Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 41CoKR/13/2026 5124207990 05. 08. 2026 Mgr. Radoslava Strhárska ECLI:SK:KSBB:2026:5124207990.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovkej, v právnej veci žalobcu: METALURGIE Rumburk s.r.o., so sídlom Žitná 1098/15, Rumburk 1, 408 01 Rumburk, IČO: 646 52 955, právne zastúpeného: Jarabica, s. r. o., so sídlom Kutlíkova 1755/17, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 454 831, proti žalovanému: UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca úpadcu: TRENS SK, a. s. v konkurze, so sídlom Súvoz 1, 911 32 Trenčín, IČO: 45 525 315, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 44Cbi/13/2024-98 zo dňa 17. júla 2025, takto rozhodol: I. Konanie v časti rozhodovania o trovách konania z a s t a v u j e . odôvodnenie: 1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 12.07.2024 domáhal určenia popretej pohľadávky vo výške 16.735,43 Eur titulom úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne za omeškanie s úhradou faktúry č. 22300039, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 396, prihlásenej do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu TRENS SK, a. s., so sídlom Súvoz 1, 911 32 Trenčín, IČO: 45 525 315, vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3K/1/2024. 3. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.05.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný v priebehu konania, na základe ďalších vysvetlení predložených v konaní zo strany žalobcu, vydal písomné vyhlásenie, ktorým v celom rozsahu uznal popretý nárok žalobcu. Zároveň žalobca žiadal priznať plnú náhradu trov konania s poukazom na to, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže došlo k uznaniu nároku po začatí konania. 4. Súd prvej inštancie na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, s poukazom na skutočnosť, že na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by sa podľa § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) neprihliadalo a že zároveň nejde o situáciu podľa § 146 ods. 2 CSP, rozhodol podľa § 145 ods. 1 CSP tak, že konanie zastavil. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady zavinenia upravenej v § 256 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane, pričom konštatoval, že žalobca síce zobral žalobu späť z dôvodu uznania jeho pohľadávky po podaní žaloby, avšak k uznaniu došlo v dôsledku objasnenia prihláseného nároku žalobcu, čo uviedol aj sám žalobca. V takom prípade nebolo možné prisúdiť procesné zavinenie na zastavení konania ani jednej zo sporových strán.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý rozhodnutie napadol v časti výroku II. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, majúc za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 256 ods. 1 CSP neaplikoval správne. Podľa žalobcu súd prvej inštancie neprihliadol dostatočne na skutočnosť, že žalobca bol procesne donútený podať žalobu v dôsledku popretia pohľadávky žalovaným. Tento krok bol právne nevyhnutný na ochranu postavenia žalobcu v konkurznom konaní, keďže nepodaním incidenčnej žaloby by pohľadávka žalobcu zanikla. Z týchto dôvodov žalobca konaniu nemohol predísť, žaloba bola podaná dôvodne a jeho správanie nemožno kvalifikovať ako procesne zavinené v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, prípadne aby vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP v spojení s § 196 ods. 3 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), pred pristúpením k vecnému preskúmaniu odvolania prioritne skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 380 ods. 2 v spojení s § 161 CSP), pričom dospel k záveru, že konanie v časti rozhodovania o trovách konania je potrebné zastaviť. 8. Odvolací súd z údajov zverejnených v Registri predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní („Insolvenčný register“) zistil, že v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka/úpadcu: TRENS SK, a. s., so sídlom Súvoz 1, 911 32 Trenčín, IČO: 45 525 315, Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 3K/1/2024-828 zo dňa 30.09.2025 zrušil konkurz na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku; dňa 11.12.2025 zverejnil oznámenie, že uznesenie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2025 a uznesením sp. zn. 3K/1/2024 zo dňa 03.02.2026, zverejneným dňa 04.02.2026, odvolal z funkcie správcu: UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135. 9. Podľa § 102 ods. 5 ZKR, právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. 10. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 14. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 16. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 161 ods. 1 ukladá súdu z úradnej povinnosti prihliadnuť k tomu, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, t. j. procesné podmienky, a to nielen na začiatku konania, ale po celú dobu jeho ďalšieho priebehu, vrátane konania na odvolacom súde, pre ktoré podľa § 380 ods. 2 CSP platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Civilný sporový poriadok procesné podmienky výslovne nevypočítava, avšak vychádzajúc z toho, že Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov, za procesné podmienky je potrebné považovať všetky predpoklady, ktoré musia byť splnené na
to, aby sa dosiahol cieľ sporového konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín, a to: a) procesné podmienky na strane súdu; b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu; c) vecné procesné podmienky; d) negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 606 s.). 17. K procesným podmienkam na strane strán sporu nepochybne patrí i procesná subjektivita, ktorú podľa § 61 CSP má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Procesnú subjektivitu má teda v zásade ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Občiansky zákonník ako lex generalis spôsobilosť na práva a povinnosti priznáva fyzickým osobám, keď spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a smrťou táto spôsobilosť zanikne (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (§ 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a zanikajú dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka). 18. Pri definovaní procesnej subjektivity sa síce zákonodarca odvoláva na právnu subjektivitu podľa hmotného práva, kedy subjekt civilného procesu existuje i vo sfére práva hmotného, avšak časť vety za bodkočiarkou v § 61 CSP upravuje i prísnu zákonnú výnimku, kedy sporová strana bude subjektom civilného procesu, no nebude subjektom podľa práva hmotného. V prejednávanej veci je žalovaným UBC 2020, k.s., Trnava, správca úpadcu TRENS SK, a. s. v konkurze, Trenčín. Hoci žalovaným je právnická osoba vo forme komanditnej spoločnosti, spoločnosť UBC 2020, k.s., Trnava žalovanou stranou sa stala ako správca úpadcu TRENS SK, a.s. v konkurze, Trenčín, keď ZKR v ustanovení § 32 ods. 2 správcovi priznáva oprávnenie poprieť prihlásenú pohľadávku a v ustanovení § 32 ods. 9 priznáva veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, ktorá musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku, a teda procesná subjektivita bola žalovanému priznaná zákonom z titulu funkcie správcu úpadcu. 19. Správca konkurznej podstaty je osobitný procesný subjekt zúčastnený na konkurznom konaní, ktorý má samostatné postavenie ako voči úpadcovi, tak voči veriteľom a ďalším subjektom. Správcu konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu nie je možné automaticky stotožňovať s fyzickou osobou, resp. s právnickou osobou, ktorá túto funkciu vykonáva. Správca konkurznej podstaty ako osobitný procesný subjekt existuje len počas konkurzného konania, resp. na základe ustanovenia § 102 ods. 6 ZKR ešte určitý čas po jeho skončení. Odvolaním správcu podstaty tento osobitný procesný subjekt v príslušnom konkurznom konaní zaniká. Práva a povinnosti, ktoré so správcom podstaty spájajú jednotlivé ustanovenia ZKR (najmä právo nakladať s konkurznou podstatou podľa § 44, správa majetku úpadcu podľa § 86, právo prevádzkovať podnik podľa § 88, speňažovanie majetku podľa § 91 a pod.), patria práve správcovi ako osobitnému procesnému subjektu konkurzného konania (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/23/2021 zo dňa 27. apríla 2022). 20. Právnym následkom zrušenia konkurzu je (okrem iného) zánik funkcie správcu konkurznej podstaty, teda aj zánik jeho postavenia žalovaného (resp. žalobcu) v konaniach, kde podľa príslušných ustanovení ZKR bol stranou sporu. Po zániku funkcie správcu konkurznej podstaty konanie vedené proti nemu alebo na jeho návrh nemôže pokračovať, pričom ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pretože v konaniach sa nemôže pokračovať s osobou, ktorá vykonávala funkciu správcu. Odvolací súd zastáva názor, že v konaniach začatých na návrh správcu alebo proti nemu, v ktorých sa stal správca stranou konania podaním žaloby, či už bol v nej označený ako žalobca alebo žalovaný, sa dlžník po zrušení konkurzu účastníkom konania zo zákona nestáva. Iná je situácia v konaniach, ktoré boli prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu (§ 47 ods. 1 ZKR) a pokračovali na návrh správcu, kedy podaním návrhu na pokračovanie v konaní sa správca stal účastníkom konania namiesto úpadcu (§ 47 ods. 4 ZKR), čo však nie je tento prípad. V konaniach začatých na návrh správcu alebo proti správcovi však zrušenie konkurzu nemá za následok zo zákona zmenu v procesnom postavení správcu, resp. bývalého správcu (t. j. zmenu v jeho postavení strany sporu). Takýto dôsledok (zmena účastníka konania nastávajúca zo zákona) nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona ani zo žiadneho iného právneho predpisu.
21. Pretože v sporovom konaní procesná subjektivita (konkurzného) správcu je daná jeho funkciou a v prejednávanej veci po začatí konania (v štádiu odvolacieho konania) došlo k odvolaniu spoločnosti UBC 2020, k.s., Trnava z funkcie správcu úpadcu TRENS SK, a.s. v konkurze, Trenčín, kde nový správca ustanovený nebol, keďže odvolanie správcu bolo dôsledkom zrušenia konkurzu na majetok úpadcu, odvolaním správcu došlo zároveň aj k zániku procesnej subjektivity žalovaného, čo v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci predstavuje nedostatok procesnej subjektivity žalovaného, ktorý nie je možné odstrániť. 22. K neodstrániteľnému nedostatku podmienky procesnej subjektivity žalovaného pritom došlo v čase, kedy ešte nebolo skončené konanie v časti rozhodovania o trovách konania, ktoré stranám v prejednávanej veci vznikli. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 293/2020 zo dňa 17.06.2020, uverejneným pod poradovým (publikačným) číslom 67/2020 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, vyslovil, že: „Rozhodovanie o trovách konania je akcesorické k tzv. hlavnému žalovanému nároku a je ním podmienené. V prípade, ak sa v konaní o veci samej vyskytne neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého následkom je nemožnosť pokračovať v konaní o veci samej, nemožno pripustiť možnosť pokračovania konania iba v časti týkajúcej sa jeho trov.“. 23. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že za použitia článku 4 ods. 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 62 CSP konštatovaný záver Ústavného súdu SR možno aplikovať i na prejednávanú vec, keďže skutočnosť, že žalovaný stratil procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie v časti rozhodovania o trovách konania právoplatne skončilo, neumožňuje rozhodovať o trovách konania vo vzťahu medzi stranami. Odvolací súd preto konanie v časti rozhodovania o trovách konania zastavil, a to bez toho, aby súčasne v rozsahu výroku II. odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, keďže Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie, ktoré by za danej procesnej situácie takýto postup odvolacieho súdu umožňovalo. Zastavenie konania v časti rozhodovaniach o trovách konania pritom zároveň znamená nemožnosť osobitného rozhodovania o trovách tohto odvolacieho konania. 24. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že stratou zákonnej procesnej subjektivity žalovaného došlo aj k zániku plnomocenstva udeleného žalovaným na zastupovanie v tomto sporovom konaní pre zástupcu Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, a preto zástupcu žalovaného v záhlaví tohto rozhodnutia neuvádza. 25. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).