Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Cbi/1/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200477 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200477.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou H.. H. P. v právnej veci navrhovateľky: H. J., nar. XX.X.XXXX, X. X/XXX, XXX XX B., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, 040 01 Košice proti odporcovi: JUDr. František Hadušovský, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, správca konkurznej podstaty úpadcu B.M.G. INVEST, s.r.o., Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO 31 701 493 o určenie pravosti pohľadávky proti podstate vo výške 1.606,29 eur, takto r o z h o d o l : Určuje, že pohľadávka navrhovateľky proti úpadcovi vo výške 1.606,29 eur je nesporná čo do výšky a pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate. Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y. pokladnici Bratislava, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, konštantný symbol: XXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadala navrhovateľka určiť, že jej pohľadávka proti úpadcovi vo výške 1.606,29 eur ako pohľadávka proti konkurznej podstate podľa § 31 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 31 ods. 6 písm. l/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ZKV) v znení neskorších predpisov je nesporná čo do výšky a pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate a žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie trov konania. Navrhovateľka uviedla, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.9.2002 v konaní č. 5K 12/02 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu B.M.G. INVEST s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 18.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.6.2012 sp. zn. 7Co 146/2011 odporca bol zaviazaný nahradiť navrhovateľke trovy konania 1.523,71 eur a 82,58 eur. Navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie priznaných trov konania, odporca jej požadovanú sumu nezaplatil a oznámil, že pohľadávku navrhovateľky v konkurznom konaní nemožno uspokojiť. Úhradu priznaných trov konania odmietol zaradiť ako pohľadávku proti podstate aj na opakovanú výzvu navrhovateľky. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. f/, § 31 ods. 3 písm. a/ a § 31 ods. 6 písm. l/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní navrhovateľka tvrdila, že súdne konanie, v ktorom jej boli priznané trovy, nesúviselo s jej účasťou v konkurznom konaní a toto súdne konanie ani nesúviselo s konkurzom, pretože išlo o nárok z pracovnoprávneho vzťahu. Odporca namietal dôvodnosť nároku navrhovateľky, pretože podľa § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV sú z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak. Svoje vyjadrenie odôvodnil odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (1M Obdo V 1/2005) a žiadal žalobu zamietnuť, pretože pohľadávku navrhovateľky nemôže v konkurznom konaní uspokojiť ako pohľadávku proti podstate. Účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 1 O. s. p.) a keďže rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi, konajúci súd podľa 156 ods. 3 O. s. p. rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia dňa 25.11.2013 bol oznámený dňa 18.11.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou a z písomných vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu B.M.G. INVEST s.r.o. Košice uplatnila navrhovateľka u správcu konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate vo výške 1.606,29 eur. Táto pohľadávka pozostáva z trov prvostupňového a odvolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C 318/2004 a následne v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7Co/146/2011. Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa JUDr. Františka Hadušovského, správcu konkurznej podstaty B.M.G. INVEST s.r.o. proti pani Magdaléne Ponechalovej ako odporkyni o zaplatenie 37.500,- Sk s prísl. Správca konkurznej podstaty v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie uvedenej sumy titulom náhrady škody, ktorú mala p. M. Ponechalová spôsobiť ako zamestnankyňa úpadcu na zverených hodnotách, ktoré mala prevziať na základe dohody o hmotnej zodpovednosti a bola povinná ich vyúčtovať. Okresný súd Žilina žalobu zamietol, pretože správca konkurznej podstaty nepreukázal vznik schodku a tiež preto, že s poukážkami TESCO (ktorých nevyúčtovaná hodnota bola predmetom sporu) nehospodárila len sama p. M. Ponechalová, ale aj ďalší zamestnanci, pričom nemali spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Krajský súd v Žiline tento rozsudok potvrdil vrátane výroku o trovách konania a priznal p. M. Ponechalovej aj náhradu trov odvolacieho konania. Povinnosť nahradiť p. M. Ponechalovej trovy prvostupňového i odvolacieho konania bola uložená neúspešnému správcovi konkurznej podstaty. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie, či navrhovateľke priznané trovy konania sú pohľadávkou proti podstate a či ich možno uspokojiť z konkurznej podstaty. Podľa § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu. Je nepochybné, že pohľadávka navrhovateľky vznikla po vyhlásení konkurzu, keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v roku 2002 a rozsudok vo veci o náhradu škody nadobudol právoplatnosť v roku 2012, kedy nebol ešte konkurz skončený, a stala sa v priebehu konkurzu aj splatnou, spĺňa teda zákonom stanovené podmienky charakterizujúce pohľadávku proti podstate. Osobitosť pohľadávky navrhovateľky je v tom, že ide o trovy súdneho konania, ktoré proti nej viedol správca konkurznej podstaty ako zamestnankyni úpadcu. Ustanovenie § 33 ods. 1 ZKV vylučuje určité pohľadávky z uspokojenia, aj keď ide o pohľadávky oprávnené, v konkurznom konaní ich však nemožno uspokojiť. Medzi takéto pohľadávky, ktorých uspokojenie v konkurznom konaní je vylúčené, sú trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 33 ods. 1 písm. b/ ZKV). Pohľadávka navrhovateľky nevznikla jej účasťou v konkurznom konaní, pretože súdne konanie, z ktorého jej vznikli trovy, nie je konaním podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, ako napríklad konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky či poradia popretej pohľadávky, konania o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a pod. Podľa názoru súdu pohľadávku navrhovateľky však nemožno považovať ani za pohľadávku, ktorá vznikla v konaní súvisiacom s konkurzom. V sporovom konaní, z ktorého vznikla pohľadávka navrhovateľky, sa totiž nerozhodovalo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o konkurze a vyrovnaní, prípadne z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.9.2011 sp. zn. 6Ndc 25/2011). V sporovom konaní riešil príslušný súd nárok na náhradu škody podľa Zákonníka práce, teda zo vzťahu medzi zamestnávateľom (úpadcom) a zamestnancom (navrhovateľkou). Vzhľadom na to, že po vyhlásení konkurzu podľa § 14 ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty vrátane výkonu práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, mal správca konkurznej podstaty aj právo podať žalobu a vymáhať náhradu škody, ktorá úpadcovi ako zamestnávateľovi vznikla konaním zamestnanca a získať tak peňažné prostriedky do konkurznej podstaty. Judikatúra súdov dospela v tomto smere k záveru, že len účasť správcu konkurznej podstaty v konaní ešte neznamená, že takýto spor je vyvolaný alebo súvisí s konkurzom. V danom prípade mohol by sa totiž aj sám zamestnávateľ domáhať na súde náhrady škody proti svojmu zamestnancovi, to znamená, že takéto sporové konanie by sa mohlo začať a prebehnúť aj v prípade, ak by na zamestnávateľa (úpadcu) nebol vyhlásený konkurz. Z tohto dôvodu takéto súdne konanie nemožno považovať za konanie súvisiace s konkurzom. Pokiaľ odporca vychádzal z toho, že pohľadávku navrhovateľky, ktorú tvoria trovy súdneho konania, nemožno v konkurze uspokojiť, pretože ide o trovy, ktoré jej vznikli v súvislosti s konkurzom, tento jeho záver vzhľadom na vyššie uvedené nezodpovedá v rozhodnom čase platnej právnej úprave. Právny záver uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 1/2005 nemožno na danú vec aplikovať, pretože v tomto konaní boli predmetom konania trovy, ktoré účastníkovi vznikli v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, teda v konaní, ktoré bolo nepochybne vyvolané konkurzom. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že pohľadávka navrhovateľky vo výške 1.606,29 eura pozostávajúca z trov súdneho konania je pohľadávkou proti konkurznej podstate a je čo do pravosti a výšky nesporná. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V konaní úspešná navrhovateľka si síce uplatnila trovy konania, trovy právneho zastúpenia však v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a zo spisu jej iné trovy (§ 151 ods. 2 O. s. p.) nevyplývajú, pretože súdom bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená, súd je preto náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania súd nepriznal ani odporcovi, pretože bol v konaní neúspešný. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Navrhovateľka bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením uložil odporcovi podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu č. 7000146773/8180 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, variabilný symbol: 8050864513, konštantný symbol: 0558, špecifický symbol: 7013200477. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.