KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Košice26. 2. 2014plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sp/37/2013 z 26. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 26. februára 2014, sp. zn. 6Sp/37/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201118.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201118
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201118.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: T. N., U.
XX, K. X. - K., proti odporcovi: Okresný úrad Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13,
Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. A/2013/00158-7/Rk zo dňa 8.7.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. A/2013/00158-7/Rk zo dňa 8.7.2013 podľa ust. § 250j ods. 2 písm.
a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca ako orgán vecne príslušný podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nesk. predpisov, uznala navrhovateľa ako
oprávnenú osobu na vydanie nehnuteľnosti - parc.č. XXX/X, k.ú. U., spĺňajúc ust. § 3 ods. 1 písm.
o/ zák.č. 503/2003 Z.z., a preto jej priznal právo na náhradu za prevzatú nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu, v jeho zvyšnej časti - XXX m2 z dôvodu, že táto časť pzkn. vl.č. XX je vo vlastníctve právnickej
osoby K. U., s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z.

Odporca v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v pzkn č. XX k.ú. U. je vlastníkom pozemku parcely č. XXX/
X U. X H. N. v celosti /pôvodná parcela o výmere XXX m2/. Táto parcela bola v roku 1982 začlenená
do parcely č. XXX/X pre individuálnu bytovú výstavbu, ktorý mal byť aj vyvlastnený, podľa identifikácie
č. XXX/XX. Okolité pozemky boli vyvlastnené rozhodnutím ONV X. T. č. Výst. ÚP 3095/84-Ng zo dňa
11.5.1984, v uvedenom vyvlastňovacom rozhodnutí parcela č. XXX/X uvedená nebola. Identifikácia
pozemkov č. K 1 XXX/XXXX zo dňa 12.2.2010 potvrdzuje, že pozemok XXX/X je vedený na LV č. XXX
ako parcela č. XXX/X trvalé porasty o výmere XX m2 a parc.č. XXX/X trvalé porasty o výmere XXX m2 vo
vlastníctve reštituenta v celosti, k.ú. U. a zvyšok výmery uvedeného pozemku /neuviedol ktorého - pozn.
súdu/, je vedený na LV č. XXX ako časť parc. č. XXX - zastavaná plocha vo vlastníctve K. U., k.ú. U..

Rozhodnutie odporcu č. 7 Sp 5/2010 zo dňa 18.2.2011 bolo zrušené rozsudkom NS SR č. 1 Sžr 72/2011
zo dňa 14.2.2012. Po tomto rozhodnutí NS SR správny orgán nazrel do delimitačného protokolu, kúpnej
zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad k nehnuteľnosti nadobudnutej fyzickými osobami R. M. a U.
M., pozemok C KN parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorý bol oddelený od
pozemku parc.č. XXX geometrickým plánom č. XX/XXXX, LV č. XXX, pod č. V539/11 zo dňa 21.4.2011
a súčasne požiadal o identifikáciu pozemku č. XXX/X. Parcela č. XXX/X je v súčasnosti vedená na LV
č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vo vlastníctve T. N. v celosti a zvyšok výmery tohto



pozemku je vedený na LV č. XXX ako parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
vo vlastníctve Obce U., k.ú. U.. Uviedol ďalej, že aj Správa katastra Košice okolie doručila odporcovi
podanie zo dňa 16.5.2013, v ktorom sa uvádza, že nie je v právomoci správy katastra meniť zápisy na
základe verejnej listiny, ktorým považoval práve predložený delimitačný protokol, preukazujúci prechod
nehnuteľnosti zo štátu na obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. v znení nesk. predpisov. Obec U.Š.
považoval za takú právnickú osobu, ktorá nie je povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 303/2003
Z.z., preto v nadväznosti na ust. § 6 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z., mohol vydať
iba rozhodnutie o bezodplatnom prevode pozemkov v ich náhrade za iný tak, ako to uviedol vo výroku
napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok. Uviedol, že nesúhlasí s priznanou náhradou
za iný pozemok a žiada, aby mu bol vrátený v pôvodnom stave, keďže tento pozemok nie je zastavaný.
Uvedený opravný prostriedok doplnil písomným podaním zo dňa 19.1.2014, ku ktorému predložil
fotodokumentáciu, ako aj ďalšie dôkazy, preukazujúce jeho vlastnícke práva k parcele č. XXX/X, ktorá
bola neustále menená a jej rozsah včlenený do iných parciel, čo aj preukazuje LV č. XXX, XXX a i.,
pričom dôraz kládol na oznámenie správy katastra Košice okolie zo dňa 18.8.2008, č. X-3118Pr, ktorým
mu bolo oznámené, že nie je vlastníkom časti pozemku parc.č. XXX/X, ktorá okrem iného nikdy nebola
vyvlastnená.

Odporca dňa 25.10.2013 podal vyjadrenie k opravnému prostriedku navrhovateľa, v ktorom zotrval na
svojom pôvodnom stanovisku totožným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Súd preskúmal rozhodnutie odporcu v intenciách ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že nie je daný dôvod
na potvrdenie rozhodnutia, pre nesprávny právny výklad ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
nesk. predpisov, z.č. 145/2013 Z.z., z.č. 180/2013 Z.z., preto súd rozhodnutie odporcu zrušil podľa ust.
§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, v nadväznosti na ust. § 250q ods.
2 prvá veta O.s.p.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, prečo sa nevysporiadal s právnym záverom
NS SR vyslovenom v rozsudku č. 1 Sžr/72/2011 zo dňa 14.2.2012, týkajúci sa týchto skutočností:

- či K. U. mohla nadobudnúť do svojho vlastníctva vec, ktorá prešla na štát bez právneho dôvodu,

- ako sa správny orgán vysporiadal s dedičským rozhodnutím, predloženým mu v rámci správneho
konania navrhovateľom, v ktorom nadobudol vlastnícke práva po poručiteľovi H. N. v celosti k parcele
č. XXX/X k.ú. U., rozhodnutie č. D 1229/90,

- dodržiavanie zásady legality v zmysle čl. 2 ods. 2, v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z., čo
uznal aj odporca vo výroku svojho rozhodnutia v zákonnej lehote a zákonným spôsobom aj preukázal, že
je oprávnenou osobou v tej časti svojej nehnuteľnosti, ktorá mu doposiaľ nebola rozhodnutím správneho
orgánu vrátená, i keď, ako preukázal, táto časť nehnuteľnosti nie je zastavaná a nič nebráni tomu, aby
mu bola vydaná in natura.

Názor odporcu spočívajúci v tom, že v danom prípade platí ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 503/2003 Z.z., nie je správny, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ si svoj reštitučný nárok uplatnil
dňa 27.12.2004 k pôvodnej parcele o výmere XXX m2. Od tejto doby, s touto parcelou sa nemohlo



žiadnym spôsobom nakladať ani napriek tomu, že K. U. na základe delimitačného protokolu, od
odovzdávajúceho ONV Košice - vidiek si nechala zapísať vlastnícke práva k nehnuteľnostiam uvedených
v zozname č. 1, 2 zo dňa 18.11.1991, LV č. X, HZ Rp - XXXX/XX/Ga, osvedčenie č. RP XXXX/XX/
Ga a LV č. XXX, bez bližšej špecifikácie a identifikácie prevzatých parciel tak usporiadaných ako aj
neusporiadaných. Z takého delimitačného protokolu potom ani správa katastra nemohla uznať vlastnícke
práva K. U. ako „verejnej listiny“, bez bližšieho skúmania, či návrh na vklad vlastníckeho práva k takýmto
nehnuteľnostiam bol v súlade s ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. /katastrálny
zákon/.

Navrhovateľ pritom svoje zákonné práva k nehnuteľnosti preukazoval v správnom konaní úmrtným
listom svojho predchodcu, ako aj tým, že je oprávnenou osobou v celosti k predmetnej nehnuteľnosti /
parc.č. XXX/X/ v k.ú. U., keďže preukázal zákonný titul prevodu svojej nehnuteľnosti na štát bez
právneho dôvodu, lebo k žiadnemu vyvlastneniu v tomto prípade nedošlo, nebola v tomto prípade ani
vyplatená žiadna náhrada za takto prevzatú nehnuteľnosť, preukázal tiež, že uvedená nehnuteľnosť nie
je zastavaná, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie.

Súd poznamenáva, že navrhovateľ nemohol konať ani spôsobom podľa ust. § 126 Obč. zákonníka,
pretože jeho vlastnícke práva tak ku dňu podania návrhu o vydanie nehnuteľnosti podľa ust. § 3 ods.
1 písm. o/ zák.č. 503/2003 Z.z., ako aj ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu
boli zachované, pričom správne orgány /správa katastra, ani predchodca odporcu/ tieto skutočnosti pri
zápise vlastníckych práv neskúmali.

Z údajov katastra nehnuteľností sú pre právne úkony týkajúce sa nehnuteľností vedených v katastri
záväzné parcelné čísla, geometrické určenie nehnuteľností a názvy a geometrické označenie
katastrálnych území. Ostatné údaje nie sú záväzné.

Za predpokladu, že na K. U. neprešli nehnuteľnosti na základe delimitačného protokolu v rozsahu, v
akom boli zapísané v údajoch správy katastra, nie je možné vyvodiť právny záver, že podľa ust. § 6
ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. nemožno k pozemkom navrátiť vlastníctvo, ak je pozemok vo
vlastníctve fyzickej či právnickej osoby /okrem ust. § 4 ods. 1 cit. zák./. Aj keď je t.č. táto časť parcely /
XXX/X/ v majetku K. U., neprešiel tento pozemok na K. U. v súlade s ust. § 14 vtedy platného zákona
č. 138/1991 Zb., pretože bol v rozpore s rozhodnutím vydaným v dedičskom konaní vedeným pod sp.
zn. D 1229/90, rozhodnutie zo dňa 22.11.1990 a uvedené vlastnícke právo má prednosť pred právom
uskutočneným podľa ust. § 14 z.č. 138/1991 Zb, vzhľadom na legálne získané právo navrhovateľa po
svojom predkovi a teda spôsobilom na navrátenie tohto vlastníctva v konaní pred správnym orgánom
podľa zákona č. 503/2003 Z.z., čím je daná na spravodlivú mieru aj legalizácia práva navrhovateľa v
súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 250i ods.1 druhá veta O.s.p., súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu delimitačného protokolu zo dňa 18.11.1991 /teda vyhotoveného neskôr, ako navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo podľa vyššie uvedeného dedičského rozhodnutia/ vyplýva, že tento nemohol
byť vyhotovený podľa ust. § 14 ods. 1 prvá veta vtedy platného zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí,
ale podľa ust. § 2 ods.1 cit. zákona, podľa ktorého, do vlastníctva obce prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti osobitného predpisu /zákon SNR č.369/2990 Zb. o obecnom zriadení/ právo hospodárenia
národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

ONV v tom čase nemalo právo hospodárenia k nehnuteľnosti. Navrhovateľ preto nemohol delimitačným
protokolom previesť tento nehnuteľný majetok na majetok obce, pretože podľa ust. § 2 ods.1 tento
majetok prechádza na obec zo zákona. Nehnuteľnosť v tom čase bola v majetku navrhovateľa, preto
zápis v katastri bol mylne spracovaný bez ďalšieho šetrenia podkladov k tomuto majetku. Objem



prechodu majetku štátu a Slovenskej republiky na obec ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení
tiež preukázaný nebol. Samotný prechod vlastníckeho práva štátu mal byť potvrdený aj obecným
zastupiteľstvom, čo absentuje v administratívnom spise /uznesenie obecného zastupiteľstva a pod./.

Navrhovateľ súčasne splnil aj podmienku na vydanie nehnuteľnosti in natura aj podľa ust. § 3 ods.
1 písm.n/ zák.č. 503/2003 Z.z., pretože táto nehnuteľnosť bola prevzatá čsl. štátom bez vyplatenia
náhrady.

Podľa ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
neboli vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:

a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b/ lesný pôdny fond.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, v ďalšom konaní bude potrebné zistiť, či navrhovateľ spĺňa vyššie
uvedené podmienky pre navrátenie vlastníctva, v súlade s týmto ustanovením /§ 1 cit. zákona o navrátení
vlastníctva, v čase prevzatia čsl. štátom/, aj s ohľadom na právny záver NS SR vyslovený v rozhodnutí
sp. zn. 1 Sžr 72/2011 - zachované vlastnícke právo/, či došlo k zákonnému prevodu nehnuteľnosti,
parcely č. XXX/X v k.ú. U. z ONV na K. U., pričom v tejto správnej úvahe je viazaný právnym názorom
NS SR ako aj Krajského súdu v Košiciach a či uvedená nehnuteľnosť bola spôsobilá na zápis do katastra
nehnuteľností podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, nakoniec, prichádza do úvahy aj správna
úvaha, či sa mal správny orgán vôbec zaoberať s návrhom navrhovateľa, ak vyjde najavo, že majetok
navrhovateľa nikdy neprešiel na čsl. štát /po zistení na LV č.X, ako ho uvádza K. U./, potom došlo k
mylnému zápisu v katastri nehnuteľností a vec je potrebné vysporiadať návrhom na opravu chyby v
katastrálnom operáte, podľa § 59 ods.1 písm.a/ zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona č. 145/2013 Z.z., keďže zákon č.138/1991
rieši iba spätné získanie majetku obce, ktorý prešiel na štát rôznymi právnymi predpismi v období od
25.2.1948 do 1.1.1990, v nadväznosti na ust. § 3 cit. zákona. Odporca však vo svojom rozhodnutí
neuvádza ani jeden z citovaných zákonov uvedených v ust. § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Takýto návrh
do katastra by mala podať sama K. U..

Podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, súd rozhodnutie odporcu zrušil.

V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu /§ 250r O.s.p./.

Navrhovateľovi trovy konania nevznikli, keďže konanie podľa zák.č. 503/2003 Z.z. je oslobodené od
súdnych poplatkov /§ 4 ods. 2 písm z/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák.č. 286/2012 Z.z. o súdnych
poplatkoch/ a iné trovy neboli uplatnené, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie /§ 250s prvá veta O.s.p./.

Citované v ďalších rozhodnutiach