Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 3To/39/2024 6723010352 20. 11. 2024 Mgr. Ivana Datlová ECLI:SK:KSBB:2024:6723010352.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. novembra 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v Banskej Bystrici, stíhaného pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/68/2023-392 zo dňa 21. februára 2024, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 3 Trestného poriadku za použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 68/2023 zo dňa 21. 02. 2024 v celom rozsahu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B. C. D. E. F. G. H. I. J. F., nar. XX. XX. XXXX v K. K., trvale bytom K. uznáva
za
v i n n é h o , že
dňa 11.09.2020 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už právoplatne odsúdenou L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. J. XXX/X, O. sa spoločne dostavili na predajňu P. Q. N. Q. R., G. S. H. XX, R., pričom A. B. si predtým zaobstaral doposiaľ nezisteným spôsobom občiansky preukaz osoby T. U., nar. XX.XX.XXXX a A. B. s takto obstaraným občianskym preukazom vystupujúc ako osoba s menom T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. U. XXX, V. K. K., číslo OP P. XXX XXX bez jeho vedomia a súhlasu uzatvoril v postavení dlžníka s veriteľom P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, G. základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1 000,- €, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 32,30 €, pričom pri uzatváraní vyššie uvedenej zmluvy uviedol bankový účet IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na L. M., na ktorý bol realizovaný po uzatvorení vyššie uvedenej zmluvy prevod vo výške 400,- € dňa 14.09.2020 a prevod vo výške 600,- € dňa 14.09.2020, v dôsledku čoho následne L. M. dňa 14.09.2022 previedla z uvedenej sumy 1 000,- € na bankový účet jej uvedený A. B. čiastku vo výške 500,- € a zvyšnú čiastku si ponechala pre vlastnú potrebu, pričom A. B. zmluvu uzatvoril s vedomím, že podmienky z nej vyplývajúce plniť nebude a čiastku vo výške 500,- € použil na doposiaľ nestotožnený účel, pričom zo zmluvy neuhradil ani jednu splátku, čím týmto konaním uviedol spol. P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a čím spôsobil A. B. spoločne s L. M. spol. P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX škodu vo výške 1 000,- €, teda spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu, čím
spáchal
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024. Za
to
sa
odsudzuje
Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, a s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6T/32/2019 zo dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 4To/27/2021 zo dňa 08.04.2021, právoplatný dňa 08.04.2021, ktorým súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdenou L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. J. XXX/X, O. nahradiť poškodenému P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1 000,00 Eur. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/68/2023-392 zo dňa 21. februára 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1) Trestného zákona (ďalej aj „Tr. zák.“) spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 11.09.2020 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. J. XXX/X, O. sa spoločne dostavili na predajňu P. Q. N. Q. R., G. S. H. XX, R., X. A. B. si predtým zaobstaral doposiaľ nezisteným spôsobom občiansky preukaz osoby T. U., nar. XX.XX.XXXX a A. B. s takto obstaraným občianskym preukazom vystupujúc ako osoba s menom T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. U. XXX, V. K. K., číslo V. P. XXX XXX bez jeho vedomia a súhlasu uzatvoril v postavení dlžníka s veriteľom P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, G. základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1 000,- €, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 32,30 €, pričom pri uzatváraní vyššie uvedenej zmluvy uviedol bankový účet IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na L. M., na ktorý bol realizovaný po uzatvorení vyššie uvedenej zmluvy prevod vo výške 400,- € dňa 14.09.2020 a prevod vo výške 600,- € dňa 14.09.2020, v dôsledku čoho následne L. M. dňa 14.09.2022 previedla z uvedenej sumy 1 000,- € na bankový účet jej uvedený A. B. čiastku vo výške 500,- € a zvyšnú čiastku si ponechala pre vlastnú potrebu, pričom A. B. zmluvu uzatvoril s vedomím, že podmienky z nej vyplývajúce plniť nebude a čiastku vo výške 500,- € použil na doposiaľ nestotožnený účel, pričom zo zmluvy neuhradil ani jednu splátku, čím týmto konaním uviedol S.. P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX Y. V. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a čím spôsobil A. B. spoločne s L. M. spol. P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX Z. vo výške 1 000,- €. Za uvedený trestný čin bol obžalovanému podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím s § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. vo výroku o treste zrušený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/32/2019 zo dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/27/2021 zo dňa 08.04.2021, právoplatný dňa 08.04.2021, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ostatné jeho časti zostali nedotknuté.
Podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému – spol. P. Q. S., F.. spoločne a nerozdielne s L. M. škodu vo výške 1 000.- Eur. Na základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynuli skutočnosti týkajúce sa žiadosti obžalovaného o úver, jeho poskytnutia a transakcií súvisiacich s rozdelením takto získaných finančných prostriedkov, považoval okresný súd za preukázané, že obžalovaný spoločným konaním (s už právoplatne odsúdenou L. M. – rozsudok OS Zvolen, sp. zn. 6T/65/2023-296 zo 14.07.2023) vylákal od poškodeného – spol. P. Q. S., F.. úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a to tak, že sa predložením občianskeho preukazu, ktorý mu nepatril, vydával za inú osobu, pričom z charakteru skutku bolo zrejmé, že konal v úmysle poskytnuté finančné prostriedky nevrátiť, a preto jeho konanie, aj s ohľadom na výšku spôsobenej škody, právne kvalifikoval ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal v mene obžalovaného priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie jeho obhajca, a to voči všetkým jeho výrokom ako aj voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a ktoré odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2024. Napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za nezákonný, porušujúci právo obžalovaného na obhajobu. Namietal, že hlavné pojednávanie, na ktorom bol dňa 21.02.2024 vyhlásený rozsudok, sa konalo bez osobnej účasti obžalovaného napriek tomu, že v tom čase bol umiestnený v X. G. L. J., J. L. súdom nariadenú psychiatrickú liečbu ústavnou formou. Žiadosť, resp. súhlas obžalovaného na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti označil za nedostatočný a zmätočný z dôvodu, že počas prebiehajúcej psychiatrickej liečby ani nemôže psychiatrický pacient taký súhlas dať, pretože si neuvedomuje jeho následky. Obžalovaný nebol zákonne poučený o následkoch konania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, čím mu bolo znemožnené urobiť na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o jeho vine, resp. nepoprieť spáchanie skutku, ktorý mu bol v zmysle obžaloby kladený za vinu, príp. využiť ďalšie prostriedky procesnej obrany. Tým bolo obžalovanému upreté právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Hlavné pojednávanie nebolo vedené kontradiktórne, a preto je rozsudok a aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zmätočné a nezákonné. Ďalej uviedol, že obžalovaný v čase spáchaniu skutku, pre ktorý bol odsúdený, trpel schizofrénnou psychotickou poruchou – paranoidnou schizofréniou, a to minimálne od roku 2013, čo bolo preukázané opakovanými znaleckými posudkami (ktoré boli súdu v priebehu konania predložené) a z ich záverov vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v dôsledku duševnej choroby vymiznuté. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k jeho späťvzatiu v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku. Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré za splnenia procesných predpokladov vykonal v neprítomnosti obžalovaného. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že pokiaľ ide o uznanie viny, považuje napadnutý rozsudok za zákonný. Vzhľadom na účinnosť novely Trestného zákona od 06.08.2024 navrhol, aby ho odvolací súd zrušil len z dôvodu zmeny právnej úpravy a na rovnakom skutkovom základe rozhodol o vine obžalovaného sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej aktuálnej trestnej sadzby. Odvolaciu argumentáciu obžalovaného považoval za účelovú, pretože okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s otázkou psychického stavu obžalovaného. Obhajca obžalovaného zotrval na obsahu podaného odvolania a navrhol mu vyhovieť s tým, aby v novom konaní okresného súdu bola vypočutá ošetrujúca lekárka obžalovaného U. A.. Poukázal na to, že dňa 28.11.2024 bude na Okresnom súde v Banskej Bystrici rozhodované o návrhu matky obžalovaného na pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, hoci z iných dôvodov, než ktorými argumentoval. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, v dôsledku čoho došlo k chybám v napadnutých výrokoch rozsudku a uložený trest bol neprimeraný. Pri rozhodovaní totiž musel v zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona zobrať do úvahy zmenu právnej úpravy v prospech obžalovaného, ku ktorej došlo po vyhlásení prvostupňového rozsudku, s účinnosťou od 06.08.2024, a to vo vzťahu k trestu, ktorý okresný súd ukladal v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona v znení pred jeho zmenou, teda trest obžalovanému ukladal po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V zmysle rozhodovacej praxe súdov sa musí čin obžalovaného podradiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem všeobecnej aj osobitnej časti Trestného zákona, vrátane blanketných ustanovení, účinných v dobe spáchania činu a posudzovania činu, pretože právna úprava, resp. jej použitie sa posudzuje ako celok. V preskúmavanej trestnej veci bola neskoršia právna úprava pre obžalovaného priaznivejšia, preto ju bolo potrebné aplikovať nielen vo vzťahu k výroku o treste, ale aj vo vzťahu k výroku o vine. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené, a to na podklade skutkového stavu veci, ktorý bol v napadnutom rozsudku zistený správne. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné, logické a presvedčivé. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel (str. 3-4), ktoré skutočnosti vzal za dokázané (str. 4-5) a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali (str. 3,5), teda sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku z hľadiska uznania viny obžalovaného (str. 3-5), s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, hoci z formálno-právneho hľadiska z vyššie uvedených dôvodov zrušil aj výrok napadnutého rozsudku o vine obžalovaného a sám ho uznal za vinného z rovnakého trestného činu a na rovnakom skutkovom základe. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa psychického stavu obžalovaného a s tým spojenej absencie jeho schopnosti v čase skutku, z ktorého bol prvostupňovým súdom uznaný za vinného, rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a toto ovládať, možnosti a relevancie udeleného súhlasu na vedenia hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti pre prebiehajúcu psychiatrickú liečbu a dôsledky jeho duševnej poruchy, absenciu vedenia hlavného pojednávania kontradiktórnym spôsobom a porušenia práva obžalovaného na obhajobu a spravodlivý súdny proces, odvolací súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu vo vzťahu k vine obžalovaného ani ich právnu kvalifikáciu. Išlo o námietky, ktoré obžalovaný, resp. jeho obhajca v zásade prezentoval už pred prvostupňovým súdom a s ktorými sa okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vysporiadal. Jeho úvahy pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj s ohľadom na uvedené obhajobné námietky, mali oporu v obsahu vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne a netrpeli žiadnou logickou chybou. Preto odvolací súd len na zdôraznenie správnosti skutkových záverov okresného súdu poukazuje na obsah znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria číslo 75/2023 zo dňa 30. 04. 2023, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou Q. Y. R. S. S. U. T. A. F. U. U. J. (č.l. 106-134). Z jeho záverov po komplexnom psychiatrickom vyšetrení obžalovaného a napriek početným, skôr vypracovaným psychiatrickým a psychologickým znaleckým posudkom, na
ktoré vo svojom znaleckom posudku poukázali vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je abnormne, disharmonicky štruktúrovaná v zmysle zmiešanej poruchy osobnosti, s disociálnymi a histriónskymi rysmi, bez známok depravácie s tým, že v minulosti popísané paranoidné obsahy sú jeho simplexnými histriónskymi maniermi a laickými predstavami o schizofrénnych obsahoch, ktoré sú typické pre simplexné histriónske osobnosti. Z hľadiska osobnostného vývoja obžalovaného a jeho interakcií s okolím bol podľa znalcov v jeho životnej línii vylúčený zlom, ktorý je typický pre schizofrénne ochorenie, pretože sa od útleho detstva v kolektíve prejavoval exkluzívne, s agresívnymi reakciami na odmietanie rovesníkmi, s prehnane afektívnymi reakciami s teatrálnymi suicidálnymi tendenciami a disociálnymi prejavmi. V dôsledku uvedeného, na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a vlastného znaleckého vyšetrenia obžalovaného znalci odmietli pôvodne stanovenú diagnózu – akútna prechodná psychotická porucha s príznakmi schizofrénie, neskôr paranoidná schizofrénia, pretože pre tento typ poruchy absentovali základné diagnostické kritériá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Psychický stav obžalovaného zodpovedá zmiešanej poruche osobnosti s prevažujúcimi histriónskymi a disociálnymi rysmi a so syndrómom závislosti od alkoholu, bez akýchkoľvek zmien osobnosti v zmysle postschizofrénneho defektu, bez znakov depravácie, zvýraznená je psychopatia s manipulatívnymi a účelovými tendenciami. Z psychiatrického hľadiska vo vzťahu k skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný, nič nenasvedčuje abnormnému/patologickému motívu jeho konania, ktoré bolo úplne v najmenších bodoch cieľavedomé, zreteľné a logické za účelom dosiahnutia zisku, bez zistenia psychotickej kvality jeho myslenia, či konania, ktoré je naopak racionálne a zrozumiteľné. Uzavreli, že obžalovaný v minulosti netrpel a ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle slova, t.j. psychózou. V čase skutku boli rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti obžalovaného plne zachované. Plne chápe účel trestného konania. (č.l. 129-132). Z uvedeného vyplýva, že psychický stav obžalovaného v čase skutku nevylučoval jeho trestnoprávnu zodpovednosť a zistená zmiešaná porucha jeho osobnosti nemala vplyv na vznik procesnoprávnych dôsledkov jeho súhlasu/žiadosti na vedenie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, ktorý je súčasťou spisu (č.l. 372) a ktorý v súlade s § 252 ods. 3 Tr. por. (v znení účinnom v čase vykonania úkonu) oprávňoval prvostupňový súd na vykonanie hlavného pojednávania dňa 21. 02.2024 v neprítomnosti obžalovaného, keďže výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, pričom obžaloba mu bola riadne doručená dňa 16.06.2023, na hlavné pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, predvolanie prevzal dňa 17.11.2023, bol poučený o možnosti konania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, pred orgánom činným v trestnom konaní mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý bol predmetom obžaloby dňa 19.01.2023 aj v prítomnosti jeho obhajcu, osobne podal odpor voči vydanému trestnému rozkazu a bol upovedomený o možnosti preštudovať spis a navrhnúť doplnenie vyšetrovania (č.l. 279), ktorého úkonu sa dňa 16.05.2023 zúčastnil jeho obhajca a vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a dosiahnuť účel trestného konania aj v jeho neprítomnosti. Poučiť obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. má predseda senátu povinnosť po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní (§ 257 ods. 1 Tr. por.), a nie v predvolaní na hlavné pojednávanie. Preto okresný súd nijako nepochybil, keď obžalovanému, ktorý sa hlavného pojednávania napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil a výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, uvedené poučenia neposkytol. Neúčasťou na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný sám ukrátil o jeho práva v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., či o práva súvisiace s vykonávaným dokazovaním (kladenie otázok, vyjadrenie k vykonávaným dôkazom, návrhy na doplnenie dokazovania...), pričom nemožno opomenúť, že tieto mohol v jeho mene uplatňovať ním zvolený obhajca, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prítomný. Pre nedostatok opory v zistenom skutkovom stave veci, resp. platnej právnej úprave nebola na základe uplatnenej odvolacej argumentácie dôvodná námietka o vylúčení trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného a o porušení jeho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu, ktoré je jeho súčasťou. Odvolací súd preto uzavrel, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu, nielenže vyvrátil obhajobu obžalovaného o neexistencii jeho trestnej zodpovednosti, ale zároveň spoľahlivo preukázal, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený, tento bol správne právne kvalifikovaný a obžalovaný je zaň trestne zodpovedný. Z uvedených dôvodov výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo spoľahlivo preukázané,
že obžalovaný požiadal poškodeného o úver vydávajúc sa predložením cudzieho občianskeho preukazu za inú osobu, pričom od počiatku nemal v úmysle ho vrátiť a ani ho nevrátil, ale poskytnuté finančné prostriedky si rozdelil s už právoplatne odsúdenou L. M. a svoju časť v celosti spotreboval. Tým nepochybne naplnil skutkovú podstatu prečinu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, pretože od poškodeného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, keď sa vydával za inú osobu a nezaplatením úveru podľa dohodnutých zmluvných podmienok spôsobil poškodenému škodu vo výške 1 000,- eur, teda v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 škodu malú. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru odvolacieho súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, preto okresný súd správne dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná a s týmto záverom sa odvolací súd stotožnil. O uloženom treste odňatia slobody rozhodol odvolací súd odlišne od súdu prvého stupňa, pretože vychádzal z právnej úpravy účinnej od 06.08.2024, ktorá bola pre obžalovaného priaznivejšia. V rámci sudcovskej individualizácie trestu prihliadal na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, 36, 37, 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy tak, aby druh a výmera trestu zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, aby bol uložený trest primeraný a aby ním bol naplnený jeho účel, ktorým je individuálna a generálna prevencia. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) a dve priťažujúce okolnosti - že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.) a že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.), keď mu v súlade s § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladal súhrnný trest, pretože obžalovaného v tomto konaní odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr (11.09.2020) ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (16.12.2020) za iné jeho trestné činy (pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák.), zo spáchania ktorých bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6T/32/2019 zo dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/27/2021 zo dňa 08.04.2021, právoplatný dňa 08.04.2021a ktorým súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súhrnný trest mu ukladal podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Takým trestným činom bol trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s trestnou sadzbou od 6 mesiacov až 3 roky, keď pri trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba 0 až 2 roky a pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019 (v čase spáchania skutku) trestná sadzba 0 až 2 roky. Trest odňatia slobody mu uložil v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, a to ako trest nepodmienečný, pretože aj v pôvodnom konaní mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia. Prihliadal na početnosť a charakter trestných činov, za ktoré ho odsudzoval, keď išlo o opakovanú trestnú činnosť proti majetku, prevahu priťažujúcich okolností, 6 evidovaných priestupkov, ktorými sa dopustil rôzneho protiprávneho konania a tiež 8 záznamov v registri trestov, z ktorých vyplýva, že mu doposiaľ boli ukladané miernejšie formy trestu, ktoré na neho zjavne nemali potrebný výchovný vplyv a neodradili ho od pokračovania v páchaní trestnej činnosti, hoci až v 4 prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. Do úvahy tiež zobral závery znaleckého posudku, z ktorých je zrejmé, že v predmetnej veci bolo jeho konanie, napriek ním prezentovanému duševnému ochoreniu zbavujúceho ho trestnej zodpovednosti, premyslené a cielené na neoprávnené získanie finančných prostriedkov. Takto uložený trest je primeraný a zohľadňuje všetky zákonom stanovené pravidlá pre ukladanie trestov a zodpovedá aj požiadavke individuálnej a generálnej prevencie. Zároveň krajský súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6T/32/2019 zo dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 4To/27/2021 zo dňa 08.04.2021, právoplatný dňa 08.04.2021, ktorým súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred skutkom vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, v súlade s § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pretože krajský súd obžalovaného odsudzoval pre trestný čin, ktorým spôsobil škodu, ktorú si poškodený v rámci trestného konania riadne a včas uplatnil a ktorej dôvodnosť a výšku obžalovaný nerozporoval, pričom bola vykonaným dokazovaním nepochybne preukázaná, v súlade s § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal na jej úhradu poškodenému, a to spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdenou spolupáchateľkou L. M.. Krajský súd nevyhovel návrhu na doplnenia dokazovania, pretože navrhovaný dôkaz bol nadbytočný. Duševný stav obžalovaného bol podrobne a presvedčivo zhodnotený v znaleckom posudku číslo 75/2023 zo dňa 30. 04. 2023 a tvrdené začaté konanie o pozbavenie obžalovaného spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, nebolo právoplatne skončené. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku; ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.