Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 5To/21/2026 6925010519 31. 03. 2026 Mgr. Ivana Datlová ECLI:SK:KSBB:2026:6925010519.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti, stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/81/2025 zo dňa 13. januára 2026 a takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/81/2025 zo dňa 13.01.2026 z r u š u j e v celom rozsahu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku za použitia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovaný A. B. C. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom H. XXXX/XX, H., adresa na doručovanie písomností A. XXX, A., I. J., o s l o b o d z u je spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný obžalobou Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota z 21.08.2025 sp. zn. 1 Pv 11/25/6609-16 ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období od 01.09.2024 do súčasnosti v Hnúšti a všade inde, kde sa zdržiaval, si riadne a včas neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., M. XXX/ XX, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, a ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 09.03.2007, sp. zn. 15C/21/07-15, právoplatným dňa 28.03.2007 a vykonatel'ným dňa 11.04.2007, ktorým súd zaviazal A. B.'a prispievat' na výživu dcéry J. K. sumou vo výške 5 000,- Sk, toho času 165,96 € mesačne, vždy do 30-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. K. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, a to aj napriek tomu, že v uvedenom období nikde nepracoval, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, poberal rodičovský príspevok, čím mu takto vznikol dlh na zameškanom výživnom voči poškodenej J. K., spolu vo výške 1 825,56 €, pretože trestnosť činu zanikla. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/81/2025 zo dňa 13. januára 2026 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od 01.09.2024 do súčasnosti v Hnúšti a všade inde, kde sa zdržiaval, si riadne a včas neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., M. XXX/ XX, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, a ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 09.03.2007, sp. zn. 15C/21/07-15, právoplatným
dňa 28.03.2007 a vykonateľným dňa 11.04.2007, ktorým súd zaviazal A. B. prispievať na výživu dcéry J. K. sumou vo výške 5 000,- Sk, toho času 165,96 € mesačne, vždy do 30.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. K., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, a to aj napriek tomu, že v uvedenom období nikde nepracoval, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, poberal rodičovský príspevok, čím mu takto vznikol dlh za uvedené obdobie do dňa 13.01.2026 na zameškanom výživnom voči poškodenej J. K., spolu vo výške 2.655,36 €. Za to bol obžalovanému podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu jeden rok, určenú podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň mu bola podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona uložená povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností zaplatiť J. K. zameškané výživné. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.02.2026, považujúc napadnutý rozsudok za nezákonný, pretože okresný súd nevykonal kľúčové dôkazy, keď odmietol vykonať dokazovanie výsluchom K. N. a výpisom z účtov K. K. a J. K., v dôsledku čoho nebol v konaní v rovnocennom postavení. Tak ako v priebehu celého konania argumentoval, že jeho dcéra - poškodená J. K., je plnoletá a od 01.04.2025 je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom vyjadril názor, že podľa zákonníka práce ide o nelegálny stav, z ktorého okresný súd pri rozhodovaní vychádzal. Sociálna poisťovňa v zozname jej zamestnávateľov uviedla aj Mesto Tisovec, poukázal aj na možnú optimalizáciu odvodov a daní a možnosť jej príjmov z ďalších činností. Poškodená mu odmietla poskytnúť číslo svojho osobného účtu, a tým mu znemožnila priame plnenie jeho vyživovacej povinnosti s rizikom plnenia neoprávnenej osobe, keď trvala na platbách na účet jej matky K. K.. Potvrdenie o návšteve školy mu doručila až tri mesiace po podaní trestného oznámenia, čo u neho vyvoláva otázku, či bez náležitých dôkazov bolo trestné oznámenie zákonné. Obžalovaný ďalej tvrdil, že jeho platobná neschopnosť bola druhotná a spôsobená objektívnymi okolnosťami. Prioritne zabezpečoval potreby svojich ďalších dvoch maloletých detí vo veku tri a šesť rokov, po stabilizácii jeho finančnej situácie sa snažil o nápravu, a preto nešlo o úmyselné vyhýbanie sa vyživovacej povinnosti. Veril, že ochranu maloletých detí súd zohľadní pri svojom rozhodovaní. Podaným odvolaním si obžalovaný uplatnil inštitút účinnej ľútosti podľa § 86 Trestného zákona s tým, že ku dňu jeho podania vyrovnal všetky svoje záväzky titulom výživného, o čom ako dôkaz predložil záznam o vklade hotovosti vo výške 3 750.- eur na konkrétne označený bežný účet vedený vo VÚB a oznámenie J. K. zo dňa 16.02.2026 o úhrade zameškaného výživného za obdobie od 01.09.202 do súčasnosti, ktorého úhrada bola vykonaná súdnym exekútorom a prijatá na účet dňa 23.01.2026. Navrhol, aby odvolací súd s prihliadnutím na zánik trestnosti činu z dôvodu jeho účinnej ľútosti zastavil trestné stíhanie alebo vrátil vec na doplnenie dokazovania alebo mu navrátil lehotu na vykonanie procesných úkonov. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania ani k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku. Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré vykonal za splnenia procesných predpokladov v neprítomnosti obžalovaného a svedkyne J. K., za účasti prokurátora. Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí vzhľadom na predloženie potvrdenia o úhrade celej sumy dlžného výživného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že obžalovaný pred konaním verejného zasadnutia odvolacieho súdu, a to dňa 23.01.2026, uhradil svojej dcére J. K. dlžné výživné za obdobie od 01.09.2024 do dňa potvrdenia uvedenej skutočnosti, t. j. do 16.02.2026. Hoci dlh na výživnom neuhradil osobne, ale prostredníctvom súdneho exekútora po zaplatení zameškaného výživného k jeho rukám (i keď ho mohol zaplatiť aj priamo k rukám J. K.), zaplatil ho v celom rozsahu a naraz, bez potreby vykonávania exekúcie jedným z jej spôsobov. Odvolací súd považoval toto jeho aktívne konanie (vynaloženie finančných prostriedkov na úplnú úhradu dlhu) za prejav účinnej ľútosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, pretože odstránil škodlivý následok konania, ktoré mu bolo kladené za vinu, pričom existencia trvalo nepriaznivých následkov neplnenia jeho vyživovacej povinnosti nebola v konaní preukázaná. Tým bol odôvodnený postup podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku, pretože zanikla trestnosť činu, pre ktorý bol trestne stíhaný. Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku; súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. S poukazom na uvedené dôvody krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku, pretože uhradením dlžného výživného v celom rozsahu skôr, ako sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu, zanikla trestnosť činu v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie sa odvolací súd nezaoberal obsahom odvolacích námietok obžalovaného, pretože to bolo nadbytočné a jeho v petite odvolania uvedené alternatívne návrhy boli bezpredmetné. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.