Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 3To/100/2023 6822010193 22. 05. 2024 Mgr. Ivana Datlová ECLI:SK:KSBB:2024:6822010193.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX C. D. E., stíhaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca zo dňa 23. októbra 2023 sp. zn. RA-1T/64/2022 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-1T/64/2022 zo dňa 23. októbra 2023 v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku znovu prejednal a rozhodol.
vec
vracia
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. RA-1T/64/2022 zo dňa 23. októbra 2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že najneskôr do XX. XX. XXXX C. F., G. D. a inde prostredníctvom elektronickej služby - H. zriadenej k osobnému účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v E. E., I., XXX XX J., F. XX, H.: XX XXX XXX a patriaceho K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. XXX, G. D., bez jej súhlasu a vedomosti, s použitím osobných údajov K. B., v dobe, keď bola mimo územia E. D., I. F. M. C. D. D., v dobe, keď už boli rozvedení, bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a už nežili spolu v spoločnej domácnosti, podal z miesta bydliska v F. návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na podklade ktorého došlo dňa 08.06.2016 E. E., I., ako veriteľom k potvrdeniu uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej bol K. B., ako dlžníkovi poskytnutý splátkový úver č. XXXXXXXXXX vo výške 8 050,- Eur, ktorý zaviazal dlžníka splácať úver v mesačných splátkach vo výške 138,97 Eur v 20. deň v kalendárnom mesiaci od 20.07.2016, peniaze z úveru obvinený dňa 08.06.2016 v sume 5 000,- Eur a následne dňa 13.06.2016 v sume 3 000,- Eur na pobočke E., I. C. F. osobne vybral, čím takto vznikla K. B. povinnosť splatiť úver, ktorý bol do roku 2018 z časti aj obvineným splácaný, poslednou splátkou dňa 22.01.2021 v sume 134,27 Eur, čím však pre E. E., I. vznikla škoda vo výške 4 535,70 Eur, ktorá bola odstúpená pohľadávkou spoločnosti B. N. I. E. D., E. E. E. N. I. XXX/ X, XXX XX O. B., G. P. E. E. D. X, XXX XX J. vo výške 4 647,37 Eur s príslušenstvom. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovaný odsúdený podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri súčasnom uložení probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona. Ako
súčasť probačného dohľadu mu bola podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému – B. N. I. E. D., E., N. I. XXX/X, XXX XX O. B., H.: XXX XX XXX škodu vo výške 4 647,37 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie voči všetkým jeho výrokom priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2023, ktoré následne prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil podaním zo dňa 2.11.2023. Namietal, že jeho obhajoba, že úver poskytnutý na osobný účet K. B. vybavil s jej súhlasom a vedomím, nebola bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená. K predmetnému účtu mal dispozičné právo a vstupné údaje k vybaveniu úveru - heslo a prístupový kód mohol získať len od K. B., od ktorej získal aj podklady nevyhnutné na vybavenie úveru - potvrdenie o výške zárobku a občiansky preukaz. Takýmto spôsobom došlo na návrh K. B. k vzájomnému vyrovnaniu dlhov, ktoré neboli vyporiadané v rámci BSM. Dohodou o vyporiadaní BSM nebolo zrušené jeho dispozičné právo k predmetnému bankovému účtu, a teda mu prináležalo aj po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM. Súčinnosť K. B. pri vybavovaní úveru a jej súhlas s jeho vybavením potvrdzuje aj tá skutočnosť, že úver reálne splácali obidvaja, pričom obdobným spôsobom získali úver aj v minulosti. Tvrdenie K. B. o jej nevedomosti o poskytnutí spotrebného úveru na jej účet bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne Q. C. R. o tom, že prístupové kódy na vybavenie úveru, informácie o schválení úveru, vrátane všetkých obratov, boli zasielané na mobilnú aplikáciu K. B.. Obžalovaný namietal, že nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože k ich naplneniu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase vybavovania úveru konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť a zdôraznil, že takýto úmysel v jeho konaní absentuje, pretože jednak on a na základe vzájomnej dohody aj K. B. dlh riadne splácali až do momentu, keď sa K. B. rozhodla dlh ďalej nesplácať, a preto mal byť spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), e), f) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v zákonnej lehote podľa § 309 ods. 1 Tr. por. proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Následne po zistení, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania a ani k späťvzatiu podaného odvolania, v intenciách § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Mal na zreteli aj svoju povinnosť prihliadať aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne. Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov. Podľa § 222 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu. Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Jeho objektom je cudzí majetok (majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo mu nepatrí v celosti ), z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Na to, aby konanie páchateľa bolo trestné, je potrebné, aby páchateľ (konaním, opomenutím alebo konkludentne) uviedol poškodeného do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru alebo splácanie úveru, ktoré sa nezakladajú na pravde. Tým sa páchateľovi podarí od poškodeného vylákať úver alebo záruku na úver, pričom páchateľ takým konaním spôsobí inému minimálne malú škodu alebo získa pre seba malý prospech. Omyl je nezhoda predstavy človeka so skutočným stavom. Subjektom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba alebo právnická osoba. Trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom, ktorý je dokonaný spôsobením malej škody. Malou škodou je škoda prevyšujúca 266 Eur. Na naplnenie jeho subjektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase uzavierania zmluvy o úvere konal v úmysle takto získané finančné prostriedky buď vôbec nevrátiť alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote (priamy úmysel) alebo, aby konal aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť (nepriamy úmysel) a tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil, teda sa vyžaduje vedomostná aj
vôľová zložka psychického vzťahu k páchateľa k podstatným prvkom tohto trestného činu. Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať ku všetkým znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu. Na spôsobenie väčšej škody podľa § 222 ods. 1 písm. a) Trestného zákona konaním podľa § 222 ods. 1 stačí aj nedbanlivosť, teda absencia vôľovej zložky psychického vzťahu páchateľa k spôsobeniu väčšej škody. Väčšou škodou je škoda dosahujúca minimálne 2 666 Eur. Škoda, resp. získaný prospech musia byť vždy v príčinnej súvislosti s podvodným konaním páchateľa. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Pri prejednávaní posudzovanej veci sa prvostupňový súd citovanými ustanoveniami Trestného poriadku dôsledne neriadil. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil chyby v napadnutých výrokoch prvostupňového rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, o správnosti ktorých vznikli pochybnosti, na objasnenie ktorých treba vykonať ďalšie dôkazy a naviac sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho bolo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a predčasné, a preto nesprávne. V odôvodnení napadnutého rozsudku (na stranách 3–5) okresný súd opísal obsah dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne K. B., M. B., Q. R. ako aj obsah vykonaných listinných dôkazov a mal za to, že svedkyňu K. B. možno považovať za finančne a technicky neznalú osobu, ktorá podľa všetkého sama o úver nežiadala a jediná osoba, ktorá mala k dispozícii prístup do internet bankingu, bol práve obžalovaný. Celý proces schválenia úveru sa pritom odohral len elektronickou formou a mailovou komunikáciou bez potreby reálnej účasti svedkyne K. B.. Obžalovaný mal prístup aj k jej mailom, keďže sám vypovedal, že návrh úverovej zmluvy prišiel na jej mail, pričom nevedel, či si to ona všimla. K schváleniu úveru došlo v čase, keď bola svedkyňa K. B. v zahraničí a poskytnutý úver vybral v hotovosti obžalovaný dňa 08.06.2016 a 13.06.2016. Spočiatku úver aj platil obžalovaný a až následne, keď nemal peňažné prostriedky na splátky, platila od roku 2020 úver svedkyňa K. B.. Na základe jednoznačných a totožných výpovedí svedkýň K. B. a M. B., ktorým okresný súd uveril, keďže obidve vypovedali totožne a konštantne už v prípravnom konaní konštatoval, že K. B. o uzavretí úverovej zmluvy nevedela a ani o úver nikdy nežiadala. O existencii spotrebiteľského úveru na jej meno sa dozvedela až s odstupom dvoch rokov. Okrem toho sám obžalovaný priznal jeho dcére M. B., že vybavil úver v mene bývalej manželky s tým, že „to vyskúšal a pustilo ho to“. Hoci bol osobný účet, konkrétne označený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zriadený na meno K. B., táto uviedla, že všetky prihlasovacie údaje k účtu mal k dispozícii len obžalovaný, pretože nevedela pracovať s internet bankingom. Dcéra obžalovaného M. B. až v roku 2018 vytvorila pre svoju matku K. B. aplikáciu pre internetové bankovníctvo a až v tom momente sa svedkyňa K. B. dozvedela o mínusovom zostatku na jej účte. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval dostatočné a náležité zistenie skutkového stavu s tým, že konanie obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Zhrnul, že obžalovaný úmyselným konaním bez vedomia a súhlasu bývalej manželky K. B. vylákal od E. E. I. úver tým, že ju uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pretože úverovú zmluvu uzavrel zneužitím osobných a prístupových údajov jeho bývalej manželky do internet bankingu a týmto konaním spôsobil väčšiu škodu. Označil za nepodstatné, že obžalovaný spočiatku úver riadne splácal. Spáchanie úverového podvodu obžalovaným považoval za preukázané výpoveďami svedkýň K. a M. B. a potvrdeniami banky ako aj tým, že celý úver vybral v hotovosti práve obžalovaný.
Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie trestného činu úverového podvodu, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu, je nevyhnutným predpokladom naplnenie všetkých zákonných znakov jeho skutkovej podstaty, teda aj preukázanie úmyselného konania obžalovaného bez dôvodných pochybností, že už v čase uzatvárania úverovej zmluvy mal v úmysle takto získané finančné prostriedky buď nevrátiť vôbec alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote (priamy úmysel) alebo, že si bol aspoň vedomý toho, že ich v dohodnutej lehote nebude schopný vrátiť (nepriamy úmysel), teda, že svojím vedomým konaním uviedol v čase uzatvárania úverovej zmluvy poskytovateľa úveru do omylu ohľadom návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov, aby sa na jeho škodu obohatil minimálne v rozsahu 266,- Eur. Nemožno súhlasiť so záverom Okresného súdu, že pre naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu a konštatovanie úmyselného konania obžalovaného je irelevantné, že spočiatku úver riadne splácal. Naopak, pre uznanie viny obžalovaného je podstatné preukázanie jeho úmyslu existujúceho už v čase uzatvárania úverovej zmluvy takto získané finančné prostriedky nevrátiť vôbec alebo ich nevrátiť v lehote splatnosti. Tento záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa pritom musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Či v danej veci je dané zavinenie obžalovaného a v akej forme, je predmetom dokazovania tak ako ostatné okolnosti napĺňajúce znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Na zavinenie obžalovaného a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov, ktoré sú z tohto hľadiska významné, napr. v akej finančnej situácii bol v čase uzatvárania úverovej zmluvy, či mal stály zdroj príjmu a reálnu možnosť v dohodnutej dobe splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh zaplatiť a pod. Pokiaľ sa až po uzavretí úverovej zmluvy objavili prekážky, ktoré obžalovanému bránili splniť záväzok z úverovej zmluvy, ktoré nemohol v čase jej uzatvárania ani predvídať, alebo, ak sa až dodatočne vedome rozhodol poskytnuté finančné prostriedky nevrátiť, jeho konanie by nebolo možné považovať za trestný čin úverového podvodu pre absenciu preukázania časového znaku jeho skutkovej podstaty. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nezdôvodnil, na základe akých relevantných skutkových zistení dospel k záveru o úmysle obžalovaného nevrátiť poskytnuté finančné prostriedky na základe uzavretej úverovej zmluvy napriek tomu, že zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku má uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, a to vo vzťahu ku všetkým jednotlivým znakom skutkovej podstaty daného trestného činu, vrátane jeho subjektívnej stránky. Vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu, z ktorého uznal obžalovaného vinným, nevykonal ani žiadne relevantné dokazovanie, a preto nemožno jeho záver o vine obžalovaného z trestného činu úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona považovať za zákonný a správny. O vine obžalovaného rozhodol jednak predčasne, pretože nevykonal potrebné dokazovanie na preukázanie subjektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu bez dôvodných pochybností a jeho záver o jej naplnení bol nepreskúmateľný, pretože bol len v rovine tvrdenia. Pre nesprávnosť výroku o vine obžalovaného boli z dôvodu predčasnosti nesprávne aj ďalšie výroky prvostupňového rozsudku, ktoré mali vo výroku o vine podklad. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. V nadväznosti na uvedené dôvody Krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), § 322 ods. 1 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal v rozsahu, ako je uvedené vyššie a v prípade, že to bude považovať za potrebné, doplní dokazovanie aj vo vzťahu k naplneniu objektívnej stránky daného trestného činu s ohľadom na obsah odvolacích námietok obžalovaného. Podľa výsledkov doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodne o prípadnej vine obžalovaného, treste a náhrade škody, ak po doplnenom dokazovaní dospeje k záveru, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu alebo, ak po doplnenom dokazovaní nebude ich naplnenie konaním obžalovaného považovať bez dôvodných pochybností za preukázané v celom rozsahu, zváži možnosť oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu jednomyseľne (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.