Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoCsp/8/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200215 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6920200215.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX J. Q., právne zast. Sidor a partneri, s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 53 255 739 o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o vydanie dopĺňacieho uznesenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Csp/6/2020-399 zo dňa 28. septembra 2020 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Csp/6/2020-399 zo dňa 28. septembra 2020 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým dopĺňacím uznesením zrušil neodkladné opatrenie, nariadené Okresným súdom Rimavská Sobota uznesením zo dňa 03.09.2019 č. 16Csp/101/2019-204. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že zmluvné podmienky Zmluvy o splátkovom úvere č. 0382 193 257 zo dňa 25.07.2008 konkretizované v bode XI. žaloby sú neprijateľné. Žalobu odôvodnil tým, že podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.08.2019 sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k zálohu a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX evidovaným Okresným úradom Rimavská sobota, odborom katastrálnym pre obec Rimavská Sobota, katastrálne územie Rimavská Sobota ako C KN parc.č.1110/24 o výmere 443 m2 (na tomto pozemku postavený rodinný dom č. súp. 359) a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne navrhol, aby mu súd uložil podať návrh na začatie konania vo veci samej - návrh na určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o splátkovom úvere č. 0382 193 257 zo dňa 25.07.2008. Okresný súd uznesením v konaní pod sp. zn. 16Csp/101/2019-204 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a tiež uložil žalobcovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o splátkovom úvere č. 0382 193 257 zo dňa 25.07.2008. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2019 č. 15Co/161/2019-293 a nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2019. 3. Okresný súd uviedol, že o žalobe v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/6/2020 rozhodol uznesením č.k. 13Csp/6/2020-283 zo dňa 05.05.2020 tak, že okrem iného konanie zastavil. O zrušení neodkladného opatrenia nerozhodol. 4. Žalovaný podal dňa 19.05.2020 na súd žiadosť o vydanie dopĺňacieho uznesenia, ktorým súd doplní uznesenie o zastavení konania výrokom, ktorým zruší nariadené neodkladné opatrenie v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16Csp/101/2019. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota o zastavení konania bolo žalovanému doručené dňa 11.05.2020. 5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v zmysle Civilného sporového poriadku, keď žalovaný v lehote 15 dní od doručenia uznesenia o zastavení konania podal na súd žiadosť o vydanie dopĺňacieho uznesenia, žiadosť žalovaného posúdil ako dôvodnú a vyhovel jej, teda týmto uznesením doplnil chýbajúci výrok uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 05.05.2020 č.k. 13Csp/6/2020-283 o zastavení konania, o výrok, ktorým zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. 16Csp/101/2019-204 zo dňa 03.09.2019. 6. Voči doplňujúcemu uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP. Uviedol, že žalobca sa až doručením dopĺňacieho uznesenia dozvedel o tom, že žalovaný podal dňa 19.05.2020 na súd žiadosť, na ktorej súd založil svoje rozhodnutie o dopĺňacom uznesení. Žalobca mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv žalobcu ako strany sporu nadobudla podľa žalobcu intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces. Žalobca vymedzil, čo treba rozumieť pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle súdnej praxe. Poukázal na to, že súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Uviedol, že ak písomnosť nebola doručená správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon alebo nebola doručovaná vôbec, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky. Upozornil pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v rozhodnutí Ringier Axel Springer, a.s. proti Slovenskej republike a v prípade Trančíková proti Slovenskej republike. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia ESĽP vo veci Milatová a ostatní proti Českej republike. Uviedol, že podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. IIÚS/168/2012-44 zo dňa 30.04.2013 z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie. 7. Žalobca sa v odvolaní domáhal rešpektovania zásady kontradiktórnosti konania, pričom poukázal na vybrané rozhodnutia ESĽP. Osobitne uviedol, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbrane vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je odporca. 8. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a rozhodnutia ESĽP skonštatoval, že nedoručenie v tejto veci významného procesného podania - žiadosti sa považuje za odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP zakladajúce prípustnosť nielen odvolania, ale aj dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Podľa názoru žalobcu je nedoručenie podania strany sporu, v danom prípade žiadosti druhej strane sporu v rozpore s princípmi kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žiadosť žalovaného nedoručil súd žalobcovi ako protistrane a následne rozhodol, pričom sa stotožnil s argumentmi žalovaného uvedenými v žiadosti, hoci žalobca o žiadosti ani o argumentoch v nej uvedených nemal žiadnu vedomosť, porušil princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní a tým aj právo žalobcu na spravodlivý proces, čo treba považovať za závažnú fundamentálnu procesnú vadu konania. Jej nápravu je možné dosiahnuť len formou zrušenia napadnutého rozhodnutia. Keďže nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvorilo stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, nie je v tomto smere súdne konanie možné považovať za spravodlivé. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd doplňujúce uznesenie zmenil tak, že žiadosť žalovaného na vydanie doplňujúceho uznesenia zamietne a žalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, prípadne aby doplňujúce uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že sa nestotožňuje s odvolaním žalobcu a označil ho za účelový krok, ako sa vyhnúť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. 10. Žalovaný označil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nedoručenia návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia za zmätočné ohľadom na jeho iné vyjadrenia a procesné postupy. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené s prípisom súdu zo dňa 01.07.2020 spolu s výzvou súdu, aby sa žalovaný vyjadril k písomnému podaniu žalobcu, v ktorom sa žalobca jednoznačne vyjadruje k dôvodom, pre ktoré nesúhlasí so zrušením neodkladného opatrenia. Z tohto vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že aj v prípade, ak by mu nebol doručený návrh žalovaného na vydanie doplňujúceho rozhodnutia, žalobca mal o danej žiadosti zo strany žalovaného vedomosť a zároveň sa k tomuto procesnému návrhu aj vyjadril tak, že nesúhlasí s jeho zrušením z dôvodu uvedeným žalobcom v predmetnom podaní. Súd tak mal vedomosť o podaní a argumentácii žalobcu k otázke zrušenia neodkladného opatrenia, keďže bolo obsiahnuté v súdnom spise. Pokiaľ žalobca v odvolaní voči doplňujúcemu uzneseniu uviedol, že význam požiadavky je, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým účastníkom konania spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu, tak žalovaný mal za to, že v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu žiadneho procesného práva žalobcu v tomto smere, keďže sa k návrhu na vydanie doplňujúceho rozhodnutia, resp. k zrušeniu neodkladného opatrenia vyjadril. 11. Žalovaný uviedol, že dôvody uvádzané žalobcom ani neboli právne relevantné vo vzťahu k otázke vydania dopĺňacieho uznesenia a zrušenia neodkladného opatrenia. V rámci svojej obrany žalobca poukazoval najmä na skutočnosť, že pri prípadnom zrušení neodkladného opatrenia bude žalovaný nepochybne bezodkladne realizovať dobrovoľnú dražbu, predmetom ktorej bude vydraženie zálohu. Uvedené však nemá vplyv pre postup súdu v otázke zrušenia neodkladného opatrenia, keďže tento vyplýva zo zákonných ustanovení. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle Civilného sporového poriadku mal po správnosti súd pristúpiť k zrušeniu neodkladného opatrenia už v samotnom rozhodnutí, ktorým došlo k zastaveniu konania. Okresný súd zároveň mohol vydať doplňujúce uznesenie aj bez potreby návrhu zo strany žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na to, že je rozhodujúca tá skutočnosť, že proti napadnutému doplňujúcemu uzneseniu je prípustný opravný prostriedok, kde žalobca tiež môže uviesť svoju argumentáciu, pre ktorú nesúhlasí so zrušením neodkladného opatrenia, resp. dôvody, pre ktoré takéto rozhodnutie nepovažuje za správne. Žalobca však okrem nedoručenia návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne iné dôvody, pre ktoré by predmetné rozhodnutie nemalo byť správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd dopĺňacie uznesenie okresného súdu potvrdil. 12. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že argumentácia žalobcu k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, na ktorú poukazuje žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu bola reakciou na jedinú vetu v závere podania žalovaného zo dňa 08.06.2020, kedy žalovaný uviedol, že žiada o vydanie doplňujúceho rozhodnutia, ktorým súd neodkladné opatrenie zruší. Teda bez znalosti obsahu takého samostatného procesného návrhu žalovaného sa žalobca z opatrnosti vyjadril k dôvodom, pre ktoré nesúhlasil s tým, aby súd spôsobom navrhovaným žalovaným postupoval. Žalobca zotrval na tom, že doručovanie písomností medzi procesnými stranami patrí do rozsahu práva na spravodlivý proces podľa Ústavy SR a zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní. Podľa názoru žalobcu nie je v súlade s princípmi CSP Ústavy SR, aby sa žalobca o procesných úkonoch protistrany dozvedel len zo strohej poznámky žalovaného v niektorom z podaní alebo až doručením doplňujúceho rozhodnutia sa dozvedel o tom, že žalovaný podal na súd žiadosť, na ktorej súd založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného zotrval na návrhu z odvolania. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania. 14. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 16Csp/101/2019-204 zo dňa 03.09.2019 nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k zálohu, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX evidovaným Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym pre Obec Rimavská Sobota, katastrálne územie J. ako CKN parc.č. 1110/24 o výmere 443 m2 (na tomto pozemku postavený rodinný dom súp.č. 359), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi zároveň uložil povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o splátkovom úvere č. 0382193257 zo dňa 25.07.2008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2019. 15. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 13Csp/6/2020-283 zo dňa 05.05.2020 zastavil konanie, ktorým sa žalobca domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o splátkovom úvere č. 0382193257 zo dňa 25.07.2008. Zároveň zamietol návrh na prerušenie konania a rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. 16. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.05.2020 označeným ako žiadosť žalovaný uviedol, že nakoľko okresný súd v uznesení č.k. 13Csp/6/2020-283 zo dňa 05.05.2020 nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia v zmysle uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16Csp/101/2019-204 zo dňa 03.09.2019, ktoré bolo potvrdením rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/161/2019-293 zo dňa 05.12.2019, žalovaný si dovoľuje požiadať o vydanie doplňujúceho rozhodnutia, ktorým súd neodkladné opatrenie zruší. 17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13Csp/6/2020-283 zo dňa 05.05.2020, ktorým okresný súd konanie o určenie neprijateľných podmienok zastavil opätovne uviedol, že si dovoľuje požiadať o vydanie doplňujúceho rozhodnutia, ktorým súd neodkladné opatrenie zruší. 18. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného v odvolacom konaní voči rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13Csp/6/2020-283 zo dňa 05.05.2020, ktorým okresný súd zastavil konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že pokiaľ ide o návrh žalovaného, aby súd vydal vo veci dopĺňací rozsudok, čím by zrušil neodkladné opatrenie nariadené samostatným uznesením, t.č. právoplatné, žalobca mal za to, že v žiadnom prípade nie sú pre vydanie doplňujúceho rozsudku splnené podmienky. Uviedol, že podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Žalobca uviedol, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Žalobca dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR IÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic vs. Chorvátsko. Uviedol, že súdy v uvedených rozhodnutiach potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Žalobca ďalej uviedol, že najmä preto, že po prípadnom zrušení neodkladného opatrenia bude žalovaný nepochybne bezodkladne realizovať dobrovoľnú dražbu, predmetom ktorej bude vydraženie predmetu zálohu, žalobca je toho názoru, že jednak účel a dôvody neodkladného opatrenia stále trvajú najmenej až do prípadného rozhodnutia o tom, či bude povolená obnova konania a tiež preto, že nie je splnený základný predpoklad, ktorým by mala by právoplatnosť uznesenia o zastavení konania. Podľa žalobcu je totiž zrejmé, že v prípade, ak by odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu a súd by neodkladné opatrenie doplňujúcim rozsudkom zrušil, je dôvodné predpokladať, že by došlo k nenapraviteľným, resp. ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by žalovaný vo výkone záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam konkretizovaným vo výroku uznesenia sp.zn. 16Csp/101/2019 obmedzený nebol. Výkonom záložného práva za situácie, že zo strany žalobcu je spochybnená Zmluva o úvere č. 0382193257 zo dňa 25.07.2008, resp. za situácie, kedy je predpoklad, že žalovaný vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa má realizovať dobrovoľná dražba, hrozí navrhovateľovi neodkladného opatrenia bezprostredná ujma spočívajúca v strate obydlia a možnosti na zosúladenie právneho stavu so stavom skutočným, ktorý bol žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne opísaný. Žalobca ďalej opísal, že v neposlednom rade je potrebné dodať, že vydanie doplňujúceho rozsudku je už z povahy rozhodnutia súdu v predmetnej veci vylúčené. Poukázal na znenie ust. § 225 ods.1 CSP a uviedol, že žalobcovi nebol doručený návrh žalovaného na vydanie doplňujúceho rozsudku, pričom z návrhu žalovaného vteleného do vyjadrenia k odvolaniu žalobcu nevyplýva ani splnenie zákonnej podmienky zachovania lehoty 15 dní od doručenia uznesenia súdu žalovanému, ani ďalšie náležitosti takéhoto podania. V ďalšom je zrejmé, že súd nielenže nerozhodoval vo veci rozsudkom, ale nerozhodoval ani o žiadnej časti predmetu konania. Z uvedeného potom jasne vyplýva, že nemôže byť doplňujúcim rozsudkom doplnené niečo, o čom ani súd nerozhodoval a preto s poukazom na uvedené mal žalobca za to, že takémuto návrhu nemožno vyhovieť. 19. Žalovaný v duplike na repliku žalobcu v odvolacom konaní voči rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13Csp/6/2020-283 zo dňa 05.05.2020, ktorým okresný súd zastavil konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že podľa jeho názoru sú splnené všetky podmienky pre vydanie doplňujúceho rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia, pričom poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku. K argumentácii žalobcu, že zrušením neodkladného opatrenia žalovaný pristúpi k výkonu záložného práva, na uvedenú skutočnosť nemožno podľa názoru žalovaného prihliadať ako na dôvod, pre ktorý by k zrušeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Podľa názoru žalovaného dôvody uvádzané žalobcom pre ponechanie a v podstate aj pre samotné nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva nemajú oporu v platnom práve, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/7/2019 a 15CoCsp/13/2020. 20. Podľa § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 21. Podľa ust. § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane. 22. Podľa ust. § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej, súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. 23. Podľa ust. § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. 24. Podľa ust. § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. 25. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 26. Žalobca sa voči dopĺňaciemu rozhodnutiu okresného súdu, ktorým tento zrušil neodkladné opatrenie odvolal výlučne z dôvodu, že boli porušené jeho procesné práva, pokiaľ mu nebol doručený návrh žalovaného na vydanie doplňujúceho rozhodnutia. Poukazoval pritom na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali porušenia procesných práv sporovej strany v prípade, ak im nebolo doručené podanie protistrany pred rozhodnutím súdu vo veci. 27. Pre procesnú povinnosť súdu doručovať navzájom sporovým stranám ich vyjadrenia a podania je vždy nutné preskúmať, k čomu dané podanie smeruje a aký je procesný charakter daného podania. Na rozdiel od podaní, ktoré predstavujú vyjadrenia strán v súvislosti s predmetom sporu pred rozhodnutím súdu, strany doručujú súdu aj podania, ktoré súvisia s plnením povinností sporových strán voči súdu (plné moci), prípadne podania, ktoré smerujú k splneniu procesných povinností súdu (návrh na vydanie opravného uznesenia, návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku). Tieto súd druhej sporovej strane nedoručuje. 28. Súd má povinnosť rozhodnúť vo veci o celom predmete veci. V prípade, kedy bolo nariadené neodkladné opatrenie, má súd v zmysle ust. § 335 ods.1 CSP zákonnú povinnosť aj bez návrhu zrušiť neodkladné opatrenie v konaní vo veci samej tým rozhodnutím, ktorú žalobu odmieta alebo zamieta, alebo tým rozhodnutím, ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Okresný súd bol preto povinný v rozhodnutí, ktorým zastavil konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o návrhu na prerušenie konania č.k. 13Csp/6/2020-283 zo dňa 05.05.2020 zároveň rozhodnúť aj o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené v samostatnom konaní o nariadení neodkladného opatrenia vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 16Csp/101/2019. Išlo o procesnú povinnosť súdu, splnenia ktorej sa má právo účastník domáhať za podmienok upravených v Civilnom sporovom poriadku. Primárne má totiž doplnenie svojho rozhodnutia zabezpečiť súd sám v zmysle ust. § 225 ods.1 CSP v tých prípadoch, kedy súd nerozhodol v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, súd môže takýto rozsudok, pokým nenadobudne právoplatnosť doplniť aj bez návrhu z úradnej povinnosti, ako náhle zistí, že o určitej časti sporu nerozhodol. Popritom je paralelne zachované právo sporovej strany, aby sa do 15 dní od doručenia rozsudku domáhala doplnenia rozhodnutia súdu. 29. V prejednávanom prípade sa tak žalovaný domáhal doplnenia rozhodnutia v zmysle § 225 ods.1 CSP, teda vyžadoval splnenie procesnej povinnosti súdu. Domáhal sa ho už v štádiu konania, kedy súd bez rozhodnutia o merite veci v konaní rozhodol tak, že ho zastavil pre neodstrániteľné procesné prekážky. V týchto prípadoch, rovnako ako v prípade, kedy strana navrhuje vydanie opravného uznesenia, súd nedoručuje takýto návrh druhej strane. O takomto návrhu rozhoduje súd sám, a to buď tak, že vydá dopĺňacie rozhodnutie (resp. opravné rozhodnutie) alebo pokiaľ má za to, že nie sú splnené podmienky pre vydanie dopĺňacieho rozhodnutia alebo opravného uznesenia, vtedy samostatným uznesením návrh zamietne. Ani v konaní o vydanie dopĺňacieho rozhodnutia, rovnako ako v konaní o vydanie opravného uznesenia nedoručuje druhej sporovej strane takýto návrh, pretože nejde o podanie súvisiace s prejednaním predmetu veci, ale ide o podanie, ktorým sa sporová strana domáha splnenia procesnej povinnosti súdu. 30. Žalobca sa porušenia svojich procesných práv domáhal predovšetkým vzhľadom na to, že tvrdil, že nebola zachovaná kontradiktórnosť konania, bola narušená rovnosť zbraní, pretože nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom podania žalovaného a nemohol sa k nemu pred rozhodovaním súdu kvalifikovane vyjadriť. Ako už bolo vyššie uvedené, podanie doručené súdu dňa 19.05.2020 bolo podaním vymáhajúcim splnenie procesnej povinnosti súdu. Napriek tomu so skutočnosťou, že žalovaný sa domáha splnenia tejto procesnej povinnosti súdu žalobca oboznámený bol, a to na základe doručenia vyjadrenia žalovaného žalobcovi. Žalobca práve na skutočnosť, že žalovaný žiadal o vydanie doplňujúceho uznesenia zareagoval pomerne rozsiahlym vyjadrením, v ktorom uviedol právne dôvody, pre ktoré sa domnieval, že doplňujúce rozhodnutie nie je možné vydať. Primárne poukázal na to, že by po zrušení neodkladného opatrenia mohol žalovaný realizovať dobrovoľnú dražbu, čomu práve neodkladné opatrenie bránilo. Zároveň uviedol, že nie je možné vydať neodkladné opatrenie, pretože súd nerozhodoval vo veci rozsudkom a nerozhodoval ani o žiadnej časti predmetu konania. Podľa názoru žalobcu tak nemohol rozhodnúť ani doplňujúcim rozhodnutím o zrušení neodkladného opatrenia. 31. Z citovaného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že skôr než okresný súd rozhodoval o vydaní doplňujúceho rozhodnutia, bol žalobca o návrhu na jeho vydanie informovaný, k tomuto návrhu sa vyjadril a okresný súd bol v čase vydania dopĺňacieho uznesenia s vyjadrením žalobcu oboznámený. Žalobcovi tak nebolo odňaté procesné právo vyjadriť sa. Opätovne však treba zdôrazniť, že procesnú povinnosť rozhodnúť o celom predmete konania má súd ex offo, tzn. vydať doplňujúce rozhodnutie v tej časti, o ktorej okresný súd nerozhodol je možné aj bez vyjadrení sporových strán, jednoducho na základe zistenia súdu, že o určitej časti predmetu konania rozhodnuté nebolo. V prípade zrušenia neodkladného opatrenia totiž nejde o rozhodnutie, pri ktorom by súd mohol sám rozhodnúť, či ho má alebo nemá vydať. Súd má procesným predpisom stanovenú povinnosť neodkladné opatrenie zrušiť, ak konanie zastavil (§ 335 ods. 1 CSP). Preto akékoľvek vyjadrenia procesných strán k zákonom stanovenej povinnosti zrušiť neodkladné opatrenie v prípade zastavenia konania sú pre súd nepodstatné a nemôžu odvrátiť zákonom určený postup súdu. Strany mali právo vyjadrovať sa k predmetu konania skôr, než bolo rozhodnuté vo veci samej, v tomto prípade rozhodnutie vo veci samej bolo nahradené rozhodnutím o zastavení konania, a to na základe toho, že okresný súd zistil, že nie sú splnené procesné podmienky pre pokračovanie konania vo veci samej. 32. Okresný súd bol vo veci povinný vydať doplňujúce uznesenie práve na základe toho, že nerozhodol o celom predmete konania. V tých prípadoch, kedy je nariadené neodkladné opatrenie je totiž rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia v prípade, ak súd konanie vo veci zastavuje povinnou imanentnou súčasťou výroku rozhodnutia súdu. Podľa § 335 ods.1 CSP je toto rozhodnutie nutné urobiť práve v tom konaní, kde súd rozhoduje o veci samej, či už túto vec meritórne prejedná a rozhodne rozsudkom, ktorým návrhu nevyhovie alebo vec meritórne neprejedná a žalobu odmietne, resp. konanie zastaví či už preto, že nie sú splnené podmienky konania alebo ako reakcia na dispozičný úkon žalobcu. Vo všetkých týchto prípadoch je súd povinný rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že neodkladné opatrenie stabilizuje vzťahy medzi žalobcom a žalovaným iba do momentu, kým je rozhodnuté vo veci samej. Pokiaľ bolo konanie vo veci samej zastavené, je zrejmé, že nie je dôvod, aby naďalej bolo v platnosti nariadené neodkladné opatrenie. Preto bol okresný súd povinný v konaní, ktorým zastavil konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok zároveň rozhodnúť aj o zrušení neodkladného opatrenia. Túto povinnosť mal bez ohľadu na to, či sa jej splnenia žalovaný domáhal alebo nedomáhal. 33. Pokiaľ ide o námietku, že okresný súd vo veci rozhodol uznesením a nie rozsudkom, podľa § 234 ods. 2 CSP sa na uznesenia primerane použijú ustanovenia o rozsudku, preto je možné vydať aj dopĺňacie uznesenie, rovnako ako dopĺňací rozsudok. 34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa § 387 CSP potvrdil. 35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 36. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).