Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 43Cob/102/2024 6122229409 27. 03. 2025 JUDr. Marián Blaha ECLI:SK:KSBB:2025:6122229409.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu OBBELSTAV, s.r.o., so sídlom Olešná č. 500, 023 52 Olešná, IČO: 36 396 605, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Legionárska 28, 911 71 Trenčín, IČO: 00 610 470, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857 o zaplatenie 17.395,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/33/2022-247 zo dňa 2. októbra 2024, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/33/2022-247 zo dňa 2. októbra 2024 p o t v r d zuje. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v I. výroku žalobu zamietol. V II. výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v III. výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 17.395,32 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 79/21 zo dňa 05.05.2021 (ďalej aj „Zmluva“), ktorú žalovaný uzatváral ako verejný obstarávateľ podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. V priebehu vykonávania prác došlo k zisteniu potreby vykonania naviac prác, na základe čoho doručil žalovaný žalobcovi návrh na uzavretie Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21, ktorý žalobca podpísal a zaslal žalovanému dňa 08.10.2021, v ktorom bola odsúhlasená cena naviac prác vo výške 17.395,23 Eur bez DPH. K odovzdaniu diela došlo na základe Preberacieho protokolu zo dňa 07.10.2021, ktorý obsahoval opis prác a bola v ňom vyjadrená cena diela 259.599.34 Eur bez DPH ako aj cena na základe Dodatku č. 1 vo výške 17.395,32 Eur bez DPH. V protokole bola uvedená aj faktúra č. FO 0052021 na sumu 17.441,86 Eur podľa Dodatku č. 1 k Zmluve. Žalovaný dňa 28.12.2021 vrátil žalobcovi faktúru č. FO0202021, ktorou žalobca vyúčtoval cenu naviac prác po odovzdaní diela, z dôvodu, že žiadosť o zmenu Zmluvy bola Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej aj „MZ SR“) ako zriaďovateľom žalovaného zamietnutá. Žalobca nesúhlasil s touto argumentáciou, pretože práce podľa Dodatku č. 1 boli dohodnuté a vykonané, pričom MZ SR vyjadril svoje stanovisko až po vykonaní týchto prác. Naviac práce žalobca vykonal, žalovaným boli odsúhlasené v stavebnom denníku, potvrdil ich stavebný dozor, ktorý aj v rámci svedeckej výpovede uviedol, že to, čo bolo zapísané v stavebnom denníku, reálne bolo vykonané. Naviac práce boli odsúhlasené aj na kontrolných dňoch, zápisom v
preberacom protokole boli prevzaté v dohodnutej cene, pričom bol to sám žalovaný, ktorý vypracoval Dodatok č. 1, ktorý žalobca aj podpísal, avšak z dôvodu zamietajúceho stanoviska MZ SR žalovaný následne ním vypracovaný Dodatok č. 1 na naviac práce nepodpísal. Žalovaný až do uplatnenia fakturácie predžalobnou výzvou voči naviac prácam nič nenamietal a nárok nerozporoval. Žalovaný odsúhlasil aj zmenový list vypracovaný dňa 09.07.2021. Žalovaný vypracoval Dodatok č. 1 týkajúci sa len naviac prác, ktoré sú predmetom súdneho sporu, tento bol žalobcovi doručený, ním podpísaný, odsúhlasený, pričom bol to sám žalovaný, ktorý ho nepodpísal, hoci ho pripravil a zaslal žalobcovi na podpis. Žalobca popieral tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mali výpovede svedkov potvrdzovať, že práce naviac realizované žalobcom neboli zo strany žalovaného objednané a boli vykonané bez jeho vedomia, resp. neboli vykonané v rozsahu tvrdeného žalobcom. 3. Žalobca poukazoval na to, že pri naviac prácach sa jedná o novú objednávku a aj novú zmluvu a došlo ku konkludentnému uzavretiu Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Pokiaľ by súd neakceptoval tento názor, žalobca sa domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo nekonaním žalovaného spočívajúcom v tom, že žalovaný nepodpísal Dodatok č. 1 k Zmluve. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedodržania právnej formy nezakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný však od žalobcu plnenie prijal, ktoré bolo predmetom Dodatku č. 1. 4. Žalobca v priebehu konania poukazoval na judikatúru Ústavného súdu SR v zmysle ktorej súdy nemajú postupovať arbitrárne, formálne a alibisticky, ale majú brať zreteľ na hodnotový činiteľ, a to princíp zákonnosti a spravodlivosti. Súd musí vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, pričom v prejednávanej veci sú týmito individuálnymi okolnosťami zápisy zo strany žalovaného v stavebnom denníku, zápis o prevzatí prác s vyčíslením naviac prác v presnej hodnote, nereklamovanie a nerozporovanie vád a nedorobkov a predloženie návrhu dodatku k zmluve zo strany žalovaného a nevrátenie tejto faktúry zo strany žalovaného. Podľa žalobcu je potrebné vychádzať v prejednávanej veci z dobrých mravov, ktorých súčasťou je aj dobrá viera v zmysle poctivosti a povinnosti splniť záväzok. Žalobca považoval za nepoctivé konanie žalovaného, ktorý si objednal naviac práce, odsúhlasil ich v stavebnom denníku, prevzal ich, odsúhlasil ich hodnotu v preberacom protokole, vyhotovil dodatok k zmluve o dielo, zaslal ho na podpis žalobcovi a následne ho sám žalovaný nepodpísal. Podľa žalobcu výkon práv v rozpore s dobrými mravmi nesmie zasahovať do práv a povinností inej zmluvnej strany. Na základe judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nie je viazaný doslovným znením zákona a ani zmluvy. Súd je povinný odchýliť sa od textu zákona alebo zmluvy, ak to vyžaduje účel zákona alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Striktným trvaním na formálne upravených podmienkach vzniku práv na zaplatenie ceny, v danom prípade uzavretím Dodatku č. 1, boli zneužité práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Súd by nemal rigidne a striktne trvať na pravidlách zmluvy, od ktorých sa samotné zmluvné strany odchýlili a vydať arbitrárne rozhodnutie bez zákonnosti a spravodlivosti. Postup žalovaného je zneužitím práva, ktorému nemôže byť poskytnutá ochrana. Súd musí posudzovať nielen obsah zmluvy, ale aj okolnosti jej implementácie medzi sporovými stranami. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že zmeny Zmluvy bolo možné vykonať len písomne vo forme písomných dodatkov podpísaných zmluvnými stranami. Takýto dodatok stranami sporu podpísaný nebol. Tvrdil, že v cene diele sú zahrnuté všetky náklady spojené s dodaním diela a poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/332/2010. Cena diela bola dohodnutá na základe projektu spolu s rozpočtom a položkovitým výkazom výmer, jedná sa o cenu záväznú, pričom dohoda o cene je podstatnou súčasťou Zmluvy o dielo. Pri nároku na zaplatenie ceny za ďalšie práce však žalobca nepreukázal, že by sa malo jednať o nepredvídateľné náklady podľa § 552 ObZ. Tvrdil, že žalobca ako zhotoviteľ nevykonal práce ani v dohodnutom rozsahu podľa Zmluvy, nepreukázal, že by bol zistený rozpor medzi predmetom Zmluvy a projektom vo vzťahu k rozsahu vykonania prác a preto nemôže byť požadovaná suma kvalifikovaná ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Poukázal na výsluch svedka, štatutárneho zástupcu spoločnosti Stopkrimi ako subdodávateľa žalobcu, ktorý na základe požiadavky žalobcu musel prepracovať faktúru z dôvodu reálne nevykonaných prác na stavbe, avšak žalobca nevykonanie týchto prác do stavebného denníka nezapísal. Z výsluchu ďalšieho svedka A. vyplýva, že žalobca nevykonal ani búracie práce podľa projektu a výkazu výmer, teda ušetril prostriedky, pričom však mínusové položky do zmenového listu neuviedol. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so stavom staveniska a aj prípadné skryté vady mohol zapracovať do výkazu výmer ako potrebné nákladové
položky. Táto skutočnosť mala mať vplyv na preukázanie a požadovanie nepredvídateľných nákladov. Keďže žalobca takýmto spôsobom nepostupoval, bol povinný dodať rozsah diela za cenu ponúknutú vo verejnej súťaži. Ak sa žalobca domáhal naviac prác podľa zmenového listu, tento mohol byť objektívny len vtedy, ak by žalobca uviedol aj mínusové položky, t.j. tie práce, ktoré v súvislosti so zmenou rozsahu diela nevykonal. Samotná potreba zmeny rozsahu diela nezakladá automaticky právo zhotoviteľa na zmenu v otázke ceny diela, pričom v zmysle čl. V. ods. 2, 3 Zmluvy cena diela bola pevná, nemenná a jej zmena bola možná len vo forme písomného dodatku. Cenu bolo možné meniť len podľa § 547 ods. 2 ObZ, ak by išlo o neúplný rozpočet alebo podľa § 547 ods. 3 v prípade nezáväzného rozpočtu, o takéto prípady však vo veci nešlo. Podľa žalovaného nedošlo v prejednávanej veci k dohode o zmene rozsahu prác, ani o zmene ceny. Zvýšenú cenu by žalovaný bol povinný zaplatiť len vtedy, ak by rozsah požadovaný žalobcom tento aj preukázal, bol vzájomne odsúhlasený a ak by došlo k dohode o zmene ceny. Pokiaľ žalobca tvrdil, že naviac práce preukázal v zmysle zápisu v stavebnom denníku, ktorý sám viedol, podľa žalovaného týmto žalobca nepreukázal potrebu naviac prác a ani ich účelnosť a jedná sa o jednostranný prejav vôle žalovaného k zmene Zmluvy o dielo. Pokiaľ sa žalobca odvolával na zápisy v stavebnom denníku, obsahujúce podpisy stavebného dozoru, tento však nevykonával kontrolu vykonaného rozsahu, aj keď stavebný denník podpisoval. Jediný, kto mohol konvalidovať zmenu rozsahu diela, bol štatutár žalovaného, t.j. riaditeľ nemocnice, ktorému stavebný denník nebol predložený na podpis. Aj v prípade podpisu zo strany riaditeľa žalovaného by došlo len k dohode o rozsahu, avšak nie o zmene ceny diela, na čo sa vyžaduje osobitný dodatok. Žalobca nepreukázal vykonanie naviac prác a pokiaľ tvrdil, že nastali skryté prekážky pri stavbe, mal postupovať podľa § 552 ObZ, navrhnúť zmenu vykonania diela a prerušiť vykonávanie prác. Žalobcom tvrdené prekážky mali odstrániteľný charakter, pričom žalobca nepreukázal potrebu zmeny rozsahu diela a už vôbec nie, že by tieto prekážky mali vplyv aj na zmenu ceny diela. 6. Žalovaný trval na tom, že možnosť akejkoľvek zmeny Zmluvy o dielo konkludentným spôsobom je vylúčená v článku XV. bod 2 Zmluvy a navyše k žiadnej konkludentnej dohode ani nedošlo. Odkaz žalobcu na ustanovenie § 549 ObZ je irelevantný. Nárok žalobcu nepredstavuje 10 % z dohodnutej ceny diela a preto nemá základ v Obchodnom zákonníku. K zmene Zmluvy nedošlo žiadnym spôsobom predpokladaným Zmluvou a žalovaný nie je povinný zaplatiť inú cenu ako tú, na ktorej sa dohodli. Na základe zmluvného plnenia preto žalobcovi žalovaný nič nedlhuje. 7. Po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu konateľa žalobcu B. C., výsluchu svedkov D. E. F., D. G. H., D. G. I., D. F. A. a oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise, okresný súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ - verejný obstarávateľ a žalobca ako zhotoviteľ - úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní uzavreli dňa 05.05.2021 Zmluvu o dielo č. 79/21 („Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo určené v čl. III. ods. 1 Zmluvy - „Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín“ a záväzok objednávateľa riadne a včas takto zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi cenu dohodnutú v čl. V. ods. 1 vo výške 259.599,34 Eur. Podľa čl. V. ods. 2 Zmluvy o dielo cena diela uvedená v ods. 1 tohto článku zmluvy je stanovená na dohodnutý rozsah prác vymedzený v článku III. tejto zmluvy a jej prílohách a jej zmena je možná len formou uzatvorenia písomných dodatkov k tejto zmluve, podpísaných oboma zmluvnými stranami. 8. Okresný súd ďalej zistil, že v zmenovom liste zo dňa 09.07.2021 bol uvedený zoznam naviac prác v rámci stavebných úprav pre kardiologickú JIS FN Trenčín s ohodnotením jednotlivých položiek v celkovej sume 17.395,32 Eur. V stavebnom denníku boli uvedené pri dátumoch 17.05.2021, 19.05.2021, 01.06.2021, 03.06.2021, 09.06.2021, 14.06.2021, 29.06.2021 záznamy o potrebe naviac prác. D. H. vyhotovil dňa 22.07.2021 Zápis z kontrolného dňa na stavbe stavby „Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín“ so zápisom: „odkontrolované práce naviac, zaslané v prílohe dňa 21.07.2021“. 9. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 02.08.2021 na poskytnutie súčinnosti a požiadal o začatia rokovania o navýšenie rozpočtu stavby o čiastku 24.761,22 Eur. 10. Dňa 07.10.2021 žalovaný v zastúpení štatutára - riaditeľa nemocnice spolu s D. G. H. a p. G. I. a konateľ žalobcu podpísali Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce obsahujúceho okrem iného aj vyjadrenie: „Verejná práca bola vykonaná v požadovanej kvalite, v zmysle platných STN a v rozsahu ustanovení uzatvorenej ZoD č. 79/21 zo dňa 5.5.2021, Dodatku č. 1 zo dňa “. Žalobca v zastúpení konateľa p. C. a D. H. s p. I. za žalovaného podpísali dňa 07.10.2021 zoznam odovzdanej dokumentácie kvality diela - stavby „Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín“.
11. Žalovaný odoslal žalobcovi návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21, predmetom ktorého boli práce naviac s dojednanou navýšenou cenou o 17.395,32 Eur za účelom jeho podpisu, ktorý žalobca podpísal a dňa 11.10.2021 doručil žalovanému. 12. Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ žalovaného listom zo dňa 03.12.2021 oznámilo žalovanému, že neudeľuje súhlas so zmenou zmluvy počas jej trvania - a to Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 z dôvodu, že zhotoviteľ oznámil potrebu zmeny diela až v deň ukončenia preberacieho konania zhotoveného diela, teda nie bez zbytočného odkladu od okamihu, keď zistil skryté prekážky a nárok na zvýšenie ceny diela vyvolanej zmenou diela mu nepatrí. 13. Žalovaný listom zo dňa 06.12.2021 žalobcovi oznámil, že nesúhlasí s uzatvorením Dodatku k Zmluve o dielo z dôvodu nesúhlasného stanoviska MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného. 14. Okresný súd mal preukázané, že za vykonané práce naviac vyúčtoval žalobca žalovanému dňa 01.12.2021 faktúrou č. FO0202021 sumu 17.395,32 Eur so splatnosťou 31.12.2021, ktorú žalovaný listom zo dňa 28.12.2021 žalobcovi vrátil z dôvodu, že žiadosť o zmenu zmluvy bola zamietnutá stanoviskom MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného. Hlavným dôvodom neakceptovania faktúry bolo neuzatvorenie dodatku k Zmluve a najmä nesplnenie zmluvných podmienok týkajúcich sa naviac prác podľa Zmluvy a nedodržanie termínu odovzdania diela k 10.08.2021. Žalobca listom zo dňa 25.01.2022 vyzval žalovaného na úhradu uvedenej faktúry č. FO0202021. 15. Žalobca listom zo dňa 16.07.2021, 20.07.2021, 05.08.2021 vrátil na prepracovanie obchodnej spoločnosti STOPKRIMI, s.r.o. faktúru č. 2021248, č. 2021256 a č. 2021257. 16. Z výsluchu konateľa žalobcu okrem iného okresný súd zistil, že zmenové listy, ktoré mali byť predmetom naviac prác, dňa 09.07.2021 boli v papierovej a elektronickej podobe predložené p. I. a p. H., ktorý sa dňa 21.07.2021 na kontrolnom dni vyjadril, že práce naviac sú odsúhlasené. Z výpovede D. E. F., E. ako konateľa spoločnosti Stopkrimi, s.r.o., t.j. subdodávateľa žalobcu, ktorý na predmetnom diele vykonával časť prác, okrem iného vyplynulo, že tento subdodávateľ žalobcovi fakturoval reálne dodané množstvo prác, pričom niektoré faktúry žalobca uhradil a niektoré nie. Svedok D. G. H., ktorý bol u žalovaného zamestnaný vo funkcii vedúceho technického odboru poprel, že by mu žalobca predkladal zmenové listy. Jediný zmenový list obsahujúci práce naviac bol dokončený až po ukončení diela. Tieto práce však spätne odkontrolovať nebolo možné. Svedok G. I., vykonávajúci funkciu stavebného dozoru za žalovaného, poprel, že by žalobca uplatnil požiadavku na vykonanie naviac prác pred tým, než boli vykonané. O naviac prácach sa hovorilo, avšak čakal nejaké ďalšie kroky. Nemal vedomosť, že by žalobca vyúčtoval žalovanému aj práce, ktoré nevykonal. Stavebný denník podpisoval a nemal k jeho obsahu výhrady. Podpísal tiež súpis prác ako aj preberací protokol. Z výpovede svedka D. A., ktorý vykonával funkciu hlavného projektanta, vyplynulo, že tento nevidel rozpočet, ktorý obsahoval žalobcom uvádzané naviac práce. Potvrdil, že bol tvorcom projektu a výkazu výmer, pričom výkaz výmer je informatívny a nesie zaň zodpovednosť generálny projektant a na stavbe sa zúčastnil len raz. Vo vzťahu k naviac prácam vykonaných žalobcom mu boli zasielané dokumenty, nemal však kompetenciu odsúhlasovať zmeny, pretože nebol autorským dozorom. Práce, ktoré sa nevykonajú podľa rozpočtu v pôvodnom rozsahu sú úsporou. 17. Okresný súd ďalej z e-mailovej komunikácie medzi spoločnosťou STOPKRIMI, s.r.o. a D. I. H. z obchodnej spoločnosti PEVLUMA s.r.o. zistil, že D. I. H. zo spoločnosti PEVLUMA s.r.o. súhlasí so zámenou káblových žľabov za káblové úchyty OBO s tým, že sa jedná o rovnocenné riešenie. 18. Po vykonanom dokazovaní okresný súd uviedol, že predmetom sporu je žaloba o zaplatenie 17.395,32 Eur titulom poskytnutia plnenia za naviac práce. Poukázal na to, že svojím pôvodným rozsudkom č. k. 22Cb/33/2022-175 zo dňa 09.10.2022 žalobe v celom rozsahu vyhovel a na základe odvolania žalovaného odvolací súd uznesením č.k. 43Cob/189/2023-211 zo dňa 28.03.2024 pôvodný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom okresný súd bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu . Okresný súd posúdil spor medzi stranami ako obchodnoprávny a s poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového konania zdôraznil, že je na sporových stranách, aby v spore uvádzali relevantné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie navrhli alebo označili dôkazy, ktoré má súd vykonať.
19. Vo vzťahu k skutkovej stránke okresný súd v celom rozsahu zotrval na svojich zisteniach uvedených v pôvodnom rozsudku, ktorý nebol sporovými stranami namietaný ani vytýkaný odvolacím súdom. Po zrušení veci bolo dokazovanie doplnené e-mailovou komunikáciou medzi obchodnou spoločnosťou STOPKRIMI, s.r.o. a D. I. H. z obchodnej spoločnosti PEVLUMA s.r.o. 20. Okresný súd mal preukázané uzavretie Zmluvy o dielo č. 79/21, ktorú uzavrel žalovaný ako verejný obstarávateľ a žalobca ako úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní v postupe podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác. Za nesporné považoval vykonanie stavebných prác žalobcom v prospech žalovaného podľa Zmluvy č. 79/21, pričom žalovaný podpísal Preberací protokol. Nesporné bolo aj to, že žalovaný vyhotovil a predložil žalobcovi na podpis Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21, ktorým mala byť dojednaná cena navýšená o 17.4441,86 Eur za práce naviac. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ žalovaného zamietol žiadosť o zmenu Zmluvy o dielo č. 79/21 a preto Dodatok č. 1 uzavretý nebol. Žalobcovi bol síce zo strany žalovaného predložený návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 na podpis, ktorý žalobca aj podpísal a následne doručil žalovanému, avšak zo strany žalovaného k podpisu Dodatku č. 1 nedošlo z dôvodu nesúhlasného stanoviska zriaďovateľa žalovaného - Ministerstva zdravotníctva SR. 21. Okresný súd sa preto zaoberal posúdením, či práce naviac, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, boli vykonané len na základe zmluvného dojednania, na základe objednávky žalovaného a s jeho vedomím a či boli zrealizované v zodpovedajúcej kvalite a v tvrdenom rozsahu. Okresný súd konštatoval nespornosť existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, pričom predmetom faktúry, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nebolo vykonanie diela, ale naviac práce. Okresný súd poukázal na čl. V. ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého je cena stanovená na dohodnutý rozsah vymedzený v čl. III. Zmluvy a jej prílohách a zmena ceny je možná len formou uzavretia písomných dodatkov k Zmluve a preto pre uzavretie Dodatku č. 1 bola vyžadovaná písomná forma. Okresný súd mal preukázané, že sporové strany Dodatok č. 1, predmetom ktorého mali byť naviac práce a zvýšenie ceny, neuzavreli. Hoci žalovaný vypracoval návrh Dodatku č. 1 a zaslal ho žalobcovi, ktorý ho podpísal, avšak žalovaný následne Dodatok č. 1 nepodpísal pre nesúhlas svojho zriaďovateľa. Okresný súd konštatoval, že pre posúdenie, či nárok uplatnený žalobou je možné posúdiť ako nárok zo zmluvného vzťahu, nie je podstatný dôvod, pre ktorý nedošlo k podpisu Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorého predmetom boli naviac práce a zvýšenie ceny diela. Už samotná skutočnosť nepodpísania Dodatku č. 1 k Zmluve je dôvodom, že nie je možné žalobou uplatnený nárok posúdiť ako nárok zo zmluvného záväzkového vzťahu. 22. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého malo dôjsť vo vzťahu k prácam naviac k uzavretiu novej zmluvy konkludentným spôsobom podľa § 275 ods. 4 ObZ. Toto ustanovenie predpokladá ako podmienku uzavretia zmluvy skutočnosť, že k takémuto spôsobu uzavretia musí dôjsť v dôsledku praxe, ktorú si medzi sebou strany zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti podľa tohto zákona. Splnenie týchto podmienok preukázané nebolo. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/2/2009, podľa ktorého dôkazné bremeno, že určitá obchodná zvyklosť existuje a aký je jej obsah a že sa zachováva, postihuje stranu, ktorá sa jej dovoláva. 23. Podľa okresného súdu bolo zrejmé, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami vznikol na základe Zmluvy zo dňa 05.05.2021 uzavretej v procese verejného obstarávania postupom podlimitnej zákazky. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, z jej obsahu vyplýva, že prípadné zmeny musia byť tiež v písomnej forme. Z ničoho nevyplýva existencia zavedenej praxe, ktorá by odôvodňovala záver o konkludentnom uzavretí zmluvy ústnou formou. Nie je možné považovať konkludentné uzavretie zmluvy o dielo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa Obchodného zákonníka pri objednávateľovi, ktorým je Fakultná nemocnica. 24. Opätovne posúdiac zistený skutkový stav, pri rešpektovaní záverov odvolacieho súdu, okresný súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je možné posúdiť ani ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ktorý definuje bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V ustanovení § 455 ods. 1 OZ je zároveň uvedené, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
25. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia, zistený skutkový stav a existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými zmluvnými stranami na základe Zmluvy o dielo dospel okresný súd k záveru, že nárok z bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu nevznikol. V danom prípade nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe Zmluvy o dielo č. 79/21 zo dňa 05.05.2021, pri ktorom z dôvodu nedodržania písomnej dohody o vykonaní naviac prác, nebolo možné priznať žalobcovi nárok na úhradu zmenenej, t.j. navýšenej ceny. Pri tomto závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.09.2009 sp. zn. 32Cdo/2592/2008. Okresný súd tiež poukázal na to, že nie je možné žalobou uplatnený nárok priznať ani titulom nároku z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu vzhľadom na ustanovenie § 455 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Okresný súd nezistil ani iný dôvod, pre ktorý by bolo možné žalobou uplatnený nárok priznať titulom nároku z bezdôvodného obohatenia, keďže nejde o plnenie získané z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 26. Pokiaľ žalobca namietal relatívnu neplatnosť právneho úkonu – nekonanie žalovaného spočívajúce v nepodpísaní Dodatku č. 1 Zmluvy o dielo č. 79/21, samotný žalobca poukazoval na to, že si je vedomý, že nedodržanie formy právneho úkonu nezakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. 27. K tvrdeniam žalobcu, že konanie žalovaného nie je v súlade s dobrými mravmi a odporuje poctivému obchodnému styku, okresný súd uviedol, že zmluvný vzťah vznikol na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu, pričom povinnosť dodržania písomnej formy nielen pri uzavretí Zmluvy, ale aj pri akýchkoľvek zmenách je pre daný typ bežnou praxou a táto povinnosť bola obidvom stranám vopred známa. Nepodpísanie Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 žalovaným nepovažoval okresný súd za konanie nesúladné so zásadou poctivého obchodného styku. Konanie žalovaného, ktorý následkom nesúhlasného stanoviska svojho zriaďovateľa nepodpísal Dodatok č. 1 k Zmluve nepovažoval ani za konanie priečiace sa dobrým mravom. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 21.10.2008 sp. zn. IV. ÚS 1735/07, avšak podľa okresného súdu v prejednávanej veci nenastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť vec tak, aby dobré mravy boli vykladané ako príkaz súdu rozhodovať praeter legem alebo contra legem, ak ide o reprobáciu konania priečiaceho sa dobrým mravom. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2592/2008 nie je možné konanie žalovaného hodnotiť ako konanie priečiace sa dobrým mravom. Pretože nárok žalobcu dôvodný nebol, okresný súd žalobu zamietol. 28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v II. výroku napadnutého rozhodnutia priznal žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V III. výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov aj odvolacieho konania v prospech žalovaného proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 29. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP. Poukázal na zásadu zákazu arbitrárnosti súdnych rozhodnutí vyplývajúcu z Civilného sporového poriadku a odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 v zmysle ktorého je povinnosťou súdu dbať na to, aby jeho rozhodnutia boli konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. V súvislosti so zákazom arbitrárnosti súdnych rozhodnutí poukázal na ďalší nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/90/2013 zo dňa 23.10.2013. 30. Podľa žalobcu neboli v konaní pred okresným súdom zachované práva na spravodlivý súdny proces, pretože okresný súd bez vykonania akéhokoľvek dokazovania vyslovil opačný názor ako vo svojom skoršom rozhodnutí a nedošlo k vykonaniu žiadneho nového dôkazu. 31. Z takto vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca práce pre žalovaného vykonal, tento ich odsúhlasil, a to nielen v stavebnom denníku, ale žalovaný si de facto tieto práce objednal. Zápisnične ich prevzal a vykonané práce verifikoval podpismi dotknutých osôb za žalovaného. Zopakoval skutkové tvrdenia, že žalovaný vypracoval Dodatok k Zmluve, ktorý žalobca aj podpísal a žalovaný ho nepodpísal z dôvodu neodsúhlasenia zriaďovateľom žalovaného. Vyslovil otázku ako k tomu prídu podnikateľské subjekty, keď objednávateľ si objedná naviac práce, odsúhlasí ich, potrebu ich vykonania zapíše do stavebného denníka, preberie ich, v preberacom protokole dôjde k ich oceneniu a následne nedôjde k podpísaniu Dodatku k Zmluve napriek tomu, že objednávateľ prejaví vôľu Dodatok podpísať, avšak
zriaďovateľ to neodsúhlasí, pričom žalovaný má samostatnú právnu subjektivitu. Takýmto postupom dostal žalovaný žalobcu do stavu právnej neistoty. Ak by naviac práce vykonané neboli, nemohli by nasledovať ďalšie práce, ktoré na ne nadväzovali a došlo by k oddialeniu diela. Žalobca v dobrej viere aj bez podpísania Dodatku vykonal naviac práce, keď Dodatok považoval iba za formálny, keďže žalovaný naviac práce odsúhlasil a potrebu zapísal do stavebného denníka. A tieto práce aj prevzal. Rozhodnutím súdu sa žalobca dostal do nerovného postavenia, keď vykonal práce na svoje náklady, za ktoré nedostal zaplatené a zaplatí ešte aj súdny spor a trovy konania. 32. Takéto rozhodnutie nemá logiku a skutkový stav nekorešponduje s výrokom súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu má byť spravodlivé a nemôže byť v ňom prejavený sudcovský aktivizmus a prílišný formalizmus. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017 o nemožnosti tolerovať taký postup všeobecných súdov, ktoré pri interpretácii zákonných ustanovení aplikujú prílišný formalizmus, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Pri výklade právnych noriem nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale aj v základných princípoch právneho štátu. Súd má povinnosť nie len formálne aplikovať právne predpisy, ale aj právo tvoriť s tým, že jeho úlohou je hľadať spravodlivé súdne rozhodnutie. Poukázal na čl. 2 ods. 1 a 2 CSP a za spravodlivé rozhodnutie nie je možné považovať rozhodnutie, ktoré je arbitrárne a presiaknuté formalizmom zo strany súdu. 33. Žalobca zopakoval nesporný skutkový stav vykonania prác zo strany žalobcu v hodnote 17.395,32 Eur, ktoré boli žalovaným objednané, odsúhlasené v stavebnom denníku, prevzaté preberacím protokolom a odsúhlasené, na ktoré bol pripravený žalovaným Dodatok č. 1 a zaslaný žalobcovi na podpis, ktorý ho podpísal a následne žalovaný ho nepodpísal z dôvodu nesúhlasu jeho zriaďovateľa. Nezodpovedá atribútom spravodlivého súdneho konania, ak vyplýva zo skutkového stavu vykonania prác v rozsahu 17.395,32 Eur, pričom súd žalobu zamietne. Ak tieto práce vykonané boli, žalovaný ich prevzal, objednal si ich, protokolárne odsúhlasil a vypracoval Dodatok, ktorý formálne nepodpísal, takéto rozhodnutie nemôže byť spravodlivé. Žalobca práce nevykonával svojvoľne na základe svojej dobrej vôle, ale na základe požiadania a objednania žalovaným. 34. Poukázal na zásadu zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorá je výrazom zásady ekvity vyjadrenej v § 381 Občianskeho zákonníka (správne malo byť uvedené „§ 3“) ako lex generalis. V zmysle Nálezov Ústavného súdu SR platí zásada, že súd právo pozná a nie je viazaný ani doslovným znením zákona. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu je súd nielen oprávnený, ale aj povinný odchýliť sa od zákona, ale aj od Zmluvy, ak to vyžaduje účel zákona alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR z 13.03.2013 sp. zn. IV. ÚS 1241/12 z ktorého vyplýva, že nie je možné tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. 35. Žalobca vzniesol otázku, na základe čoho môže súd poskytnúť právnu ochranu žalovanému, ktorý zneužil právo, keď uviedol žalobcu do omylu tým, že si práce objednal, prisľúbil spísanie Dodatku, ktorý nakoniec sám nepodpísal. Je to naopak žalobca, ktorý potrebuje právnu ochranu a nespravodlivosť treba vnímať citlivo a nachádzať ju vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na ustanovenie § 265 ObZ a v tej súvislosti opätovne na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1241/12. Súd má vychádzať nielen zo znenia Zmluvy a formálneho textu zákona, ale aj zo skutkového stavu, ktorý bol nesporný. Nesplnenie len určitej formálnej podmienky nemôže podľa žalobcu znamenať stratu právnej ochrany. Poukázal na povinnosť súdov vykladať a aplikovať zákony a všeobecné právne predpisy v súlade s hodnotami, na ktorých je založená Ústava SR. Dobový výklad a aplikácia relevantných právnych predpisov bez toho, aby boli kriticky podrobené testu ústavnej súladnosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy, neobstojí, nie je ústavne udržateľné a odkázal na Nález Ústavu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2012 zo dňa 07.02.2013. 36. Žalobca dostatočným spôsobom v rámci súdneho konania, ako aj odvolania, vyvrátil základné premisy rozhodnutia napadnutého rozhodnutia s tým, že toto je neudržateľné a ústavne nekomfortné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 37. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.10.2024 v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Odvolacie dôvody považoval za nedôvodné a účelové. Uviedol, že žalovaný od začiatku popieral nárok žalobcu čo do dôvodu, výšky
a právneho titulu. Bolo preukázané, ktorá skutočnosť ani sporná nebola, že k uzavretiu Dodatku k Zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Nedošlo ani k žiadnej inej písomnej dohode medzi zmluvnými stranami o zmene skôr uzavretej Zmluvy. Skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o bezdôvodné obohatenie, je jasne formulovaná v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sp. zn. 43Cob/189/2023, čo vyplýva aj z judikatúry súdov. Skutočnosť, že nárok žalobcu je nedôvodný, je preukázaná absenciou akejkoľvek zmluvnej dohody zmluvných strán písomnej dohody o zmene už skôr dojednaných podmienok Zmluvy o dielo č. 79/21. 38. Žalobca svoj nárok definoval ako bezdôvodné obohatenie za naviac práce. K uzavretiu žiadneho dodatku k Zmluve nedošlo, a teda Dodatok č. 1 tu nie je. Poukázal na čl. III. bod 3., čl. V. bod 2., čl. XV. bod 2. upravujúce spôsob zmeny už uzavretej zmluvy, na základe ktorých je vylúčený akýkoľvek konkludentný spôsob jej zmeny, pričom k žiadnej konkludentnej dohode ani nedošlo. Neexistencia Dodatku sporná nie je. 39. Žalovaný opätovne poprel vykonanie prác v rozsahu uplatnenom žalobcom v tomto konaní, keď zopakoval, že žalobca nevykonal ani práce, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo č. 79/21. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 2856/2009 v zmysle ktorého dohoda strán o rozšírení, prípadne zmeny diela podľa § 549 ObZ vyžaduje písomnú formu len vtedy, ak pôvodná (zmenená) písomne uzavretá Zmluva o dielo obsahovala ustanovenie, že môže byť menená alebo zrušená len dohodou strán v písomnej forme. Neexistuje žiaden dodatok, na základe ktorého by malo dôjsť k dohode o zmene rozsahu diela, na základe čoho je argumentácia súvisiaca s § 549 ObZ irelevantná. V čl. 3 bod 3. Zmluvy bol jasne dohodnutý postup ohľadne naviac prác, ktorý v prejednávanej veci absentuje. Snaha žalobcu o subsumovanie tvrdených skutkových okolností pod ustanovenie § 549 ObZ je nesprávna, avšak aj nemožná. 40. Zmluvný vzťah existujúci medzi stranami sporu na základe Zmluvy č. 79/21 jednoznačne upravuje mechanizmus jej zmeny. K žiadnej zmene Zmluvy nedošlo. Relevantný je objektívny a nesporný stav nepodpísania dodatku, ktorý by riešil naviac práce. Zopakoval, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi inú sumu ako cenu diela dohodnutú v čl. 5. Zmluvy, keďže žalobcovi bolo zaplatené za práce, ktoré boli predmetom Zmluvy a jej príloh v celom rozsahu. Opätovne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2592/2008 v zmysle ktorého ani konkludentný súhlas s naviac prácami ani faktické prijatie neznamená súčasne možnosť zhotoviteľa takéto práce fakturovať. Žiadna písomná dohoda o vykonaní prác naviac, na základe ktorej si mal žalovaný u žalobcu predmetné práce objednať, neexistuje a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/183/2010. 41. Poukázal na ustanovenie § 537 ods. 1 ObZ v zmysle ktorého náklady na zhotovenie diela znáša objednávateľ, ktorému zásadne nevzniká právo na ich náhradu a podľa § 546 ods. 1 ObZ je objednávateľ povinný zaplatiť len dohodnutú cenu diela a nie akékoľvek náklady zhotoviteľa. Práce na diele žalobca vykonával na svoju zodpovednosť a na svoje náklady a má teda nárok na zaplatenie ceny diela dohodnutej v Zmluve. Nárok žalobcovi nemožno priznať ani titulom zmluvného plnenia pre nedodržanie dohodnutých procesných postupov a ani z titulu bezdôvodného obohatenia pre nenaplnenie žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť. 42. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.10.2024. Zopakoval tvrdenia z podaného odvolania vyplývajúce z vykonaného dokazovania o objednaní prác naviac, o ich vykonaní a prevzatí. V konaní žalovaný ani nepopieral, že tieto naviac práce prevzal, pričom tieto práce reálne vykonané boli. Právna kvalifikácia uplatneného nároku je vecou súdu. Zo strany žalovaného dochádza iba k úskoku v snahe obohatiť sa na úkor žalobcu a nezaplatiť za dielo. Poukázal na to, že keby na každú drobnú naviac prácu mal byť uzavretý dodatok a pred jeho podpisom by sa mali prerušovať práce, v praxi by to znamenalo vykonávanie diela po dobu niekoľkých rokov. 43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
44. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 17.395,32 Eur s príslušenstvom, ktorý žalobca odôvodnil tým, že ide o cenu naviac prác, ktoré boli žalovaným objednané a žalobcom boli riadne vykonané, čo žalovaný potvrdil v Preberacom protokole. Hodnota týchto prác uhradená nebola napriek tomu, že žalovaný sám navrhol uzavretie Dodatku č. 1, ktorý písomne vypracoval na hodnotu prác, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom z dôvodu nesúhlasného stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR nakoniec žalovaný tento Dodatok nepodpísal. K zamietavému stanovisku došlo v čase už po vykonaní prác a ich odovzdaní na základe Preberacieho protokolu zo dňa 07.10.2021. 45. Žalobca namietal, že takéto konanie žalovaného, ktorý si objednal naviac práce, prevzal ich, odsúhlasil aj ich cenu v preberacom protokole, vypracoval Dodatok č. 1 na naviac práce, ktorý sám následne z dôvodu nesúhlasu jeho zriaďovateľa nepodpísal, je v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom a nepožíva právnu ochranu. 46. Žalovaný namietal nevykonanie naviac prác zo strany žalobcu v rozsahu, v akom ich uplatnil v tomto konaní, ako aj to, že žalobca nevykonal ani rozsah tých prác, na ktoré sa zaviazal podľa písomne uzavretej Zmluvy o dielo v zmysle výkazu výmer a položkovitého rozpisu rozpočtu, pričom žalobca nezohľadnil nevykonanie týchto prác pri uplatnení svojho nároku. Namietal neuzavretie písomného Dodatku, ako to vyžadovala Zmluva o dielo, ako aj nemožnosť uplatnenia nároku žalobcu voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu existencie zmluvného vzťahu a riadne upraveného postupu pri dojednávaní zmeny rozsahu diela a jeho ceny, ktorý dodržaný nebol. 47. Podľa § 272 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 48. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 49. Podľa § 549 ods. 1 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. 50. Podľa § 549 ods. 2 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. 51. Podľa § 451 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 52. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 53. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 54. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania žalovaného. 55. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny, ktorý vznikol na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 05.05.2021, čo sporné medzi stranami nebolo. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na predmet tohto konania, ktorým je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané naviac práce. Okresný súd správne poukázal na čl. V. bod 2. Zmluvy podľa ktorého akákoľvek zmena ceny diela je možná len formou písomného dodatku k Zmluve o dielo. Okresný súd správne konštatoval aj to, že žiaden písomný dodatok medzi
stranami sporu, týkajúci sa naviac prác a zmeny ceny diela vrátane ohodnotenia naviac prác, podpísaný nebol, aj keď žalovaný vypracoval Dodatok č. 1, týkajúci sa naviac prác vrátane ich ocenenia, ktorý bol žalobcom aj podpísaný, ale žalovaný ho následne nepodpísal pre nesúhlasné stanovisko zo strany zriaďovateľa. Okresný súd posúdil nárok uplatnený žalobcom z titulu prípadného zmluvného plnenia, bezdôvodného obohatenia alebo aj z titulu nároku na základe konkludentnej dohody strán sporu týkajúcej sa naviac prác. Okresný súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania zo žiadneho ním posudzovaného dôvodu nárok žalobcu dôvodný nie je. Odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožnil. Na podporu záverov okresného súdu dodáva odvolací súd nasledovné. 56. Vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu na zaplatenie ceny za naviac práce, ktoré sú predmetom tohto konania z titulu zmluvného plnenia, odvolací súd odkazuje na závery okresného súdu v napadnutom rozhodnutí. Okresný súd správne konštatoval, že podľa čl. V. bod 2. Zmluvy akákoľvek zmena ceny diela je možná len formou písomného dodatku k Zmluve o dielo. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne konštatoval, že nebol uzavretý medzi stranami sporu žiaden dodatok v písomnej podobe týkajúci sa naviac prác v žalobcom uplatňovanej sume 17.395,32 Eur. 57. Z ustanovenia § 272 ods. 2 ObZ vyplýva, že v prípade písomne uzavretej zmluvy, pokiaľ táto obsahuje dohodu, že sa môže meniť alebo zrušiť dohodou strán v písomnej forme, môže byť zmluva zmenená alebo zrušená len písomne. Aj keď zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ nevyžaduje pre jej platný vznik písomnú podobu, pokiaľ si však zmluvné strany dohodli jej uzavretie v písomnej forme a zároveň sa v čl. XV. bod 2. dohodli na akejkoľvek jej zmene len formou písomných dodatkov a osobitne vo vzťahu k naviac prácam len vo forme písomného dodatku, vrátane uvedenia odplaty za práce naviac, pričom opätovne je zdôraznená písomná podoba dodatku vzťahujúcu sa na výšku ceny aj v čl. V. bod 2. Zmluvy, potom zmena zmluvy, iným platným spôsobom ako vo forme písomného dodatku týkajúceho sa naviac prác a zmeny ceny diela, možná nie je. Ustanovenie § 272 ObZ je kogentnou úpravou a pokiaľ si zmluvné strany dohodli zmenu ceny diela (čl. V. bod 2) ako aj vykonanie naviac prác a ich cenu (čl. III. bod 3) len vo forme písomného dodatku, potom absencia takéhoto písomného dodatku znamená nedodržanie zmluvou vymieneného spôsobu zmeny zmluvy, čo má za následok nesplnenie zmluvných podmienok na zaplatenie ceny za naviac práce (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005 zo dňa 27.06.2007). 58. Absencia písomnej formy dodatku sporná nebola a preto nebol preukázaný vznik nároku na zaplatenie ceny naviac prác podľa Zmluvy o dielo, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný je povinný zaplatiť cenu diela vo výške, na ktorú sa zaviazal v písomne uzavretej Zmluve, pretože k žiadnej zmene ceny diela zmluvne dohodnutým spôsobom nedošlo, a to ani titulom výkonu naviac prác. Ako správne uviedol okresný súd, dôvod, pre ktorý žalovaný Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo nepodpísal, hoci ho sám vypracoval, je irelevantný vo vzťahu k objektívne zistenému výsledku dokazovania o absencii písomného dodatku riešiaceho naviac práce a cenu za tieto naviac práce. Okresný súd preto správne dospel k záveru o absencii nároku na požadované plnenie z titulu zmluvného záväzkového vzťahu, keďže dohodnutým spôsobom vo forme písomného dodatku neboli naviac práce dohodnuté medzi stranami sporu a ani ich cena. 59. Odvolací súd opätovne pripomína, že v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP upravujúceho princíp právnej istoty, ako aj v súlade s čl. 3 ods. 1 CSP upravujúcim formu výkladu Civilného sporového poriadku, rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani Najvyššieho súdu ČR nespadá pod pojem „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“ (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2017 sp. zn. 6Cdo/129/2017). Avšak skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní podľa CSP slovenské súdy majú rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ neznamená, že pri interpretácii a aplikovaní zákonov v totožnej právnej otázke a pri totožnej právnej úprave nemôžu súdy Slovenskej republiky dospieť k rovnakým právnym názorom a záverom ako súdy v Českej republike. 60. V prejednávanej veci bola cena diela dohodnutá v pevnej výške v sume 259.599,34 Eur na základe dohody a oceneného výkazu výmer, ktorý tvorí jej prílohu č. 1 (čl. V. bod 1. Zmluvy) a vzťahuje sa na dohodnutý rozsah prác. Spôsob vykonania naviac prác a ich ocenenia bol riešený v čl. III. bod 3 Zmluvy uzavretím osobitného písomného dodatku, a to vopred. Jednoznačne bol teda dohodnutý spôsob uhradenia ceny naviac prác na základe osobitného písomného dodatku uzavretého vopred. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žiaden písomný dodatok uzavretý nebol, čím nebola
naplnená zmluvnými stranami dohodnutá podmienka písomného dodatku k Zmluve. Zmluvné strany si jednoznačne dohodli spôsob a formu zmeny ceny diela a naviac prác na základe písomného dodatku a nie na základe jednostranných zápisov zhotoviteľa v stavebnom denníku a ani na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré boli potvrdené (vrátane naviac prác) zo strany žalovaného. Ani jeden z týchto úkonov, t.j. zápisy v stavebnom denníku a konkludentné prevzatie prác na základe preberacieho protokolu, nespĺňa dohodnutý spôsob zmeny ceny diela a ceny naviac prác na základe písomného dodatku k Zmluve o dielo. Vzhľadom na nespornú neexistenciu písomného dodatku, potom žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku zmluvného nároku na zaplatenie ceny za naviac práce. Akákoľvek zmena zmluvy, vrátane zmeny rozsahu diela a jeho ceny, bola podľa čl. III. bod 3, čl. V. bod 2 a čl. XV. ods. 2 viazaná na uzavretie písomného dodatku, pričom bolo nesporné, že žiaden písomný dodatok o naviac prácach a ich cene uzavretý nebol. 61. Keďže zmluvné strany si v čl. XV. bod 2 dohodli akékoľvek zmeny Zmluvy len formou písomného dodatku, potom aj na prípadné rozšírenie diela bolo nevyhnutné uzavretie písomného dodatku. Vzhľadom na absenciu písomného dodatku o naviac prácach a ich ceny (čl. III. bod 3), ako vzhľadom na absenciu akéhokoľvek písomného dodatku o rozšírení rozsahu diela v zmysle ustanovenia § 549 ods. 2 ObZ, nebol v konaní, ako to okresný súd správne uviedol, preukázaný zmluvný nárok žalobcu na zaplatenie ceny naviac prác (vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005 z 27.06.2007). Vzhľadom na absenciu písomného dodatku o zmene diela, o zmene ceny diela a o naviac prácach a ich cene žalobcovi aj v prípade vykonanie naviac prác nevznikol nárok na zaplatenie zvýšenej ceny diela z titulu naviac prác. Pokiaľ preto okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní zmluvného nároku žalobcu na zaplatenie ceny naviac prác, jeho záver je správny a ani v zmysle § 549 ObZ nárok žalobcu nebol preukázaný a neobstojí. 62. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu okresný súd posudzoval nárok žalobcu aj z titulu prípadnej existencie novej zmluvy uzavretej konkludentne medzi stranami sporu na naviac práce podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na posúdenie uvedených naviac prác z titulu samostatného zmluvného vzťahu uzavretého na základe konkludentného konania. Svoj záver odôvodnil tým, že na konkludentné uzavretie zmluvného vzťahu neboli naplnené podmienky podľa § 275 ods. 4 ObZ, keďže podľa Zmluvy o dielo uzavretej v písomnej forme musia byť jej zmeny uzavreté v písomnej forme. Ani z tvrdenia strán sporu nevyplýva žiadna zavedená obchodná prax, ktorá by odôvodňovala záver o konkludentnom uzavretí zmluvy ústnou formou. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o absencii uzavretia zmluvy konkludentnou formou z dôvodu nepreukázania takejto skutočnosti. 63. Odvolací súd konštatuje, že predmetom prác naviac mali byť úkony a činnosti týkajúce sa pôvodného predmetu diela na základe Zmluvy o dielo č. 79/21. Okresný súd správne dospel k záveru o nepreukázaní splnenia zmluvných podmienok na zaplatenie ceny za naviac práce. Naviac práce sa týkali pôvodného diela, t.j. týkali tej istej stavby a samotné naviac práce nie je možné považovať za samostatné dielo, ktoré malo byť vykonané na základe novej zmluvy uzavretej konkludentne, ak sa týka toho diela, ktoré bolo vymedzené v písomne uzavretej zmluve medzi stranami sporu. Teda, ak neboli splnené zmluvné podmienky na úhradu naviac prác, nie je možné potom samotné naviac práce považovať za samostatné dielo na základe samostatnej zmluvy, keďže naviac práce sa týkajú pôvodnej Zmluvy o dielo (vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005). Z podstaty veci potom vyplýva, že uvedené naviac práce, ktoré podľa tvrdenia samotného žalobcu boli nevyhnutné na dokončenie pôvodne dohodnutého diela, nie je možné považovať za samostatný predmet diela a ani za samostatnú zmluvu. Nezodpovedá preto vykonanému dokazovaniu tvrdenie žalobcu o konkludentnom uzavretí novej zmluvy medzi stranami sporu, predmetom ktorej mali byť naviac práce za konkrétne dohodnutú cenu 17.395,32 Eur. 64. Okresný súd posudzoval nárok žalobcu aj z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nebola naplnená žiadna skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. 65. Okresný súd poukázal na to, že vzhľadom na existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nie je možné konštatovať existenciu nároku z bezdôvodného obohatenia na základe plnenia bez právneho
dôvodu. Podľa okresného súdu nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe uzavretej zmluvy, pri ktorom z dôvodu nedodržania písomnej dohody o vykonaní naviac prác nebol preukázaný vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny naviac prác a odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009. Odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožnil. 66. V konaní nebolo sporné, že žalobcom tvrdené vykonané naviac práce mali byť realizované na základe existujúceho zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v zmysle Zmluvy o dielo č. 79/21. Nárok na zaplatenie ceny za naviac práce nie je možné priznať z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ako správne uviedol okresný súd s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009, ktoré poukazovalo na zhodný záver uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005. Pokiaľ neboli splnené zmluvné podmienky na úhradu naviac prác, ktoré nie je možné považovať za samostatné dielo, ani za samostatne konkludentne dohodnuté zmluvné plnenie, potom nie je možné tento nedostatok nahradiť uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nešlo totiž o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe Zmluvy o dielo, pri ktorej neboli splnené zmluvné podmienky na úhradu týchto prác. Tento záver riešiaci vzájomný vzťah nedodržania zmluvných podmienok na zaplatenie ceny naviac prác a bezdôvodného obohatenia bol opakovane potvrdený v judikatúre Najvyššieho súdu ČR, vrátane rozhodnutia sp. zn. 32 Cdo 2592/2008, na ktorý odkazoval aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od správneho záveru okresného súdu, ktorý odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR a hoci sa teda nejedná o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít SR, avšak jednalo sa o posúdenie obdobnej skutkovej a právnej otázky za rovnakej právnej úpravy platnej v čase vydania týchto rozhodnutí českého najvyššieho súdu na území Českej republiky a v súčasnej dobe platnej na území SR. 67. Nad rámec uvedeného je treba poukázať aj na správne posúdenie okresným súdom o nemožnosti domáhať sa plnenia z bezdôvodného obohatenia aj vzhľadom k tomu, že prijatie plnenia dlhu neplatného pre nedostatok formy, je priamo zo zákona vylúčené ako titul na bezdôvodné obohatenie podľa § 455 ods. 1 OZ. Ak teda z dôvodu absencie písomného Dodatku č. 1 žalobca v prospech žalovaného vykonal naviac práce, z dôvodu neplatnosti tohto úkonu pre nedostatok formy sa nejedná o nárok na bezdôvodné obohatenie, ako na to poukázal aj samotný žalobca. Z diela Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I, druhé vydanie, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2019, strana 313 vyplýva: „V prípade nedostatku formy však platí osobitná úprava bezdôvodného obohatenia uvedená v § 455 ods. 1, podľa ktorého bezdôvodným obohatením nebude prijatie plnenia neplatného len pre nedostatok formy.“ 68. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že záver o absencii nároku na zaplatenie zvýšenej ceny diela pre nedodržanie dohodnutého postupu pri zmene zmluvy o dielo ako aj záver o absencii nároku na bezdôvodné obohatenie z tohto dôvodu bol podrobený prieskumu Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 79/2016 zo dňa 28.01.2016 okrem iného uviedol: „Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu okrem iného vyplýva, z akých dôvodov dospel záveru, podľa ktorého nedošlo k platnej zmene zmluvy o dielo. Tieto dôvody videl krajský súd rovnako ako okresný súd v nedodržaní samotnými zmluvnými stranami dojednaného postupu pri zmene zmluvy o dielo. Za tejto situácie, keďže cena diela bola dojednaná od počiatku ako cena pevná, čo ostatne nespochybňuje v sťažnosti ani sťažovateľka, nebolo potom ani dôvodu posudzovať prípadné plnenia sťažovateľky z hľadiska bezdôvodného obohatenia. Aj tento svoj názor krajský súd zdôvodnil v potrebnej miere, keď uviedol, že ak neboli splnené v zmluve dohodnuté podmienky na zaplatenie realizovaných prác navyše, nejde o plnenie bez právneho dôvodu (či z neplatného právneho úkonu), ale o plnenie na základe zmluvy o dielo v situácii, keď neboli splnené v zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie.“ V uvedenej veci bola sťažnosť sťažovateľky ústavným súdom odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. 69. Pokiaľ preto okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o nepreukázaní nároku z titulu zmluvného plnenia, ani z titulu konkludentne vzniknutého právneho vzťahu a ani z titulu bezdôvodného obohatenia, jeho záver je správny. 70. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu nenapadol závery o nepreukázaní nároku na zmluvné plnenie z titulu písomne uzavretej zmluvy, ani z titulu konkludentne uzavretého zmluvného vzťahu a ani z titulu absencie bezdôvodného obohatenia a neuviedol žiadne konkrétne vecné dôvody nesprávnosti týchto záverov okresného súdu. Odvolací súd je viazaný
odvolacími dôvodmi a v zásade žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s ústavnou zásadou zákazu arbitrárnosti a zákazu poskytnutia ochrany konaniu v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom tým, že žalovaný si práce objednal, odsúhlasil, prevzal, vypracoval Dodatok, ktorý následne nepodpísal. 71. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k správnemu záveru, keď konanie žalovaného nevyhodnotil ako konanie priečiace sa dobrým mravom a poctivému obchodnému styku. 72. Odvolací súd konštatuje, že inštitút dobrých mravov a poctivého obchodného styku nie je samostatným právnym titulom na priznanie peňažného nároku. Žalobca v odvolaní nenamietal záver okresného súdu o neexistencii zmluvného nároku podľa písomne uzavretej zmluvy, nenamietal absenciu zmluvného vzťahu na základe konkludentného uzavretia zmluvy a nenamietal ani absenciu bezdôvodného obohatenia. Za situácie pokiaľ okresný súd posúdil nárok uplatnený žalobcom zo všetkých do úvahy pripadajúcich právnych dôvodov, ktoré nemal preukázané, okresný súd postupoval správne, keď nárok žalobcovi nepriznal, pričom správne posúdil aj absenciu takého konania žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom, ktorému by nemal priznať ochranu. 73. Odvolací súd poukazuje na to, ako to správne uviedol aj okresný súd, že zmluvným stranám boli dopredu známe podmienky a predpoklady na prípadné uplatnenie nároku na naviac práce, vrátane procesu, ktorý má predchádzať ich vykonaniu a určeniu ich ceny, a to vo forme písomného dodatku podľa čl. III. bod 3. Zmluvy, pričom akékoľvek zmeny, teda aj zmena cena a aj zmena rozsahu diela, či už v kvalitatívnom alebo v kvantitatívnom zmysle § 549 ObZ, mohla byť vykonaná len vo forme písomného dodatku. Ani zmena ceny diela, ani jeho rozsahu a ani naviac práce neboli predmetom písomne uzavretého dodatku. 74. Zápisy žalobcu v stavebnom denníku o naviac prácach bez určenia ich ocenenia nenapĺňa dohodnutú formu Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo. Ani faktické odovzdanie a prevzatie prác (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009), vrátane naviac prác na základe preberacieho protokolu zo dňa 07.10.2021, nenapĺňa dohodnuté predpoklady vzniku nároku na zaplatenie ceny prác a nenapĺňa ani predpoklady novej zmluvy na základe vzájomného konkludentného konania, vzhľadom na požiadavku písomného dodatku pri akejkoľvek zmene zmluvy. 75. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stranám sporu bolo známe v zmysle čl. III. bod 3 Zmluvy, že akékoľvek naviac práce mali byť dohodnuté prostredníctvom písomného dodatku, a to vopred. K žiadnemu písomnému uzavretiu dodatku vopred nedošlo, keď k odovzdaniu a prevzatiu diela, vrátane naviac prác došlo k 07.10.2021, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že až v deň odovzdania diela dňa 07.10.2021 bol žalovaným vypracovaný Dodatok a zaslaný žalobcovi na odsúhlasenie. Teda k žiadnemu podpísaniu Dodatku medzi stranami sporu pred vykonaním naviac prác nedošlo, tak ako to bolo medzi stranami dohodnuté. Žalobcom tvrdený skutkový stav o zápisoch v stavebnom denníku o naviac prácach, preto nespĺňa dohodnuté zmluvné podmienky o písomne vopred uzavretom dodatku na naviac práce. 76. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu jeho arbitrárnosť a nespravodlivosť. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. 77. Ako uviedol okresný súd zmluvným stranám bol známy dojednaný spôsob a predpoklady vykonávania naviac prác prostredníctvom vopred podpísaného dodatku, ktorý uzavretý nebol. Neobstojí podľa odvolacieho súdu tvrdenie žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, pokiaľ okresný súd odkázal na zmluvne dohodnuté podmienky známe obidvom zmluvným stranám, ktoré splnené neboli. Nie je úlohou okresného súdu ani odvolacieho súdu riešiť hypotetické situácie, ako to tvrdil žalobca, čo by bolo nastalo, pokiaľ by bol prerušil práce až do podpísania Dodatku týkajúceho sa naviac prác. Zmluvným stranám boli známe vzájomné práva a povinnosti a v prípade nedodržania vzájomne dohodnutých práv a povinností nie je možné vytýkať napadnutému rozhodnutiu jeho arbitrárnosť a nespravodlivosť, pokiaľ okresný súd posudzoval uplatnený nárok podľa vzájomne odsúhlasených a dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré neboli splnené vo vzťahu k vzniku nároku na zaplatenie ceny naviac prác.
78. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu formalistický výklad právnej úpravy a Zmluvy. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra Ústavného súdu SR o zákaze formalistického a alibistického prístupu k výkladu právnych noriem a vzájomných práv a povinností. Pokiaľ však z vykonaného dokazovania, ako to správne uviedol okresný súd, nevyplynula žiadna skutková okolnosť, ktorú by bolo možné subsumovať pod akýkoľvek právny dôvod, na základe ktorého by bolo možné priznať žalobcovi uplatnené plnenie (zmluvné alebo ako nárok z bezdôvodného obohatenia), potom neobstojí tvrdenie o arbitrárnosti a nespravodlivosti napadnutého rozhodnutia, ak zmluvnými stranami dohodnutý postup pri vzniku nároku na zaplatenie ceny naviac práce dodržaný nebol. Ako vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu ČR, ale aj uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2016, nejedná sa o výnimočný a neštandardný stav, pokiaľ pri vzniku nároku na cenu za naviac práce nie sú splnené zmluvne dohodnuté podmienky a v takom prípade nastupuje zodpovednosť zhotoviteľa za vykonávanie činnosti na vlastnú zodpovednosť, riziko a nebezpečie (§ 537 ods. 1 ObZ). 79. Žalobca v odvolaní poukazoval na konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Odvolací súd poukazuje na to, že dobré mravy, napriek tomu, že sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi je súd povinný posudzovať konkrétne v individuálnej veci, avšak pri komplexnom zohľadnení okolností, pri ktorých došlo k úkonu, o ktorom sa tvrdí, že je v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o súhrn etických, všeobecne zachovávaných uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečené právnymi normami, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Zmluvná voľnosť a zásada priority výkladu platnosti právnych úkonov je na druhej strane limitovaná inštitútom dobrých mravov, ktoré plnia funkciu korektívu a v určitom zmysle sú obmedzujúcim faktorom pri zmluvnej voľnosti strán sporu. Súlad úkonu a jeho výkon s dobrými mravmi je vyjadrením požiadavky zachovania morálnych a etických zásad spoločnosti a rešpektovania slušnosti, poctivosti a morálky. 80. Vzhľadom na zásadu výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti na druhej strane platí, že nestačí akýkoľvek rozpor úkonu s dobrými mravmi, ale taký zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi a musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti aj vzhľadom na verejnú mienku neakceptovateľná (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I, C.H. Beck, 2019, strana 23-24). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/96 okrem iného vyplýva: „Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.“ 81. Vzťah medzi dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a poctivým obchodným stykom podľa § 265 ObZ je ten, že poctivý obchodný styk je pojmom užším, pričom pre obchodné záväzkové vzťahy je taktiež aplikovateľné pravidlo o rozpore úkonu s dobrými mravmi s následnou sankciou neplatnosti právneho úkonu. Každé porušenie pravidiel poctivého obchodného styku je zároveň porušením dobrých mravov, ale nie každý úkon v rozpore s dobrými mravmi je zároveň porušením zásad poctivého obchodného styku. Zásadu poctivého obchodného styku je možné definovať vo všeobecnosti ako konanie v súlade so statočným obchodným stykom nepoškodzujúcim druhú zmluvnú stranu. Dôsledkom výkonu práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku nie je neplatnosť právneho úkonu, ale odopretie súdnej ochrany takémuto výkonu práva. Na druhej strane, pokiaľ je samotný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom je jeho neplatnosť podľa § 39 OZ. Aby mohlo dôjsť k odmietnutiu súdnej ochrany z dôvodu výkonu práva pre rozpor s poctivým obchodným stykom, je nevyhnutná jeho existencia. Vo všeobecnosti judikatúra súdov dospela k záveru, že pod konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom sa považuje konanie, ktorého dôsledkom je zneužitie práva, šikanózny výkon práva, ktorého účelom nie je dosiahnutie zmyslu a účelu právnej normy, ale poškodenie druhej strany. 82. V prejednávanej veci kladie žalobca žalovanému za vinu konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, ktorým malo byť faktické konanie, a to objednanie naviac prác, ich prevzatie, vypracovanie Dodatku č. 1 a jeho následné nepodpísanie samotným žalovaným. Podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, okresný súd správne dospel k záveru o nenaplnení znakov konania v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.
83. Odvolací súd konštatuje, že zmluvné strany si dohodli akúkoľvek zmenu zmluvy len vo forme písomných dodatkov v zmysle čl. III. bod 3., v čl. V. bod 2. a v čl. XV. bod 2 Zmluvy. Ako už bolo uvedené vykonanie naviac prác a nárok na zaplatenie ich ceny bol viazaný na existenciu vopred uzavretého písomného dodatku, čo splnené nebolo. Ani zápisy v stavebnom denníku, ani faktické prevzatie týchto prác nie je splnením zmluvne dohodnutého predpokladu existencie písomného vopred uzavretého dodatku. Navyše návrh Dodatku bol vypracovaný v čase po vykonaní naviac prác, teda v rozpore s dohodnutými podmienkami, ako na to poukázal aj zriaďovateľ žalovaného. 84. Odvolací súd tým mienil poukázať na skutočnosť, že nesplnenie dohodnutých zmluvných podmienok, a to existencia písomného Dodatku o naviac prácach, ktorý uzavretý nebol a napriek tomu vykonanie naviac práce žalobcom, ktoré žalovaný prevzal, nie je možné v individuálnych okolnostiach prejednávanej veci posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovaného, ale ako nesplnenie dohodnutých zmluvných podmienok na vznik nároku na zaplatenie ceny naviac prác. Obidvom zmluvným stranám boli známe nimi odsúhlasené predpoklady na vznik nároku na zaplatenie ceny naviac prác a na objektívnom stave vopred nepodpísaného dodatku sa podieľali obidve zmluvná strany svojim (ne)konaním. Ako už bolo uvedené aj vypracovanie a odoslanie návrhu Dodatku č. 1 zo strany žalovaného, keď tento bol odoslaný až po vykonaní naviac prác (07.10.2021), kedy celé dielo vrátane naviac prác už boli prevzaté, je v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Argumentácia žalobcu, že žalovaný sám nepodpísal dodatok, ktorý navrhol, je preto potrebné posudzovať aj v týchto časových súvislostiach, keď žalobca poukazuje na nepodpísanie dodatku v čase, kedy dielo, vrátane naviac prác, malo už byť vykonané. 85. Podľa odvolacieho súdu zo strany okresného súdu nebola realizovaná formalistická aplikácia príslušnej zákonnej úpravy, keď okresný súd s prihliadnutím na všetky do úvahy pripadajúce možnosti posudzoval nárok žalobcu z titulu možného zmluvného plnenia (a to aj konkludentne vzniknutého právneho vzťahu), ako aj z titulu bezdôvodného obohatenia. Za situácie, ak zistené skutkové okolnosti neumožňujú ich subsumovanie pod žiadnu hypotézu právnej normy odôvodňujúcu priznanie dlžnej sumy, nie je možné hovoriť o alibistickom a formalistickom výklade právnej normy. Ani výklad príslušných zmluvných ustanovení Zmluvy použitý okresným súdom nie je formalistický a alibistický, ale je aplikovaním tých podmienok a predpokladov, ktoré boli odsúhlasené a dohodnuté zmluvnými stranami. 86. Je pomerne bežnou praxou v rámci zmlúv o dielo pri výkone naviac prác, že tieto sú vykonávané bez predchádzajúceho splnenia zmluvných podmienok, čím sa zhotoviteľ vystavuje riziku namietania nedodržania zmluvného postupu pri uplatňovaní nároku na cenu za naviac práce. Je na zhotoviteľovi, ako odborne spôsobilej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti, posúdiť podnikateľské riziko, či bude pokračovať vo výkone diela pri naviac prácach pri absencii dohodnutého písomného dodatku o naviac prácach. Žalobca si zvolil postup, že pokračovať v týchto prácach bude, čím sa vystavil riziku nesplnenia zmluvných podmienok, ktoré žalovaný v konaní namietal. Odvolací súd preto neprihliadol na výhrady žalobcu v odvolaní o arbitrárnom a formalistickom výklade právnej normy a zmluvných ustanovení, keď žalobca nenamietal nesprávnosť záverov okresného súdu o nepreukázaní predpokladov na zmluvné plnenie, ale ani na bezdôvodné obohatenie. 87. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému konaniu žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania a obsahu spisu, v súlade so záverom okresného súdu, nezistil také zámerné a úmyselné konanie žalovaného, ktorého účelom malo byť vedomé vyvolanie omylu na strane žalobcu za účelom privodiť mu majetkovú ujmu alebo poškodiť ho na jeho právach. Pokiaľ žalobca poukazoval na objednanie naviac prác odvolací súd opätovne poukazuje na dohodnutý mechanizmus a postup zmeny zmluvy o dielo, vrátane naviac prác a ich ceny, a to na základe písomného dodatku, ktorý za žalovaného mohla podpísať osoba oprávnená konať v jeho mene, t.j. štatutárny orgán. Zápisy v stavebnom denníku vykonané žalobcom bez podpisu štatutárneho orgánu žalovaného nezodpovedajú dohodnutému postupu pri zmene zmluvy o dielo vo forme písomného dodatku o naviac prácach. 88. Žalobca hlavne vytýkal, že žalovaný sám vypracoval dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, ktorý po podpise žalobcom žalovaný následne nepodpísal. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci odvolací v takomto konaní nezistil konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom vzhľadom k tomu, že dôvodom nepodpísania dodatku, ktorý žalovaný sám pripravil, bolo nesúhlasné stanovisko jeho zriaďovateľa, ktorý poukazoval práve na nesplnenie dohodnutých
zmluvných podmienok týkajúcich sa naviac prác. Podľa odvolacieho súdu nie je možné zriaďovateľovi vytýkať nesúhlasné stanovisko, pokiaľ poukazoval na nesplnenie dohodnutých zmluvných podmienok vo vzťahu k navrhovanému Dodatku č.1., pričom žalovaný na základe tohto stanoviska vytýkajúceho nedodržanie zmluvných podmienok následne ním vypracovaný dodatok nepodpísal. V takomto konaní odvolací súd nezistil konanie v rozpore s dobrými mravmi ani s poctivým obchodným stykom, keďže nepodpísanie dodatku bolo vyvolané nedodržaním odsúhlaseného postupu pri zmene Zmluvy o dielo týkajúcej sa naviac prác. 89. Odvolací súd ďalej konštatuje, že účastníkmi zmluvy o dielo boli obidve strany sporu t.j. žalobca aj žalovaný. Vykonanie naviac prác bez absencie písomného dodatku ako zmluvne dohodnutého spôsobu zmeny zmluvy o dielo nie je podľa odvolacieho súdu možné posúdiť ako konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom pri zohľadnení skutkového stavu v prejednávanej veci. Žalobca ako zhotoviteľ mal do úvahy pripadajúce možnosti domáhať sa splnenia zmluvne dohodnutých predpokladov na uzavretie písomného dodatku riešiaceho naviac práce, ako mu to umožňuje ustanovenie § 551, resp. § 552 ObZ, t.j. aj s prípadným následkom prerušenia vykonávania diela do času uzavretia dohody o naviac prácach, pričom žalobca tak nepostupoval a vystavil sa riziku nenaplnenia zmluvných predpokladov na zaplatenie ceny za naviac práce. 90. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd vo výroku I. žalobu zamietol, za správne. 91. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti II. a III. výroku, ktorými okresný súd priznal žalovanému ako strane úspešnej podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov ako prvostupňového, tak aj pôvodného odvolacieho konania. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, okresný súd rozhodol správne, keď zmysle § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v celom rozsahu, ako je uvedené vo výroku II. a III. napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje nadbytočnosť tretieho výroku, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postačuje jeden výrok o náhrade trov konania, ktorý postihuje do času vydania napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako trovy konania pred súdom prvej inštancie tak aj trovy predchádzajúceho odvolacieho konania. Uvedená nadbytočnosť výroku III. napadnutého rozhodnutia však nemá vplyv na jeho vecnú správnosť. 92. Na základe uvedeného preto odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP. 93. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 94. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).