Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/209/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112207868 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7112207868.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu K. R., K..Q..X.., so sídlom v E., B. Č.. X, proti žalovanému F. U., bytom v Q., Z.. E. Č.. XX, o zaplatenie 1.193,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, zo dňa 3. 5. 2012, č. k. 17C/62/2012-32 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 166,47 eur. Výrok o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 96 O.s.p. vzhľadom na to, že žalobca vzal späť návrh na jeho začatie v celom rozsahu. Majúc za to, že oprávnený zavinil zastavenie konania, o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (účastiach právneho zástupcu na pojednávaniach v dňoch 22. 4. 2009 a 3. 7. 2009, náhrade za stratu času za cestu na dva pojednávania v roku 2009, cestovné u ciest v roku 2009 za použitie motorového vozidla H. Z., celkové trovy konania v sume 166,47 eur, na náhradu ktorých zaviazal žalobcu. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, resp. zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že v odôvodnení napadnutého uznesenia súd konštatuje, že vzájomný návrh žalovaného (pod č. k. 17C/62/2012 - terajší návrh žalobcu) bol vylúčený na samostatné konanie rozsudkom zo dňa 3. 7. 2009, č. k. 19C/22/2008-187. Výrok tohto rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 18. 8. 2009 a vylúčený vzájomný návrh bol zapísaný pod sp. zn. 17C/62/2012. Napriek vyššie uvedenému konajúci súd priznal v konaní o vylúčenom vzájomnom návrhu v tomto konaní žalovanému (v pôvodnom konaní žalobcovi) náhradu trov konania výlučne za účasť na pojednávaniach dňa 22. 4. 2009 a 3. 7. 2009, náhradu za stratu času a cestovné u ciest v roku 2009, t.j. náhradu trov konania za účasť na pojednávaniach, náhradu za stratu času a cestovné u ciest v roku 2009, ktoré sa uskutočnili v pôvodnom konaní 19C/22/2008, nehovoriac o skutočnosti, že o uvedených trovách konania už v pôvodnom konaní konajúci súd sám rozhodol, ak vyslovil, že náhradu trov konania v pôvodnom konaní žiadnemu z účastníkov nepriznáva. Podľa jeho názoru zásada ne bis in idem bráni opakovanému nárokovaniu žalobcovho nároku pred súdom, či už ako litispendencia - prekážka prebiehajúceho súdneho konania - podľa § 83, začatie bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, resp. prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., a ktorá patrí medzi základné neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednávaná. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcej v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná (v prejednávanej veci bola namietaná) je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje vada spočívajúca v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadneho odôvodnenia súd prvého stupňa v prejednávanej veci nedodržal. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 22/2008 rozsudkom zo dňa 3.7.2009 vylúčil na samostatné konanie protinávrh žalovaného - terajšieho žalobcu a konanie o vylúčenom nároku sa vedie pod sp.zn. 17C 62/2012. Z odôvodnenia rozsudku zo dňa 3.7.2009 č.k. 19C 22/2008-187, ktorým bol vylúčený nárok žalovaného je zrejmé, že súd rozhodol aj o náhrade trov konania okrem iných aj za úkony právnej pomoci právneho zástupcu žalobcu za účasť na pojednávaniach v dňoch 3.7.2009, 22.4.2009 a zároveň mu priznal aj náhradu za stratu času za cestu na pojednávania v roku 2009 a cestovné u ciest v roku 2009 za použitie súkromného motorového vozidla. Z výroku tohto rozsudku však vyplýva, že žalovaný (terajší žalobca) je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. V konaní vedenom o vylúčenom nároku žalovaného pod sp.zn. 17C 62/2012 súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 166,47 eur. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia spočívajúce v účasti právneho zástupcu teraz už žalovaného v účasti na pojednávaniach dňa 3.7.2009 a 22.4.2009, z náhrady za stratu času a z cestovného za rok 2009 aj napriek tomu, že konanie o vylúčenom nároku sa začalo právoplatnosťou rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 3.7.2009 dňom 18.8.2009. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel súd prvého stupňa k záveru o povinnosti terajšieho žalobcu opätovne nahradiť žalovanému trovy konania o ktorých už rozhodol rozsudkom zo dňa 3.7.2009 č.k. 19C 22/2008-187 aj keď zrejme pochybením vo výroku náhradu trov konania nevyčíslil a zrejme tak urobil opravným uznesením. Možno teda konštatovať, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýbajú náležitosti posúdenia veci po stránke skutkovej, ale i právnej zo všetkých príslušných právnych hľadísk, t.j. chýbajú náležitosti požadované v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie je preto postihnuté inou vadou spočívajúcou v nepreskúmateľosti rozhodnutia ohľadom trov konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov a v rozhodnutí náležite zdôvodniť priznané trovy konania, ktoré vznikli účastníkom v konaní 17C 62/2012 a prihliadne pritom na argumenty žalobcu v odvolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.