{"guid": "92a83775-861e-461c-ac00-4ed9915e408a:662f9c24-8ea1-447c-9cdd-200b6322bd72", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/7/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoCsp/7/2026 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. marca 2026, sp. zn. 11CoCsp/7/2026, ECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1", "identifikacne_cislo": "6725200095", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Zlocha", "sudca_id": 99, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-zlocha-99", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/662f9c24-8ea1-447c-9cdd-200b6322bd72", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n11CoCsp/7/2026\n6725200095\n26. 03. 2026\nJUDr. Jozef Zlocha\nECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa\nZlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:\nČeskoslovenská obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava - Staré\nMesto, proti žalovanej: A. B. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom XXX XX Zvolen, korešpondenčná\nadresa: D. E. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenej D. G. C., advokátom, so sídlom Tŕnie 134, 962 34\nTŕnie, IČO: 37 897 951, pracovisko: Bystrický rad 11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 133.152,53 Eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 23. októbra 2025, sp.zn.\n14Csp/1/2025 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,\nktoré jej je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej\ninštancie o ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. októbra\n2025, č.k. 14Csp/1/2025-193 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu\nzamietol (prvá výroková veta). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania\nv rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady\ntrov konania (druhá výroková veta).\n1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej\nzaplatenia sumy 133.152,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128.096,96 Eur\nod 14. januára 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Titulom uplatneného nároku je Zmluva\no H. Easy úvere č. 214/4011/13SU, uzavretá dňa 19. septembra 2013 medzi právnym predchodcom\nžalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý\nhypotekárny úver vo výške 170.000,- Eur. Zároveň bola na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy\no úvere uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaná nesplácala úver riadne\na včas, preto došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 13. januáru 2022. Dlžná suma úveru\nvyčíslená ku dňu zosplatnenie, a teda k 13. januáru 2022, bola v celkovej výške 133.173,76 Eur\npozostávajúca z nesplatenej istiny úveru vo výške 128.101,93 Eur, zmluvných úrokov z úveru v sume\n4.990,83 Eur, zákonných úrokov z omeškania v sume 64,74 Eur a z poplatkov v sume 16,26 Eur.\nPo vyhlásení predčasnej splatnosti žalobca eviduje úhradu len vo výške 4,97 Eur. Žalobca zdôraznil,\nže istina úveru 128.096,96 Eur je naďalej úročená zákonným úrokom z omeškania. Na výzvu súdu\nžalobca doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k zisteniam, v akých mesačných splátkach sa žalovaná\nzaviazala úver splácať, koľko splátok uhradila na úver, kedy bola dojednaná splatnosť prvej mesačnej\n\nsplátky a nasledujúcich mesačných splátok a splatnosť poslednej mesačnej splátky, ako aj ďalšie\npre rozhodnutie podstatné skutočnosti.\n1.2 Žalovaná uplatnený nárok neuznala a žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu\ntrov konania. Svoju obranu predovšetkým založila na námietke premlčania uplatneného nároku; pokiaľ\nide o zosplatnenie úveru, splatnosť dlžnej sumy nastala dňa 4. januára 2022; za začiatok premlčacej\ndoby je možné považovať práve 4. január 2022; premlčacia doba v prejednávanej veci je 3-ročná.\nObjektívna lehota na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňa 04.01.2025 a subjektívna lehota dňa\n04.01.2024. Ak žalobca podal žalobu 10. januára 2025, podal ju po skončení oboch premlčacích dôb.\n1.3 Okresný súd vec právne posúdil podľa § 52 ods.1, ods.3, ods.4, § 53 ods.1 , ods.5, ods.9, § 565,\n§ 39, § 37 ods.1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka; ďalej podľa § 1 ods.3 zákona č. 129/2010 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) a § 497 a § 261 ods. 6, písm. b) zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými\nvyjadreniami a ústnymi prednesmi strán sporu ako aj listinnými dôkazmi stranami sporu predloženými.\n1.4 Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko,\na.s. ako veriteľ na strane jednej a žalovaná ako dlžníčka na strane druhej uzavreli Zmluvu o H.\nEasy úvere č. 214/4011/13SU dňa 19. septembra 2013 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), ktorá bola\nuzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej\nposkytnutý účelový špecifický spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 170.000,-Eur,\nktorý sa žalovaná zaviazala použiť dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel a ktorý sa zaviazala\nbanke vrátiť, zaplatiť dojednaný úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy o úvere za dojednaných\nzmluvných podmienok. Účelom poskytnutia úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti špecifikovanej\nv zmluve o úvere; za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo, ak tento\nneuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Pri podstatnom porušení zmluvných\npovinností bola banka oprávnená v zmysle článku VII. ods. 2 písm. e) Zmluvy o úvere vyhlásiť úver\nza splatný, vrátane úrokov a poplatkov, jednorazovo pred termínom splatnosti. Žalovaná sa zaviazala\nsplatiť úver mesačnými anuitnými splátkami v počte 237; 1. - 236. splátka bola dojednaná vo výške\n1.224,96 Eur mesačne a posledná vo výške 1.222,73 Eur. Prvá splátka bola splatná 20. decembra\n2013 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 20. augusta 2033, ktorý deň je aj dňom konečnej\nsplatnosti úveru. Na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere bola v rovnaký deň ako samotná\nZmluva o úvere uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o plnenia\nžalovanej, táto doposiaľ na úver vrátane príslušenstva zaplatila sumu 112.528,26 Eur; úver splácala\nnepravidelne a do výrazného omeškania so splátkami úveru sa dostala v letných mesiacoch roku 2021.\nPo 1. októbri 2021 žalobca už neeviduje žiadne úhrady od žalovanej na splátky úveru.\n1.5 V dôsledku neplatenia splátok riadne a včas žalobca Poslednou výzvou pred zosplatnením z 19.\noktóbra 2021, doručenej žalovanej fikciou doručenia, žalovanej oznámil, že je v omeškaní so splácaním\núveru viac ako tri splátky a požiadal ju o uhradenie dlžnej čiastky vyčíslenej k 18. októbru 2021 na sumu\n4.949,39 Eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a žalovanú upozornil, že v prípade nevyrovnania\nzáväzkov po lehote v stanovenom termíne vyhlási úver za predčasne splatný. Žalovaná po tejto výzve\nneplnila, na čo žalobca Vyhlásením úveru za predčasne splatný zo 7. decembra 2021 žalovanej oznámil,\nže vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov. Účinnosť Vyhlásenia úveru\nza predčasne splatný mala nastať v 10. deň odo dňa doručenia výzvy; uvedené bolo žalovanej doručené\n3. januára 2021.\n1.6 Reagujúc na obranu žalovanej okresný súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní\na zistil, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa OTP Banka Slovensko a.s.\nUzavrel, že žalobca je nositeľom hmotného práva, o ktoré v spore ide a má aktívnu vecnú legitimáciu\nna uplatnenie nároku zo Zmluvy o úvere, ktorú žalovaná uzatvorila s pôvodným veriteľom.\n1.7 Z hľadiska právneho posúdenia Zmluvy o úvere okresný súd nemal pochybnosť, že zmluva o úvere je\nspotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; dodávateľom je banka,\nktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.\npodnikateľskej činnosti a žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľka. Aj keď typovo Zmluva\no úvere bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nepochybne je i spotrebiteľskou\n\nzmluvou. Úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona\nč. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b), resp. c) citovaného zákona.\n1.8 Žalovaná tiež namietala premlčanie uplatneného nároku. Pri posúdení dôvodnosti tejto námietky bolo\npotrebné ustáliť, či pri predčasnom zosplatnení úveru veriteľ postupoval v súlade s § 53 ods.9 v spojení\ns § 565 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu. Okresný súd\nuviedol, že túto otázku posudzoval i bez námietky žalovanej, nakoľko posúdenie tejto otázky má právny\nvýznam pre vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania žalovanou a žalovaná je v spore slabšou\nstranou, spotrebiteľom.\n1.9 Okresný súd poukázal na obsah Poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 19. októbra 2021\na konštatoval, že táto výzva neobsahuje špecifikáciu mesačných splátok, s úhradou ktorých bola\nžalovaná v omeškaní k 18. októbru 2021. Rovnako poukázal na Vyhlásenie úveru za predčasne splatný\nzo 7. decembra 2021, ktoré síce obsahuje vyčíslenie celkového záväzku žalovanej zo Zmluvy o úvere\nk 06.12.2021, avšak z obsahu tohto jednostranného právneho úkonu nemožno vyvodiť, pre ktorú\nkonkrétnu splátku žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere okresný\nsúd poukázal na závery vyplývajúce z aktuálnej súdnej praxe, z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 13. februára 2025, sp.zn. 6Cdo/152/2022, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom\nR 34/2025,\nako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2025, sp.zn. 8Cdo/99/2024.\nZ citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej repubkliky zdôraznil, že bez konkretizácie splátky,\npre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia\npreň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,\nsankcionovaný neplatnosťou v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z citovaných\nnázorov Najvyššieho súdu Slovenskej repubkliky okresný súd uzavrel, že ako Posledná výzva\npred zosplatením z 19. októbra 2021, tak aj Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo 07.12.2021\nje neplatné s poukazom na § 37 ods.1 Občianskeho zákona; ide o neplatnosť absolútnu. Dôsledkom\nabsolútnej neplatnosti je záver o tom, že žalobca úver predčasne zosplatnil neplatne; vznesená námietka\npremlčania je potom bez právneho významu a nebolo by ju ani možné právne posúdiť z hľadiska\nustálenia začiatku, resp. okamihu začatia plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, ktorá by platila\npodľa § 101 Občianskeho zákonníka za stavu, ak by veriteľ úver predčasne zoplatnil platne.\n1.10 Práve z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n1.11 Vo vzťahu k prípadnému nároku žalobcu na splatné splátky okresný súd zdôraznil zásadu „ne\nultra petitum“ vzťahujúcu sa k žalobnému návrhu a nie k spôsobu vykonávať dokazovanie, resp.\nk otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh je pritom\nobligatórnou náležitosťou žaloby; súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než sa strany\ndomáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu\nmedzi stranami, čo však nie je posudzovaný prípad. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený\nžalobou, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu než bol predmet\nkonania vymedzený v žalobe. Nie je porušením zásady viazanosti petitom, ak súd inak právne kvalifikuje\nskutok, ktorý bol predmetom konania. Z uvedených dôvodov okresný súd neprekročiac rámec žalobného\npetitu, keďže žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanej\npo predčasnom zosplatnení úveru, pri nezachovaní zákonného postupu, nepriznal žalobcovi ani nárok\nna jednotlivé splátky úveru ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia, nakoľko žalobca sa domáhal\nzaplatenia dlhu na inom skutkovom základe a neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o splatnosti\njednotlivých splátok, ktoré by zakladali dôvodnosť ním uplatneného nároku čo i len sčasti. V tomto\nsmere poukázal na závery vyplývajúce z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. februára\n2024, sp.zn. 4Cdo/85/2021 a z 25. septembra 2025, sp.zn. 4Cdo/101/2024. Uzavrel, že absentovala\nprocesná aktivita žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nariadené súdom v tejto veci neustanovil a súhlasil\ns prejednaním veci na pojednávaní vo svojej neprítomnosti.\n1.12 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval § 262 ods.1 v spojení\ns § 255 ods.1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnej žalovanej.\n\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom\nnavrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n2.1 V konkrétnostiach odvolateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné;\nodôvodnenie rozhodnutia je priamym zásahom do práva žalobcu na spravodlivé konanie a súdnu\nochranu. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v zásade odôvodnil len vo všeobecnosti;\nkonkrétne namietal, že súd svoje rozhodnutie postavil na rozhodovacej praxi v otázke vyhlásenia\npredčasnej splatnosti, v konkrétnostiach podstatných náležitostí písomností najmä na záveroch\nvyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 34/2005. Žalobca vyjadril názor,\nže retroaktívna aplikácia sudcovského dotvorenia práva, ktoré predstavuje rozhodnutie zverejnené\nv Zbierke stanovísk, je v rozpore so zásadou právnej istoty. Považoval za nesprávne, aby sa\nv konaní začatom pred existenciou predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\naplikovali závery takéhoto rozhodnutia. Toto nastavenie súdnej praxe vytvorilo výraznú právnu\nneistotu, pretože spory právoplatne skončené pred uverejnením rozhodnutia v Zbierke stanovísk\nboli rozhodované inak ako spory rozhodované po uverejnení a súdy žiadnym spôsobom na toto\nnereflektovali, najmä z pohľadu dátumu podania žaloby, či dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti.\n2.2 Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyriešil otázku nároku žalobcu na úhradu\njednotlivých splátok splatných do vyhlásenia rozsudku vo veci. Poukázal pritom na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia a uviedol, že počas konania predložil súdu dôkazy, ktoré jasne a zreteľne\npreukazovali splatnosť jednotlivých splátok úveru. Argumentácia súdu prvej inštancie bola podľa jeho\nnázoru nesprávna a nelogická, nakoľko z logiky veci vyplýva, že uplatneniu práva na vyhlásenie\npredčasnej splatnosti úveru musí predchádzať existencia splatnosti jednotlivých nezaplatených splátok\núveru.\n2.3 Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu tiež vyplynulo, že súd považoval za nespornú existenciu\nZmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanou; túto zmluvu možno považovať za platnú. Zmluva však\nobsahovala aj údaje o výške jednotlivých splátok a dátumoch ich splatnosti. Žalobca tiež predložil\naj platobnú históriu a najmä prehľad anuitných splátok. Už z týchto dôkazov vyplýva výška jednotlivých\nsplátok a dátum ich splatnosti a zároveň aj platobná disciplína žalovanej počas trvania úveru. Okresný\nsúd tieto okolnosti žiadnym spôsobom nezohľadnil a tým nesprávne právne vec posúdil.\n2.4 V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 15.\njúla 2025, sp.zn. 2CoCsp/11/2025, z ktorého vyplýva, že aj v prípade, že sa úver nestal splatným\njednorazovo, platí, že žalobca má nárok na úhradu všetkých jednotlivých splátok, ktoré sa stanú\nsplatnými do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n2.5 Ak okresný súd argumentoval absenciou procesnej aktivity žalobcu v konaní, žalobca zdôraznil,\nže počas sporu bol procesne aktívny, reagoval na výzvy súdu, predkladal vyjadrenia a dôkazy, ktoré súd\npožadoval. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní v rovnakom dátume.\n3. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu\nv celom rozsahu potvrdil. Mala za to, že súd prvej inštancie si dal nad obvyklé požiadavky záležať\nna podrobnom a vecnom odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré zodpovedá požiadavkám uvedeným v §\n220 ods. 2 C.s.p. Žalobca ani neuvádza, čo konkrétne mu je nejasné, nezrozumiteľné a nedostatočné.\nŽalovaná navrhovala aj iné ako súdom použité prioritné dôvody rozhodnutia, avšak okresný súd\npreferoval vlastné dôvody a čerpal pre ne poznatky z aktuálneho rozhodovacieho prostredia. Súd\nprvej inštancie pritom rozhodnutie oprel o požiadavku platnosti predčasného vyhlásenia splatnosti, hoci\nna rozhodnutie mohol použiť aj množstvo iných podstatných skutočností ako je premlčanie a náležitosti\nspotrebiteľských zmlúv a posudzovanie bonity spotrebiteľa.\n3.1 Ak žalobca v odvolaní namietal skutočnosti týkajúce sa jednotlivých splátok úveru, žalovaná\nzdôraznila, že súd prvej inštancie sa snažil dopátrať, o ktorú nezaplatenú splátku úveru žalobca opiera\nsvoje zosplatnenie. Podľa žalobcu tento predložil listinné dôkazy, z ktorých mal okresný súd zrejme\n\ndedukovať o čo ide, z vlastnej iniciatívy. Bolo však povinnosťou žalobcu niečo tvrdiť a predložiť k tomu\ndôkazy. Ak toto neurobil, súd vo veci rozhodol.\n3.2 Žalovaná uviedla, že sa domnieva, že súd prvej inštancie zisťoval, o ktorý právny dôvod žalobca\nopiera odstúpenie od zmluvy (zosplatnenie úveru) a toto sa súdu z predložených dôkazov ani zo žaloby\nnepodarilo zistiť. Žalovaná uviedla, že aj okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, neboli celkom\nštandardné, nakoľko prioritou pre banku bolo predať svoj drahý produkt vyhliadnutému klientovi,\nktorý nebol celkom spôsobilý pre tento zmluvný vzťah.\n3.3 K ostatnej odvolacej námietke žalovaná uviedla, že žalobca na jednej strane odstupuje od zmluvy\na požaduje jednorazové zaplatenie celej sumy a na druhej strane chce zrejme požadovať zaplatenie\nomeškaných splátok. Uvedené však nekorešponduje s jeho žalobou. Žalobca vôbec nemusel odstúpiť\nod zmluvy (vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru) a mohol sa domáhať iba nezaplatených splátok podľa\nsplátkového kalendára a zmluva mohla platiť naďalej.\n3.4 Žalovaná považovala celý postup žalobcu za nekompaktný a nekonzistentný; žalobca sa z\npojednávania ospravedlnil, ale nie je zrejmé, či požadoval o iný postup súdu alebo vážne problémy\nso zabezpečením náhrady. Ak sa z pojednávania ospravedlnil, súd postupoval v súlade s pravidlami.\n4. Žalobca v ďalšom vyjadrení (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených;\nvyjadroval sa ku konkrétnej argumentácii žalovanej.\n5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej argumentácii.\n6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.\n7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom\n§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej\ninštancie v celom rozsahu vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania postupom podľa\nustanovenia § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce\nkonanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné\ndokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby\naplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; správne\nvychádzal aj z novšej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z dôvodu, že odvolací súd je\nrozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými\nv odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého\nrozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).\n8.1 Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. b) a h) C.s.p.\n8.2 Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 písm. b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný\npostup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne\npochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.\n8.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie\nsubsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze\nnemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie\nveci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu\n\nprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na\nzistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 2MCdo/4/2009).\n9. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konal o žalobe žalobcu,\nktorou sa domáhal zaplatenia sumy 133.152,53 Eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania. Žalobca\ntvrdil a preukazoval, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol ako právny nástupca pôvodného\nveriteľa, zrušenej spoločnosti OTP banka Slovensko a.s.; žalobca jej univerzálnym právnym nástupcom\npôvodného veriteľa. Niet sporu o tom, že žalobca nárok uplatnil zo zosplatneného úveru poskytnutého\nžalovanej na základe Zmluvy o H. Easy úvere č. 214/4011/13SU dňa 19. septembra 2013. Okresný súd\nrozhodnutie založil na konštatovaní, že nárok, tak ako bol uplatnený, nie je dôvodný, nakoľko nedošlo\nk platnému zosplatneniu úveru (vyhláseniu úveru za predčasne splatný). Okresný súd zistiac existenciu\nnezaplatených splátok úveru tieto nepriznal z dôvodu, že takýto nárok uplatnený nebol a priznaním\nnároku na nezaplatené splátky by došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum. Tieto závery považuje za\nsprávne aj odvolací súd.\n10. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, čím uplatnil odvolací dôvod\nv zmysle § 365 ods.1 písm. b) C.s.p..\n10.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu\nzodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods.2 C.s.p., z napadnutého rozhodnutia je v plnom rozsahu\nzrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky\nprocesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila.\nZ odôvodnenia vyplýva posúdenie všetkých podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán;\nrovnako z neho vyplýva, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané a ako ich vyhodnotil\na zároveň ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v rámci riešenia jednotlivých právnych otázok\nprecízne poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.\n10.2 Nepreskúmateľnosťou napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí; v konečnom dôsledku\nžalobca túto odvolaciu argumentáciu formuloval len všeobecne, na všeobecné teoretické východiská\ntýkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, prípadne arbitrárnosti bez toho, aby špecifikoval, v čom\nnepreskúateľnosť spočíva.\n11. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že jednostranné právne úkony\nveriteľa realizované v zmysle § 53 ods.9 v spojení z § 565 Občianskeho zákonníka (výzva na\nzaplatenie pod hrozbou zosplatnenia a samotné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, sú v zmysle\n§ 37 Občianskeho zákonníka neplatné z dôvodu, že v nich nie je uvedená splátka, pre ktorú došlo\nk zosplatneniu úveru.\n11.1 V tomto smere okresný súd vychádzal z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu; konkrétne\noznačil rozhodnutie z 13. februára 2025, sp.zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod publikačným číslom R 34/2025 s právnou vetou:\nBez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu\npráva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku\nje preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nPodporne poukázal aj na neskoršie rozhodnutie zo 17. júna 2025, sp.zn. 8Cdo/99/2024.\n11.2 Odvolateľ na závery súdu prvej inštancie opreté o judikatúru najvyššieho súdu namietal porušenie\nprávnej istoty, keď všebecné súdy obdobné veci rozhodujú inak ako pred rozhodnutím najvyššieho\nsúdu pretaveným v zbierke publikovaného rozhodnutia a nerešpektujú ani dátum vykonania úkonu\n(zosplatnenia) a ani dátum podania žaloby.\n11.3 Pod právnou istotou vo všeobecnosti rozumieme jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí súdov ako\naj riešenie sporných otázok alebo pomerov v primeranom čase.\n11.4 Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 6. októbra 2020, sp.zn. I ÚS 115/2020 konštatoval,\nže súčasťou práva na spravodlivý proces je aj rovnosť pred súdom, ako aj princíp právnej istoty.\n\nK imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou\nje tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach\ndala rovnaká odpoveď. Diametrálne odišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej\notázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne\nodôvodniť, je ústavne neudržateľná. Zároveň podľa záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017, sp.zn. 3Obo/8/2017 vyplýva, že základnou úlohou\nsúdu je svojim rozhodovaním poskytovať ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom\nchráneným záujmom, pričom táto ochrana musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty. Uvedenej úlohe súdu zodpovedá legitímne očakávanie sporových strán, že ich spor\nbude rozhodnutý spravodlivo, a teda, že konajúci súd svojim rozhodnutím neodoprie strane sporu\nposkytnúť ochranu jej označených ohrozených alebo porušených práv výlučne z formálnych dôvodov.\nPre oblasť civilného procesu bude dominantným významom „istoty“ požiadavka, aby strana už pri vstupe\ndo pojednávacej miestnosti s určitou mierou pravdepodobnosti vedela, ako sa jej právny prípad za\ndaných skutkových a právnych okolností posúdi. Neopomenuteľnou zložkou princípu právnej istoty je\npredvídateľnosť práva, ktorá zahŕňa požiadavku, podľa ktorej obdobné situácie musia byť rovnakým\nspôsobom právne posudzované; na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach je potrebné dať rovnakú odpoveď.\n11.5 K naplneniu právnej istoty prispieva aj záväznosť súdnych rozhodnutí. Okrem subjektívnej\nzáväznosti rozhodnutia súdu (§ 228 ods.1 C.s.p.) poznáme aj záväznosť kasačnú a judikatórnu. Kým\nkasačná (inštančná) záväznosť spočíva v tom, že v prípade zrušených rozhodnutí sú súdy nižších\ninštancií viazané závermi vyslovenými v zrušujúcom rozhodnutí; v prípade judikatórnej záväznosti sú\nsúdy viazané právnymi názormi vyslovenými v skorších rozhodnutiach vyšších súdov, a to v prípade,\npokiaľ prejednávajú a rozhodujú obdobnú (právne a skutkovo) vec.\n11.6 V danom prípade boli závery najvyššieho súdu uvedené v publikovanom rozhodnutí pre okresný\nsúd záväzné a dôvody na odklon od už ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu pretavenej do\npublikovaného judikátu nevidí ani odvolací súd.\n11.7 Ak odvolateľ vytkol rozhodnutiam najvyššieho súdu porušenie princípu právnej istoty, najvyšší súd\npravidelne konštatuje, že posudzovanie dovolacích dôvodov uplatnených v zmysle § 421 ods.1 písm. b)\nC.s.p. poskytuje dovolaciemu súdu priestor zaujať nový, možno aj prevratný názor v istej právnej otázke;\njudikatúra je živý, v čase a živote spoločnosti sa vyvíjajúci organizmus. Je bežné a často aj žiaduce, keď\nsúdy postupným vyhľadávaním práva napĺňajú novým obsahom existujúce pojmy. V danom prípade ale\nnajvyšší súd nezmenil výklad právnej normy oproti prípadnej minulej ustálenej praxi najvyššieho súdu;\nišlo o prípad, kedy (už) mohol k tejto otázke zaujať stanovisko, nakoľko bola nastolená dovolateľom.\nA ani zmena výkladu právnej normy neznamená jeho pôsobenie do budúcnosti, ale uplatňuje sa aj\nna veci ešte nerozhodnuté (prípadne neuplatnené). Aj keď v tomto smere nové judikatórne názory\nmôžu pôsobiť rozporne s právnou istotou, nejde o pravú retroaktivitu, ktorá sa viaže na retroaktívne\npôsobenie všeobecne záväznej právnej normy. Právna norma ostala totožná, najvyšší súd len odpovedal\nna nastolenú dovolaciu otázku rozhodnutím, majúcim pre všeobecné súdy judikatórnu záväznosť.\n11.8 Uzatvárajúc uvedené odvolací súd naplnenie dovolacieho dôvodu v tejto otázke nezistil.\n12. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani splátky splatné do dňa vyhlásenia meritórneho\nrozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že priznaním týchto, v spore neuplatnených nárokov, by došlo\nk porušeniu zásady ne ultra petitum.\n12.1 Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti,\nna základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči\nžalovanému. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným\nv žalobe, viazaný. „V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu\nprávnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (pozri Civilný\nsporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800).\n12.2 Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom\nani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné\nplnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal;\n\npovedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to\njednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle\nustanovenia § 216 C.s.p.. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na\nzáklade iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. februára 2024 (ktoré okresný\nsúd citoval) konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo\nznamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania\nvymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS\n122/2012 z 3. októbra 2012).\n12.2.1 Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 vyplýva, že\nv najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo\nveci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného\nzosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného\n(spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto\nťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek\nuvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na\npeňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu\na vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvoinštančné\nrozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu.\n12.2.2 Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd\nsvojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu,\npretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.\n12.2.3 Na uvedené závery nadviazal najvyšší súd aj v rozhodnutí z 25. septembra 2025, sp.zn.\n4Cdo/101/2024 a dôvod na odklon od týchto záverov nezistil ani v rozhodnutí z 3. decembra 2025, sp.zn.\n8Cdo/49/2025.\n12.3 V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia\na predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu\nvyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú\naktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať\ntaké dôkazy, z ktorých by okresný súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým\nnahrádzal činnosť žalobcu; žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných\nsplátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru.\n12.4 V prejednávanej veci ide o skutkovú otázku; žalobca v žalobe uplatnený nárok vymedzil skutkovo\ntak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol v dôsledku zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti\ndlžníčky splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných\nsplátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného\nútoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. Ak Civilný sporový poriadok\npod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú zmenu skutkových tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich\nskutočností (§ 140 C.s.p.) a takýto návrh na zmenu žaloby podaný nebol, a teda o takomto nároku by\nokresný súd mohol rozhodnúť iba v prípade, ak by porušil zásadu ne ultra petitum v zmysle § 216 C.s.p..\n12.5 Reagujúc na odvolaciu argumentáciu, k procesnej aktivite žalobcu odvolací súd dodáva, že\nv prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, a teda spor s ochranou slabšej strany; podľa § 296 C.s.p.\nzmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.\n13. Ak teda súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani sumu predstavujúcu splatné splátky do dňa\nvyhlásenia meritórneho rozhodnutia, jeho závery neboli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.\n14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu postupom podľa § 387 ods.1,\nods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu konania, keď\n\nsúd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore náhradu trov konania priznal plne úspešnej\nžalovanej.\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,\npodľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie\nkonanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu\ntrov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania podľa princípu úspechu v odvolacom konaní priznal úspešnej žalovanej proti\nžalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).\n\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 C.s.p.)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Csp/1/2025", "guid": "3ee2c1f9-2c15-4968-a998-bb98eae6c283:95cd854b-efa0-414d-9579-ca676ff8c9d6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541"}, {"guid": "d89ed098-7a60-4b98-a91a-c10fd2e659b2:1fa3d49c-2bf9-4b87-ba62-a7560d5eaf60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123200221.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123200221.1"}, {"guid": "89d073d0-dffa-4399-aeea-da24bafcb4a2:cd935476-215b-4496-8fee-1ac8fca4ccb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1", "spisova_znacka": "4Cdo/85/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-12", "citacie_n": 546, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1"}, {"guid": "c2c03e91-481b-4daf-ac30-a7fe871e9fc6:c8db3f7b-4ec3-4354-ab7a-b71cd5dc66f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1002899798.1", "spisova_znacka": "3Obo/8/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/8/2017 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1002899798.1"}, {"guid": "e3c1e8fd-6be6-4a56-aa90-f404a84ca674:6c3ee553-dd3f-4bef-a292-c777e08d5dc7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6123302729.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/11/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/11/2025 z 15. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6123302729.1"}, {"guid": "f177a1aa-0b1c-4714-be6d-1698b7e9e4dd:62dc27ae-cbff-4081-aa5e-10051eab4df2", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2025:6124374717.2", "spisova_znacka": "14Csp/1/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 14Csp/1/2025 z 29. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2025:6124374717.2"}], "citovane_v": []}