Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/157/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899879 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899879.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Miroslava Sogu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. R., rod. P., bývajúcej na T. Č.. XXXX/X R. P., 2/ E.. F. R., rod. R., bývajúcej u matky, obe zastúpené JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30 a 3/ I. R., bývajúceho v O.F. W. P.-G. U., proti žalovanej J. S. - E. J. J., Ž. F.Á.. Č..XX, XXX XX T., v konaní o 3,983.270,26 € (120,000.000,-Sk) s prísl., o odvolaní žalobkyne v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 16C/119/2003-360 zo dňa 30.októbra 2009 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol štát povinný nahradiť zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 3,983.270,26 € (120,000.000,-Sk) s prísl. a to z titulu skutočnej škody, ktorá mu vznikla viacnásobnými nezákonnými zásahmi do ochrany jeho osoby. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 1989 začal podnikať, v roku 1995 podnikal v spoločnosti B. a podarilo sa mu získať od ľudí za účelom investovania finančné prostriedky vo výške 198 mil. Sk a vyprodukoval zisk vždy legálnou činnosťou. Ako riaditeľ spoločnosti dostával mesačne 180 tis. Sk. V rokoch 1992 až 1995 zarobil ročne 12 mil. Sk. V roku 1996 bol vzatý do väzby a vtedy sa jeho príjem zastavil. Na pojednávaní dňa 24.9.2008 zástupca upresnil škodu tak, že v dôsledku nesprávnych rozhodnutí štátu, štát zodpovedá za spôsobenú škodu a vznik škody je viazaný na časové obdobie od vzatia žalobcu do väzby, t.j. od 12.6.1996. Toto obdobie nie je ohraničené hornou hranicou a trvá až doteraz. Škoda bola žalobcovi spôsobená po prepustení z väzby, kedy nemohol pokračovať v podnikaní v dôsledku zhoršenia vzťahov spoločenských, rodinných aj podnikateľských z dôvodu, že bola kriminalizovaná jeho osoba. Čo sa týka výšky škody, navrhol vo veci vypracovať znalecký posudok. Dňa 10.10.2008 doplnil tento nárok tým, že škoda predstavuje aj ušlý zisk z podnikateľskej činnosti B. ako aj jeho vlastnou činnosťou, keďže nemohol ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania vychádzajúc zo zákona č.58/69 Zb. a to ust. § 1 a § 4 ods.1, § 5, § 9, § 22 ods.1,2 a § 23 vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal, že uplatnil nárok na náhradu škody v sume 120 mil. Sk, ktorý je predmetom tohto konania z titulu zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu a nezákonnej väzby na predbežné prerokovanie u žalovaného, čím nesplnil zákonnú podmienku pre podanie žaloby podľa § 9 ods.1 zák.č. 58/69 Zb. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca uplatnil u žalovaného dňa 26.5.1999 nárok na náhradu škody s titulom trov právneho zastúpenia. Dňa 14.2.2000 tento nárok rozšíril o náhradu škody titulom škody na zdraví. O neskôr uplatnenom nároku žalobcu o zaplatenie 150 tis. Sk bolo rozhodnuté rozsudkom súdu Košice I. v konaní 16C/484/00 dňa 9.10.2003 a rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.12.2003. Nárok na náhradu škody v sume 6 mil. Sk titulom náhrady škody dosiaľ prebieha na súde v konaní 16C/87/05. Na základe toho dospel súd prvého stupňa k záveru, že takto uplatnené nároky na predbežné prerokovanie nesúvisia s nárokom žalobcu, ktorý uplatnil v tomto konaní, teda nebola splnená prvá zákonná podmienka pre podanie žaloby. Z dôvodu nesplnenia tejto zákonnej podmienky súd žalobu žalobcu zamietol. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že pokiaľ sa jedná o oslobodzujúce rozhodnutia žalobcu, ktoré boli vydané Krajským súdom v Košiciach v konaní 2T/78/95 a Najvyšším súdom SR v konaní 3To/2/99 na ne sa vzťahuje ust. § 5 ods.1 zák.č. 58/69 Zb., teda náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a nie titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia. V takomto prípade by prichádzala do úvahy náhrada škody (ušlého zisku) za obdobie nezákonnej väzby a nie za obdobie po prepustení z väzby do budúcna ako to požadoval žalobca v tomto konaní. Aj v tomto prípade však uplatneniu nároku na náhradu škody titulom nezákonnej väzby muselo predchádzať predbežné prerokovanie u žalovaného, čo však splnené nebolo. Nakoniec súd prvého stupňa prihliadol aj na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Podľa súdu prvého stupňa premlčacie lehoty sú priamo upravené v zák.č. 58/69 Zb. a to v prípade nároku na náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí orgánu štátu v § 22 a z titulu nezákonnej väzby v § 23. Keďže oba nároky žalobcu tak z nezákonného rozhodnutia orgánu štátu ako aj z titulu nezákonnej väzby sa odvíjajú od oslobodzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2T/78/95 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3To/2/99, ktoré nadobudli právoplatnosť 11.3.1999, súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že nárok žalobcu, ktorý bol uplatnený podľa zákona č. 58/69 Zb. najskôr na pojednávaní súdu dňa 24.9.2008 sa premlčal tak podľa ust. § 22 cit.zák. v trojročnej premlčacej lehote ako aj podľa § 23 cit. zák. v jednoročnej premlčacej lehote. Preto aj premlčanie nároku bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu. O trovách prvostupňového konania súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný náhradu trov konania neuplatnil. V konaní mal žalobca ustanoveného právneho zástupcu štátom, preto je štát povinný nahradiť trovy tohto právneho zastúpenia a jeho hotové výdavky v súlade s § 140 ods.2 O.s.p. Potom tieto trovy vyčíslil a priznal ich ustanovenému advokátovi v celkovej výške 49.939,65 €. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v 1.rade ako manželka nebohého E. R., ktorý zomrel po vyhlásení rozsudku dňa 9.12.2009. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že odvolanie smeruje proti výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba a to z dôvodu, že nebohý žalobca uplatnil v tomto konaní škodu, ktorá mu vznikla tým, že nemohol pokračovať v podnikateľskej činnosti, teda reálnu škodu a ušlý zisk. Omyl súdu vidí hlavne v tom, že súd tvrdí, že nebohý predbežne neprerokúvaval svoj nárok. Toto tvrdenie nie je pravdivé, čo jasne vyplýva z jeho žiadosti zo dňa 14.2.2000 spodná časť. V tejto súvislosti poukázala na to, že súd potom nesprávne posúdil aj otázku premlčania. Pokiaľ mal súd za to, že v tomto prípade nedošlo k uplatneniu nároku na orgáne, ktorý o takomto nároku mal rozhodovať, mal podľa názoru odvolateľky rozhodnúť v súlade s § 104 ods.1 posledná veta a postúpiť vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania by takto zostali zachované. Ďalej namietal, že súd nevykonal žalobcom navrhnutý znalecký posudok a svedecké výpovede na výšku reálnej škody, keďže mal za to, že nárok bol premlčaný. Nevykonanie týchto dôkazov však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože ustálenie výšky škody ako výšky zisku prostredníctvom znaleckého dokazovania bolo nevyhnutné a súd zvolil postup nevykonania navrhovania znaleckého dôkazu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Preto žiada rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Proti rozsudku podal odvolanie aj Okresný súd Košice I. a to proti výroku o povinnosti štátu nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súdom priznaná suma je privysoká. Namieta aj lehotu, v ktorej je štát povinný zaplatiť ustanovenému zástupcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov, pretože štát nebude reálne schopný vyplatiť advokátovi finančné prostriedky v takejto výške. Ďalej v odvolaní uviedol, že nie je spravodlivé, aby štátu vždy vznikla povinnosť platiť odmenu a hotové výdavky ustanoveného zástupcu vo všetkých sporoch, kde je zástupca ustanovený práve žalobcovi a tento v žalobnom návrhu určí prehnane vysokú škodu, z ktorej hodnoty sa automaticky odvíja tarifná odmena advokáta, pritom žalobný nárok je nedôvodný buď úplne alebo sčasti. Keďže v tomto konaní ustanovený zástupca zastupoval žalobcu a hodnota sporu určená žalobcom je prehnane vysoká a žalobný návrh v celom rozsahu nedôvodný, navrhol buď zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a priznať zástupcovi žalobcu len jednu štvrtinu priznanej sumy súdom prvého stupňa. Doplnením odvolania odvolateľka U. R. navrhla, aby odvolací súd v súlade s ust. § 220 O.s.p. navrhnutý rozsudok zmenil a konanie zastavil a vec postúpil po právoplatnosti uznesenia Ministerstvu spravodlivosti SR. Po podaných odvolaniach súd prvého stupňa dňa 11.1.2010 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohom žalobcovi. Potom pripojil dedičské rozhodnutie zo dňa 20.4.2011, z ktorého vyplynulo, že dedičstvo nadobudli U. R., E.. F. R. I. I. R.. Žalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že súd vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a správne vo veci rozhodol, už aj vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Zdôraznil, že v odvolaní sa neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd podľa § 212 ods.1,3 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti a k dôvodom uvedeným v odvolaní len dodáva, že ide o škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe a treste po tom, čo boli rozhodnutia zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.3.1999, ktorý sa týmto dňom stal právoplatným. Podľa § 22 zák.č. 58/69 ods.1 Zb. sa právo na náhradu škody podľa tohto zákona premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutí, beží premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. V tomto prípade došlo k zrušeniu rozhodnutí a zároveň k oslobodeniu E. R. spod obžaloby. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3To/2/99 zo dňa 11.marca 1999, ktorý bol na Krajský súd v Košiciach doručený dňa 13.4.1999 a právoplatnosť nadobudol dňa 11.3.1999. E. R. bol podľa zistenia odvolacieho súdu rozsudok NS doručený do vlastných rúk dňa 28.4.1999. Za toho stavu potom premlčacia doba uplynula dňa 28.4.2002. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa z pripojeného spisu 16C/484/2000 aj tohto spisu zistil, že žalobca nárok neuplatnil v dobe troch rokov od prevzatia oslobodzujúceho rozsudku a to ani na súde ani na ministerstve spravodlivosti. Žalobca, ani jeho právni nástupcovia nepreukázali, že by boli takýto návrh podali. Súd prvého stupňa správne zistil, že na Ministerstve spravodlivosti SR bol predložený na prejednanie predbežný návrh prejednania nároku z 25.6.1999 na sumu 600 tis. Sk, čo mal byť nárok na náhradu trov trestného konania, ďalej dňa 14.2.2000 uplatňoval na MS SR E. R. škodu na zdraví vo výške 6 mil. Sk a 13.12.2001 uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 1 mil. Sk. V konaní 16C/484/00 uplatnil dňa 13.12.2001 škodu vo výške 6 mil. 150 tis. Sk, ale išlo o náhradu trov trestného konania a škodu z ublíženia zdraví. Až dňa 12.7.2004 v konaní 16C/119/2003 na č.l. 21 prvýkrát uplatnil odškodnenie v sume 120 mil. Sk, čo je podľa neho skutočná škoda, ktorá mu viacnásobnými nezákonnými zásahmi do ochrany osobnosti vznikla. Až z tohto podania by bolo možné vyvodiť, že pôvodný žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú ušlým ziskom a inou škodou, ktorá mu vznikla v súvislosti s rozhodnutím o väzbe a treste. Túto škodu dodatočne upresnil dňa 10.10.2008 zástupca žalobcu ako je uvedené na č.l. 175. Za tohto stavu aj podľa odvolacieho súdu je nárok žalobcu premlčaný, preto neprichádzalo do úvahy ani zastavenie konania a postúpenie veci MS SR ako to v priebehu prvostupňového konania a v odvolaní uviedol odvolateľ. Preto odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. z dôvodu premlčania nároku potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej a vo výroku o trovách medzi účastníkmi ako vecne správny. Nárok nebol uplatnený ani na MS SR ani na súde v trojročnej lehote stanovenej ust. § 22 ods.1 zák.č. 58/69 Zb. Pokiaľ však ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov zástupcu ustanoveného žalobcovi, v tejto časti odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho súdu, súd mohol byť zaviazaný k náhrade týchto trov do 31.12.2009. Po novele uskutočnenej zákonom 495/09 Z.z. musí súd od 1.1.2010 prihliadnuť aj na ust. § 149 ods.2 O.s.p. a postupovať podľa § 15 zák.č. 327/2005 Z.z. Vzhľadom na zmenu ustanovení neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v záujme zachovania dvojinštančnosti konania a rozhodnutia v otázke trov ustanoveného advokáta. Preto odvolací súd podľa § 221 písm.f/ O.s.p. zrušil v tejto časti prvostupňový rozsudok a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie, pretože rozhodnutím odvolacieho súdu by bola odňatá možnosť dvojinštančnosti konania vo vzťahu k ustanovenému zástupcovi aj tom, komu bude uložená povinnosť k náhrade týchto trov. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.