Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 43Cob/93/2025 6124366246 12. 03. 2026 JUDr. Martina Holecová ECLI:SK:KSBB:2026:6124366246.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu PLENTY s. r. o., so sídlom Mudrochova 2, 835 27 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 852 492, v konaní zastúpený: DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764, proti žalovanému: VIPEX - R, s.r.o., so sídlom Hlavná 129, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 44 917 465, v konaní zastúpený: JUDr. Tomáš Sabadoš, LL. M., advokát, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 855 496, o zaplatenie 4.397,63 Eur s prísl. a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/232/2024-62 zo dňa 9. mája 2025, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/232/2024-62 zo dňa 9. mája 2025 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.397,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 1.021,63 Eur od 31.03.2024 do 10.07.2024, úrokom z omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 215,96 Eur od 11.07.2024 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 4.181,70 Eur od 20.04.2024 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 1.021,63 Eur od 31.03.2024 do 10.07.2024, zo sumy 215,96 Eur od 11.07.2024 do zaplatenia a zo sumy 4.181,70 Eur od 20.04.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a v druhej výrokovej vete rozhodol, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.397,63 Eur s prísl.. Svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel Rámcovú zmluvu o podnikateľskom nájme, za čo vystavil faktúry za poskytnuté služby, avšak žalovaný ich nezaplatil. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. V rámci upomínacieho konania bol dňa 04.09.2024 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom tvrdil, že postúpenie je neplatné, pretože mu nebolo oznámené. Následne súd prvej inštancie po vykonaní všetkých procesných úkonov nariadil pojednávanie na deň 09.05.2025, pričom v predvolaní boli všetci riadne poučení v zmysle § 274 a § 278 CSP pre prípad nedostavenia sa na nariadené pojednávanie. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil nikto. Právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu a ospravedlnenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP boli splnené. Doplnil, že s poukazom na použité ustanovenie bolo irelevantné, či sa žalovaný v danej veci vyjadril, resp. podal odpor. Zákonné ustanovenie § 274 CSP, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný, stanovuje podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie bez ohľadu na aktivitu žalovaného pred pojednávaním. Keďže v danom konaní žalovaný využil svoje právo nedostaviť sa na pojednávanie bez akéhokoľvek ospravedlnenia, či uvedenia dôvodu, pri splnení ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP bol súd prvej inštancie povinný vydať rozsudok pre zmeškanie. 3. Nakoľko úspešnou stranou v tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca, súd prvej inštancie mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie prisúdil zisteným skutočnostiam iný právny význam, resp. právne posúdenie veci je nesprávne, čo predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko z dôvodu nesprávnych skutkových zistení súd prvej inštancie aplikoval nesprávne právne normy, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Podľa žalovaného súd prvej inštancie tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a to v podobe práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný nesúhlasil so zisteniami a závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Rozsudok je podľa žalovaného tiež arbitrárny, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení vôbec nereagoval na zásadné a relevantné námietky a argumenty žalovaného majúce nepochybne zásadný význam pre posúdenie a rozhodnutie prejednávanej veci súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obsiahnuté v prednesoch žalovaného v rámci jeho procesnej obrany a vzhľadom k takémuto postupu súdu prvej inštancie je potrebné tieto nedostatky považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie výslovne uvádza, že žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom argumentoval neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu jeho neoznámenia. Táto obrana nebola v konaní riadne prejednaná a žalovaný nebol zbavený možnosti riadne sa vyjadriť k dôkazom a skutkovým tvrdeniam. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil zo závažného dôvodu, ktorý však z objektívnych príčin nemohol oznámiť vopred. Požadoval, aby súd prvej inštancie vzal na vedomie skutočnosti, ktoré tento dôvod zakladajú a ktoré preukáže v ďalšom konaní. 6. Poukázal na to, že podľa § 257 CSP súd môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody v konaní existovali, keďže žalovaný reagoval na žalobu podaním odporu a v konaní nebol pasívny. Vydanie rozsudku pre zmeškanie ako sankcia je preto v danom prípade neprimeraná. Konanie žalobcu je v rozpore s viacerými princípmi civilného sporového procesu, zásadami, na ktorých je vystavaný CSP, predovšetkým zásadou hospodárnosti konania podľa čl. 8 CSP a čl. 5 CSP, a tiež konkrétnymi ustanoveniami CSP. Žalovaný bol toho názoru, že žalobcov návrh na priznanie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady je z pohľadu úspechu v spore zanedbateľný (a v dôsledku zaplatenia zo strany žalovaného ohraničený a určitý). Navrhol, aby súd žalobcovi vzhľadom na pomer úspechu/neúspechu v spore nárok na náhradu trov konania nepriznal a naopak priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že z dôkazov vykonaných v súdnom konaní vyplýva, že súd prvej inštancie rezignoval na aplikáciu § 257 CSP. Súd prvej inštancie nemal priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanému navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 8. Poukázal na to, že vzhľadom na splnenie zákonom stanovených podmienok súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 09.05.2025 rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Polemizovanie a nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) nezakladá dôvodnosť odvolania. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom prvostupňový súd poskytol dostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie svojho rozhodnutia. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiaden relevantný odvolací dôvod. Poukázal na skutočnosť, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy už nie je možné v súčasnosti napadnúť rozsudok pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vedci. Ustanovenie § 356 písm. b) CSP jasne uvádza, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu, ktorým je nesplnenie podmienok na jeho vydanie. Všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného upravené v § 274 a § 276 CSP boli splnené, nakoľko bola podaná žaloba na plnenie, konkrétne o zaplatenie 4.397,63 Eur s príslušenstvom. V predvolaní na pojednávanie neabsentuje údaj o adrese súdu, o miestnosti, kde sa má pojednávať, či o termíne pojednávania. Tieto údaje sú správne a bola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie, t.j. predvolanie bolo žalovanému doručené 5 dní pred pojednávaním, teda žalovaný bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Žalobca na pojednávaní podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný nesplnenie týchto podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v odvolaní nenamieta. Žalovaný v odvolaní síce tvrdil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalovaný sa na pojednávanie nedostavil zo závažného dôvodu, ktorý však z objektívnych príčin nemohol oznámiť vopred, avšak nešpecifikoval, o aký konkrétny a závažný dôvod sa malo jednať. Je tak možné dôvodne dospieť k záveru, že sa jedná len o účelové a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného, ktorý v dôsledku svojej procesnej pasivity kontumačne prehral daný spor. Poukázal tiež na to, že z konania žalovaného vyplýva, že žalovaný bol počas celej doby v konaní pasívny, nevyjadroval sa v konaní napriek tomu, že mal možnosť, a o spor nejavil žiaden skutočný záujem. Z tohto dôvodu bolo namieste ho sankcionovať rozsudkom pre zmeškanie. Celé odvolanie je aj zmätočné a nie je z neho zrejmé, čoho sa žalovaný vlastne domáha. 9. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanému. Z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 86 p.v. spisového materiálu vedeného v listinnej podobe vyplýva, že vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené zástupcovi žalovaného dňa 18.07.2025 do jeho elektronickej schránky [§ 110 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 CSP a § 32 ods. 5 písm. b), bod 1. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente)]. Žalovaný sa v súdom určenej lehote 10 dní a ani následne k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu nevyjadril. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva tiež to, že žiadne ďalšie písomné vyjadrenia v tejto veci strany sporu už nepodali. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP). 11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 4.397,63 Eur spolu s úrokom z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a zmluvnej pokuty.
12. O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 5Up/1466/2024 zo dňa 04.09.2024, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a proti ktorému podal žalovaný odpor. 13. Žalovaný podanie odporu vecne odôvodnil tým, že žalobca na podporu svojich tvrdení vo vzťahu k uplatňovanému nároku predložil rámcovú zmluvu medzi žalovaným a spoločnosťou AS TRADING, spol. s r.o., faktúry voči žalovanému vystavené touto spoločnosťou a oznámenie o postúpení pohľadávky voči žalovanému zo spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o. na žalobcu. Postupca je povinný v zmysle § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka povinný postúpenie pohľadávky oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu a zmena v osobe veriteľa sa stáva účinnou dňom, kedy túto skutočnosť postupca oznámil dlžníkovi, alebo dňom, kedy postupník toto postúpenie dlžníkovi preukázal. V nadväznosti na žalobcom predložené „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ žalobca uviedol, že sa jedná o dokument podpísaný zo strany žalobcu a spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o., avšak bez akéhokoľvek dôkazu o doručení tohto oznámenia žalovanému. Žalovanému žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu nebolo oznámené, žiadne oznámenie neobdržal, nemal o tom ani vedomosť, a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Vzhľadom na túto skutočnosť je de facto jeho veriteľom naďalej AS TRADING, spol. s r.o. tak, ako doposiaľ, a neexistuje žiadny dôvod, prečo by tento hypotetický záväzok voči AS TRADING, spol. s r.o. mal plniť voči inému subjektu. Navrhol, aby konajúci súd zrušil vydaný platobný rozkaz a žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 14. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného navrhol pokračovať v konaní. Namietal, že žalovaný neuviedol, prečo uplatnený nárok neuznáva. Žalovaný v podanom odpore netvrdí, že mu faktúry neboli zo strany žalobcu doručené, že by ich vystavenie namietal, alebo že by faktúry žalobcovi vrátil ako neoprávnene vystavené. Spoločnosť AS TRADING, spol. s r.o. ako pôvodný veriteľ sporných pohľadávok oznámil postúpenie týchto pohľadávok žalovanému. Zo strany žalovaného sa tak jedná o účelový argument. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil podací lístok a potvrdenie o doručení zásielky. 15. Následne upomínací súd dňa 06.11.2024 postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. 16. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 18Cb/232/2024-43 zo dňa 19.11.2024 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručeného spolu s týmto uznesením, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Z údajov elektronickej doručenky (nachádzajúcej sa na č.l. 42 + 1 p.v. spisu vedeného v listinnej podobe) vyplýva, že uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 04.12.2024. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 17. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 09.05.2025. Predvolanie na termín pojednávania súd prvej inštancie doručil žalovanému dňa 19.01.2025 do jeho elektronickej schránky. V predvolaní bol žalovaný poučený, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd na pojednávaní o žalobe o splnenie povinnosti na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 274 CSP). 18. Dňa 05.05.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní s tým, že v tomto podaní žalobca súčasne navrhol, aby v prípade, ak sa žalovaný nedostaví na nariadené pojednávanie, súd v súlade s ust. § 274 CSP vydal rozsudok pre zmeškanie, ktorým jeho žalobe vyhovie. 19. Zo zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) uskutočnenom dňa 09.05.2025 vyplýva, že na pojednávanie sa nedostavili ani právny zástupca žalobcu a ani žalovaný. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa podaním zo dňa 03.05.2025 ospravedlnil a zároveň navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie. Boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu, hoci mal predvolanie s poučením doručené dňa 19.01.2025. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval i to, že žalobca si na základe žalobného návrhu uplatnil žalovanú istinu titulom
vystavených faktúr v rámci rámcovej zmluvy z dôvodu podnikateľského nájmu hnuteľných vecí, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas. Pohľadávka bola postúpená a bolo to riadne oznámené. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žalobca nepreukázal oznámenie o postúpení, preto postúpenie považuje za neplatné. Súd prvej inštancie poznamenal, že zo spisu je zrejmé, že postúpenie žalovanému oznámené bolo. Súd prvej inštancie následne vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 20. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 21. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 22. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 23. Odvolací súd preskúmal rozsudok prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP boli splnené, pričom odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok konania, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). 24. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného zostávajú žalovanému zachované procesné práva na jeho ochranu dvoma procesnými prostriedkami. Prvým je odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ neboli splnené podmienky na jeho vydanie [§ 356 písm. b) CSP] a druhým je návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol takýto rozsudok v jeho neprospech vydaný (§ 277 ods. 2 CSP). 25. Z § 356 písm. b) CSP vyplýva, že jediným dôvodom prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na vydanie takého rozhodnutia. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku v § 274 CSP, ale tiež aj procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (§ 161 CSP). Zároveň platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zásade podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd nezisťuje a ak by aj v konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. V prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je tak odvolacím súdom preskúmavané splnenie procesných predpokladov na jeho vydanie, pričom existenciu ospravedlniteľného dôvodu, ktorá bránila žalovanému v účasti na pojednávaní, sa v tomto prípade odvolací súd nezaoberá. Odvolací súd preto v tomto konaní na podklade obsahového vymedzenia odvolania prednostne posudzoval splnenie procesných podmienok podľa § 274 CSP, ktorých existencia umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 26. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v súdenej veci si žalobca proti žalovanému uplatnil nárok podľa § 137 písm. a) CSP, t.j. jednalo sa o žalobu na plnenie, žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, žalovaný bol tiež poučený o tom, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie, keď žalobca v písomnom ospravedlnení jeho neúčasti na nariadenom termíne pojednávania podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Všetky osobitné podmienky podľa § 274 CSP splnené boli a odvolací
súd nezistil ani nedostatok iných procesných podmienok, ktorých existencia je nutná pre akýkoľvek typ sporového konania (§ 161 CSP). 27. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Poukázal na skutočnosť, že podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom argumentoval neplatnosťou postúpenia pohľadávky. Namietal, že táto obrana nebola v konaní riadne prejednaná a žalovaný nebol (žalovaný mal pravdepodobne na mysli bol, poznámka odvolacieho súdu) zbavený možnosti riadne sa vyjadriť k dôkazom a skutkovým tvrdeniam. Tiež uviedol, že reagoval na žalobu podaním odporu a v konaní nebol pasívny. 28. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že rozsudok pre zmeškanie vydaný súdom na pojednávaní podľa § 274 CSP, alebo aj tzv. kontumačný rozsudok, je osobitným druhom rozsudku. Ide o rozsudok, ktorý je poňatý ako sankcia za nedostavenie sa na súd. Sankcia spočíva v tom, že súd rozhoduje bez prítomnosti strany, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostavila (zmeškala pojednávanie) a vychádza zo skutkových tvrdení protistrany. Ustanovenie § 274 CSP upravuje predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní, podľa ktorého je vydanie tejto formy rozhodnutia v spore zásadne obligatórne v prípade, ak žalobca navrhne, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, žalovaný sa nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. K rozhodnutiu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP tak môže dôjsť aj za situácie, že žalovaný sa k žalobe vyjadrí, resp. podá odpor proti vydanému platobnému rozkazu, avšak bez ospravedlnenia sa nedostaví na pojednávanie vo veci samej. Potom v súvislosti s argumentáciou žalovaného o podaní odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom argumentoval neplatnosťou postúpenia žalovanej pohľadávky resp. nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu, preto odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že CSP umožňuje vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného aj pred nariadením pojednávania v zmysle § 273 CSP, ak sa žalovaný v určenej lehote nevyjadrí k žalobe. Právna úprava teda umožňuje postihnúť procesnú pasivitu žalovaného aj pred nariadením pojednávania v dôsledku nevyjadrenia sa k žalobe. Z úpravy CSP potom vyplýva, že aj keď sa žalovaný k žalobe vyjadrí (podá odpor proti platobnému rozkazu), zostáva zachovaná možnosť postihnutia následnej pasivity žalovaného v konaní, a to v podobe jeho nedostavenia sa na prejednanie veci, teda bez ohľadu na to, či v skoršom štádiu konania vyvinul procesnú aktivitu v podobe podania odporu. Vyjadrenie k odporu preto nepredstavuje zákonnú prekážku pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, ktorým je žalovaný sankcionovaný za to, že sa bez ospravedlnenia nezúčastnil nariadeného pojednávania, a nie za to, že sa vo veci nevyjadril, resp. že nepodal odpor proti vydanému platobnému rozkazu. 29. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné doplniť, že odvolacia argumentácia žalovaného o podaní odporu resp. o procesnej aktivite žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie má relevanciu v tom, že podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (článok 2 ods. 2 CSP) je možné zmierniť dopady právnej úpravy § 274 CSP vzhľadom na okolnosti súdenej veci (k tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 49/2024, v ktorom najvyšší súd odkázal tiež na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu vo vzťahu ku kontumačným rozsudkom, a to na rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020, III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2020, III.ÚS 288/2021). Z konštatovanej rozhodovacej činnosti možno vyvodiť, že súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie je povinný rešpektovať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok skutočnej procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní skutočne aktívne podieľať, ale konanie prípadne len účelovo predlžuje. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o konanie v podobe jeho neúčasti na pojednávaní, vtedy by mal pred vydaním kontumačného rozsudku uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovaného. Individuálnymi okolnosťami pri posudzovaní materiálnej podmienky možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie je potom jednak procesná aktivita žalovaného vo väzbe na nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní, prípadne účelové konanie žalovaného so zámerom predlžovania konania, ktoré je možné vyvodiť z jeho podaní, ako aj z posúdenia dôvodu jeho neúčasti na pojednávaní. Odvolací súd
preto z materiálneho hľadiska preskúmal procesnú aktivitu žalovaného vyvinutú v priebehu sporu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. 30. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný v podanom odpore tvrdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní z dôvodu, že postúpenie žalovanej pohľadávky mu nebolo zákonným spôsobom oznámené. Na to žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že spoločnosť AS TRADING, spol. s r.o. ako pôvodný veriteľ sporných pohľadávok oznámil postúpenie týchto pohľadávok žalovanému, a preto sa zo strany žalovaného jedná o účelový argument. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil do konania podací lístok a potvrdenie o doručení zásielky. Pre súdenú vec odvolací súd považuje za podstatné, že na túto argumentáciu žalobcu a ním predložené dôkazné prostriedky žalovaný už nereagoval žiadnym písomným podaním, v ktorom by predložené dôkazné prostriedky alebo tvrdenia žalobcu o účelovosti jeho procesnej obrany spochybnil. Aj nesplnenie povinnosti tvrdenia, resp. popretia skutkových tvrdení protistrany sa považuje v zmysle právnej teórie za procesnú pasivitu strany sporu majúcu za následok v prípade prejednania sporu procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany v zmysle § 151 ods. 1 CSP, alebo vo forme neúčinnosti (nekvalifikovaného) popretia skutkového tvrdenia protistrany v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Sú to predovšetkým sporové strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok sporu. Preto pre procesné inštitúty CSP, vrátane ustanovení upravujúcich rozsudok pre zmeškanie, je charakteristické práve zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) spojenú so sankčnými dôsledkami v prípadoch ich procesnej pasivity, inak by tieto procesné inštitúty nemohli prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu pred súdom (I. ÚS 368/2019). Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní uviedol, že bol zbavený možnosti riadne sa vyjadriť k dôkazom a skutkovým tvrdeniam, k tejto argumentácii odvolací súd uvádza, že žalovaný mal vytvorený priestor, aby reagoval na dôkazné prostriedky žalobcu, ktoré predložil za účelom preukázania svojho tvrdenia o oznámení postúpení pohľadávky žalovanému, avšak žalovaný tento priestor nevyužil a k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu žalovaného nepredložil žiadne ďalšie svoje vyjadrenie. V kontexte tejto procesnej pasivity žalovaného potom následná neodôvodnená neúčasť žalovaného na pojednávaní bez preukázania vážneho dôvodu tejto neúčasti a bez akéhokoľvek ospravedlnenia bola zo strany odvolacieho súdu vyhodnotená tak, že potvrdzuje výlučne len formálne deklarovaný, ale nie skutočný záujem žalovaného na výsledku tohto súdneho konania. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje i to, že napriek skutočnosti, že žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 274 a nasl. CSP z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavil zo závažného dôvodu, ktorý z objektívnych príčin nemohol oznámiť vopred, žiadny takýto dôvod neúčasti na pojednávaní v odvolaní nekonkretizoval a ani ho ničím nepreukázal. Odvolací súd v okolnostiach súdenej veci zohľadnil tiež to, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci samej, na ktoré sa žalovaný nedostavil, pričom samotné súdne konanie netrvalo dlhšiu dobu a nebolo v ňom vykonané ani rozsiahle dokazovanie. 31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že procesné úkony žalovaného z ich obsahového hľadiska nie je možné posúdiť ako skutočnú aktívnu procesnú obranu žalovaného, ale ako konanie, ktoré malo za cieľ predĺženie tohto súdneho konania, a v tomto kontexte vyhodnotil aj dôvod neúčasti žalovaného na nariadenom pojednávaní, ktorým mal byť doposiaľ žalovaným nešpecifikovaný vážny dôvod (uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 288/2021, III. ÚS 354/2021 a III. ÚS 89/2021). Vyhodnotením zistených skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že absencia reakcie žalovaného na doplnené tvrdenia žalobcu o oznámení postúpení pohľadávky a následná neospravedlnená neúčasť žalovaného na pojednávaní nie sú spôsobilým podkladom pre záver o nesplnení materiálnej podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu (skutočnej) procesnej aktivity žalovaného. 32. Žalovaný tiež namietal, že v danom prípade je daná existencia odvolacích dôvodov zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Z dôvodov vymedzených odvolateľom v lehote na podanie odvolania je možné vyvodiť, že odvolacie dôvody odvolateľa smerovali voči opodstatnenosti žaloby. Žalovaný tiež namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie v ňom nereagoval na procesnú obranu žalovaného v podanom odpore. 33. Odvolací súd pripomína, že v zmysle § 356 písm. b) CSP platí, že odvolanie z týchto dôvodov proti rozsudku pre zmeškanie prípustné nie je a je prípustné len z jediného dôvodu, a to, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Povaha rozsudku pre zmeškanie vylučuje všeobecnú prípustnosť odvolania, pretože jediným prípustným odvolacím dôvodom je výlučne okolnosť, že neboli
splnené formálne predpoklady pre vydanie takéhoto rozsudku. Pri závere, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP, sa totiž právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (z materiálnej stránky) obmedzuje v zásade na to, či podľa žalobných tvrdení je možné výrokom napadnutého rozhodnutia priznať práve to plnenie, ktorého sa žalobca domáha, aj keď zákon výslovne neuvádza, či je možné vydať kontumačný rozsudok aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé alebo sú dokonca rozporné, inými slovami, že za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese dokazovania problém spor procesne ustáť (vyhrať). V súdenej veci však odvolací súd žiadne také vady žaloby žalobcu nezistil a žalovaný ich ani len netvrdil. Súd v rozsudku pre zmeškanie právne nevyhodnocuje výsledky dokazovania, pretože ho ani nevykonáva. Preto aj civilný sporový poriadok v § 275 obmedzuje odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie tak, že tento obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku pre zmeškanie tieto zákonné kritéria spĺňa. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie založené na spochybnení skutkového stavu, nesprávnom právnom posúdení a tvrdenom nedostatku jeho riadneho odôvodnenia z dôvodu nevysporiadania sa s argumentmi žalovaného tak, ako je to v prípade „klasického“ rozsudku, preto nemohlo byť úspešné. 34. V obsahovom súlade so závermi súdu prvej inštancie aj odvolací súd potom konštatuje, že v súdenej veci boli splnené všetky formálne i materiálne podmienky na rozhodnutie o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Odvolací súd nezistil ani inú prekážku v podobe nedostatku procesných podmienok (§ 161 CSP), a ani iné dôvody, na ktoré je povinný súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), ktoré by súdu prvej inštancie vo svetle aktuálnej judikatúry najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) bránili vydať odvolaním napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalovaného. 35. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal o trovách správne rozhodnúť podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedol, že takéto dôvody v konaní existovali, keďže žalovaný reagoval na žalobu podaním odporu a v konaní nebol pasívny. 36. K tejto argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že podanie odporu v okolnostiach súdenej veci nie je žiadnym dôvodom osobitného zreteľa, pre ktorý by nebolo možné žalobcovi priznať vzhľadom na jeho celkový úspech v spore nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za procesný (ne)úspech (§ 255 CSP), ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Použitie ustanovenia § 257 CSP vždy musí mať výnimočný charakter a musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci podanie odporu nie je možné hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, keď ako už odvolací súd konštatoval, následne bol žalovaný pasívny, vo veci sa ďalej nevyjadril a na nariadené pojednávanie sa nedostavil, kontumačne v celom rozsahu prehral spor, a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Z odvolacích tvrdení žalovaného nie je možné vyabstrahovať žiadnu takú konkrétnu a preukázanú skutočnosť majúcu charakter výnimočnosti, ktorá by odôvodňovala záver, že by priznaním náhrady trov konania žalobcovi dochádzalo k neprimeranej tvrdosti zákonnej úpravy § 255 ods. 1 CSP, alebo k zjavnej nespravodlivosti v neprospech žalovaného. 37. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobcov návrh na priznanie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady je z pohľadu úspechu v spore zanedbateľný, a z dôvodu zaplatenia zo strany žalovaného ohraničený a určitý, a z týchto dôvodov navrhol, aby žalobcovi vzhľadom na pomer úspechu/neúspechu v spore nárok na náhradu trov konania súd nepriznal, v tomto smere odvolací súd odvolaciu argumentáciu žalovaného považoval za zmätočnú. Žalobca bol v súdenej veci úspešný, keďže súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a preto správne súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému i náhradu trov konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. 38. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku vo veci samej, ako aj v druhom závislom výroku o náhrade trov konania, je vecne správny, a preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tak ako pre konanie pred súdom prvej inštancie, tak aj pre odvolacie konanie platí, že v súdenej veci neexistovali žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu postupovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 257 CSP. 40. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).