Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/209/2012 z 6. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 6. novembra 2012, sp. zn. 1Co/209/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7112207868.1 Krajský súd Košice | 1Co/209/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7112207868.1 | 2012-11-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e164c36-eeff-4818-be38-da546a27c609 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7112207868.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/209/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112207868
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7112207868.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu K. R., K..Q..X.., so sídlom v E., B. Č.. X, proti žalovanému
F. U., bytom v Q., Z.. E. Č.. XX, o zaplatenie 1.193,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I, zo dňa 3. 5. 2012, č. k. 17C/62/2012-32 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 166,47 eur.

Výrok o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 96 O.s.p. vzhľadom na to, že žalobca
vzal späť návrh na jeho začatie v celom rozsahu.

Majúc za to, že oprávnený zavinil zastavenie konania, o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia
§ 146 ods. 2 O.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (účastiach právneho zástupcu na pojednávaniach v dňoch
22. 4. 2009 a 3. 7. 2009, náhrade za stratu času za cestu na dva pojednávania v roku 2009, cestovné
u ciest v roku 2009 za použitie motorového vozidla H. Z., celkové trovy konania v sume 166,47 eur, na
náhradu ktorých zaviazal žalobcu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil, resp. zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol,
že v odôvodnení napadnutého uznesenia súd konštatuje, že vzájomný návrh žalovaného (pod č. k.
17C/62/2012 - terajší návrh žalobcu) bol vylúčený na samostatné konanie rozsudkom zo dňa 3. 7.
2009, č. k. 19C/22/2008-187. Výrok tohto rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 18. 8. 2009 a vylúčený
vzájomný návrh bol zapísaný pod sp. zn. 17C/62/2012. Napriek vyššie uvedenému konajúci súd priznal
v konaní o vylúčenom vzájomnom návrhu v tomto konaní žalovanému (v pôvodnom konaní žalobcovi)
náhradu trov konania výlučne za účasť na pojednávaniach dňa 22. 4. 2009 a 3. 7. 2009, náhradu za stratu
času a cestovné u ciest v roku 2009, t.j. náhradu trov konania za účasť na pojednávaniach, náhradu
za stratu času a cestovné u ciest v roku 2009, ktoré sa uskutočnili v pôvodnom konaní 19C/22/2008,
nehovoriac o skutočnosti, že o uvedených trovách konania už v pôvodnom konaní konajúci súd sám
rozhodol, ak vyslovil, že náhradu trov konania v pôvodnom konaní žiadnemu z účastníkov nepriznáva.
Podľa jeho názoru zásada ne bis in idem bráni opakovanému nárokovaniu žalobcovho nároku pred
súdom, či už ako litispendencia - prekážka prebiehajúceho súdneho konania - podľa § 83, začatie



bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, resp. prekážka právoplatne rozhodnutej
veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., a ktorá patrí medzi základné
neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednávaná.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie
mu predchádzajúce vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcej v
nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná (v
prejednávanej veci bola namietaná) je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v §
221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom
konaní. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje vada spočívajúca v nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadneho
odôvodnenia súd prvého stupňa v prejednávanej veci nedodržal.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp.zn. 19C
22/2008 rozsudkom zo dňa 3.7.2009 vylúčil na samostatné konanie protinávrh žalovaného - terajšieho
žalobcu a konanie o vylúčenom nároku sa vedie pod sp.zn. 17C 62/2012.

Z odôvodnenia rozsudku zo dňa 3.7.2009 č.k. 19C 22/2008-187, ktorým bol vylúčený nárok žalovaného
je zrejmé, že súd rozhodol aj o náhrade trov konania okrem iných aj za úkony právnej pomoci právneho
zástupcu žalobcu za účasť na pojednávaniach v dňoch 3.7.2009, 22.4.2009 a zároveň mu priznal aj
náhradu za stratu času za cestu na pojednávania v roku 2009 a cestovné u ciest v roku 2009 za použitie
súkromného motorového vozidla. Z výroku tohto rozsudku však vyplýva, že žalovaný (terajší žalobca) je
povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená
v písomnom vyhotovení rozsudku.



V konaní vedenom o vylúčenom nároku žalovaného pod sp.zn. 17C 62/2012 súd prvého stupňa konanie
zastavil a o trovách konania rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume
166,47 eur. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia
spočívajúce v účasti právneho zástupcu teraz už žalovaného v účasti na pojednávaniach dňa 3.7.2009 a
22.4.2009, z náhrady za stratu času a z cestovného za rok 2009 aj napriek tomu, že konanie o vylúčenom
nároku sa začalo právoplatnosťou rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 3.7.2009 dňom 18.8.2009.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení
dospel súd prvého stupňa k záveru o povinnosti terajšieho žalobcu opätovne nahradiť žalovanému
trovy konania o ktorých už rozhodol rozsudkom zo dňa 3.7.2009 č.k. 19C 22/2008-187 aj keď zrejme
pochybením vo výroku náhradu trov konania nevyčíslil a zrejme tak urobil opravným uznesením. Možno
teda konštatovať, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýbajú náležitosti posúdenia veci po stránke
skutkovej, ale i právnej zo všetkých príslušných právnych hľadísk, t.j. chýbajú náležitosti požadované v
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie je preto postihnuté inou vadou spočívajúcou v nepreskúmateľosti
rozhodnutia ohľadom trov konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnuté
uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov a v
rozhodnutí náležite zdôvodniť priznané trovy konania, ktoré vznikli účastníkom v konaní 17C 62/2012
a prihliadne pritom na argumenty žalobcu v odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.