa ust. § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. v znení zákona č. 219/1991 Zb. poľnohospodárskou\nvýrobou vykonávanou podnikateľom (ďalej len \"samostatne hospodáriaci roľník\"), ktorého činnosť\nspočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách\n(ďalej len \"poľnohospodárska výroba\"), sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá\nosobne alebo pomocou iných osôb\n\na) vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich\npredajom, prípadne\n\nb) vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto\nčinnosť súhlas podľa osobitných predpisov, 9a) len s týmto súhlasom, alebo\n\nc) poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých\nvyužíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto\nvýrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.\n\nPodľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná\nsamostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.\n\nNa pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a dodal, že ak\nžalovaný tvrdí v prvostupňovom rozhodnutí, že chov koní nie je podnikaním, tak žalovaný v žalovanom\nrozhodnutí toto poopravil a súčasne taktiež uviedol, že nedošlo k preradeniu príjmov žalobcu z ust. § 6\ndo ust. § 8 zákona.  Ďalej poukázal na ust. § 6 ods.5 zákona. Na záver poukázal na to, že ak žalobca\nchová 5 resp. 6 koní, tak všetky výdavky na chov týchto koní by mali byť zohľadnené žalobcovi ako\nvýdavky na tieto kone, pretože ak tieto  kone predá, tak z príjmu  za predaj týchto koní mu tento príjem\nbude zdanený.\n\nPoverená zástupkyňa  žalovaného  sa na pojednávaní súdu vyjadrila zhodne s obsahom svojho\nvyjadrenia zo dňa 07.02.2014 a dodala, že predmetom tohto konania je rok 2011, a to čo v daňovom\n\nkonaní uviedol žalobca, keď v daňovom  priznaní svoj príjem - jazdeckú odmenu v sume 55,- eur uviedol\nv riadku 2 ako príjem podľa ust. § 6 ods. 1 písm.b)   t.zn.,  príjem na základe živnosti.  Predmetom\nčinnosti žalobcu je rekreačná jazda na koni a jeho výdavky, ktoré neboli uznané, nie sú výdavkami\nsúvisiacimi s príjmami žalobcu. Žalovaný jeho príjem z jazdeckej odmeny nevylúčil zo zdaniteľného\npríjmu len z toho dôvodu, že je jedno do ktorého riadku tento príjem v daňovom priznaní uvedie. Tento\npríjem nebol deklarovaný v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm.a).  Pokiaľ ide o podnikateľskú a nepodnikateľskú\nčinnosť žalobcu, tak žalobca kone využíval len na rekreačné jazdy, resp. na športové účely. Pokiaľ ide o\npoľnohospodársku činnosť, tak táto zo strany žalobcu nebola vykonávaná vôbec, kone neboli využívané\nna podnikateľskú činnosť.\n\nÚlohou súdu v preskúmavanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej piatej časti O.s.p. preskúmať\nzákonnosť  rozhodnutia  žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice\nzo dňa 09.08.2013 č. 9801404/5/3746474/2013, ktorým tento vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov\nfyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 594,29 eur.\n\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane pri daňovej kontrole, o ktorej\nbol spísaný protokol dňa 29.05.2013 podnikal  v združení fyzických osôb na základe zmluvy o spoločnom\npodnikaní manželmi uzavretej dňa 01.01.1997 medzi G. C. B. B. C. v oblasti maloobchod a veľkoobchod\ns tovarmi v rozsahu voľných živností, pričom podľa výpisu zo živnostenského registra  mal ako predmet\npodnikania uvedené aj „vyučovanie rekreačnej jazdy na koni“.\n\nPodstatou sporu  bolo posúdiť, či žalobcove výdavky v sume 6.323,53 eur a z nich 50 % podiel pripadajúci\nna žalobcu v sume 3161,70 eur boli zahrnuté do základu dane  v rozpore s ustanovením § 21 zákona\nalebo nie.\n\nŽalobca v daňovom priznaní deklaroval len príjmy z podnikateľskej činnosti  za rok 2011 vykonávanej\nna základe živnostenského oprávnenia, ktoré zaradil do riadku 2 tabuľky č. 1 daňového priznania ako\npríjmy zo živnosti.  V týchto príjmoch uviedol aj jazdeckú odmenu vo výške 55,- eur.\n\nZ obsahu  administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplynulo, že žalobca na ústnom pojednávaní dňa\n15.02.2013 uviedol, že  je zapísaný ako samostatný hospodáriaci roľník od 28.09.2000 a vykonáva aj\nčinnosť - výcvik koní, ktoré   skutočnosti  súvisiace s výkonom tejto činnosti neboli predmetom účtovníctva\nžalobcu, to znamená, že neboli deklarované ako príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného\nhospodárstva v tabuľke č.1 riadku 1 daňového priznania.\n\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného  nie je možné konštatovať, že by žalobca správcovi dane\npredložil dôkazy o tom, že vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, teda  nepreukázal\nreálny účel využitia koní z hľadiska podnikateľského prínosu, pretože žalobca len navštevoval jazdecké\npreteky, na ktorých pretekali jeho kone. Na takýchto pretekoch pri dosiahnutí určitých výkonov  bola  mu\npriznaná jazdecká odmena, ktorá  v kontrolovanom období v roku 2011  bola v sume 55,- eur.\n\nAko vyplýva z definície podnikania uvedenej v ustanovení § 2 ods.1  Obchodného zákonníka pri\npodnikaní musia byť splnené kumulatívne podmienky a okrem iného  musí sa jednať o sústavne\nvykonávanú činnosť za účelom dosiahnutia zisku žalobcom vykonávanú samostatne vo vlastnom mene\na na vlastnú zodpovednosť.\n\nZ aktuálneho výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že ako predmet podnikania je v tomto výpise\nzo živnostenského registra okrem iného uvedené aj vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, ale nie je tam\nuvedený chov a výcvik koní ako to tvrdil žalobca v priebehu daňovej kontroly ako aj v žalobe. Chov\na výcvik koní žalobca  uviedol až počas výkonu daňovej kontroly, avšak ani v tejto činnosti  žalobcu\nnemožno  vidieť, ani sústavne vykonávanú činnosť, ani zisk.\n\nPodľa názoru súdu žalobca nedokázal správnym orgánom vyvrátiť ich tvrdenie, podľa ktorého\nvyučovanie rekreačnej jazdy na koni, z ktorého žalobca nemal žiadny príjem, ani chov  koní, ktorý nemal\nv predmete činnosti ako je to zrejmé z aktuálneho výpisu  z obchodného registra, že by mal u neho\niný charakter ako charakter športovej činnosti, resp.  charakter jeho záľuby zúčastňovať sa jazdeckých\n\npretekov. Žalobca taktiež nevedel správnym orgánom predložiť relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach\nohľadne plánovanej výstavby výcvikového areálu.\n\nSúd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi ku dňu vydania rozhodnutia\nžalovaného dospel k záveru, že žalobca výdavky v sume 3.161,70 eur v súvislosti s rekreačnom jazdou\nna koni, či  chovom jazdeckých koní zahrnul do základu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011\nneoprávnene, pretože  ním vykonávaný chov koní nemá charakter podnikania, a teda ani odmenu z\nhľadiska dane z príjmov nemožno považovať za príjem žalobcu z podnikania.\n\nPokiaľ ide o príjmy žalobcu  ako samostatne hospodáriaceho roľníka, tak ani tieto nemožno považovať\nza príjmy z podnikania a ak ich žalobca zahrnul do základu dane  v rozpore so znením ustanovenia § 21\nzákona, tak aj keď je žalobca oprávnený na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka podľa\nzákona č. 105/1990 Zb., tak vo svojej účtovnej evidencii ani v daňovom priznaní tieto príjmy  neuviedol\npodľa ustanovenia § 6 ods.1 písm.a/ zákona, a preto nie je možné  toto ustanovenie na prípad žalobcu\npoužiť.\n\nSprávca dane podľa názoru súdu nepreradil príjmy podľa § 6 ods.1 písm.a/ zákona do príjmov podľa §\n8 zákona ako to tvrdil žalobca, pretože žalobca takého príjmy neuviedol ako príjmy za rok 2011 uvedené\nv ustanovení  § 6 ods.1 písm.a/ zákona.\n\nVzhľadom na charakter tohto príjmu vo výške 55,- eur, ktoré žalobca uviedol ako príjem podľa § 6 ods.1\npísm.b/ zákona nejde o príjem z podnikania, preto súd zastáva názor zhodne s názorom žalovaného,\nže tento príjem bol zahrnutý  pod ustanovenie § 6 ods.1 písm.b/ zákona neoprávnene, lebo ide o druh\npríjmu, ktorý je predmetom dane a teda o zdaniteľný príjem z hľadiska posúdenia samotného príjmu a\nnie je preto rozhodujúce jeho  zaradenie do toho ktorého riadku daňového priznania.\n\nPreto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe  ako\nnedôvodnú, považujúc rozhodnutie žalovaného  za vecne správne a vydané v súlade so zákonom  podľa\nustanovenia § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.\n\nŽalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k\nods.1 O.s.p.).\nVo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v\nBratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za\nnesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}