Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 42Cob/55/2026 5126202303 30. 06. 2026 JUDr. Andrea Gindlová ECLI:SK:KSBB:2026:5126202303.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, práv. zast.: HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovaným: 1/ Quintela Gastro s.r.o., so sídlom: Trnavská cesta 112 A, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 477 801, 2/ QUINTELA, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 966 161, o zaplatenie 9.500,- EUR s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 51Csp/18/2026-91 zo dňa 20. apríla 2026, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 51Csp/18/2026-91 zo dňa 20. apríla 2026 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Rozhodnutím napadnutým odvolaním okresný súd vo výroku I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo výroku II. žalovanému 2/ náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa žalobca doručenou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 9.500,- Eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť druhého zo žalovaných. 3. Žalobca v priebehu konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému 2/ zakázal nakladať s nehnuteľnosťami: so stavbou so súpisným č. 53, popis stavby: „pln.pr.r.a stol.vôd“, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 866/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 531 m2, zapísanou na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, pre okres B., obec: D. E., katastrálne územie B.; so stavbou bez súpisného čísla, popis stavby: „hala pre pl.prír.min.a.stol.vôd A.“, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 866/4, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 917 m2, zapísanou na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, pre okres B., obec: D. E., katastrálne územie B.; s pozemkom parcely registra „C“, parc. č. 866/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2878 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, pre okres B., obec: D. E., katastrálne územie B.; s pozemkom parcely registra „C“, parc. č. 866/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 531 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, pre okres B., obec: D. E., katastrálne územie B.; s pozemkom parcely registra „C“, parc. č. 866/4, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 917 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, pre okres B., obec: D. E.,
katastrálne územie B.; s pozemkom parcely registra „C“, parc. č. 866/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 114 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, pre okres B., obec: D. E., katastrálne územie B. a s pozemkom parcely registra „C“, parc. č. 866/6, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 76 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, pre okres B., obec: D. E., katastrálne územie B., a to tak, že žalovaný 2/ je povinný zdržať sa scudzenia, prenajatia, založenia alebo zaťaženia inými právami tretích osôb vyššie uvedených nehnuteľností. 4. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že voči žalovaným 1/ a 2/ eviduje pohľadávku z dlhopisov, ktoré boli emitované žalovaným 1/ a za riadne splatenie ktorých sa zaručil ručením žalovaný 2/. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ je vlastníkom špecifikovaného nehnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území B., pričom voči žalovanému 2/ je vedených množstvo neskončených súdnych konaní, ale aj množstvo exekučných konaní, čo dokazuje výpis z registra poverení na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že voči žalovanému 2/ je vedených niekoľko exekučných konaní, tento nie je oprávnený nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, čo vyplýva z § 61c Exekučného poriadku. Napriek tomu sa žalobca dozvedel, že žalovaný 2/ začal predmetné nehnuteľnosti zaťažovať a dokonca sa ich snaží predať na základe kúpnej zmluvy. V súčasnej dobe prebiehajú vkladové katastrálne konania pod č. V-165/2026 (o vklade záložnej zmluvy) a č. V-166/2026 (o vklade kúpnej zmluvy). Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2/ sa začal protiprávne zbavovať predmetných nehnuteľností. 5. V ďalšom žalobca poukázal na to, že disponuje dvomi správami súdneho exekútora Mgr. Jána Kostku, a to z konania vedeného pod sp. zn. 79Ek/3114/2025 a v konaní sp. zn. 59Ek/3157/2025, z ktorých správ vyplýva, žalovaný 2/ nemá iný významnejší exekúciou postihnuteľný majetok, než sú predmetné nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ je súčasťou holdingu spoločnosti QUINTELA, je vysoký predpoklad, že má rovnakú majetkovú štruktúru ako spoločnosť žalovaného 2/, teda že je bez exekúciou postihnuteľného majetku. Žalobca tak poukázal na to, že pokiaľ predmetné nehnuteľnosti odídu z majetku žalovaného 2/, žalobca nebude mať možnosť úspešne uspokojiť svoju pohľadávku, a to ani v rámci exekučného konania. V ďalšom žalobca uviedol, že zo samotnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že v prípade jeho nariadenia nebude užívanie nehnuteľnosti žalovaným 2/ žiadnym podstatným spôsobom obmedzené. 6. V ďalšom žalobca poukázal na to, že v nedávno zastavenom konkurznom konaní, ktoré bolo vedené voči žalovanému 2/ pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 31K/13/2025, žalovaný 2/ v jednom zo svojich vyjadrení deklaroval, že nehnuteľnosti majú hodnotu 100.000,- Eur. Žalobca, vzhľadom na hodnotu nehnuteľností vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, poukázal na to, že žalobný nárok žalobcu nie je ojedinelým záväzkom žalovaného 2/, avšak žalovaný 2/ má desiatky záväzkov, ktoré vo svojej súhrnnej hodnote značne presahujú hodnotu nehnuteľností. Tým súd vytvorí každému z týchto veriteľov, vrátane žalobcu, reálnu šancu uspokojiť svoje žalobné nároky, prípadne ich významnú časť. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by súd nevydal neodkladné opatrenie, šanca žalobcu, ako aj iných veriteľov, na uspokojenie ich pohľadávok, by ostala mizivá. Žalobca mal tak za to, že vzhľadom na všetky tieto súvislosti je potrebné hodnotiť proporčnosť tohto návrhu žalobcu aj s ohľadom na množstvo iných veriteľov žalovaného 2/. Žalobca bol pritom presvedčený, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bude výkon jeho práva znemožnený, nakoľko žalovaní nevlastnia žiadny významnejší majetok, ktorý by bolo možné v exekúcii speňažiť, s výnimkou predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného 2/. 7. Žalobca súčasne k prednosti sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením poukázal na to, že tento zákonný inštitút, vzhľadom na vyššie uvedené konanie žalovaného 2/, nedokáže ochrániť práva žalobcu, preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, keď osvedčil skutočnosti ohľadne predmetnej pohľadávky tým, že žalobca si zakúpil cenné papiere 19 ks dlhopisov spolu v menovitej hodnote 9.500,- Eur so splatnosťou dňa 01.03.2022, ktoré boli úročené úrokovou sadzbou 5,8 % ročne z menovitej hodnoty dlhopisov, výnosom vo výške 500,- Eur, za celé obdobie do splatnosti. Žalovaný 1/ ako emitent si nesplnil svoju povinnosť a v lehote splatnosti do 01.03.2022 nevyplatil žalobcovi ako majiteľovi celú menovitú hodnotu dlhopisov jednorazovo k dátumu splatnosti emisie, ani na základe výzvy žalobcu. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2026.
9. V ďalšom okresný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaný 2/ je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom 1/1, ktorú skutočnosť mal osvedčenú výpisom z LV č. XXX v okrese B., obci D. E., katastrálnom území B.. 10. Okresný súd konštatoval, že súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, pokiaľ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 324 ods. 3 CSP, ktoré má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. K výhradám žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že nie je možné poskytnúť ochranu zabezpečovacím opatrením, nakoľko žalovaný 2/ aktuálne prevádza predmetné nehnuteľnosti a zriaďuje k nim záložné právo, o čom má svedčiť vyznačená plomba na základe V - 165/2026 k zmluve o zriadení záložného práva a na základe V - 166/2026 ku kúpnej zmluve, okresný súd uviedol, že dospel k záveru, že plomba vyznačená na liste vlastníctva neznamená automaticky, že prevod už prebehol, vlastníkom je stále osoba zapísaná na liste vlastníctva, ide iba o informáciu o prebiehajúcom konaní, ktorý ešte nemusí byť povolený. Okresný súd mal tak za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na to, aby sa zabezpečenie pohľadávky žalobcu dosiahlo zabezpečovacím opatrením, prostredníctvom ktorého by veriteľ získal postavenie záložného veriteľa a mohol by pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 CSP. 11. Z uvedeného dôvodu okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu ako nedôvodný zamietol. 12. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 2/, ktorý bol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia úspešný, trovy konania nepriznal, keďže mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. 13. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca proti všetkým výrokom rozhodnutia, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. 14. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že nesúhlasí so zdôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to predovšetkým podrobnejšie rozvedeným v odseku 16 a 17 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v návrhu uviedol, že si je plne vedomý prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením v prípade sporu o peňažné plnenie, avšak súčasne v návrhu podrobne zdôvodnil, prečo predbežná ochrana jeho peňažné pohľadávky nie je možná prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodil, že pokiaľ by súd záložné právo zriadil aj obratom po doručení návrhu, jeho vznik (právny účinok) by nenastal včas, keďže v zmysle § 41 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, sa práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí v akom sa okresnému úradu doručili príslušné právne dokumenty. Okresný úrad by sa tak začal zaoberať zápisom zabezpečovacieho opatrenia až po ukončení vkladových konaní V - 165/2026 (vklad záložnej zmluvy) a V-166/2026 (vklad kúpnej zmluvy). Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor by tak konštatoval, že zápis zabezpečovacieho opatrenia nemôže vykonať, nakoľko sa netýka v tom čase evidovaného nového vlastníka dotknutých nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu tomuto prevodu z objektívnych zákonných dôvodov nedokáže zabrániť inštitút zabezpečovacieho opatrenia, preto je nutné logicky aplikovať § 324 ods. 3 CSP a prísť k záveru, že súd prvej inštancie musí nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Žalobca poukázal na to, že vzhliada v danom smere odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie ako arbitrárne, čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V danom smere poukázal na to, že pokiaľ by sa súd prvej inštancie zaoberal predmetnou argumentáciou riadne, musel by prísť k rovnakému záveru, k akému došli súdy v 13 ďalších konaniach, ktorých zoznam je možné vidieť na aktuálnom výpise z LV č. XXX, v ktorých súdy rozhodovali o skutkovo totožnom prípade, keďže žalovaný 2/ je dlžníkom mnohých ďalších veriteľov a tí rovnako ako žalobca po zistení existencie vkladových konaní, žiadali konajúce súdy, aby nariadili žalovanému 2/ zákaz prevodu nehnuteľností formou neodkladného opatrenia. V daných 13 konaniach konajúci sudca preveroval aj to, či daný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že tomu tak nie je a je nutné aplikovať § 324 ods. 3 CSP. Žalobca poukázal na citácie rozhodnutí Uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 20.04.2026, č.k. 14Csp/5/2026 – 86 a Uznesenia Mestského súdu Bratislava III zo dňa 16.04.2026, č.k. 86Cb/29/2026 - 72, ktorými súdy neodkladné opatrenie
nariadili. Mal za to, že pokiaľ súdy v 13 ďalších konaniach rozhodli inak ako okresný súd v tomto konaní, podčiarkuje to nezákonnosť uznesenia a jeho nesúlad s princípom právnej istoty a čl. 2 CSP. 16. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadi žalobcom navrhované neodkladné opatrenie v zmysle petitu jeho návrhu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Žalovaným 1/ a 2/ bolo odvolanie žalobcu voči uzneseniu okresného súdu doručené spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní, avšak sa k nim nevyjadrili. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť, keďže rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žalobu podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 25. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho účelom je prostredníctvom poskytnutia dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli (či už pred začatím konania, alebo už v začatom konaní) nastať. Základným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu sporových strán, osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený, či sú osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a či jestvuje bezprostredná obava ohrozenia daného nároku bez účinného zásahu touto formou. Pre účely neodkladného opatrenia pritom platí, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúmajú na úrovni „osvedčovania“, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru „o vysokej miere pravdepodobnosti“ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností. Výsledkom takéhoto postupu osvedčovania splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je, že osvedčované skutočnosti sa súdu (so zreteľom na všetky okolnosti prípadu), javia ako vysoko pravdepodobné. Pokiaľ strana osvedčí existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je súčasne nutné, aby boli kumulatívne splnené aj ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp efektívnosti), 2/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), 3/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. 26. Ako je zrejmé z návrhu na nariadene neodkladného opatrenia, žalobca sa domáhal ochrany svojho nároku z toho dôvodu, že sa obáva, že exekúcia jeho nároku môže byť ohrozená, keďže tak žalovaný 1/ ako i žalovaný 2 / nedisponujú žiadnym majetkom (okrem označeného majetku žalovaného 2/). Špecifikom rozhodnutia v prípade neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán a nariadiť im výkon určitej činnosti, či naopak obmedziť ich vo výkone ich práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. V danom prípade žalobca navrhoval, aby súd uložil žalovanému 2/ ako vlastníkovi označených nehnuteľností, zdržať sa nakladania s nimi v rozsahu scudzenia, prenajatia, založenia, alebo zaťaženia inými právami tretích osôb. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku a zároveň musí byť odôvodnený akútnou potrebou zásahu. Odvolací súd prioritne poukazuje na to, že z ust. § 324 ods. 3 CSP priamo vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Priamo zákonodarca teda formuloval prednosť zabezpečovacieho opatrenia v prípade zabezpečenia peňažnej pohľadávky pred neodkladným opatrením. Správne sa preto okresný súd zameral na skúmanie, či v danom prípade, vzhľadom k tomu že ide o zabezpečenie peňažnej pohľadávky, nemožno zabezpečiť pohľadávku prioritne zabezpečovacím opatrením, ktoré má prednosť pred neodkladným opatrením. Pokiaľ však okresný súd dospel k záveru, že je potrebné neodkladné opatrenie zamietnuť so zdôvodnením, že v danej veci malo prioritu zabezpečenie peňažnej pohľadávky zabezpečovacím opatrením, nedospel k správnemu právnemu záveru. Správne odvolateľ poukázal na to (a to aj v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), že vzhľadom na prebiehajúce vkladové konania o vklade kúpnej zmluvy (V 166/2026) ako aj o vklade záložnej zmluvy (V 165/2026) majú tieto listiny, s poukazom na ust. § 41 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, prioritu zápisu. V zmysle daného ustanovenia sa totiž práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Vzhľadom na uvedenú prioritu zápisu skôr predložených listín (kúpna zmluva, zmluva o zriadení záložného práva), by v danom prípade zabezpečovacím opatrením žalobca nedosiahol ním sledovaný účel, keďže v čase rozhodovania o jeho zápise by už nehnuteľnosti mohli byť prevedené na inú osobu a okresný úrad by tak už daný zápis nevykonal. Odvolací súd poukazuje zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/2/2022 zo dňa 30.06.2022, v ktorom Najvyšší súd konštatoval: „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom navrhovateľ si nemôže sám zvoliť, či mu viac vyhovuje nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by v danom prípade sledovaný účel odvrátiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia.“ V danom prípade však žalobca správne dôvodil, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť formou zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na prebiehajúce vkladové konania. 27. V prejednávanom prípade sa tak okresný súd zaoberal len tým, že zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, bez bližšieho skúmania dôvodov účelnosti priority nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Správna je preto odvolacia námietka odvolateľa, že v danom prípade, vzhľadom na okolnosti prípadu a prebiehajúce vkladové konania ohľadne kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, je účinnejšou ochranou nároku žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by obmedzovalo žalovaného 2/ práve nakladať s nehnuteľnosťou, ktorú skutočnosť v súlade s § 31 Katastrálneho zákona je povinný okresný úrad, katastrálny odbor, skúmať pred rozhodnutím o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Odvolateľ tak správne namietal, že účel, ktorý sledoval, a to zabezpečenie jeho nároku z dôvodu existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, by v danom prípade mohol byť dosiahnutý nariadením neodkladného opatrenia, a to pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má vo všeobecnosti prednosť. 28. Odhliadnuc od uvedeného, aj keď žalobca zvolil správny prostriedok ochrany svojho nároku, jeho návrh odvolací súd posúdil ako nedôvodný. Odvolací súd sa tak stotožnil s vecným rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď z iných právnych dôvodov. Ako už bolo konštatované vyššie, na to aby súd pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, je nevyhnutné, aby boli kumulatívne splnené viaceré predpoklady. Odvolací súd sa síce stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana
touto dočasnou formou, keďže v danom prípade možno dokonca konštatovať, že daný nárok je plne preukázaný, nakoľko v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení nadobudlo rozhodnutie okresného súdu (platobný rozkaz č.k. 51Csp/18/2026-66 zo dňa 10.03.2026) právoplatnosť ku dňu 11.04.2026. Odvolací súd na danom mieste poukazuje na to, že hoci prevod majetku na základe kúpnej zmluvy môže indikovať, že sa žalovaný 2/ „zbavuje“ svojho majetku“, na druhej strane je potrebné poukázať na to, že samotná táto okolnosť nepredstavuje automaticky záver o tom, že znižuje svoj majetok, keďže v prípade predaja nehnuteľností sa majetok transformuje na peňažnú hotovosť. Samotná existencia pohľadávky, a to ani právoplatne priznanej, nie je sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, pokiaľ žalovaný začal robiť úkony, ktoré môžu smerovať k zmenšeniu jeho majetku, a teda k ohrozeniu výkonu exekúcie. Predaj nehnuteľnosti pritom predstavuje len transformáciu majetku povinného z nehnuteľného majetku na peňažnú hotovosť, z ktorej je možné uspokojiť vykonateľnú pohľadávku žalobcu v exekučnom konaní. 29. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v prejednávanom prípade žiadnym spôsobom neosvedčil proporcionalitu zásahu nariadenia neodkladného opatrenia do práv a oprávnených záujmov žalovaného 2/, keď priamo zo samotného návrhu vyplýva, že nehnuteľnosti žalovaného 2/ majú hodnotu 100 000,-Eur a pohľadávka žalobcu bez príslušenstva predstavuje 9.500,-Eur. Len samotné všeobecné konštatovanie navrhovateľa v návrhu, že „Na prvý pohľad sa tak môže javiť, že hodnota žalobného nároku žalobcu nie je proporčná hodnote nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ má desiatky záväzkov, ktoré vo svojej súhrnnej hodnote značne presahujú hodnotu Nehnuteľností. Aby sa dosiahla aká-taká istota pre veriteľov Žalovaného 2/, medzi ktorých patrí aj Žalobca, je v každom jednom súdnom konaní, v ktorom veritelia vystupujú (a procesne to navrhnú), potrebné vydať neodkladné opatrenie zakazujúce Žalovanému 2/ s Nehnuteľnosťami nakladať. ...“ nepostačuje na konštatovanie, že bola osvedčená proporcionalita zásahu v prejednávanom konaní touto neodkladnou formou do práv žalovaného 2/. 30. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je stav medzi stranami, ktorý si vyžaduje takýto výnimočný zásah súdu, pričom súd musí vyhodnocovať tento zásah z pohľadu oboch strán sporu a medzi nimi korelujúcich práv, do ktorých má súd touto zrýchlenou formou rozhodnutia zasiahnuť. Na jednej strane vystupuje právo žalobcu na ochranu jeho nároku, ktorého vymáhanie môže byť ohrozené a na druhej strane je ústavne garantované právo povinnej osoby vlastniť majetok. Do obsahu práva vlastniť majetok pritom patrí právo vlastníka tohto majetku s daným majetkom nakladať podľa svojho uváženia, a to o to viac, pokiaľ ide o podnikateľský subjekt, ktorý si daným majetkom môže zabezpečovať prísun finančných prostriedkov. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť nielen legitímny, ale aj v súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je pritom nutné dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca získa. Navrhovateľ preto musí v každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť proporcionalitu zásahu neodkladným opatrením vo vzťahu k právam dotknutým u druhej strany. Táto proporcionalita zásahu nebola v prejednávanej veci osvedčená, a to ani tým, že v tomto prípade žalobca požadoval nariadiť „len“ povinnosť zdržať nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá povinnosť ho nemá neprimerane obmedzovať v jeho činnosti. Zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že nehnuteľnosť žalovaného 2/ má hodnotu cca 100.000,- Eur, pričom pohľadávka žalobcu predstavuje 9.500,- Eur bez príslušenstva, z čoho je zrejmý jasný nepomer práva, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana touto neodkladnou formou a vlastníckym právom žalovaného 2/, do ktorého má byť zasiahnuté týmto neodkladným opatrením. Pokiaľ žalovaný 2/ dôvodil, že pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné prihliadnuť aj na ostatných veriteľov s poukazom na to, že žalovaný 2/ má desiatky záväzkov, ktoré vo svojej súhrnnej hodnote značne presahujú hodnotu nehnuteľností, odvolací súd uvádza, že na takúto obranu nie je možné prihliadnuť. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia v rámci prebiehajúceho konania je vždy ochrana práv toho veriteľa, ktorý vystupuje v predmetnom súdnom konaní. Pri skúmaní splnenia podmienky proporcionality zásahu vydaním neodkladného opatrenia preto nemožno vychádzať so súhrnu domnelých záväzkov povinného z iných súdnych konaní, ktoré dokonca nie sú nielen judikované, ale ani osvedčené. Účelom konkrétneho konania je ochrana konkrétneho subjektu, ktorý osvedčí zákonné predpoklady vo vzťahu k takémuto zásahu. Každý takýto zásah súd skúma s ohľadom na individuálne skutkové tvrdenia strán v konaní. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca vo svojom návrhu poukázal na niekoľko konaní, ktoré doposiaľ neboli právoplatne skončené, a teda rozsah záväzkov žalovaného 2/ nie je ani doposiaľ známy. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v danom
prípade neosvedčil jeden z predpokladov kumulatívne vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to proporcionalitu zásahu do práv žalovaného 2/. 31. Poukaz žalobcu na to, že súdy v iných súdnych konaniach (napr. Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 20.04.2026, č.k. 14Csp/5/2026-86, Uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 16.04.2026, č.k. 86Cb/29/2026-72) pristúpili k nariadeniu neodkladného opatrenia, preto v prípade jeho nenariadenia v prejednávanom prípade by došlo k porušeniu právnej istoty, nie je namieste, keďže súdy v každom súdnom konaní skúmajú splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne s prihliadnutím na skutkové tvrdenia žalobcu, či na skutkovú obranu žalovaných. V danom prípade dospel odvolací súd po preskúmaní veci k záveru, že neboli naplnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu nebolo možné vyhovieť. Uvedená odvolacia námietka žalobcu tak nie je dôvodná. 32. Nad rámec uvedeného, ako obiter dictum, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca má v súčasnej dobe judikovanú pohľadávku, keďže platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 51Csp/18/2026-66 zo dňa 10.03.2026 nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2026 (teda ešte v čase pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení), disponuje tak exekučným titulom, na podklade ktorého má možnosť vymáhať si judikovanú pohľadávku v exekučnom konaní a využiť tak inštitúty na ochranu svojej judikovanej pohľadávky v tomto vykonávacom konaní. V danom štádiu konania, pri existencii judikovanej pohľadávky a obmedzení žalovaného 2/ v nakladaní s nehnuteľnosťou na základe ingerencie súdu v iných súdnych konaniach (ako na to poukazuje odvolateľ), je nadbytočné obmedzovať žalovaného 2/ v nakladaní s nehnuteľnosťou ďalším zásahom. Neodkladné opatrenie tak v danom štádiu konania postráda aj princíp efektivity. Odvolací súd pritom dodáva, že účelom požadovaného neodkladného opatrenia bolo zamedziť žalovanému 2/ nakladať s nehnuteľnosťou, týmto neodkladným opatrením tak veritelia nezískajú prednostné právo na uspokojenie svojho nároku. 33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je vo výroku vecne správne, avšak z iných právnych dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol a vysporiadal sa tak s námietkami žalobcu ako odvolateľa. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že hoci žalovaný 2/ bol úspešný v odvolacom konaní, avšak mu žiadne trovy konania nevznikli, preto v súlade s procesnou ekonómiou sporu odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 35. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Sporová strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).