Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 41Cob/79/2024 5823200720 02. 05. 2024 JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.3
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX H., o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/132/2023-117 zo dňa 22. marca 2024 rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/132/2023-117 zo dňa 22. marca 2024, p o t v r d z u j e. odôvodnenie: 1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina dňa 08.03.2024 zamietol. Výrokom II. rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.03.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd uložil povinnosť zdržať sa zaťažovania a scudzovania hnuteľného majetku: lešenie podľa fotodokumentácie v Znaleckom posudku číslo ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023, obchodného podielu v obchodnej spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o., IČO: 56 013 035, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča, obchodného podielu v obchodnej spoločnosti KPSP s. r. o., IČO: 51 715 256, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča a jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku, a to až do právoplatného skončenia konania o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody vedeného Okresným súdom Žilina pod č.k. 18Cb/132/2023. 3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 14.04.2023 podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, pričom v žalobe žiadal súd aj o prerušenie konania, a to až do skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Dolný Kubín. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 46.636,36 Eur a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 275.760,-Eur. Žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia značne vysokej sumy, ktorou pravdepodobne žalovaný ani nedisponuje, na základe čoho má žalobca dôvodné obavy, že v prípade úspechu v súdnom spore a priznaní pohľadávky súdom nebude táto pohľadávka vymožiteľná, čím by súdne konanie v uvedenej právnej veci úplne stratilo zmysel a bolo by pre žalobcu nehospodárne a neúčelné. Ďalej žalobca uviedol, že podľa dostupných informácií žalovaný disponuje dvomi obchodnými podielmi, a to v spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. a KPSP s.r.o.. Ako je zrejmé z výpisu zo stránky finstat.sk., spoločnosť žalovaného KPSP s.r.o. zvýšila stratu v roku 2023 z pôvodných 1.356,-Eur na 31.109,-Eur. Spoločnosť GOLDEPOKER s.r.o. bola založená 18. januára 2024. Žalobca sa na základe uvedeného domnieva, že žalovaný sa špekulatívnymi prevodmi snaží
zbavovať majetku za účelom zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Za ďalšiu dôležitú skutočnosť žalobca považoval, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídla uvedených obchodných spoločností. Nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. H. vlastní pravdepodobne manželka žalovaného, pani I. G., nar. XX. XXXX XXXX, na základe čoho je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný účelovo uvádza sídlo obchodných spoločností v nehnuteľnostiach, ktoré vlastní jeho blízka osoba, nakoľko v prípade exekúcie by tieto nehnuteľnosti nemohli byť postihnuté exekútorským záložným právom. Žalobca zároveň poukázal na Znalecký posudok č. ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023, v ktorom znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú zhodné lešenie ako fotografia v trestnom konaní, ktorá zachytáva žalobcovo lešenie umiestnené na dvore u žalovaného podľa komparatívneho zobrazenia a spoločných znakov na fotodokumentácii. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že nežiada od žalovaného vydanie preukázateľne zadržiavaného lešenia u žalovaného, avšak žiada náhradu škodu v hodnote lešenia a vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie lešenia v zmysle žaloby, na základe čoho sa javí ako účelné, aby súd zakázal žalovanému nakladať s predmetným lešením až do právoplatného skončenia súdneho konania v uvedenej právnej veci. 4. Súd konštatoval, že sa oboznámil so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom a súčasne vecnú legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Súd konštatoval, že nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, tzv., že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 5. Súd konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP, ako aj označenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáha. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z predložených listinných dôkazov, však súd nepovažoval za osvedčené naplnenie predpokladu potreby neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavy, že exekúcia bude ohrozená, ktorú žalobca neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov súd uviedol, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. 6. Súd ďalej uviedol, že z odôvodnenia žaloby vo veci samej, ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov vyplývajú skutkové tvrdenia o spore medzi stranami týkajúcom sa nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej odcudzením lešenia žalobcu, ako aj jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil výškou sumy, ktorej zaplatenia sa domáha v konaní vo veci samej a na ňu nadväzujúcou skutočnosťou, že žalovaný pravdepodobne nedisponuje s majetkom v hodnote sumy, ktorej sa žalobca v konaní domáha. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca neodkladným opatrením domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa zaťažovania a scudzovania lešenia podľa fotodokumentácie v Znaleckom posudku č. ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023, obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o., obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti KPSP s.r.o., ako aj jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku. 7. Súd konštatoval, že žalobca dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v značnej miere opiera o domnienky, pričom vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že samotná výška žalobou uplatneného nároku nie je dostačujúcim predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobca v tomto smere podľa názoru súdu prvej inštancie formuloval len
všeobecnými tvrdeniami, a to bez konkrétneho vymedzenia jeho potreby v danej veci. Za všeobecné tvrdenia súd považoval vyjadrenie žalobcu o tom, že neodkladným opatrením sa zabezpečí eliminácia ohrozenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, ako aj to, že nebudú poškodené alebo ohrozené práva žalobcu. Žalobca v tomto smere nielenže neosvedčil obavu z ohrozenia a porušenia jeho práv v takej miere, akú je možné od neho objektívne požadovať, ale neosvedčil ani existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné zistiť akúkoľvek potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Tieto skutočnosti podľa názoru okresného súdu nie je možno dovodiť ani z obsahu skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe. Súd zdôraznil, že o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu nemožno hovoriť bez ďalšieho len preto, že sa na základe osvedčených skutočností javí ako pravdepodobné, že žalovaný nemá, resp. v budúcnosti nebude disponovať majetkom v rozsahu žalovanej pohľadávky. Podľa názoru okresného súdu skutkové okolnosti v danej veci ani netvoria spôsobilý predpoklad pre záver o nevyhnutnosti okamžitej súdnej ingerencie do pomerov strán sporu v podobe neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, teda o potrebe neodkladnosti navrhovaného zásahu do pomerov strán. Súd považoval za podstatné uviesť, že pri neodkladnom opatrení sa nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád, pričom súd nevykonáva ani dokazovanie. Žalobcom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom rozsahu. Zároveň súd uviedol, že nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve žalobca je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť. 8. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že sa domnieva, že sa žalovaný špekulatívnymi prevodmi snaží zbavovať svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, ktorú skutočnosť žalobca vyvodzuje zo zvýšenia straty obchodnej spoločnosti žalovaného – KSPS s.r.o. v roku 2023, súd poukázal na skutočnosť, že uvedené tvrdenie zrejme súvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti žalovaného, ktorá sama o sebe predstavuje samostatný podnikateľský subjekt – právnickú osobu, ktorá znáša podnikateľské riziko spočívajúce v dosiahnutí straty pri podnikateľskej činnosti, ktoré je s touto činnosťou vždy spojené, pričom toto riziko nie je možné v konaní prenášať na žalovaného. Súd tiež uviedol, že pri podnikateľských subjektoch z hľadiska posudzovania ich platobnej schopnosti nie je možné obmedziť sa len na zistenie, či majú disponibilné peňažné prostriedky, ale je nutné vziať do úvahy celkové majetkové pomery z hľadiska dlhodobého časového obdobia a nielen prechodnú, dočasnú situáciu v hospodárení, pričom žalobca v tomto smere opätovne uvedené skutočnosti neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že z priloženého výpisu z webovej stránky finstat.sk. k spoločnosti KPSP s.r.o. vyplýva, že menovaná spoločnosť v roku 2023 vykazovala celkové výnosy vo výške 22.855,-Eur, disponuje dlhodobým hmotným majetkom v súčte 48.302,-Eur, pričom jej aktíva predstavujú sumu 80.150,-Eur. 9. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídlo svojich obchodných spoločností súd konštatoval irelevantnosť danej skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy pri zápise sídla spoločnosti do obchodného registra je potrebné preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorej adresa sa má ako sídlo zapísať do obchodného registra. Alternatívne postačuje preukázať iba písomný súhlas vlastníka so zápisom nehnuteľnosti ako sídla (§2 ods. 3 Obchodného zákonníka). Udelenie súhlasu vlastníka pritom samo o sebe nezakladá žiadne právo na užívanie nehnuteľnosti, kedy sídlo firmy má predovšetkým evidenčný charakter. 10. Pokiaľ sa žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva na znalecký posudok, súd konštatoval, že tento posudok k návrhu žalobca nepripojil, a teda možno konštatovať, že v návrhu absentujú listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva, a ktoré mal pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Súd uviedol, že listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Hoci uvedená vada návrhu nepredstavuje prekážku pre ktorú by nebolo možné v konaní ďalej pokračovať, pri aplikácii striktnej zodpovednosti žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh, ide o možný dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Ďalej súd uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a teda existencia bezprostredných a konkrétnych krokov a úkonov zo strany žalovaného, prípadne tretej osoby, smerujúce k obmedzeniu práva žalobcu.
Súd tvrdí, že nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd tvrdí, že žalobca splnenie uvedeného predpokladu ako navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom nepreukázal, ani neosvedčil. Z dôvodu absencie osvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol súd o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. 12. Súd považoval za potrebné tiež zdôrazniť, že okrem obavy výkonu súdneho rozhodnutia alebo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť subjektívne právo žalobcu, musí žalobca súčasne tvrdiť a osvedčiť, že účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd konštatoval, že právna úprava CSP je založená na prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, keď neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd mal zato, že vo vzťahu k možnosti dosiahnuť žalobcom sledovanú ochranu práv zabezpečovacím opatrením, žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, a to napriek tomu, že v návrhu požadované neodkladné opatrenie sa viaže k hnuteľnému, ako aj nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného a medzi dôkazmi označenými a pripojenými k návrhu sú výpisy obchodných spoločností, v ktorých jediným spoločníkom je žalovaný. Vzhľadom na to, že jedným z procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ku ktorému v návrhu žalobcu absentujú akékoľvek tvrdenia, preto súd aj z toho dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 13. Vzhľadom na uvedený záver súd nevzhliadol priestor zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcich v požiadavke, podľa ktorej by sa nariadeným neodkladným opatrením nemalo neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov strán konania a aby nariadeným neodkladným opatrením nebol vytvorený nenávratný stav. 14. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatoval, že o ňom bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. 15. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu zo dňa 08.03.2024. 16. Žalobca v odvolaní poukázal na čl. 2 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 CSP a je toho názoru, že v demokratickom a právnom štáte má každý právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Žalobca má za to, že súd mal vydať uznesenie v zmysle jeho návrhu, nakoľko ho žalobca považuje za dôvodný a žiadúci. Podľa jeho názoru je právny názor súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom uznesení neudržateľný, nakoľko nemožno legitímne očakávať, že nariadiť neodkladné opatrenie možno iba v tom prípade, keď protistrana vykonáva reálne úkony ukracujúce pohľadávku veriteľa, ohrozujúce exekúciu a podobne. Akceptovaním uvedeného právneho názoru by bola právna úprava neodkladného opatrenia úplne obsolentná. 17. Žalobca uviedol, že v prílohe odvolania predkladá Znalecký posudok číslo ČVS: PPZ-KEU-SLEXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023. 18. Podľa názoru žalobcu samotná výška žalovanej sumy poskytuje dostatočný podklad na vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Tiež z predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že predmetné lešenie je v dispozičnej sfére žalovaného a existuje reálna obava, že z dôvodu vedenia súdneho a trestného konania sa žalovaný začne zbavovať majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, prípadne zmarenia vykonania dokazovania v predmetnej právnej veci. 19. Žalobca tvrdí, že nie je zrejmé, aké iné konanie žalovaného by preukazovalo súdu dostatočný dôvod na vydanie uznesenia, ktorým bude nariadené neodkladné opatrenie v predmetnej právnej veci. Žalobca tvrdí, že potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu bola preukázaná. Nariadením neodkladného opatrenia poskytne súd aspoň čiastočnú, ale včasnú ochranu žalobcovi do skončenia súdneho sporu v uvedenej právnej veci. Nariadenie neodkladného opatrenia až po predaji lešenia
a obchodných podielov žalovaného v obchodných spoločnostiach považuje žalobca už za oneskorené, nakoľko by sa reálne zbavil jediného majetku, ktorý mohol byť zaistený skôr vydaným neodkladným opatrením. Zároveň podľa žalobcu by nedošlo k nedôvodnému zásahu do práv žalovaného. 20. Žalobca dodal, že nežiadal súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že výrokom č. IV. požadoval o nariadenie zákazu pre žalovaného zaťažovať a scudzovať jeho hnuteľný majetok až do právoplatného skončenia veci. Uvedené nie je možné dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia súdu, iba vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. 21. Žalobca naďalej zastáva názor, že existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, považuje za preukázanú. Žalobca je toho názoru, že právna úprava a činnosť súdov ako taká by mala poskytovať subjektom reálnu ochranu ich práv a nie iba formálne odmietať, či vyhovovať návrhom strán sporu bez skúmania ďalších dôležitých skutočností. Jednou z dôležitých skutočností v prejednávanej právnej veci sú práve tvrdenia žalobcu ohľadom nehnuteľností, v ktorých má žalovaný evidovaný trvalý pobyt a v sídle jeho obchodných spoločností. Podľa názoru súdu argumenty žalobcu o účelovosti tejto registrácie (k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní pravdepodobne manželka žalovaného) nie sú postačujúce a poskytujú určitú úvahu, nie reálnu obavu o vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. 22. Žalobca tiež tvrdí, že je všeobecne známe, že v prípade vzniku súdnych sporov o zaplatenie vysokých súm sa žalované strany účelovo zbavia všetkého svojho majetku a pohľadávka sa tým pádom stane absolútne nevymáhateľnou. Nariadením neodkladného opatrenia sa poskytne aspoň základná ochrana pre prípadné priznanie pohľadávky pre žalobcu. Uznesenie preto žalobca považuje za predčasne vydané a nedôvodné. 23. Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 25. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 28. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 29. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenie pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 32. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie
aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP. 33. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 34. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom, pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporového strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení. 35. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom a konštatuje, že žalobca neosvedčil rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia o potrebe nariadiť neodkladné opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s § 387 ods. 2 CSP na tieto dôvody v celom rozsahu odkazuje. 36. Na rámec uvedeného súdom prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca bol povinný na osvedčenie ním tvrdených skutočností v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložiť listinné dôkazy, na ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkazuje, a to v súlade s § 326 ods. 2 CSP. Pokiaľ tak žalobca neurobil a znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, na ktorý sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v podanom návrhu, pričom ho predložil až k podanému odvolaniu, hoci ide o dôkaz, ktorý bol povinný predložiť s týmto návrhom, odvolací súd preto k tomuto listinnému dôkazu v súlade s § 366 CSP neprihliadol. 37. Zároveň odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevysvetlil, prečo si uplatnil návrhom nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a nie zabezpečovacieho opatrenia. Urobil tak až v podanom odvolaní, pričom pokiaľ pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, odvolací súd nemohol prihliadať v súlade s § 366 CSP ani k dôvodom uvedeným žalobcom v odvolaní, pre ktoré žiadal nariadiť neodkladné opatrenie.
38. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred neodkladným opatrením. 39. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca musí súčasne tvrdiť a osvedčiť, že účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Tak ako bolo uvedené vyššie, žalobca si túto povinnosť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnil a k tvrdeniam uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd v súlade s § 366 CSP nemohol prihliadať. 40. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že samotná výška žalobou uplatneného nároku nie je dostačujúcim predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R 20/1998, podľa ktorého: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. 41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje samotný odkaz na výšku žalovanej sumy a hypotetická domnienka žalobcu, že žalovaný je nemajetný, respektíve sa môže snažiť stať úplne nemajetným. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že nestačí iba abstraktná – pravdepodobná možnosť ohrozenia práv strany konania, a preto správne dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. 42. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta nepredvídateľnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd s touto odvolacou námietkou žalobcu nesúhlasí. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny názor vyslovený súdom prvej inštancie je v súlade s ustálenou judikatúrou, nakoľko bolo povinnosťou žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znalecký posudok, na ktorý sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolával, bol povinný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdiť a vysvetliť, prečo v danom prípade nie je možné sa domáhať svojho nároku nariadením zabezpečovacieho opatrenia a tiež mu muselo byť zrejmé, nakoľko je zastúpený advokátom, že samotná výška dlhu nie je bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca neosvedčil potrebu nariadenia ním navrhnutého neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). 45. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).