Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/181/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906209308 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7906209308.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O. poisťovňa S. vo veci pobočky D., M.R. A. č.XXX, proti povinnému: O. H., so sídlom v I., D. č. XX, IČO: XX XXX XXX, o trovách exekučného konania, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad Košice, Werferova č.1, Košice pod sp. zn. Ex/XXXX/XXXX B., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 11.4.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trebišov, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 11.4.2011 odmietol podanie súdneho exekútora zo dňa 20.1.2011 doručené súdu dňa 24.1.2011 označené ako „Vyčíslenie trov exekučného konania“ a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému vo výške 15,13 eur. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že vo veci uznesením zo dňa 17.3.2010 rozhodol o zastavení exekúcie a uložil povinnému povinnosť uhradiť trovy exekúcie vo výške 21.717,59 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému. Na základe odvolania povinného voči vyššie uvedenému uzneseniu, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.11.2010 uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd vyzve súdneho exekútora na výpočet odmeny podľa § 14 a 15 vyhlášky a jeho odmenu určí podľa uvedených ustanovení. Na výzvu súdu zo dňa 10.1.2011 reagoval súdny exekútor podaním zo dňa 20.1.2011, označeným ako „Vyčíslenie trov exekučného konania“, v ktorom nevyčíslil trovy podľa výzvy súdu a rozhodnutia odvolacieho súdu, ale oznámil, že trvá na trovách exekúcie vo výške 21.717,59 eur ako mu priznal súd prvého stupňa uznesením zo dňa 17.3.2010. Súd prvého stupňa uviedol, že v uvedenej výške trovy exekúcie exekútorovi neprizná z dôvodu, že súd už raz trovy exekúcie vo výške 21.717,59 eur exekútorovi priznal a odvolací súd takto priznané trovy exekúcie zrušil. Výzvou zo dňa 1.2.2011 súd opätovne vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie podľa pokynov uvedených v odôvodnení odvolacieho súdu a vyčíslil výpočet odmeny podľa § 14 a 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 a zároveň exekútora poučil, že ak nedoplní svoje podanie zo dňa 20.1.2011 podľa pokynov uvedených v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu a nevyčísli výpočet odmeny podľa § 14 a 15 vyhlášky č. 288/1995 účinnej do 30.4.2008, súd odmietne jeho podanie zo dňa 20.1.2011 označené ako „Vyčíslenie trov exekučného konania“. Exekútor svoje podanie zo dňa 20.1.2011 doručené súdu dňa 24.1.2011 nedoplnil a nevyčíslil výpočet odmeny podľa § 14 a 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súd preto odmietol podanie exekútora zo dňa 20.1.2011 doručené súdu dňa 24.1.2011. V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že preskúmal uplatnené trovy exekúcie, ktoré si exekútor uplatnil ešte predtým ako o nich rozhodol súd prvého stupňa a ktoré boli odvolacím súdom zrušené a zistil, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojej odmeny podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky a teda požadoval trovy určené 20% z výšky vymoženej pohľadávky t.j. 549.620,00 Sk, poštovné 2l6,00 Sk, 19% DPH 104.427,80 Sk, teda spolu po zaokrúhlení 654.264,00 Sk, t.j. 21.717,59 eur. Súd citoval ustanovenia § 200 ods.1, 2 Exekučného poriadku a uviedol, že odmenu a náhrady súdnych exekútorov upravuje vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej iba vyhláška/ a to rozdielne podľa toho, či dôjde k vymoženiu pohľadávky, alebo či dôjde k zastaveniu exekúcie bez vymoženia časti pohľadávky. Keďže exekučné konanie začalo 12.7.2006 podľa § 27a vyhlášky, patrí exekútorovi odmena podľa znenia vyhlášky účinného do 30.4.2008. Pri vymožení pohľadávky je úprava výpočtu odmeny súdneho exekútora uvedená v ustanovení § 4 ods. 1 tak, že „Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (6, § 14 až 16) a pri zastavení exekúcie je úprava výpočtu odmeny súdneho exekútora uvedená v § 14 vyhlášky a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a v § 15 vyhlášky paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V danej veci bola exekúcia zastavená v celom rozsahu, teda nie iba čiastočne, a bola zastavená na základe návrhu oprávneného, teda nie z dôvodu vymoženia pohľadávky exekútorom, preto súd prvého stupňa uviedol, že nebude rozhodovať podľa § 16 ods. 1, 2 vyhlášky, ako postupoval súdny exekútor, ale odmenu určí podľa § 14 a15 vyhlášky, a za tým účelom si vyžiadal od exekútora exekučný spis. Odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2, súd exekútorovi nepriznal a podľa § 14 ods. 1 písm. b/ ods. 3, a § 15 ods. 1 priznal odmenu exekútorovi vo výške 6,64 eur za 2 úkony - získanie poverenia a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - po 3,32 eur, poštovné vo výške 7,17 eur a 20% DPH vo výške 1,32 eur. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky a v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, v ktorom uviedol, že podal návrh na zastavenie exekúcie a uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie, a po vydaní uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, súd prvého stupňa vydal uznesenie, v ktorom súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu pri zastavení exekúcie podľa § 5, ale podľa § 14 vyhl.č. 288/1995 Z.z. /ďalej iba vyhlášky/ Uviedol, že exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v prípade, ak dlžník dobrovoľne neplnil, hoci mal na plnenie dostatok času a vzniknuté trovy exekúcie, ktorých súčasťou je aj odmena exekútora, sú preto sankciou za neplnenie povinnosti. Akékoľvek plnenie, uskutočnené po začatí exekučného konania nemožno považovať za dobrovoľné a súdnemu exekútorovi patrí zaň odmena. Z ust. § 4 ods.1 vyhlášky vyplýva, že základom pre určenie odmeny pri peňažných pohľadávkach je výška vymáhanej pohľadávky a Exekučný poriadok zásadne rozlišuje medzi vymožením pohľadávky, pod ktorým treba rozumieť jej uspokojenie núteným výkonom a medzi jej dobrovoľným splnením. Pokiaľ k zastaveniu exekúcie dôjde na návrh oprávneného z dôvodu, že povinný po začatí konania dobrovoľne splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, nie je správne určovať výšku odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Dovolací súd považuje za správny taký výklad, podľa ktorého pri zastavení exekúcie na peňažné plnenie na návrh oprávneného z dôvodu dobrovoľného splnenia vymáhanej pohľadávky sa odmena súdneho exekútora určuje analogicky podľa ust. § 5 vyhlášky. V danej veci podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie na základe dohody s povinným s tým, že v určenom čase uhradí pohľadávku oprávneného v celom rozsahu a povinný túto uhradil dňa 28.1.2008, teda po doručení návrhu na zastavenie exekúcie a v priebehu exekučného konania, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie je len procesným úkonom, a k samotnému zastaveniu exekúcie došlo až na základe uznesenia zo dňa 10.10.2008. Súdny exekútor má za to, že v danom prípade povinný uhradil oprávnenému celkový vymáhaný nárok v čase, keď exekúcia ešte nebola právoplatne zastavená, a preto súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 5 vyhlášky. Uviedol, že sa domnieva, že uznesením o zastavení exekúcie a priznaní trov exekúcie zo dňa 17.3.2010 došlo k správnemu posúdeniu veci ako aj rozhodnutiu a žiadal, aby odvolací súd uložil povinnému povinnosť uhradiť trovy exekúcie vo výške 21.717,59 eur . Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 13.5.2011 k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa a poukázal na to, že súd prvého stupňa dodržal postup, ktorý bol uvedený v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 29.11.2010. Navrhol odvolanie súdneho exekútora zamietnuť. Povinný vo vyjadrení zo dňa 31.5.2011 k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa a odvolanie súdneho exekútora považuje za zavádzajúce, pretože návrh na zastavenie exekúcie bol osobne doručený súdnemu exekútorovi dňa 25.1.2008 a v rovnaký deň bol tento návrh zaevidovaný na podateľni súdu prvého stupňa, o čom predkladá dôkazy a poukázal na znenie § 57 ods.1 písm. c/ Exekučného zákona a uviedol, že oprávnený prejavil vôľu zastaviť exekúciu dňa 25.1.2008 a pohľadávka bola uhradená dňa 28.1.2008 a zvolený postup mal predísť možným snahám exekútorských úradov s cieľom dosiahnutia odmeny, ktorá im v tomto prípade neprislúcha. K uspokojeniu pohľadávky oprávneného došlo po podaní návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným, a teda dôvodom zastavenia exekúcie nebolo úplné uspokojenie pohľadávky oprávneného, ako to tvrdí súdny exekútor. V ďalšom povinný poukázal na znenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, pri zastavení exekúcie patrí súdnemu exekútorovi len odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a náhrada hotových výdavkov a straty času, ktorú má hradiť oprávnený, keďže z jeho vôle došlo k zastaveniu exekúcie. Uviedol, že v obdobných veciach súdnej exekútorke JUDr. Mariane Vargovej bola taktiež priznaná iba náhrada hotových výdavkov. Povinný navrhol odvolanie súdneho exekútora zamietnuť a na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Oprávnený ani povinný odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa nepodali. Konajúci sudca v zázname zo dňa 16.6.2011 uviedol, že napadnuté uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, ako zákonný sudca odvolaniu nemieni vyhovieť a preto podľa § 374 ods. 4 O.s.p. spis predkladá odvolaciemu súdu. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie súdneho exekútora voči uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 11.4.2011, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd uvádza, že o zastavení exekúcie bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 17.3.2010, ktoré v uvedenom výroku nadobudlo právoplatnosť. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodoval iba o trovách exekúcie, a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného. Súdny exekútor v podanom odvolaní napadol výpočet výšky trov exekúcie, ktoré požadoval priznať vo výške 21.717,59 eur. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci, a to uznesenie č.k. XCoE/XXX/ XXXX-XXX zo dňa zo dňa 29.11.2010, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 17.3.2010 vo výroku o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a na doplnenie a k odvolacím dôvodom súdneho exekútora uvádza nasledovné: V danej veci oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.c/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej Exekučný poriadok/ prípisom zo dňa 25.1.2008, ktorý bol v uvedený deň aj doručený súdu prvého stupňa ako aj súdnemu exekútorovi, a to bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Podľa § 57 ods. 1 písm.c/ Exekučného poriadku „Súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.“ Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že oprávnený, ktorý navrhol vykonanie exekúcie, je oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie, a to bez uvedenia dôvodov. V danej veci oprávnený takýto prejav vôle urobil, pričom tento bol urobený v čase, keď ešte jeho pohľadávka nebola uspokojená, čo vyplýva z predložených dôkazov. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“ V prípade zastavenia exekúcie, úhrada trov exekúcie je upravená v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku tak, že „Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.“ Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, platí osobitná úprava určenia odmeny exekútora, podľa ktorej súdny exekútor má nárok na nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Tento spôsob určenia odmeny je upravený v ustanovení § 14 ods.1 písm. a/, b/ vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej iba vyhláška/. V danej veci v znení účinnom do 30.4.2008 /čo bližšie odôvodnil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení/, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Výšku odmeny vypočítanej podľa uvedeného ustanovenia, súdny exekútor v podanom odvolaní nenapadol. Súdny exekútor v podanom odvolaní sa dovolával priznania trov exekúcie podľa § 16 ods.2 v spojení s § 4 a 5 vyhlášky, t.j. vo výške 20% z vymáhanej pohľadávky, ktorý spôsob výpočtu odmeny v danej veci odvolací súd považuje za nedôvodný. Uvedené ustanovenia upravujú spôsob výpočtu odmeny v prípade vymoženia pohľadávky a odvolací súd má za to, že v danej veci k vymoženiu pohľadávky nedošlo. I keď k zastaveniu exekúcie dochádza právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekúcie, pre posúdenie vymoženia pohľadávky je podstatný stav, ktorý bol v čase návrhu na zastavenie exekúcie. Vymoženie pohľadávky nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a v danej veci exekúcia bola zastavená na návrh oprávneného pred uspokojením jeho pohľadávky. Vyššie uvedenému právnemu názoru o výpočte odmeny, dáva za pravdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M J. XX/XX, podľa ktorého, ak súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, odmena exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky /§ 5 ods. 1, 2 vyhlášky /, ale podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. V odvolacom konaní bol súdny exekútor neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a keďže ostatným účastníkom také trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.