Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 11CoCsp/7/2026 6725200095 26. 03. 2026 JUDr. Jozef Zlocha ECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: A. B. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom XXX XX Zvolen, korešpondenčná adresa: D. E. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenej D. G. C., advokátom, so sídlom Tŕnie 134, 962 34 Tŕnie, IČO: 37 897 951, pracovisko: Bystrický rad 11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 133.152,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 23. októbra 2025, sp.zn. 14Csp/1/2025 takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré jej je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. odôvodnenie: 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. októbra 2025, č.k. 14Csp/1/2025-193 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania (druhá výroková veta). 1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 133.152,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128.096,96 Eur od 14. januára 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Titulom uplatneného nároku je Zmluva o H. Easy úvere č. 214/4011/13SU, uzavretá dňa 19. septembra 2013 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý hypotekárny úver vo výške 170.000,- Eur. Zároveň bola na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas, preto došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 13. januáru 2022. Dlžná suma úveru vyčíslená ku dňu zosplatnenie, a teda k 13. januáru 2022, bola v celkovej výške 133.173,76 Eur pozostávajúca z nesplatenej istiny úveru vo výške 128.101,93 Eur, zmluvných úrokov z úveru v sume 4.990,83 Eur, zákonných úrokov z omeškania v sume 64,74 Eur a z poplatkov v sume 16,26 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalobca eviduje úhradu len vo výške 4,97 Eur. Žalobca zdôraznil, že istina úveru 128.096,96 Eur je naďalej úročená zákonným úrokom z omeškania. Na výzvu súdu žalobca doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k zisteniam, v akých mesačných splátkach sa žalovaná zaviazala úver splácať, koľko splátok uhradila na úver, kedy bola dojednaná splatnosť prvej mesačnej
splátky a nasledujúcich mesačných splátok a splatnosť poslednej mesačnej splátky, ako aj ďalšie pre rozhodnutie podstatné skutočnosti. 1.2 Žalovaná uplatnený nárok neuznala a žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Svoju obranu predovšetkým založila na námietke premlčania uplatneného nároku; pokiaľ ide o zosplatnenie úveru, splatnosť dlžnej sumy nastala dňa 4. januára 2022; za začiatok premlčacej doby je možné považovať práve 4. január 2022; premlčacia doba v prejednávanej veci je 3-ročná. Objektívna lehota na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňa 04.01.2025 a subjektívna lehota dňa 04.01.2024. Ak žalobca podal žalobu 10. januára 2025, podal ju po skončení oboch premlčacích dôb. 1.3 Okresný súd vec právne posúdil podľa § 52 ods.1, ods.3, ods.4, § 53 ods.1 , ods.5, ods.9, § 565, § 39, § 37 ods.1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka; ďalej podľa § 1 ods.3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) a § 497 a § 261 ods. 6, písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi strán sporu ako aj listinnými dôkazmi stranami sporu predloženými. 1.4 Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľ na strane jednej a žalovaná ako dlžníčka na strane druhej uzavreli Zmluvu o H. Easy úvere č. 214/4011/13SU dňa 19. septembra 2013 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), ktorá bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý účelový špecifický spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 170.000,-Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala použiť dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel a ktorý sa zaviazala banke vrátiť, zaplatiť dojednaný úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy o úvere za dojednaných zmluvných podmienok. Účelom poskytnutia úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve o úvere; za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo, ak tento neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Pri podstatnom porušení zmluvných povinností bola banka oprávnená v zmysle článku VII. ods. 2 písm. e) Zmluvy o úvere vyhlásiť úver za splatný, vrátane úrokov a poplatkov, jednorazovo pred termínom splatnosti. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver mesačnými anuitnými splátkami v počte 237; 1. - 236. splátka bola dojednaná vo výške 1.224,96 Eur mesačne a posledná vo výške 1.222,73 Eur. Prvá splátka bola splatná 20. decembra 2013 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 20. augusta 2033, ktorý deň je aj dňom konečnej splatnosti úveru. Na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere bola v rovnaký deň ako samotná Zmluva o úvere uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o plnenia žalovanej, táto doposiaľ na úver vrátane príslušenstva zaplatila sumu 112.528,26 Eur; úver splácala nepravidelne a do výrazného omeškania so splátkami úveru sa dostala v letných mesiacoch roku 2021. Po 1. októbri 2021 žalobca už neeviduje žiadne úhrady od žalovanej na splátky úveru. 1.5 V dôsledku neplatenia splátok riadne a včas žalobca Poslednou výzvou pred zosplatnením z 19. októbra 2021, doručenej žalovanej fikciou doručenia, žalovanej oznámil, že je v omeškaní so splácaním úveru viac ako tri splátky a požiadal ju o uhradenie dlžnej čiastky vyčíslenej k 18. októbru 2021 na sumu 4.949,39 Eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a žalovanú upozornil, že v prípade nevyrovnania záväzkov po lehote v stanovenom termíne vyhlási úver za predčasne splatný. Žalovaná po tejto výzve neplnila, na čo žalobca Vyhlásením úveru za predčasne splatný zo 7. decembra 2021 žalovanej oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov. Účinnosť Vyhlásenia úveru za predčasne splatný mala nastať v 10. deň odo dňa doručenia výzvy; uvedené bolo žalovanej doručené 3. januára 2021. 1.6 Reagujúc na obranu žalovanej okresný súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a zistil, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa OTP Banka Slovensko a.s. Uzavrel, že žalobca je nositeľom hmotného práva, o ktoré v spore ide a má aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku zo Zmluvy o úvere, ktorú žalovaná uzatvorila s pôvodným veriteľom. 1.7 Z hľadiska právneho posúdenia Zmluvy o úvere okresný súd nemal pochybnosť, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; dodávateľom je banka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľka. Aj keď typovo Zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nepochybne je i spotrebiteľskou
zmluvou. Úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b), resp. c) citovaného zákona. 1.8 Žalovaná tiež namietala premlčanie uplatneného nároku. Pri posúdení dôvodnosti tejto námietky bolo potrebné ustáliť, či pri predčasnom zosplatnení úveru veriteľ postupoval v súlade s § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu. Okresný súd uviedol, že túto otázku posudzoval i bez námietky žalovanej, nakoľko posúdenie tejto otázky má právny význam pre vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania žalovanou a žalovaná je v spore slabšou stranou, spotrebiteľom. 1.9 Okresný súd poukázal na obsah Poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 19. októbra 2021 a konštatoval, že táto výzva neobsahuje špecifikáciu mesačných splátok, s úhradou ktorých bola žalovaná v omeškaní k 18. októbru 2021. Rovnako poukázal na Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo 7. decembra 2021, ktoré síce obsahuje vyčíslenie celkového záväzku žalovanej zo Zmluvy o úvere k 06.12.2021, avšak z obsahu tohto jednostranného právneho úkonu nemožno vyvodiť, pre ktorú konkrétnu splátku žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere okresný súd poukázal na závery vyplývajúce z aktuálnej súdnej praxe, z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp.zn. 6Cdo/152/2022, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom R 34/2025, ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2025, sp.zn. 8Cdo/99/2024. Z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej repubkliky zdôraznil, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z citovaných názorov Najvyššieho súdu Slovenskej repubkliky okresný súd uzavrel, že ako Posledná výzva pred zosplatením z 19. októbra 2021, tak aj Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo 07.12.2021 je neplatné s poukazom na § 37 ods.1 Občianskeho zákona; ide o neplatnosť absolútnu. Dôsledkom absolútnej neplatnosti je záver o tom, že žalobca úver predčasne zosplatnil neplatne; vznesená námietka premlčania je potom bez právneho významu a nebolo by ju ani možné právne posúdiť z hľadiska ustálenia začiatku, resp. okamihu začatia plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, ktorá by platila podľa § 101 Občianskeho zákonníka za stavu, ak by veriteľ úver predčasne zoplatnil platne. 1.10 Práve z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.11 Vo vzťahu k prípadnému nároku žalobcu na splatné splátky okresný súd zdôraznil zásadu „ne ultra petitum“ vzťahujúcu sa k žalobnému návrhu a nie k spôsobu vykonávať dokazovanie, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh je pritom obligatórnou náležitosťou žaloby; súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi stranami, čo však nie je posudzovaný prípad. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobou, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu než bol predmet konania vymedzený v žalobe. Nie je porušením zásady viazanosti petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Z uvedených dôvodov okresný súd neprekročiac rámec žalobného petitu, keďže žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanej po predčasnom zosplatnení úveru, pri nezachovaní zákonného postupu, nepriznal žalobcovi ani nárok na jednotlivé splátky úveru ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia, nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia dlhu na inom skutkovom základe a neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré by zakladali dôvodnosť ním uplatneného nároku čo i len sčasti. V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. februára 2024, sp.zn. 4Cdo/85/2021 a z 25. septembra 2025, sp.zn. 4Cdo/101/2024. Uzavrel, že absentovala procesná aktivita žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nariadené súdom v tejto veci neustanovil a súhlasil s prejednaním veci na pojednávaní vo svojej neprítomnosti. 1.12 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnej žalovanej.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 V konkrétnostiach odvolateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné; odôvodnenie rozhodnutia je priamym zásahom do práva žalobcu na spravodlivé konanie a súdnu ochranu. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v zásade odôvodnil len vo všeobecnosti; konkrétne namietal, že súd svoje rozhodnutie postavil na rozhodovacej praxi v otázke vyhlásenia predčasnej splatnosti, v konkrétnostiach podstatných náležitostí písomností najmä na záveroch vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 34/2005. Žalobca vyjadril názor, že retroaktívna aplikácia sudcovského dotvorenia práva, ktoré predstavuje rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk, je v rozpore so zásadou právnej istoty. Považoval za nesprávne, aby sa v konaní začatom pred existenciou predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aplikovali závery takéhoto rozhodnutia. Toto nastavenie súdnej praxe vytvorilo výraznú právnu neistotu, pretože spory právoplatne skončené pred uverejnením rozhodnutia v Zbierke stanovísk boli rozhodované inak ako spory rozhodované po uverejnení a súdy žiadnym spôsobom na toto nereflektovali, najmä z pohľadu dátumu podania žaloby, či dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti. 2.2 Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyriešil otázku nároku žalobcu na úhradu jednotlivých splátok splatných do vyhlásenia rozsudku vo veci. Poukázal pritom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uviedol, že počas konania predložil súdu dôkazy, ktoré jasne a zreteľne preukazovali splatnosť jednotlivých splátok úveru. Argumentácia súdu prvej inštancie bola podľa jeho názoru nesprávna a nelogická, nakoľko z logiky veci vyplýva, že uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať existencia splatnosti jednotlivých nezaplatených splátok úveru. 2.3 Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu tiež vyplynulo, že súd považoval za nespornú existenciu Zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanou; túto zmluvu možno považovať za platnú. Zmluva však obsahovala aj údaje o výške jednotlivých splátok a dátumoch ich splatnosti. Žalobca tiež predložil aj platobnú históriu a najmä prehľad anuitných splátok. Už z týchto dôkazov vyplýva výška jednotlivých splátok a dátum ich splatnosti a zároveň aj platobná disciplína žalovanej počas trvania úveru. Okresný súd tieto okolnosti žiadnym spôsobom nezohľadnil a tým nesprávne právne vec posúdil. 2.4 V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 15. júla 2025, sp.zn. 2CoCsp/11/2025, z ktorého vyplýva, že aj v prípade, že sa úver nestal splatným jednorazovo, platí, že žalobca má nárok na úhradu všetkých jednotlivých splátok, ktoré sa stanú splatnými do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. 2.5 Ak okresný súd argumentoval absenciou procesnej aktivity žalobcu v konaní, žalobca zdôraznil, že počas sporu bol procesne aktívny, reagoval na výzvy súdu, predkladal vyjadrenia a dôkazy, ktoré súd požadoval. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní v rovnakom dátume. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Mala za to, že súd prvej inštancie si dal nad obvyklé požiadavky záležať na podrobnom a vecnom odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p. Žalobca ani neuvádza, čo konkrétne mu je nejasné, nezrozumiteľné a nedostatočné. Žalovaná navrhovala aj iné ako súdom použité prioritné dôvody rozhodnutia, avšak okresný súd preferoval vlastné dôvody a čerpal pre ne poznatky z aktuálneho rozhodovacieho prostredia. Súd prvej inštancie pritom rozhodnutie oprel o požiadavku platnosti predčasného vyhlásenia splatnosti, hoci na rozhodnutie mohol použiť aj množstvo iných podstatných skutočností ako je premlčanie a náležitosti spotrebiteľských zmlúv a posudzovanie bonity spotrebiteľa. 3.1 Ak žalobca v odvolaní namietal skutočnosti týkajúce sa jednotlivých splátok úveru, žalovaná zdôraznila, že súd prvej inštancie sa snažil dopátrať, o ktorú nezaplatenú splátku úveru žalobca opiera svoje zosplatnenie. Podľa žalobcu tento predložil listinné dôkazy, z ktorých mal okresný súd zrejme
dedukovať o čo ide, z vlastnej iniciatívy. Bolo však povinnosťou žalobcu niečo tvrdiť a predložiť k tomu dôkazy. Ak toto neurobil, súd vo veci rozhodol. 3.2 Žalovaná uviedla, že sa domnieva, že súd prvej inštancie zisťoval, o ktorý právny dôvod žalobca opiera odstúpenie od zmluvy (zosplatnenie úveru) a toto sa súdu z predložených dôkazov ani zo žaloby nepodarilo zistiť. Žalovaná uviedla, že aj okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, neboli celkom štandardné, nakoľko prioritou pre banku bolo predať svoj drahý produkt vyhliadnutému klientovi, ktorý nebol celkom spôsobilý pre tento zmluvný vzťah. 3.3 K ostatnej odvolacej námietke žalovaná uviedla, že žalobca na jednej strane odstupuje od zmluvy a požaduje jednorazové zaplatenie celej sumy a na druhej strane chce zrejme požadovať zaplatenie omeškaných splátok. Uvedené však nekorešponduje s jeho žalobou. Žalobca vôbec nemusel odstúpiť od zmluvy (vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru) a mohol sa domáhať iba nezaplatených splátok podľa splátkového kalendára a zmluva mohla platiť naďalej. 3.4 Žalovaná považovala celý postup žalobcu za nekompaktný a nekonzistentný; žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, ale nie je zrejmé, či požadoval o iný postup súdu alebo vážne problémy so zabezpečením náhrady. Ak sa z pojednávania ospravedlnil, súd postupoval v súlade s pravidlami. 4. Žalobca v ďalšom vyjadrení (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených; vyjadroval sa ku konkrétnej argumentácii žalovanej. 5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej argumentácii. 6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo. 7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; správne vychádzal aj z novšej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 8.1 Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. b) a h) C.s.p. 8.2 Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 písm. b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. 8.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009). 9. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konal o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 133.152,53 Eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania. Žalobca tvrdil a preukazoval, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol ako právny nástupca pôvodného veriteľa, zrušenej spoločnosti OTP banka Slovensko a.s.; žalobca jej univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa. Niet sporu o tom, že žalobca nárok uplatnil zo zosplatneného úveru poskytnutého žalovanej na základe Zmluvy o H. Easy úvere č. 214/4011/13SU dňa 19. septembra 2013. Okresný súd rozhodnutie založil na konštatovaní, že nárok, tak ako bol uplatnený, nie je dôvodný, nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru (vyhláseniu úveru za predčasne splatný). Okresný súd zistiac existenciu nezaplatených splátok úveru tieto nepriznal z dôvodu, že takýto nárok uplatnený nebol a priznaním nároku na nezaplatené splátky by došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum. Tieto závery považuje za správne aj odvolací súd. 10. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, čím uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. b) C.s.p.. 10.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods.2 C.s.p., z napadnutého rozhodnutia je v plnom rozsahu zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Z odôvodnenia vyplýva posúdenie všetkých podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán; rovnako z neho vyplýva, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané a ako ich vyhodnotil a zároveň ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v rámci riešenia jednotlivých právnych otázok precízne poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 10.2 Nepreskúmateľnosťou napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí; v konečnom dôsledku žalobca túto odvolaciu argumentáciu formuloval len všeobecne, na všeobecné teoretické východiská týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, prípadne arbitrárnosti bez toho, aby špecifikoval, v čom nepreskúateľnosť spočíva. 11. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že jednostranné právne úkony veriteľa realizované v zmysle § 53 ods.9 v spojení z § 565 Občianskeho zákonníka (výzva na zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia a samotné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, sú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatné z dôvodu, že v nich nie je uvedená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. 11.1 V tomto smere okresný súd vychádzal z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu; konkrétne označil rozhodnutie z 13. februára 2025, sp.zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod publikačným číslom R 34/2025 s právnou vetou: Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podporne poukázal aj na neskoršie rozhodnutie zo 17. júna 2025, sp.zn. 8Cdo/99/2024. 11.2 Odvolateľ na závery súdu prvej inštancie opreté o judikatúru najvyššieho súdu namietal porušenie právnej istoty, keď všebecné súdy obdobné veci rozhodujú inak ako pred rozhodnutím najvyššieho súdu pretaveným v zbierke publikovaného rozhodnutia a nerešpektujú ani dátum vykonania úkonu (zosplatnenia) a ani dátum podania žaloby. 11.3 Pod právnou istotou vo všeobecnosti rozumieme jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí súdov ako aj riešenie sporných otázok alebo pomerov v primeranom čase. 11.4 Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 6. októbra 2020, sp.zn. I ÚS 115/2020 konštatoval, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj rovnosť pred súdom, ako aj princíp právnej istoty.
K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Diametrálne odišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Zároveň podľa záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017, sp.zn. 3Obo/8/2017 vyplýva, že základnou úlohou súdu je svojim rozhodovaním poskytovať ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom chráneným záujmom, pričom táto ochrana musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Uvedenej úlohe súdu zodpovedá legitímne očakávanie sporových strán, že ich spor bude rozhodnutý spravodlivo, a teda, že konajúci súd svojim rozhodnutím neodoprie strane sporu poskytnúť ochranu jej označených ohrozených alebo porušených práv výlučne z formálnych dôvodov. Pre oblasť civilného procesu bude dominantným významom „istoty“ požiadavka, aby strana už pri vstupe do pojednávacej miestnosti s určitou mierou pravdepodobnosti vedela, ako sa jej právny prípad za daných skutkových a právnych okolností posúdi. Neopomenuteľnou zložkou princípu právnej istoty je predvídateľnosť práva, ktorá zahŕňa požiadavku, podľa ktorej obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované; na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach je potrebné dať rovnakú odpoveď. 11.5 K naplneniu právnej istoty prispieva aj záväznosť súdnych rozhodnutí. Okrem subjektívnej záväznosti rozhodnutia súdu (§ 228 ods.1 C.s.p.) poznáme aj záväznosť kasačnú a judikatórnu. Kým kasačná (inštančná) záväznosť spočíva v tom, že v prípade zrušených rozhodnutí sú súdy nižších inštancií viazané závermi vyslovenými v zrušujúcom rozhodnutí; v prípade judikatórnej záväznosti sú súdy viazané právnymi názormi vyslovenými v skorších rozhodnutiach vyšších súdov, a to v prípade, pokiaľ prejednávajú a rozhodujú obdobnú (právne a skutkovo) vec. 11.6 V danom prípade boli závery najvyššieho súdu uvedené v publikovanom rozhodnutí pre okresný súd záväzné a dôvody na odklon od už ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu pretavenej do publikovaného judikátu nevidí ani odvolací súd. 11.7 Ak odvolateľ vytkol rozhodnutiam najvyššieho súdu porušenie princípu právnej istoty, najvyšší súd pravidelne konštatuje, že posudzovanie dovolacích dôvodov uplatnených v zmysle § 421 ods.1 písm. b) C.s.p. poskytuje dovolaciemu súdu priestor zaujať nový, možno aj prevratný názor v istej právnej otázke; judikatúra je živý, v čase a živote spoločnosti sa vyvíjajúci organizmus. Je bežné a často aj žiaduce, keď súdy postupným vyhľadávaním práva napĺňajú novým obsahom existujúce pojmy. V danom prípade ale najvyšší súd nezmenil výklad právnej normy oproti prípadnej minulej ustálenej praxi najvyššieho súdu; išlo o prípad, kedy (už) mohol k tejto otázke zaujať stanovisko, nakoľko bola nastolená dovolateľom. A ani zmena výkladu právnej normy neznamená jeho pôsobenie do budúcnosti, ale uplatňuje sa aj na veci ešte nerozhodnuté (prípadne neuplatnené). Aj keď v tomto smere nové judikatórne názory môžu pôsobiť rozporne s právnou istotou, nejde o pravú retroaktivitu, ktorá sa viaže na retroaktívne pôsobenie všeobecne záväznej právnej normy. Právna norma ostala totožná, najvyšší súd len odpovedal na nastolenú dovolaciu otázku rozhodnutím, majúcim pre všeobecné súdy judikatórnu záväznosť. 11.8 Uzatvárajúc uvedené odvolací súd naplnenie dovolacieho dôvodu v tejto otázke nezistil. 12. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani splátky splatné do dňa vyhlásenia meritórneho rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že priznaním týchto, v spore neuplatnených nárokov, by došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum. 12.1 Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanému. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný. „V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800). 12.2 Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal;
povedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216 C.s.p.. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. februára 2024 (ktoré okresný súd citoval) konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 122/2012 z 3. októbra 2012). 12.2.1 Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 vyplýva, že v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. 12.2.2 Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou. 12.2.3 Na uvedené závery nadviazal najvyšší súd aj v rozhodnutí z 25. septembra 2025, sp.zn. 4Cdo/101/2024 a dôvod na odklon od týchto záverov nezistil ani v rozhodnutí z 3. decembra 2025, sp.zn. 8Cdo/49/2025. 12.3 V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by okresný súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu; žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. 12.4 V prejednávanej veci ide o skutkovú otázku; žalobca v žalobe uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol v dôsledku zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníčky splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. Ak Civilný sporový poriadok pod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú zmenu skutkových tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností (§ 140 C.s.p.) a takýto návrh na zmenu žaloby podaný nebol, a teda o takomto nároku by okresný súd mohol rozhodnúť iba v prípade, ak by porušil zásadu ne ultra petitum v zmysle § 216 C.s.p.. 12.5 Reagujúc na odvolaciu argumentáciu, k procesnej aktivite žalobcu odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, a teda spor s ochranou slabšej strany; podľa § 296 C.s.p. zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. 13. Ak teda súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani sumu predstavujúcu splatné splátky do dňa vyhlásenia meritórneho rozhodnutia, jeho závery neboli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu konania, keď
súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore náhradu trov konania priznal plne úspešnej žalovanej. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa princípu úspechu v odvolacom konaní priznal úspešnej žalovanej proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.