Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 3To/56/2025 6725010195 15. 07. 2025 Mgr. Ivana Datlová ECLI:SK:KSBB:2025:6725010195.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júla 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, stíhaného pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, prejednal odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen podané proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/27/2025 zo dňa 16. mája 2025 a takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/27/2025 zo dňa 16.05.2025 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom C., D. XXX/X, t. č. od 09.10.2024 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občana Slovenskej republiky odsudzuje podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. d), ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vo výrokoch o vine, treste prepadnutia veci a vo výroku o uložení ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného z a m i e t a ako nedôvodné. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 3T/27/2025 zo dňa 16.05.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a z prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1) Trestného zákona (ďalej aj „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v jeho výroku.
Za uvedené trestné činy bol obžalovanému podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona s použitím s § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. d), ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený trest prepadnutia konkrétne identifikovanej hnuteľnej veci (mobilného telefónu), ktorej vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva Slovenská republika. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, ktoré bude v zmysle § 74 ods. 4 Trestného zákona trvať, kým to bude vyžadovať jeho účel. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu, čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody, podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.05.2025 odvolania prokurátor, a to v neprospech obžalovaného, obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátor doplnil dôvody podaného odvolania podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.05.2025, považujúc uložený trest odňatia slobody za neprimerane mierny. Argumentoval, že obžalovaný sa dopustil závažného protispoločenského konania, a to na blízkej, maloletej osobe, s ktorou mal vyvinutý blízky rodinný vzťah, dôverovala mu a ktorá nemala v čase skutku ani 6 rokov, čo zvyšuje spoločenskú závažnosť jeho konania, pretože zneužil jej dôveru a skutku sa dopustil v jej domácom prostredí. Hoci aktuálne nebolo znalecky preukázané, že by maloletá poškodená utrpela v dôsledku konania obžalovaného psychickú traumu, uvedenú skutočnosť nemožno zľahčovať, hodnotiť v prospech obžalovaného a konštatovať, že nedošlo k poškodeniu dieťaťa, ktoré je obzvlášť zraniteľnou osobou a je povinnosťou štátu ho ochraňovať. Maloleté deti sa nevedia brániť a pre nedostatok veku si neuvedomujú, aký trestný čin je na nich páchaný, keď nechápu skutočný zmysel a škodlivosť konania páchateľa. Zneužívanie detí na predmetný trestný čin im do budúcna môže spôsobiť nenapraviteľné následky. Zo záverov znalcov pritom vyplynulo, že pedofilné aktivity obžalovaného na virtuálnej úrovni mali u neho kompenzačný charakter, ktorého spúšťačom bola vysoká miera neuspokojeného pohlavného pudu, a preto je vo všeobecnosti možné u obžalovaného predpokladať sexuálne deviantné správanie s ohľadom na charakteristiku jeho osobnosti. Všeobecná aj špecifická vierohodnosť jeho výpovede bola znalcom hodnotená ako znížená. Hoci rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase skutku plne zachované, jeho ovládacie schopnosti boli znížené podstatne, forenzne významne, avšak neboli vymiznuté. Z medicínskeho hľadiska bol jeho stav označený za závažný, nadobúdajúci spoločenskú nebezpečnosť pravej sexuálnej deviácie, čo svedčí v jeho neprospech. Stotožnil sa s okresným súdom zistenými poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami aj s dôvodmi na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, avšak vykonané zníženie trestu odňatia slobody považoval s ohľadom na všetky okolnosti skutku za neprimerané a odporujúce zásadám ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a šesť mesiacov a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), l), n), § 37 písm. h), § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný doplnil dôvody svojho odvolania prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.06.2025. Uložený trest považoval za neprimerane prísny, v rozpore s individuálnou aj generálnou prevenciou. Spáchanie skutku doznal, úprimne oľutoval a napomáhal OČTK. Argumentoval, že je bezúhonný, doposiaľ nemá v registri trestov žiadny záznam a dopustil sa len jedného priestupku na úseku dopravy. Pred vzatím do väzby bol riadne zamestnaný. Poukázal na svoj zlý zdravotný stav, keď vo výkone väzby utrpel infarkt myokardu, v čase skutku mal zníženú príčetnosť po požití alkoholu, pornografický materiál žiadnym spôsobom nerozširoval a poľahčujúce okolnosti prevyšujú nad priťažujúcimi okolnosťami. U maloletej poškodenej neboli znalcom zistené žiadne známky traumatizácie,
spáchanie skutku ho veľmi mrzí, je ochotný sa podrobiť nariadenému sexuologickému liečeniu. Po návrate domov by opustil spoločnú domácnosť s maloletou a býval by u svojho švagra A. E. v C., časť D.. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám a uložil mu výchovný, teda podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou, alternatívne trest domáceho väzenia v primeranej výmere. Opatrovníčka maloletej poškodenej v písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2025 poukázala na skutočnosť, že u maloletej poškodenej neboli znalcom zistené známky traumatizácie a jej súčasný stav nevyžaduje psychologickú ani psychiatrickú intervenciu. Jej vzťah k obžalovanému je mierne pozitívny, jeho konanie nebolo násilné a nahota nie je v jej sociálnom prostredí ojedinelým javom. Obžalovaný sa ku skutku doznal, oľutoval ho, napomáhal OČTK pri objasňovaní a je ochotný podrobiť sa nariadenému ochrannému liečeniu. Väzba obžalovaného zanechala na jeho zdravotnom stave následky. Navrhla, aby odvolací súd uvedené skutočnosti vyhodnotil v prospech obžalovaného. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pričom vo vzťahu k napadnutému výroku prvostupňového rozsudku nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k jeho späťvzatiu v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku. Vo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktorom prokurátor zotrval na obsahu podaného odvolania a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho petitu a odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom jeho a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
odvolania
Opatrovník maloletej poškodenej sa pridržiaval obsahu podaného písomného vyjadrenia. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad konaním, ktorého sa dopustil, a chcel by dostať druhú šancu na vedenie riadneho života. Doposiaľ nikomu neublížil. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie prokurátora bolo dôvodné, pretože obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a šesť mesiacov bol neprimerane mierny a odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo. Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného A. B., ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a z prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bol v rozsudku okresného súdu uvedený, už nadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne ,,áno“, a preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie uznesením prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, resp. ochrannom opatrení a vo veci rozhodol rozsudkom.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste odňatia slobody, okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu a po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie, obžalovaného odsúdil na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a šesť mesiacov, teda mu uložil trest mimoriadne znížený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu z dôvodov, ktoré uviedol na str. 10 napadnutého rozsudku. Odôvodnenie výroku rozhodnutia o uloženom treste odňatia slobody je zrozumiteľné, súladné s § 168 ods. 1 Trestného poriadku a zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov. Po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v podaných odvolaniach však dospel odvolací súd k záveru, že obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v uvedenej výmere je neprimerane mierny, a preto ho spolu s výrokom o spôsobe jeho výkonu zrušil a rozhodol vo veci sám na podklade skutkového stavu veci, ktorý bol okresným súdom zistený správne a v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie. V rámci sudcovskej individualizácie trestu odvolací súd prihliadal na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, 36, 37, 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy tak, aby druh a výmera trestu zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, aby bol uložený trest primeraný a aby ním bol naplnený jeho účel, ktorým je individuálna a generálna prevencia. Pretože ho odsudzoval za viac trestných činov, v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona mu ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Takým trestným činom bol zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pri ktorom je zákonom stanovená trestná sadzba vo výmere 7 až 12 rokov odňatia slobody. Pre prečin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona je týmto zákonom stanovený trest odňatia slobody až na dva roky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu zobral rovnako ako okresný súd do úvahy mieru závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (priznanie k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie, vedenie riadneho života, napomáhanie príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, spáchanie dvoch trestných činov) a ich pomer, ktorý bol 3:1 v prospech poľahčujúcich okolností, skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil svoju vinu a skutku sa dopustil v stave, keď jeho ovládacie schopnosti boli podstatne, forenzne významne znížené. Práve s ohľadom na vyhlásenie o svojej vine a podstatne zníženú ovládaciu schopnosť v čase skutku, mu uložil trest mimoriadne znížený pod zákonom stanovenú výmeru trestnej sadzby, postupujúc podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona a považujúc použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby za neprimerane prísne, pretože ochranu spoločnosti možno, pri súčasne uloženom ochrannom sexuologickom liečení, dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, ktorého výmera nebola v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona obmedzená podľa jeho ods. 3. Na rozdiel od okresného súdu nevzhliadol odvolací súd dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku pre pomery obžalovaného. Samotná skutočnosť, že obžalovaný utrpel počas výkonu väzby infarkt myokardu, nemá za následok existenciu jeho mimoriadnych pomerov, pretože obžalovaný v konaní nepreukázal zvýšenú mieru intenzity vplyvu tohto zdravotného prejavu na jeho pomery a ani jeho dlhodobý charakter. Akútny stav zhoršeného zdravotného stavu obžalovaného bol počas výkonu jeho väzby príslušným medicínskym postupom vyriešený. V konkrétnej výmere trestu v prospech obžalovaného (okrem vyššie uvedeného) zohľadnil zistené poľahčujúce okolnosti a v jeho neprospech zohľadnil vysokú mieru závažnosti jeho protispoločenského konania, keď sa vyššie uvedených trestných činov proti iným právam a slobodám dopustil na obzvlášť zraniteľnom subjekte, maloletom, len 5 ročnom dieťati, ktoré nebolo s ohľadom na svoj aktuálny stupeň psychického vývoja schopné sa samo brániť a ani rozpoznať protiprávnosť konania, ktorého sa obžalovaný dopustil. Naviac išlo o osobu v príbuzenskom vzťahu s obžalovaným, ku ktorému mala vytvorený osobný, mierne pozítívny vzťah, teda obžalovaný zneužil jej dôveru, a to v jej domácom prostredí, v ktorom by sa mala cítiť bezpečne. V čase skutku mal zachovanú rozpoznávaciu schopnosť v celom rozsahu a ovládacia schopnosť, hoci bola znížená, nebola celkom vymiznutá. U obžalovaného pritom podľa znaleckého posudku ide o osobu so zníženou sociosexuálnou adaptáciou pri prehlbujúcej sa sociálnej izolácii, čím je limitované uspokojovanie pohlavného pudu v primeranom reálnom vzťahu,
čo u neho vyvoláva stres a dochádza k odklonu do virtuálneho priestoru s preferenciou predstáv bezpečných, nezrelých objektov a následne, pri zníženej schopnosti účinnej kontroly a riešenia stresu, zlyháva v kontrole správania a stáva sa sociálne nápadným, až neprijateľným. Jeho deviantné správanie so zameraním na nezrelé objekty a so zameraním na virtuálny priestor, je odrazom jeho nezrelosti a obranného sociálneho odstupu s potrebou „náhradného správania“ pre uspokojenie pohlavného pudu. Z prognostického hľadiska imponujú jeho abnormné aktivity ako rizikové, keď z medicínskeho hľadiska ide u obžalovaného o závažný stav, nadobúdajúci spoločenskú nebezpečnosť pravej sexuálnej deviácie. Hoci aktuálne, s ohľadom na latentné štádium sexuálneho vývoja maloletej poškodenej u nej v dôsledku konania obžalovaného neboli zistené známky traumatizácie, podľa záverov znaleckého dokazovanie nemožno jej psychtraumatizáciu vylúčiť v neskoršom období, keď si na základe spomienok a zrelšieho poznania uvedomí, akému konaniu bola vystavená. Uvedenú skutočnosť preto nebolo možné hodnotiť v prospech obžalovaného tak, ako sa toho obžalovaný dožadoval. V jeho prospech nesvedčila ani skutočnosť, že v jeho sociálnom prostredí môže byť nahota bežným javom, pretože skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného nespočíval len v zaznamenávaní prostej nahoty maloletých objektov, ale išlo o ich zaznamenávanie v rôznych sexuálne explicitných polohách (aj v neprirodzenej aktivite), so zameraním na nahé genitálie, aj s interakciou inej osoby, či tlačením neznámeho predmetu (zrejme drevenej palice) do vagíny. S ohľadom na už uvedené, bolo bez právneho významu tvrdenie obžalovaného o možnej zmene jeho bydliska, ako aj ochota podrobiť sa ochrannému liečeniu, pretože toto mu bolo nariadené súdom ako ochranné opatrenie bez ohľadu na jeho vôľu. Na ostatné obžalovaným zdôrazňované skutočnosti svedčiace v jeho prospech, okresný súd prihliadol (rovnako aj odvolací súd), a preto jeho odvolanie nebolo dôvodné. Na základe vyššie uvedených úvah považoval odvolací súd odvolanie prokurátora za dôvodné a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, považujúc takto uložený trest za primeraný a zohľadňujúci všetky zákonom stanovené pravidlá pre ukladanie trestov a zároveň zodpovedajúci aj požiadavke individuálnej a generálnej prevencie. Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred skutkom vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2, prvá veta Trestného poriadku; ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo , odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku; odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Ostatné výroky rozsudku okresného neboli odvolaním napadnuté, a preto zostali týmto rozhodnutím nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný