Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 11CoCsp/6/2025 6624200522 24. 04. 2025 JUDr. Renáta Deáková ECLI:SK:KSBB:2025:6624200522.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako členov senátu, v spore žalobcu: Silverside Financial services, s.r.o., IČO: 51 179 172, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zastúpený VIVID LEGAL, s.r.o., IČO: 36 807 915, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., občan SR, zastúpený Centrom právnej pomoci, IČO: 30 798 841, so sídlom Námestie Slobody 2906/12, 810 05 Bratislava, o zaplatenie 1.171,82 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 25Csp/6/2024-129 zo dňa 10. januára 2025, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku IV. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi právo na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 271,49 Eur.“ (prvá výroková veta); „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 570,32 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 20.05.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ (druhá výroková veta); „Vo zvyšnej časti súd žalobu za m i e t a.“ (tretia výroková veta) a „Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“ (štvrtá výroková veta). 1.1 V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že právny predchodca žalobcu (UBC 2020, k. s. ako správca úpadcu Silverside, a.s. v konkurze) sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 31.01.2024 domáhal od žalovanému zaplatenia (a) istiny vo výške 1.171,72 Eur, (b) zmluvných úrokov vo výške 428,69 Eur, (c) sumy zmluvnej pokuty vo výške 271,49 Eur, (d) zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 691,77 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, (e) zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo súm omeškaných úverových splátok, ktoré sú špecifikované v petite žalobného návrhu a (f) zaplatenia náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že: 1.1.1 právny predchodca žalobcu bol správcom konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 zo dňa 29.09.2022; nadväzne dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023 pod číslom K024068 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2023, sp.zn. 31K/25/2022, ktorým konkurzný súd rozhodol o tom, že do funkcie správcu úpadcu ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, číslo správcu: 2009; 1.1.2 úpadca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.600 Eur na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 34729688 uzavretej dňa 29.04 2019 (ďalej len ako „Zmluva o úvere“);
1.1.3 žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 41,92 Eur, avšak dostal sa do omeškania so splácaním úveru a poskytnutý úver doposiaľ nezaplatil; keďže uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022, účinok zosplatnenia predmetného úveru nastal dňa 30.09.2022 ex lege. 1.2 Okresný súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením; v odôvodení odporu uviedol, že: 1.2.1 predmetný zmluvný vzťah je potrebné považovať za občianskoprávny a aplikovať ustanovenia §52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako Občiansky zákonník“) v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch (ďalej len ako Zákon o SÚ“); 1.2.2 predmetná Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom ako neprijateľná zmluvná podmienka sa javí ročná úroková sadzba, ktorú navrhovateľ určil v miere 19,47% ročne; z internetovej stránky NBS vyplýva, že pri obdobných úveroch v bankách v apríli 2019 (nové obchody) so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba 5,14% ročne - úroková sadzba uvedená v zmluve prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v tomto období takmer štvornásobne; 1.2.3 vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že v článku IX. Zmluvy o úvere je uvedená výška zmluvnej pokuty 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, nie 10%, ako bolo konštatované v žalobe; zmluvná pokuta bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná; Občiansky zákonník navyše normuje zákaz ich ďalšieho používania cez ustanovenie §53a; 1.2.4 suma vo výške 1.600 Eur mu nebola poskytnutá v celej výške, ale len v rozsahu 622,44 Eur účet vo VÚB, a.s. a v ČSOB banke a.s., na ktoré boli poskytnuté finančné prostriedky, žalovaný niky nevlastnil; nie je zrejmé, z ktorých skutočnosti vychádza požadovaná čiastka 1.171,72 Eur; 1.2.5 doposiaľ uhradil čiastku 1.029,68 Eur, ktorú preukazoval potvrdeniami o úhradách. 1.3 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.03.2024 zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty späť a uviedol, že: 1.3.1 výška priemernej RPMN, ako aj ostatné zmluvné dojednania (vrátane výšky RPMN) boli v Zmluve o úvere dohodnuté v súlade s právnymi predpismi; na základe čl. II. Zmluvy o úvere bola hodnota RPMN určená vo výške 20,70%, priemerná RPMN bola určená vo výške 11,66% a odplata podľa Občianskeho zákonníka bola určená vo výške 19,47%; na základe informácií, zverejnených Ministerstvom financií SR, najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 – platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené 21.02.2019 do 20.05.2019 v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, bola vo výške 20,70%. V súlade s uvedeným možno podčiarknuť, že RPMN, ako aj maximálna možná odplata, bola stanovená v súlade s úpravou Ministerstva financií SR; 1.3.2 vo vzťahu k priemernej RPMN žalobca odkázal na Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2018, ktoré vydáva Ministerstvo financií SR, a na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN a podľa ktorých bola priemerná RPMN na úrovni 11,66%, teda stanovená v rovnakej výške, ako bolo uverejnené v obsahu Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere a všetky zmluvné plnenia boli dohodnuté v súlade s právnymi predpismi; 1.3.3 k výške úrokovej sadzby poukázal, že nie je bankou, pričom veriteľom poskytoval spotrebiteľské úvery na základe zákona. Uvedený režim sa odlišuje v riziku, ktoré veriteľ znáša, v zákonnej úprave, aj v obvyklých úrokových sadzbách dojednávaných v zmluvách. Podstatné sú dokumenty vydané Ministerstvom financií SR, t.j. „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi“ a „Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru“. Jedinou dojednanou odplatou za poskytnutý úver bol zmluvný úrok. V hodnote RPMN ako odplata je za poskytnutý úver zahrnutý výlučne zmluvný úrok vo výške 19,47 %, pričom najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené odo dňa 21.02.2019 do 20.05.2019 v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, bola vo výške 20,70 %; 1.3.4 žalovanému bol poskytnutý úver na refinancovanie vo výške 1.600 Eur, z ktorého bola (a) čiastka vo výške 539,87 Eur poskytnutá na refinancovanie úveru zo spol. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a (b) čiastka vo výške 437,69 Eur bola rovnako poskytnutá na refinancovanie už poskytnutého úveru, ktoré sumy nemohli byť vo vlastníctve žalovaného; na účet žalovaného bola poukázaná zvyšná časť úveru vo výške 622,44 Eur. 1.4 Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.04.2024 vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. 1.5 Okresný súd uznesením č.k. 25Csp/6/2024-110 zo dňa 14.11.2024 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a aby na jeho miesto vstúpil nový žalobca - spoločnosť Silverside Financial sevices, s.r.o., IČO: 51 179 172.
1.6 Na prejednanie sporu okresný súd nariadil pojednávanie na deň 10.01.2025, na ktorom v zmysle §180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“) predmetnú vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd spor prejednal a rozhodol bez jeho účasti; následne vykonal dokazovanie oboznámil sa listinnými dokladmi, ktoré boli stranám doručené v priebehu konania a ktorých obsah nebol spochybnený a na základe vykonaných dôkazov okresný súd zistil nasledovný skutkový stav: 1.6.1 spoločnosť Silverside, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.04.2019 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.600 Eur na splnenie jeho iných záväzkov - na bankové účty tretích osôb určených dlžníkom (na číslo bankového účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 622,44 Eur, číslo bankového účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 539,87 EUR, číslo bankového účtu: SK76 7500 z 0000 0040 1929 6401 v sume 437,69 EUR); 1.6.2 podľa článok II, bod 2 Zmluvy o úvere bolo dojednané, že žalovaný bude predmetný úver splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 41,92 Eur, so splatnosťou k 19. dňu v mesiaci, počnúc po splatnosti prvej splátky, t.j. po 19.06.2019, do doby konečnej splatnosti úveru, t.j. do 19.05.2024, pričom celková čiastka, ktorú žalovaný mal zaplatiť bola vyčíslená vo výške 2.515,20 Eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 19,47% ročne, pri priemernej RPMN 11,46% a pri dojednanej odplate podľa Občianskeho zákonníka vo výške 19,47%; zároveň bola dojednaná úroková sadzba pre prípad omeškania žalovaného vo výške 5% ročne; 1.6.3 v zmysle článok II. bod 5 Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať dojednané s pravidelnej splátky, zahrňujúce časť určenú na splácanie istiny a časť na splácanie úrokov - v článku XIV. Zmluvy o úvere bol dojednaný splátkový kalendár; 1.6.4 z čl. IX. bod 1 Zmluvy o úvere mal veriteľ v prípade omeškania dlžníka so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania; podľa bodu 2 tohto článku, zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú presahovať maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, t. j. priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa Zákona o SÚ pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru; ak uvedené sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúce sankcie za omeškanie od nasledujúceho dňa nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; 1.6.5 podľa bodu 3, ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru); toto právo môže veriteľ uplatniť, ak dlžník bol písomne vyzvaný na úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na právo veriteľa vyhlásiť zosplatnenie úveru; toto upozornenie sa dlžníkovi doručí v lehote nie kratšej ako 15 dni pred uplatnením uvedeného práva veriteľa; 1.6.6 podľa bodu 4, v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania; bod 2. tohto článku sa použije rovnako; 1.6.7 z článku XIV. vyplýva stranami určený splátkový kalendár s výškou pravidelnej splátky 41,92 Eur, z ktorej pri každej splátke bola vyčíslená časť určená na splatenie istiny a na splatenie úroku; 1.6.8 z prehľadu platobnej disciplíny (čl.5-7 a 38) vyplýva, že predmetný úver bol žalovanému poskytnutý dňa 30.04.2019 vo výške 437,69 Eur, dňa 30.04.2019 vo výške 539,87 Eur, dňa 30.04.2019 vo výške 622,44 Eur, t.j. spolu v sume 1.600 Eur; na základe platobnej disciplíny doloženej k úverovej zmluve boli evidované splátky od žalovaného za časové obdobie od 15.05.2019 do 15.08.2023, ktoré uhrádzal vo výške 41,92 Eur; žalovaný uhrádzal splátky čiastočným plnením v sumách 40,78 Eur, v sume 21,78 Eur, v sume 20,78 Eur a 20 Eur; prvých 6 splátok bolo uhradených v lehote splatnosti, pričom všetky ostatné splátky žalovaný uhrádzal oneskorene; veriteľ úhrady splátok započítal na úhradu istiny v rozsahu 385,25 Eur, pričom zohľadnil aj čiastku 43,03 Eur, o ktorú bola upravená výška splátok, ako aj na zaplatenie zmluvných úrokov. Z platobnej disciplíny k úverovému účtu ďalej vyplýva, že plnenia žalovaného boli žalobcom započítané spolu na úhradu 21 splatných splátok, t.j. vo výške 879,90 Eur; podľa dokladov o úhrade predložených žalovaným (č.l. 48-55- poštový poukaz – podací lístok) mal okresný preukázané úhrady vo výške 1.029,68 Eur; 1.6.9 z Obchodného vestníka č. 187/2022 zo dňa 29.09.2022 okresný súd zistil, že k uvedenému dňu bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 22.09.2022,
ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave; zároveň podľa Obchodného vestníka č. 85/2023, ktorý bol zverejnený dňa 04.05.2023 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2023, kde v uvedenej veci bola za správcu ustanovená spol. UBC 2020, k. s. so sídlom v Bratislave; 1.6.10 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.03.2024, uzavretej medzi postupcom Silverside, a.s. v konkurze, zastúpeným JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., komplementár správcu UBC 2020, k.s. a postupníkom Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom v Bratislave, bola pohľadávka uplatňovaná v predmetnom spore postúpená na žalobcu, ktorý sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky špecifikovanej podľa prílohy č. 1 predmetnej zmluvy postúpení pohľadávok (č.l. 104); 1.6.11 zo Súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2018 podľa stavu k 31.12.2018 vyplýva, že priemerná RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500 Eur do 6.500 EUR bola na úrovni 11,46%; zároveň najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 (pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.02.2019 do 20.05.2019) so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 20,70% pre ostatné spotrebiteľské úvery. 1.7 Okresný súd vec právne posudzoval podľa §3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; podľa §39, §41, §52 až §54 Občianskeho zákonníka; podľa §497 Obchodného zákonníka; podľa §1 ods. 1,6, §7 ods. 1, §9 ods.2 a §11 ods.2 Zákona o SÚ a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Keďže žalobca písomným podaním zo dňa 22.03.2024 zobral (pred prvým pojednávaním) žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 271,49 Eur, okresný súd v uvedenom rozsahu konanie zastavil (výrok I.); Okresný súd ďalej skonštatoval, že: 1.7.1 spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom, tzn. ide o spotrebiteľskú zmluvu a sporný právny vzťah sa posudzuje so zreteľom na ciele smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Napriek skutočnosti, že predmetná zmluva je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany; 1.7.2 na základe dokazovania vykonaného listinami mal okresný súd preukázané, že na základe Zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský celkovej výške 1.600 Eur, pričom čiastka 622,44 Eur bola poskytnutá na účet žalovaného v F. G., H. a ďalšie finančné prostriedky vo výške 539,87 EUR boli poukázané na bankový účet označený v zmluve (IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v sume 539,87 Eur a 437,49 Eur za účelom refinancovania predchádzajúcich úverov žalovaného poskytnutých od tretích osôb v zmysle čl. II. , bod 1 Zmluvy o úvere, ktoré výslovne označil dlžník; žalovaný mal predmetný úver splatiť 60 mesačných splátkach výške 41,92 Eur, pričom celková čiastka na zaplatenie, ktorú mal uhradiť veriteľovi, bola vo výške 2.515,20 Eur; z doloženej platobnej disciplíny k Zmluve o úvere vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi plnenia, ktoré žalobca započítal na uhradenie celkom 21 splatných splátok, pričom na základe doložených dokladov o úhrade (č. l. 48-55) mal okresný súd za preukázané, že žalovaný na predmetný úver uhradil sumu 1.029,68 Eur; 1.7.3 súd prvej inštancie vykonal kontrolu zmluvných ustanovení z hľadiska všeobecných aj osobitných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a zistil, že predmetná zmluva subsumuje podstatné obsahové náležitosti v zmysle osobitného Zákona o SÚ; pokiaľ ale ide o úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky - z tejto skutočnosti ale nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj pri dohode o úrokoch pri peňažnej pôžičke platí ustanovenie §3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp.zn. 21Cdo 1484/2004). Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek; dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O uvedený stav ide vtedy, keď dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Z internetovej stránky NBS okresný súd zisťoval priemerné úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) v apríli 2019 činil úrok 5,14 %
p.a. (nové obchody) - z uvedeného je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v tomto prípade takmer štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami a preto sa posudzovanej veci jedná o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto s poukazom na ust. §39 Občianskeho zákonníka je Zmluva o úvere v časti úroku absolútne neplatným právnym úkonom. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Uvedená okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle §53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014). Priemerná úroková sadzba pri úveroch so splatnosťou do 1 roka v roku 2019 podľa údajov NBS bola deklarovaná na úrovni 6,07%, pri úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 5,14% a so splatnosťou nad 5 rokov je vo výške 7,68%; najvyššia úroková sadzba vôbec, ktorá sa vyskytla v roku 2019, bola vo výške 7,69%, teda úroková sadzba dohodnutá v Zmluve o úvere prevyšuje všetky vyššie uvedené úrokové miery minimálne dvojnásobne. Pokiaľ žalobca poukazoval na výšku priemernej RPMN 11,46 % a výšku odplaty vyjadrenú zmluvnými úrokmi na úrovni 19,47 %, ako zodpovedajúcu najvyššej prípustnej výške odplaty podľa informácií zverejnených Ministerstvom financií SR za štvrtý štvrťrok 2018, ktorá bola na úrovni 20,70 %, uvedené hodnoty deklarujú údaje podľa zverejnených informácií ministerstvom, pričom však ust. §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, pretože predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inak povedané zmluva, ktorá bola uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť vyhodnotená ako rozporná s dobrými mravmi, pretože skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31.05.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoCsp 22/2020 z 22. 10. 2020, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp 46/2022 zo dňa 30. 03. 2023). So zreteľom na uvedenú judikatúru súd žalobcovi nárok na úrok z úveru pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka) z dôvodu neplatnosti zmluvy v tejto časti nepriznal; zároveň okresný súd skonštatoval, že vyjadrenie úrokovej sadzby v Zmluve o úvere v nesprávnej výške má za následok nedodržanie zákonnej náležitosti spočívajúcej v uvedení úrokovej sadzby - uvedená skutočnosť má za následok, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §11 ods. 1 písm. b) Zákona o SÚ; 1.7.4 odplata za poskytnutie úveru musí okrem iných kritérií zodpovedať tiež bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie úniové právo a s poukazom na ust. § 7ods. 1 Zákona o SÚ bolo opodstatnené, aby súd v predmetnom konaní od žalobcu vyžadoval preukázanie bonity klienta (žalovaného) – okresný súd ex offo zisťoval, či veriteľ dodržal svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru. Postup veriteľa pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je upravený v §7 Zákona o SÚ, pričom okresný súd vychádzal z právneho stavu platného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o úvere. Žalobca v žalobe a ani následnom písomnom vyjadrení nijako neopísal postup pri overovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; zo zmluvy ani z priložených listín, ktorými žalobca v spore preukazoval svoj nárok nevyplýva, že by akýmkoľvek spôsobom posudzoval schopnosť žalovaného zaplatiť poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalobca súdu hodnoverne nepreukázal, že uvedenú schopnosť žalovaného posudzoval vzhľadom na údaje o jeho príjmoch a výdavkoch, rodinnom stave a s prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo úverového registra. Veriteľ v predmetnej veci musel počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka, v čom je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré sám veriteľ poskytovaním úverov podstupuje. Žalobca poskytol žalovanému úver bez vyžiadania údajov o jeho sociálno-ekonomickej situácii. Akceptovanie akýchkoľvek spotrebiteľom uvádzaných údajov pre posúdenie jeho spôsobilosti splácať poskytnutý úver nemôže byť v súlade so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou musia byť nepochybne úkony poskytovateľa spotrebiteľského úveru smerujúce k overeniu týchto spotrebiteľom uvádzaných informácií o jeho príjmoch, či osobných pomeroch, zvlášť v situácii, keď požiadavka na poskytnutie ďalších úverových prostriedkov bola zjavne predložená z dôvodu refinancovania predchádzajúcich úverových vzťahov žalovaného. Nato slúžia rôzne databázy, do ktorých majú registrovaní poskytovatelia spotrebiteľských úverov prístup. Uvedené konanie žalobca v konaní nedoložil, čo zakladá hrubé porušenie ust. §7 ods. 1 Zákona o
SÚ. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie konkrétne, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie tak, že je povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zákon o SÚ upravuje postup na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorý bližšie ustanovuje opatrenie NBS č. 10/2017 Z.z.. Povinnosťou veriteľa je nielen získať informácie od spotrebiteľa a tieto overiť, ale aj vykonať analýzu úverovej spôsobilosti žiadateľa o úver. Práve uvedená analýza sa považuje za najdôležitejšiu časť úverového procesu, pretože na základe jej záverov je veriteľ schopný definovať riziká, ktoré môžu ovplyvniť konkrétny úverový vzťah. Hodnotenie bonity klientov je dôležitým rozhodovacím procesom pri poskytovaní úverov a uvedená analýza je zvlášť dôležitá pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, pretože Zákon o SÚ v spojení s opatrením NBS určuje presný postup na určenie limitov ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver, pričom stanovuje aj hranicu, ktorá nemôže byť prekročená (hodnota 1), t.j. kedy veriteľ nemá preukázanú schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zo strany veriteľa (žalobcu) došlo k porušeniu ustanovení §7 ods. 1,2,19,20,42 Zákona o SÚ s poukazom na Opatrenie NBS, keďže veriteľ nezískal predpísaným spôsobom informácie o príjme spotrebiteľa, peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa, ani o nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, nezabezpečil dostatočné, primerané a aktuálne informácie, nevykonal potrebnú analýzu bonity klienta predpísaným spôsobom v tomto konkrétnom prípade preto veriteľ stratil právo vyžadovať od spotrebiteľa, t.j. žalovaného, úroky a poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom; 1.7.5 v zmysle žaloby odvodzoval žalobca splatnosť úveru od vyhlásenia konkurzu na veriteľa s poukazom na ust. 46 ods.1 ZKR. Je nepochybné, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je automatická splatnosť pohľadávok, ktoré patria úpadcovi, a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, resp. tvoria konkurznú podstatu. Účelom uvedeného je umožniť správcovi, aby po vyhlásení konkurzu mohol ihneď pristúpiť k vymáhaniu týchto pohľadávok. Vychádzajúc z uvedenej zákonnej fikcie považoval okresný súd predmetný úver za predčasne splatný, pričom účinok zosplatnenia nastal ku dňu 30.09.2022 (deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku SR). Uvedená zákonná fikcia však pôsobí iba počas konkurzu a v konkurze. Z uvedeného vyplýva, že v prípade speňaženia pohľadávky sa postúpením lehota splatnosti pohľadávky znovu obnovuje. Žalobca preukázal, že v rámci speňažovania majetku pôvodného veriteľa v konkurze došlo k postúpeniu pohľadávok úpadcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 20.03.2024 na aktuálneho žalobcu, pričom sa jednalo o odplatné postúpenie pohľadávok, čím do majetku úpadcu boli zaistené peňažné prostriedky na účel uspokojenia veriteľov. Keďže zo zmluvných dojednaní vyplýva možnosť žalovaného predmetný úver uhrádzať v splátkach až do 19.05.2024, týmto dňom bol splatný celý žalobcom uplatnený nárok v časti úverovej istiny; 1.7.6 Keďže okresný súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom z výpisu z platobnej disciplíny k predmetnej úverovej zmluve vyplýva, že veriteľ započítal jednotlivé platby zo strany žalovaného nesprávne na úroky a na poplatky, uvedený postup považoval okresný súd za nezákonný. Zmluvné sankcie neboli vyčíslené správne, pretože vyplynuli z omeškaných splátok, ktorých výška zahrňovala istinu, ako aj zmluvné úroky. Vzhľadom k tomu súd prvej vyčíslil nárok žalobcu na uhradenie istiny tak, že od poskytnutej sumy istiny vo výške 1.600 Eur (437,69 Eur + 539,87 Eur + 622,44 Eur) odpočítal všetky úrady vykonané žalovaným, ktoré vyplývajú z prehľadu splátok podľa platobnej disciplíny a ktoré boli preukázané obsahom dokladov o vykonaných úhradách podľa žalovaným predložených podacích lístkov (č.l. 38-55) v čiastke 1.029,68 Eur, čomu zodpovedá suma 570,32 Eur, ktorú okresný súd žalobcovi priznal a vo zvyšnej časti žalobu zamietol; zároveň okresný súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu vo výške 5 % ročne z priznanej sumy istiny, počnúc od 20.05.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru s tým, že vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, pretože neboli vyčíslené správne a v súlade so zákonom; 1.7.7 o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ust. §262 ods. 1 C.s.p. - žalobca a žalovaný boli v konaní čiastočne procesne úspešní a čiastočne neúspešní; čistý procesný úspech žalovaného bol 28%, avšak žalovaný náhradu trov proti žalobcovi nepožadoval, preto okresný súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj len ako „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 2.1 Žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; náhradu trov konania nepožadoval.
2.2 Odvolateľ vo vzťahu k napadnutému výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie výslovne neuviedol konkrétnym spôsobom existenciu niektorého z možných odvolacích dôvodov v zmysle ust. §365 C.s.p., odvolací súd však z obsahu argumentácie odvolateľa (že sumu vo výške 1.600 Eur, ktorá je uvedená v Zmluve o úvere, nedostal v celej výške, ale dostal len sumu 622,44 Eur) vyvodil, že namieta existenciu odvolacieho dôvodu podľa ust. §365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.zn. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Krajský súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného, napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a nedopustil sa pochybení ani v procesnom postupe, ktorým by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani jedného z možných odvolacích dôvodov v zmysle §365 C.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, osvojac si jeho presvedčivé odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len zdôrazňuje nasledovné skutočnosti: 5.1 odvolací súd v prvom rade konštatuje, že prevažná časť argumentácie odvolateľa (že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; ako neprijateľná zmluvná podmienka sa javí ročná úroková sadzba, ktorú navrhovateľ určil vo výške 19,47 % , pretože takmer štvornásobne prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v tomto období; podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná“) smeruje k odvolaním nenapadnutým výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré výroky sú naviac v prospech žalovaného, keďže v časti zmluvných pokút bolo konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavené (výrok I.) a okresný súd pre (a) neplatnosť ust. Zmluvy o úvere v časti úrokov, ako aj pre (b) bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru priznal žalobcovi nárok len na zaplatenie istiny vo výške rozdielu medzi skutočne poskytnutým finančnými prostriedkami a sumou, ktorú žalovaný splatil, t.zn. že súd vo zvyšnej časti (vrátane úrokov a časti úrokov z omeškania) žalobu zamietol (výrok III). 5.2 Relevantným vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie tak ostalo len tvrdenie žalovaného, že „sumu vo výške 1.600 Eur, ktorá je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nedostal v celej výške, ale dostal len sumu 622,44 €. Žalovaný má účet v F. G.. Účet vo VÚB banke a v ČSOB banke, na ktoré boli podľa zmluvy zaslané peniaze žalovaný nikdy nevlastnil“. Predmetná argumentácia žalovaného je totožná s tou, ktorú uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorou sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, keď na základe dokazovania vykonaného listinami mal za preukázané, že na základe Zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský celkovej výške 1.600 Eur, pričom čiastka 622,44 Eur bola poskytnutá na účet žalovaného v F. G., H. (túto skutočnosť žalovaný nerozporuje – pozn. odvolacieho súdu); ďalšie finančné prostriedky vo výške (a) 539,87 Eur a (b) vo výške 437,49 Eur boli v zmysle čl. II., bod 1 Zmluvy o úvere (č.l. 9- pozn. odvolacieho súdu) poukázané priamo na bankový účet (IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), označený v Zmluve o úvere samotným žalovaným, za účelom refinancovania jeho predchádzajúcich úverov (od tretích osôb); podpis žalovaného na predmetnej Zmluve o úvere, potvrdzujúci jeho súhlas s obsahom tejto zmluvy, sa nachádza na č.l. 13 p.v.. Celkovú výšku úhrad žalovaného (1.029,68 Eur), tak ako ju zistil a skonštatoval súd prvej inštancie, žalovaný nenamietol. 5.3 Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.600 Eur je správny, rovnako tak je správny jeho záver, že neuhradená istina zo strany žalovaného predstavuje sumu 570,32 Eur, na zaplatenie ktorej sumy aj žalovaného správne súd prvej inštancie zaviazal (výrok II.); 5.4 rovnako správny je záver súdu prvej inštancie, že v zmysle §46 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nastala ex lege (v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok predchodcu žalobcu)
ku dňu 30.09.2022 predčasná splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o úvere, pričom táto zákonná fikcia zosplatnenia pôsobila iba počas konkurzu a v konkurze a po speňažení predmetnej pohľadávky (jej postúpením na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 20.03.2024) sa obnovila pôvodná splatnosť jednotlivých splátok -keďže zo zmluvných dojednaní vyplýva možnosť žalovaného predmetný úver uhrádzať v splátkach až do 19.05.2024, až týmto dňom bol splatný celý žalobcom uplatnený nárok v časti úverovej istiny, z čoho vyplýva, že žalovaný sa do omeškania dostal až dňom 20.05.2024, od ktorého dňa potom okresný súd správne priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej miere a z priznanej istiny, až do zaplatenia (výrok II.) a správne potom okresný súd vo zvyšku nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol (výrok III.); 5.5 z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne potvrdil (výrok I.); aj keď odvolaním nebol napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie (o náhrade trov konania), odvolací súd posudzoval jeho správnosť z dôvodu, že ide o výrok závislý na výroku, ktorý bol odvolaním napadnutý; odvolací súd konštatuje, že aj výrok IV. o náhrade trov konania, ktorým okresný súd žalovanému (napriek jeho väčšiemu pomernému úspechu) nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, je vecne správny, keďže žalovaný vyslovene náhradu trov konania nežiadal; z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku IV. (výrok I.). 6. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods.1 C.s.p. v spojení s §257 C.s.p.; hoci bol žalovaný v odvolacom konaní neúspešný v plnej miere, žalobca bol pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril a v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli - z uvedeného dôvodu odvolací súd žalobcovi právo na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal (výrok II.). 7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.