Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/208/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110231097 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110231097.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: TUL V. R. s.r.o., F., K. XX, A.: XX XXX XXX, zast. E.. Klaudia Azariová, advokátka, Kmeťová 26, Košice, proti žalovanému: R. republika - R. poisťovňa - ústredie, XX. augusta X a XX, L., v konaní o zaplatenie 5.925,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.8.2011, č.k. 27Cb/1/2011-128 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 294,91 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Klaudie Azariovej, advokátky, Kmeťová 26, Košice, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 5.925,01 eur s 9 % úrokom z omeškania od 11.9.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.067,99 eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.925,01 eur s príslušenstvom titulom vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Dôvodil, že podal na R. poisťovňu, pobočku F. žiadosť o posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom podľa Nariadenia Rady /EHS/ č.1408/71 zo dňa 14.6.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny a o vystavenie formulárov E 101 potvrdzujúcich slovenskú legislatívu ako príslušnú pre 107 svojich zamestnancov. Tvrdil, že až po zabezpečení právneho zastúpenia, keď bolo žalobcovi zaslané vyjadrenie Európskej komisie GR pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké záležitosti, (listom zo dňa 9.10.2008), v ktorom bol nesprávny postup a výklad žalovaného o potrebe výkonu ekonomických činnosti na území SR potvrdený, žalovaný žiadosti žalobcu vyhovel. Po úspešnom vybavení veci žalobca na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb vyplatil advokátke JUDr. Klaudii Azariovej 10.6.2009 bankovým prevodom dohodnutú odmenu za poskytovanie právnych služieb 5.925,01 eur. Škoda v uvedenej výške predstavuje náklady za poskytnuté právne služby, ktoré bola spoločnosť nútená vynaložiť v dôsledku nesprávneho úradného postupu za účelom docielenia správneho úradného postupu, ktorý bol v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zdôraznil, že bez právnej pomoci by nikdy neboli naplnené zákonné nároky zamestnancov žalobcu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že pri posudzovaní žiadosti zamestnancov spoločnosti žalobcu o určenie príslušnosti právnych predpisov podľa článku 14 /2/ /a/ Nariadenia Rady / EHS/ č.1408/71 nebolo možné situáciu posúdiť podľa tohto článku z dôvodu, že zamestnávateľom zamestnancov žiadajúcich o posúdenie legislatívy bol podľa slovenských právnych predpisov žalobca, ktorý síce so zamestnancami uzatvoril pracovné zmluvy, ale ktorý neprevádzkoval medzinárodné dopravné služby a teda nevykonával podstatné ekonomické činnosti na území Slovenskej republiky. Žalobca totiž vysielal svojich zamestnancov ako vodičov nákladných áut k inému subjektu, ktorý mal oprávnenie na prevádzku medzinárodných dopravných služieb, ale vodičov zamestnával prostredníctvom žalobcu, ktorý bol agentúrou dočasného zamestnávania. Z uvedeného dôvodu sa malo aplikovať ust. článku 14 /2/ /b/ nariadenia, za splnenia podmienok vyslania, ktoré okrem iného vyžaduje, aby vysielajúci zamestnávateľ vykonával v štáte, kde má sídlo aj ekonomické činnosti, aby svoju činnosť nesústredil výlučne v štáte, do ktorého svojich zamestnancov vysiela. Pri aplikovaní článku 14 /2/ /a/ nariadenia Sociálna poisťovňa vychádzala zo skutočnosti, že užívateľský zamestnávateľ, spoločnosť H. V. R. s.r.o. má na území Slovenska vydané povolenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva na medzinárodnú cestnú prepravu tovaru, ktorá je podnikaním. Zamestnanci žalobcu boli na základe dohôd o dočasnom pridelení zamestnancov považovaní za osoby, ktoré patria k cestujúcemu personálu podniku, ktorý prevádzkuje medzinárodnú prepravu cestujúcich alebo tovaru, teda v záujme určenia príslušnosti právnych predpisov ich R. poisťovňa považovala za zamestnancov spoločnosti H. V. R. s.r.o.. V dôsledku toho, že článok 14 /2/ /a/ nariadenia explicitne stanovuje, že na takýchto zamestnancov sa vzťahuje legislatíva sídla spoločnosti, ktorá prevádzkuje medzinárodnú dopravu a nestanovuje splnenie žiadnych ďalších podmienok, R. poisťovňa opätovne posúdila žiadosti o vystavenie formulárov E 101 a priebežne od 18. do 24. novembra 2008 vystavila formuláre E 101 s tým, že jediným dôvodom zmeny prístupu v uvedenej veci bolo prehodnotené predchádzajúce právne posúdenie v tom, aby boli zabezpečené právne a sociálne istoty a garancie; teda sociálne zabezpečenie pre dotknutých zamestnancov. Žalovaný totižto na základe vlastných zistení, poznatkov a konzultácií s inými členskými štátmi EÚ dospel k záveru, že podľa článku 14 /2/ /a/ nariadenia je možné dotknutých zamestnancov posudzovať ako osoby patriace k cestujúcemu personálu podniku, ktorý prevádzkuje medzinárodnú prepravu cestujúcich alebo tovaru a teda táto právna úprava sa vzťahuje aj na spoločnosť H. V. R. s.r.o.. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca podal na R., pobočka F. žiadosti dňa 2.2.2007, 9.2.2007, 19.2.2007, 21.2.2007 na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom podľa Nariadenia Rady /EHS/ číslo 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny a o vystavenie formulárov E 101 potvrdzujúcich slovenskú legislatívu ako príslušnú pre 107 svojich zamestnancov. Ďalej zistil, že listom zo dňa 12.4.2007 R. poisťovňa oznámila žalobcovi, že vzhľadom k skutočnosti, že je agentúrou dočasného zamestnávania a neprevádzkuje medzinárodné dopravné služby, nemožno na daných zamestnancov uplatniť čl. 14 ods. 2 písm. a/ nariadenia a za účelom uplatniteľnosti čl. 14 ods. 2 písm. b/ žiadala zdokladovanie vykonávania svojich ekonomických činností na území SR za obdobie od mesiaca júl 2005. Po predložení požadovaných dokladov žalovaný listom zo dňa 6.6.2007 opätovne oznamil žalobcovi, že z predložených dokladov je zrejmé, že miesto dočasného výkonu práce je v zahraničí v štátoch EÚ mimo územia SR a teda predloženými dohodami nepreukázal realizáciu ekonomických činnosti na území SR, preto tieto dohody nemôžu byť podkladom pre vydanie formulára E 101 v súlade s článkom 14 ods. 2 písm. b/ nariadenia Rady /EHS/ č.1408/71. Žalovaný ďalším listom vysvetlil, že celá preprava sa realizuje na dopravných prostriedkoch, ktoré sú majetkom tejto slovenskej spoločnosti, sú prihlásené a evidované na orgánoch správy SR; nedochádza teda k vysielaniu ich zamestnancov a k prideľovaniu iným subjektom v zahraničí; ale dočasný zamestnávateľ realizuje svoju ekonomickú činnosť na základe objednávok a zmlúv so zahraničnými partnermi. Zdôraznil, že z daňových priznaní je preukázateľne zrejmé, že celá ekonomická činnosť je produkovaná na Slovensku. Opätovne požiadal o vydanie formulárov E 101 pre zamestnancov, ktorí o to požiadali. Žalovaný listom zo dňa 28.6.2007 opätovne oznámil žalobcovi, že zmluvou o poskytovaní služieb uzatvorenou so spoločnosťou H. V. R. s.r.o. preukázal, že jeho činnosť spočíva len v dočasnom pridelení zamestnancov k inému zamestnávateľovi, ktorého sídlo sa nachádza na území Slovenskej republiky, ktorý prevádzkuje medzinárodnú prepravu. Požiadal žalobcu o vyjadrenie ohľadom obsahu dochádzky, či dni uvedené ako odpracované u zamestnancov, pre ktorých žiada formulár E 101, boli dosiahnuté na Slovensku, a ak áno; u koho, aký druh činnosti uvedení zamestnanci vykonávali a miesto výkonu ich práce. Dňa 30.6.2007 bolo žalovaným opätovne vydané zamietavé stanovisko s odôvodnením, že zamestnanci uvedení v zozname, ktorý bol zaslaný Sociálnej poisťovni nežiadali o vydanie formulárov E 101, vykonávajú riadiace činnosti, ktoré zabezpečujú vnútorný chod činnosti spoločnosti, teda vykonávajú činnosti súvisiace s vnútorným manažmentom. Keďže opätovne nebol preukázaný výkon jeho ekonomických činnosti na Slovensku, v odpovedi bol žalobca poučený, aby požiadal o výnimku Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť žalobcu (zo dňa 13.9.2007, 5.11.2007, 14.3.2007) príslušné ministerstvo zamietlo (listy zo dňa 16.10.2007, 17.3.2008). Ďalším listom zo dňa 30.8.2007 bolo opätovne žalobcovi oznámené, že nebol preukázaný výkon ekonomických činností na Slovensku, teda nie je možné pre zamestnancov vystaviť formulár E 101 podľa čl. 14 ods. 2 písm. b/ nariadenia Rady /EHS/ č. 1408/71. Ďalej zistil, že dňa 24.4.2008 žalobca uzavrel s advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie právnej pomoci vo veci sporu so sociálnou poisťovňou o vydanie formulárov E 101 potvrdzujúcich slovenskú legislatívu vo veciach sociálneho zabezpečenia. Dňa 29.4.2008 bolo právnou zástupkyňou zaslané stanovisko k vyjadreniu I. zo dňa 30.8.2007 k žiadosti o vydanie formulárov E 101 a opätovne bolo žiadanie o vystavenie týchto formulárov s tým, že rozhodnutie o odmietnutí vystaviť formulár E 101 pre zamestnancov žalobcu je nesprávne a nezákonné, a to z dôvodu chybnej aplikácie článku 13 a 14 príslušnej smernice. Žalovaným bolo listom zo dňa 24.7.2008 opätovne oznámené, že vystavenie formulárov nie je opodstatnené z dôvodu neexistencie výkonu významných ekonomických činností na území Slovenskej republiky bez prevádzkovania medzinárodných dopravných služieb a poukázané nato, že zamestnanci sú poistení na území Slovenskej republiky v rozpore s Nariadením Rady /EHS/ č. 1408/71. Vzhľadom na opätovné zamietavé stanovisko právny zástupca žalobcu požiadal o výklad článku Nariadenia Rady /EHS/ 1408/71 viaceré inštitúcie. Európska komisia GR pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti v svojom stanovisku okrem iného potvrdil, že Nariadenie Rady /EHS/ 1407/71 nevyžaduje splnenie podmienky významných ekonomických činností na Slovensku, (stanovisko zaslané žalovanému dňa 9.10.2008). Následne žalovaný zmenil svoje stanovisko o nevyhnutnosti výkonu významných ekonomických činností na území SR; žiadostiam vyhovel, začal vydávať požadované formuláre pre všetkých zamestnancov žalobcu a zrušil všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka F. o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancov podľa slovenskej legislatívy. Zároveň súd zistil, že žalobca vyplatil advokátke dňa 10.6.2009 bankovým prevodom 5.925,01 eur, ako dohodnutú odmenu za poskytovanie právnych služieb, ktoré boli vynaložené na získanie sociálneho zabezpečenia pre zamestnancov. Žalobca listom zo dňa 5.8.2009 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a požiadal o jej náhradu v plnej výške (5.925,01 eur). Žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu (list zo dňa 17.12.2009). Súd prvého stupňa v svojom odôvodnení odcitoval § 415 Občianskeho zákonníka, § 3, § 9 a § 18 ods. 2,3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že napriek viacerým žiadostiam a predloženým dokladom, žalobcovi nebolo vyhovené s odôvodnením, že nebol preukázaný výkon významných ekonomických činností na území Slovenskej republiky. Za nesporné považoval súd aj to, že právny zástupca žalobcu sa obrátil na viaceré kompetentné orgány a inštitúcie so žiadosťou o výklad článku Nariadenia Rady / EHS/ č. 1408/71, ktorý upravuje spornú otázku, vo vyjadrení Európskej komisie GR pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti, bol nesprávny postup a výklad Sociálnej poisťovne o potrebe výkonu ekonomických činností na území SR potvrdený. Obranu žalovaného, že na základe vlastných zistení, poznatkov a konzultácií dospel k právnemu záveru, že podľa článku 14 /2/ /a/ nariadenia je možné dotknutých zamestnancov posudzovať ako osoby patriace k cestujúcemu personálu podniku, ktorý prevádzkuje medzinárodnú prepravu cestujúcich alebo tovaru, a teda táto právna úprava sa vzťahuje aj na spoločnosť H. V. R. s.r.o., zhodnotil ako nedôvodnú. Zdôraznil, že žalobca v priebehu roku 2007 a 2008 podával žiadosti a domáhal sa určenia príslušnosti k právnym predpisom podľa Nariadenia Rady /EHS/ č.1408/71, stanoviská žalovaného boli odmietavé; zdôraznil, že ide o európsku normu; žalovaný ju vyložil v neprospech žalobcu a nesprávne aplikoval, pretože po dobu takmer 19 mesiacov nevydal žalobcovi formuláre E 101 . Preto považoval za neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že list Európskej komisie nebol podnetom a nemal vplyv na rozhodnutie R. poisťovne aplikovať článok 14 /2/ /a/ nariadenia, keďže do predloženia tohto rozhodnutia trvala R. poisťovňa na zamietavom stanovisku po dobu 19 mesiacov. Uzavrel, že bez ohľadu na dôvod, ktorý viedol žalovaného k zmene stanoviska je nesporná tá skutočnosť, že k jeho zmene došlo následne po uzavretí zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že žalobca v dôsledku odmietavého stanoviska žalovaného pri vydávaní formulárov E 101, bol nútený požiadať o právnu pomoc, aby dosiahol úspešné vyriešenie veci. Až po poskytnutí právnej pomoci a po uskutočnení právnych úkonov právneho zástupcu žalobcu, došlo k zmene stanoviska R. poisťovne; úkony právneho zástupcu žalobcu, v ktorých odborne a vhodnou formuláciou skutkových a najmä právnych záverov zdôvodnil opodstatnenosť nároku žalobcu mali vplyv na dopad a zmenu stanoviska žalovaného. Keďže žalovaný neuhradil škodu po výzve žalobcu, dosal sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil nárok aj na úroky z omeškania, ktorých výšku súd určil podľa § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., odo dňa 11.9.2009 (odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie škody). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal ich úspešnému žalobcovi. Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.067,99 eur, za 4 úkony právnej služby á 200,85 eur, (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 7.7.2011 a 4.8.2011 + 1 úkon za účasť na pojednávaní dňa 25.8.2011 vo výške 50,24 eur); a režijného paušálu l x 6,95 eur, 2 x 7,21 eur, a 2 x 7,41 eur + 20 % DPH. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) a písm. d) O.s.p.. Má za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že žalovaný zmenil svoj právny názor pri vydávaní formulárov E 101 pre žalobcu až na základe skutočnosti, že žalobca uzavrel s advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou zmluvu o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené sa podľa názoru odvolateľa nezakladá na relevantnom zistení rozhodujúcich skutočností, pre ktoré došlo k zmene názoru na vydávanie formulárov E 101. Zdôraznil, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že právny výklad R. poisťovne a jej postup bol nesprávny, pretože skutočnosť, že je zvolený iný postup Sociálnej poisťovne v danom prípade ešte neznamená automaticky, že jej predchádzajúci postup bol nesprávny. Neznamená to, že ak sa žiadateľovi nevyhovie, tak výklad a postup je nesprávny a naopak, ak sa žiadateľovi vyhovelo, tak výklad a postup sú správne. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy nevyhodnotil stanovisko nositeľa sociálneho zabezpečenia Spolkovej republiky X. ako aj Rozhodnutie Správnej komisie (ES) pre sociálne zabezpečenie migrujúcich zamestnancov zo dňa 13. decembra 2000 č. 181 o legislatíve vzťahujúcej sa na vyslaných zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žiadosť o vystavenie formulárov E 101 podal žalobca, ktorý nevlastnil oprávnenie na prevádzkovanie medzinárodných dopravných služieb, preto nebol dôvod posudzovať jeho zamestnancov ako osoby patriace k cestujúcemu personálu podniku, ktorý prevádzkuje medzinárodnú prepravu cestujúcich alebo tovaru podľa článku 14/2/ /a/ Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. V prípade, ak by o vystavenie formulárov požiadala spoločnosť H. V. SLOVAKIA s.r.o., ktorej boli zamestnanci žalobcu dočasne pridelení na prevádzkovanie medzinárodnej prepravy osôb a tovaru, R. by mala za preukázané, že na týchto zamestnancov je možné aplikovať článok 14 /2/ /a/ nariadenia. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa posúdila príslušnosť k právnym predpisom podľa článku 14 /2/ nariadenia až na základe listu Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne veci a rovné príležitosti zo dňa 7.10.2008 nie je opodstatnené, pretože v tomto liste sa uvádza, že na účely uplatnenia článku 12 /2/ sa nevyžaduje skúmanie významných ekonomických činností, čo R. nikdy nespochybňovala. Problém pri posudzovaní príslušnosti k právnym predpisom vznikol z dôvodu, že žalobca nevlastnil oprávnenie na prevádzkovanie medzinárodných dopravných služieb v dôsledku čoho boli jeho zamestnanci posudzovaní podľa článku 14 /1/ nariadenia. Zdôraznil, že žalovaný pri posudzovaní žiadosti vrátane jej príloh, na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom vychádzal zo skutočnosti v žiadosti uvedených. Kladné posúdenie žiadosti, ktorej výsledkom je vystavenie formulára E 101 je založené na splnení podmienok stanovených legislatívou Európskej únie. Zamestnávateľ, ktorému bola zamietnutá žiadosť z dôvodu nesplnenia určených podmienok má síce zákonné právo dať sa vo veci zastupovať právnym zástupcom, ale R. poisťovňa dôrazne popiera, že právne zastúpenie žalobcu malo vplyv na zmenu právneho posúdenia žiadosti žalobcu o vydanie formulárov E 101. Zdôraznil, že list Európskej komisie zo dňa 7.10.2008 právna zástupkyňa žalobcu síce predložila, ale v inom konaní, vedenom R. poisťovňou. Na základe uvedeného sa domáha zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod udáva dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f), t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. d), t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (aj keď tento dôvod výslovne nemenuje). Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205 a O.s.p. sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie; t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové dôkazy, resp. nové skutočnosti, než ktoré boli uvedené súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam udáva: Odvolateľ namieta a spochybňuje záver súdu prvého stupňa, že k zmene jeho právneho názoru došlo až po zabezpečení právneho zastúpenia zo strany žalobcu. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vybavovaní jeho žiadosti na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a o vystavenie formulárov E 101 potvrdzujúcich slovenskú legislatívu pre 107 svojich zamestnancov. Ústava SR (čl. 46 ods. 3) zakotvuje právo každého domáhať sa náhrady škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Všeobecne s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; pričom „postupom“ môže byť tak konanie ako aj nekonanie štátneho orgánu (§ 9 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z.).. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný opakovane po dobu 19 mesiacov žiadal od žalobcu doklady, ktoré neboli pre vydanie formulárov potrebné (čo napokon v odvolaní aj sám udáva) a žiadostiam žalobcu nevyhovel. K veci sa žiada uviesť, že nie je vecou žalobcu, ale žalovaného zhodnotiť v žiadosti udávaný skutkový stav a subsumovať ho pod príslušný čl. Nariadenia Rady /EHS/ č. 1408/71. Nemôže byť totižto na ujmu žalobcu, že žalovaný si príslušnú smernicu nesprávne vyložil. Tvrdenie žalovaného, že k zmene právneho názoru došlo na základe konzultácií s inými členskými štátmi a vlastnými šetreniami (prípadne snahou vyjsť zamestnancom žalovaného „v ústrety“) sa javí vzhľadom k dĺžke 19 mesiacov a opakovaným zamietavým stanoviskám ako nedôveryhodné, keďže tak mohol urobiť už podstatne skôr. Z už spomínaného listu Európskej komisie je nad všetkú pochybnosť zrejmé, že články 14/2/ a 14/2/ b íí ani žiadne iné ustanovenia Nariadenia č. 1408/71 nevyžaduje, aby zamestnávateľ osôb, na ktoré sa tieto články vzťahujú, vykonával významnú ekonomickú činnosť na území členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho sídlo a že podmienka významnej ekonomickej činnosti sa vzťahuje na situáciu vyslaných pracovníkov pri aplikácii čl. 14 ods. 1 Nariadenia. Na základe vyššie uvedeného preto aj odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že konanie žalovaného zakladá nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Rovnako je naplnený aj druhý predpoklad vzniku zodpovednosti, a to vznik škody (jej existencia) vyjadriteľná v peniazoch, predstavujúca vynaložené trovy za právne služby (§ 17 ods. 1, § 18 ods. 2,3 zák. č. 514/2003 Z.z.); keďže je nepochybné, že tieto priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, je v konaní preukázané, že žalobca pri nedomožení sa svojho práva bol nútený vyhľadať právnu pomoc a dať sa kvalifikovane zastupovať v konaní pred žalovaným. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 214 ods. 1 s použitím § 142 O.s.p. tak, že boli priznané úspešnému žalobcovi a pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 200,85 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH, spolu 249,9 eur (§ 10 ods. 1,2; § 14, § 16, § 18 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.