{"guid": "ae8ff395-ba6d-4f88-bc89-55c437f4528d:dd4a37f4-0b48-4d0a-b801-3bfc5f30174a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7013200477.2", "spisova_znacka": "10Cbi/1/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Cbi/1/2013 z 24. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. novembra 2013, sp. zn. 10Cbi/1/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200477.2", "identifikacne_cislo": "7013200477", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2013-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-33.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-33.odsek-3.pismeno-a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-33.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd4a37f4-0b48-4d0a-b801-3bfc5f30174a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200477.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200477.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200477.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Cbi/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200477
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200477.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou H.. H. P. v právnej veci navrhovateľky: H. J., nar. XX.X.XXXX,
X. X/XXX, XXX XX B., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, 040 01
Košice proti odporcovi: JUDr. František Hadušovský, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, správca
konkurznej podstaty úpadcu B.M.G. INVEST, s.r.o., Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO 31 701 493 o
určenie pravosti pohľadávky proti podstate vo výške 1.606,29 eur, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že pohľadávka navrhovateľky proti úpadcovi vo výške 1.606,29 eur je nesporná čo do výšky a
pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y. pokladnici Bratislava, variabilný symbol:
XXXXXXXXXX, konštantný symbol: XXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadala navrhovateľka určiť, že jej pohľadávka proti úpadcovi
vo výške 1.606,29 eur ako pohľadávka proti konkurznej podstate podľa § 31 ods. 3 písm. a/ v spojení s §
31 ods. 6 písm. l/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ZKV) v znení neskorších predpisov je
nesporná čo do výšky a pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate a žiadala zaviazať odporcu
na zaplatenie trov konania.

Navrhovateľka uviedla, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.9.2002 v konaní č. 5K 12/02
vyhlásil konkurz na majetok úpadcu B.M.G. INVEST s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil
odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 18.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 13.6.2012 sp. zn. 7Co 146/2011 odporca bol zaviazaný nahradiť navrhovateľke trovy
konania 1.523,71 eur a 82,58 eur. Navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie priznaných trov konania,
odporca jej požadovanú sumu nezaplatil a oznámil, že pohľadávku navrhovateľky v konkurznom konaní
nemožno uspokojiť. Úhradu priznaných trov konania odmietol zaradiť ako pohľadávku proti podstate aj
na opakovanú výzvu navrhovateľky. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. f/, § 31 ods. 3 písm.
a/ a § 31 ods. 6 písm. l/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní navrhovateľka tvrdila, že súdne
konanie, v ktorom jej boli priznané trovy, nesúviselo s jej účasťou v konkurznom konaní a toto súdne
konanie ani nesúviselo s konkurzom, pretože išlo o nárok z pracovnoprávneho vzťahu.



Odporca namietal dôvodnosť nároku navrhovateľky, pretože podľa § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV sú
z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v
konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak. Svoje
vyjadrenie odôvodnil odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (1M Obdo V 1/2005) a žiadal žalobu
zamietnuť,  pretože pohľadávku navrhovateľky nemôže v konkurznom konaní uspokojiť ako pohľadávku
proti podstate.

Účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 1 O. s. p.)
a keďže rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania nebolo v rozpore s požiadavkou verejného
záujmu a bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi,
konajúci súd podľa 156 ods. 3 O. s. p.  rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia dňa 25.11.2013 bol oznámený dňa 18.11.2013 na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou a z písomných vyjadrení účastníkov konania súd
zistil, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu B.M.G. INVEST s.r.o. Košice uplatnila
navrhovateľka u správcu konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate vo výške 1.606,29 eur. Táto
pohľadávka pozostáva z trov prvostupňového a odvolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 13C 318/2004 a následne v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline pod sp.
zn. 7Co/146/2011. Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa JUDr. Františka Hadušovského,
správcu konkurznej podstaty B.M.G. INVEST s.r.o. proti pani Magdaléne Ponechalovej ako odporkyni
o zaplatenie 37.500,- Sk s prísl. Správca konkurznej podstaty v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie
uvedenej sumy titulom náhrady škody, ktorú mala p. M. Ponechalová spôsobiť ako zamestnankyňa
úpadcu na zverených hodnotách, ktoré mala prevziať na základe dohody o hmotnej zodpovednosti a
bola povinná ich vyúčtovať. Okresný súd Žilina žalobu zamietol, pretože správca konkurznej podstaty
nepreukázal vznik schodku a tiež preto, že s poukážkami TESCO (ktorých nevyúčtovaná hodnota bola
predmetom sporu) nehospodárila len sama p. M. Ponechalová, ale aj ďalší zamestnanci, pričom nemali
spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Krajský súd v Žiline  tento rozsudok potvrdil vrátane výroku
o trovách konania a priznal p. M. Ponechalovej aj náhradu trov odvolacieho konania. Povinnosť nahradiť
p. M. Ponechalovej trovy prvostupňového i odvolacieho konania bola uložená neúspešnému správcovi
konkurznej podstaty.

Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie, či navrhovateľke priznané trovy konania sú
pohľadávkou proti podstate a či ich možno uspokojiť z konkurznej podstaty.

Podľa § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Je nepochybné, že pohľadávka navrhovateľky vznikla po vyhlásení konkurzu, keďže konkurz na majetok
úpadcu bol vyhlásený v roku 2002 a rozsudok vo veci o náhradu škody nadobudol právoplatnosť v
roku 2012, kedy nebol ešte konkurz skončený, a stala sa v priebehu konkurzu aj splatnou, spĺňa teda
zákonom stanovené podmienky charakterizujúce pohľadávku proti podstate.

Osobitosť pohľadávky navrhovateľky je v tom, že ide o trovy súdneho konania, ktoré proti nej viedol
správca konkurznej podstaty ako zamestnankyni úpadcu.

Ustanovenie § 33 ods. 1 ZKV vylučuje určité pohľadávky z uspokojenia, aj keď ide o pohľadávky
oprávnené, v konkurznom konaní ich však nemožno uspokojiť. Medzi takéto pohľadávky, ktorých
uspokojenie v konkurznom konaní je vylúčené, sú trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou
v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 33
ods. 1 písm. b/ ZKV).



Pohľadávka navrhovateľky nevznikla jej účasťou v konkurznom konaní, pretože súdne konanie, z
ktorého jej vznikli trovy, nie je konaním podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, ako napríklad konanie o
určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky či poradia popretej pohľadávky, konania o vylúčenie
veci zo súpisu konkurznej podstaty a pod. Podľa názoru súdu pohľadávku navrhovateľky však nemožno
považovať ani za pohľadávku, ktorá vznikla v konaní súvisiacom s konkurzom.

V sporovom konaní, z ktorého vznikla pohľadávka navrhovateľky, sa totiž nerozhodovalo o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o konkurze a vyrovnaní, prípadne z iných právnych predpisov,
ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad
konkurzu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.9.2011 sp. zn. 6Ndc 25/2011). V sporovom konaní riešil
príslušný súd nárok na náhradu škody podľa Zákonníka práce, teda zo vzťahu medzi zamestnávateľom
(úpadcom) a zamestnancom (navrhovateľkou). Vzhľadom na to, že po vyhlásení konkurzu podľa § 14
ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty vrátane výkonu
práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, mal správca konkurznej podstaty aj
právo podať žalobu a vymáhať náhradu škody, ktorá úpadcovi ako zamestnávateľovi vznikla konaním
zamestnanca a získať tak peňažné prostriedky do konkurznej podstaty. Judikatúra súdov dospela v
tomto smere k záveru, že len účasť správcu konkurznej podstaty v konaní ešte neznamená, že takýto
spor je vyvolaný alebo súvisí s konkurzom. V danom prípade mohol by sa totiž aj sám zamestnávateľ
domáhať na súde náhrady škody proti svojmu zamestnancovi, to znamená, že takéto sporové konanie by
sa mohlo začať a prebehnúť aj v prípade, ak by na zamestnávateľa (úpadcu) nebol vyhlásený konkurz.
Z tohto dôvodu takéto súdne konanie nemožno považovať za konanie súvisiace s konkurzom.

Pokiaľ odporca vychádzal z toho, že pohľadávku navrhovateľky, ktorú tvoria trovy súdneho konania,
nemožno v konkurze uspokojiť, pretože ide o trovy, ktoré jej vznikli v súvislosti s konkurzom, tento jeho
záver vzhľadom na vyššie uvedené nezodpovedá v rozhodnom čase platnej právnej úprave.  Právny
záver uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 1/2005 nemožno na danú vec
aplikovať, pretože v tomto konaní boli predmetom konania trovy, ktoré účastníkovi vznikli v konaní o
vylúčenie veci z konkurznej podstaty, teda v konaní, ktoré bolo nepochybne vyvolané konkurzom.

Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že pohľadávka navrhovateľky vo výške 1.606,29 eura
pozostávajúca z trov súdneho konania je pohľadávkou proti konkurznej podstate a je čo do pravosti a
výšky nesporná.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V konaní úspešná navrhovateľka si síce uplatnila trovy konania, trovy právneho zastúpenia však v lehote
podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a zo spisu jej iné trovy (§ 151 ods. 2 O. s. p.) nevyplývajú, pretože
súdom bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená, súd je preto náhradu trov konania nepriznal.
Náhradu trov konania súd nepriznal ani odporcovi, pretože bol v konaní neúspešný.

Podľa § 2 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania
poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd preto v súlade s citovaným
zákonným ustanovením uložil odporcovi podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za návrh na začatie konania 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti  rozsudku na účet súdu č.
7000146773/8180 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, variabilný symbol: 8050864513, konštantný
symbol: 0558, špecifický symbol: 7013200477.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,



v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "064e1ae2-24b4-4ddf-a3a3-56b709f2e12d:fed9f9b3-e1f8-40ab-ae74-7accf59697c1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113203380.1", "spisova_znacka": "13CoKR/27/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/27/2015 z 11. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113203380.1"}]}