Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200053 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200053.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: Electra Works Limited, so sídlom Suite 6, Atlantic Suites, Europort Avenue, Gibraltár, zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO XX XXX XXX, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Súdnej ochrany sa žalobca domáhal pred tvrdenými inými zásahmi orgánu verejnej správy - Finančného riaditeľstva SR, ktoré mali byť spôsobené jeho konaním v súvislosti so zaradením webového sídla žalobcu na zoznam zakázaných webových sídiel, ďalej podaním žiadostí žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovým sídlam k sp. zn. L./X/XXXX a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby k sp. zn. L./X/.XXXX na Krajský súd v Banskej Bystrici. Žalobca zároveň žiadal priznať žalobe odkladný účinok v súlade s ustanovením § 258 SSP. 2. Podľa petitu žaloby žalobca navrhol (odsek 50 žaloby), aby súd vydal vo veci samej uznesenie: „Súd zakazuje žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a ukladá mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom tak, že žalovaný je povinný: - vyradiť webové sídlo C..O..D. <http://C..O..D.> zo zoznamu zakázaných webových sídiel do dvoch dní od doručenia rozhodnutia súdu, - o vyradení upovedomiť súdy, ku ktorým žalovaný podal žiadosti o vydanie príkazu na zablokovanie webového sídla C..O..D. <http://C..O..D.> a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu: W./BIC:F. a zároveň, - je povinný bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu č.p. L./X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a príkazu č.p. L./X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný vykonal neoprávnený zásah tým, že požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu C..O..D. <http://C..O..D.>, ako aj o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby v prospech účtu W./BIC:F.. Žalovaný je povinný vziať späť návrhy č. XXXXXX/XXXX a XXXXXXX/XXXX. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %“. 3. Správny súd uznesením č. k. 24Sa/15/2017-146 zo dňa 31.05.2018 odmietol žalobu žalobcu aplikujúc ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko dospel k záveru, že v zmysle § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. e), § 4, § 6 ods. 1, § 252 ods. 1, § 254 a § 255 SSP a ustanovení § 11, § 13 a § 15b zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o hazardných hrách“) žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nekonalo ako orgán verejnej správy, pretože konal ako orgán dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zmysle § 11, § 15b Zákona o hazardných hrách, v zmysle všeobecných zásad upravených v § 13 Zákona o hazardných hrách, a teda nebol naplnený všeobecný pojmový znak „iného zásahu orgánu verejnej správy“, proti ktorému sa možno brániť žalobou podľa § 252 a nasl. SSP. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu správneho súdu, uznesením sp. zn. 8Sžk/41/2018 zo dňa 29.01.2020 uznesenie správneho súdu č. k. 24Sa/15/2017-146 zo dňa 31.05.2018 zrušil a vec vrátil tunajšiemu správnemu súdu na ďalšie konanie. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu vyplýva, že kasačný súd sa nestotožnil so záverom správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu jej neprípustnosti, a teda vylúčenia súdneho prieskumu vykonávajúcich úkonov Finančného riaditeľstva SR v rámci dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zmysle § 15b Zákona o hazardných hrách. Podľa kasačného súdu ustanovenia o dozore upravené v § 15b zákona č. 171/2005 Z. z. je potrebné vyhodnocovať v kontexte s predmetom a účelom zákona, úpravou o pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier. Túto štruktúru úpravy hazardných hier následne prevzala aj nová právna úprava, zákon č. 30/2019 Z. z. (od 01.03.2019), ktorá za orgány štátnej správy v oblasti hazardných hier považuje iba Ministerstvo financií SR a Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej aj len „úrad“, ktorý vstúpil do práv Finančného riaditeľstva SR aj v prejednávanej veci, a ktorý v § 77 má vymedzenú kompetenciu nie len vykonávať kontrolu, ale aj dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona (§ 77 ods. 9 písm. e) zákona č. 30/2019 Z. z.). Finančné riaditeľstvo SR, ale ani nástupnícky subjekt - úrad, nie sú teda orgánmi činnými v trestnom konaní, sú orgánmi štátnej správy, ktoré podľa zákona č. 171/2005 Z. z. a podľa zákona č. 30/2019 Z. z. sú orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier, kompetentnými vykonávať štátny dozor a sú orgánmi tohto dozoru, ktorý je predmetom súdneho prieskumu. Preto kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu o odmietnutí žaloby a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou správneho súdu je vec meritórne prejednať v rozsahu žalobných dôvodov podaných v správnej žalobe. Zároveň uložil správnemu súdu, aby doručil žalobcovi stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa XX.XX.XXXX, zabezpečené správnym súdom postupom podľa § 259 SSP, ktoré žalobcovi nebolo doručené. 6. Po vrátení veci správny súd doručil na základe pokynu Najvyššieho súdu SR právnemu zástupcovi žalobcu stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň vyzval žalobcu vyjadriť sa, ako má správny súd rozhodnúť v zmysle §§ 252 - 263 SSP, keďže sa jedná o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, t. j. zosúladiť petit žaloby s okolnosťami predmetnej veci. Žalobca v reakcii na výzvu súdu v podaní zo dňa XX.XX.XXXX odkázal na svoje skutkové a právne tvrdenia, hodnotenie veci a žalobný petit v zmysle žaloby zo dňa XX.XX.XXXX a ďalšie písomné podania. Zároveň, čo do žalobného petitu uviedol, že nepožaduje, aby žalovaný vyradil webové sídlo žalovaného C..O..D. <http:// C..O..D.> zo zoznamu zakázaných webových sídiel, keďže „podľa informácií žalobcu“ už tak žalovaný urobil a v ostatnom žalobca zotrval na žalobnom návrhu a žiadal, aby súd rozhodol tak, ako žalobca uviedol v odseku 50 žaloby. 7. Žalovaný - Úrad pre reguláciu hazardných hier sa po doručení mu podania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, k veci nevyjadril. 8. Správny súd po vrátení mu veci po zrušení uznesenia č.k. 24Sa/15/2017-146 zo dňa 31.05.2018 kasačným súdom, dospel k nasledovným zisteniam. Žalobca v žalobe uvádzal, že je právnickou osobou založenou podľa práva štátu Gibraltár a je oprávnený na základe platných licencií prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom internetu na území Európskej únie. Žalovaný, ako orgán verejnej správy, nedodržal základné pravidlá správneho konania pri výkone dozoru v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Namietal porušenie jeho práv garantovaných článkom 49 a článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), t. j. ohľadom slobody trhu EÚ a slobody usadzovania a slobody poskytovania služieb. Namietal, že žalobca nemal možnosť sa proti postupu žalovaného účinne brániť, najmä, ak mu nebola doručená zápisnica o vykonanom dozore zo dňa XX.XX.XXXX. O tom, že žalovaný zaradil bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom webové sídlo www.bwin.com prevádzkované žalobcom na Zoznam zakázaných webových sídiel v Slovenskej republike (ďalej v texte aj len „Zoznam“), sa žalobca dozvedel až dňa XX.XX.XXXX na základe jeho zablokovania. V nadväznosti na zaradenie webového sídla na Zoznam žalovaný požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie sp. zn. 6Ntn/1/2017, ktorým vydal príkaz na zamedzenie prístupu k webovému sídlu C..O..D. adresovaný poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. Na základe ďalšej žiadosti Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. XNtn/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydal príkaz na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech konkrétneho účtu žalobcu. Namietal, že príkazy neboli žalobcovi doručené a dozvedel sa o nich len po zverejnení na internetových stránkach žalovaného. 9. Žalobca v žalobe ďalej namietal porušenie článku 35 ods. 1 Ústavy SR, t. j. zásah do práva podnikať, keď nezákonným zásahom mu bolo upreté právo podnikať v Slovenskej republike. Dôvodil, že v zmysle článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR majú medzinárodné zmluvy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z dôvodu nadradenosti práva EÚ musia byť vnútroštátne právne predpisy v súlade so základnými slobodami EÚ, vrátane slobody usadzovania (článok 49 ZFEÚ) slobody poskytovania služieb (článok 56 ZFEÚ) a slobody voľného pohybu kapitálu (článok 63 ZFEÚ). Tvrdil, že ustanovenie § 28 ods. 1 Zákona o hazardných hrách predstavuje obmedzenie slobody a slobody poskytovania služieb v rámci EÚ, pretože služby prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom internetu v zmysle tohto ustanovenia podliehajú štátnemu monopolu. Rozporoval tiež súladnosť § 17 Zákona o hazardných hrách, v zmysle ktorého o udelenie licencie na prevádzkovanie hazardných hier na území SR môže požiadať len právnická osoba so sídlom na území SR, čo tiež nie je v súlade s článkom 49 a článkom 56 ZFEÚ. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-XXX/XX a ďalšie. 10. Žalobca zdôraznil, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že pokiaľ bol v oblasti hazardných hier zriadený obmedzujúci režim, a tento režim je nezlučiteľný s článkom 56 ZFEÚ, jeho porušenie hospodárskym subjektom nemôže byť predmetom sankcií (rozsudky C-338/04, C-359/04 a ďalšie). Naposledy SD EÚ uvedené zopakoval a potvrdil v rozsudku C-49/16 dňa 22.06.2017 vo veci Unibet, v ktorom konštatoval, že neaplikovanie sankcií sa vzťahuje na všetky formy sankcií, pritom nezáleží, či ide o uvalenie trestnoprávnych alebo správnych sankcií za porušenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je v rozpore s právom Európskej únie, čo podľa žalobcu zahŕňa aj zaradenie na Zoznam zakázaných webových sídiel, ako aj blokovanie ISP a PSP. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a chránených záujmov žalobcu. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol príkaz na blokovanie webového sídla žalobcu, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa § 15b Zákona o hazardných hrách. 12. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 386/2016 Z. z. - novely Zákona o hazardných hrách, v ktorej je okrem iného uvedené, že podnikanie v oblasti hazardných hier je v EÚ vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo vytvorením efektívnejších pravidiel, priblížiť sa k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvodom prijatia novely bolo zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier a v nadväznosti na Odporúčanie európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier. Príprava novely zákona o hazardných hrách bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020. 13. Článok 56 ZFEÚ zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch. Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, keď ide o mimoriadne opatrenia výslovne ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEÚ, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach uznal určité prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách, ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora v danej problematike. 14. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, č. XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX a následne v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby, č. XXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podaných na Krajský súd v Banskej Bystrici, keď konštatoval, že zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri využívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín, a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých, z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť a sťaženej regulácie zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu a reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným správaním zo strany poskytovateľa. Taktiež dochádza k značným finančným únikom, keďže nelicencovaní prevádzkovatelia internetových hazardných hier neplatia odvody do štátneho rozpočtu. 15. Žalovaný poukázal na to, že Správny poriadok, ako všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na výkon dozoru podľa Zákona o hazardných hrách v zmysle § 57 ods. 2 písm. f) Zákona o hazardných hrách. Na úkony žalovaného v rámci dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk (výzva, zaradenie žalobcu na Zoznam, žiadosti žalovaného o vydanie príkazov súdu týkajúcich sa webových sídiel a platobných operácií) sa povinnosti určené Správnym poriadkom nevzťahujú. Zákon o hazardných hrách, ani iný zákon neukladá povinnosť doručovať príkazy vydané súdom poskytovateľom zakázaných ponúk. Tvrdil, že postup žalovaného v súvislosti so zverejnením príkazov bol v súlade s § 15b ods. 13 Zákona o hazardných hrách. 16. Žalobca v replike odmietol závery žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe, s ktorými sa nestotožnil. Podľa žalobcu, žalovaným aplikovaný Zákon o hazardných hrách nekorešponduje s právom EÚ ani judikatúrou Súdneho dvora, na čo mal žalovaný pri jeho aplikácii náležite prihliadať a prednostne aplikovať právo EÚ. Pri vykonávaní zásahov, vrátane výzvy na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky žalovaným, neboli rešpektované základné pravidlá správneho konania, čo zaťažuje procesný postup žalovaného vadami. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného označil za účelovú s cieľom preniesť zodpovednosť za jeho zásahy na iný štátny orgán. Žiadal aj o uloženie povinnosti žalovanému zrušiť/vziať späť výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V podrobnostiach zotrval na vyjadreniach uvedených v podanej žalobe. 17. Žalovaný v duplike odmietol tvrdenie žalobcu o alibistickom postoji žalovaného pokiaľ uviedol, že nie je v jeho kompetencii skúmať nesúlad platného a účinného zákona s právom EÚ, s tým, že zákon bol pritom schválený ako súladný s právom EÚ. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že každý vnútroštátny súd, ktorému bolo v rámci jeho právomoci predložené podanie, ako orgán členského štátu je povinný v plnej miere uplatniť právo únie a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom musí prípadne neuplatniť akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v rozpore, bez ohľadu na to, či bolo prijaté skôr alebo neskôr ako predpis únie. Žalovaný považuje za podstatné to, že postupoval pri vykonávaní zákonného dozoru nad hazardnými hrami v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Regulácia podnikania v oblasti hazardných hier nie je doteraz harmonizovaná, preto jednotlivé národné legislatívy upravujú pravidlá na podnikanie v tejto oblasti nezávisle. Nie je žiadna právna norma sekundárneho úniového práva - nariadenie alebo smernica, podľa ktorej by žalovaný mohol a mal postupovať pri aplikácii práva - v prípade, ak by mal za to, že vnútroštátny predpis koliduje s právom únie. Vychádzajúc zo základného princípu právnej istoty, žalovaný má za to, že nie je prípustné, aby žalovaný neaplikoval platný a účinný zákon pri súčasnej absencii sekundárneho prameňa práva EÚ a zároveň bez toho, aby existovalo predchádzajúce rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní, eventuálne vnútroštátneho súdu, ktorým by bol vyslovený záväzný výrok o nesúlade vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu s primárnym prameňom práva únie. Žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe, spolu s odkazmi na judikatúru vedenými na podporu prípustnosti obmedzení slobôd uvedených v čl. 49 a 56 ZFEÚ. Zotrval na návrhu zamietnuť žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24Sa/15/2017-90 zo dňa 15.12.2017, právoplatným 18.12.2017, zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe podľa § 188 SSP v spojení s § 258 SSP, pretože dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie odkladného účinku. 19. Správny súd uznesením č. k. 24Sa/15/2017-146 zo dňa 31.05.2018 žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ktoré uznesenie bolo kasačným súdom zrušené a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie. 20. Správny súd po oboznámení sa s argumentmi žalobcu uvedenými v žalobe, v replike ako aj v ďalších písomnostiach v predmetnej veci posudzoval dôvodnosť žaloby len v rozsahu žalobných dôvodoch podaných v správnej žalobe (§ 134 ods. 1, 2 SSP). Správny súd výzvou žalobcovi, ako má súd vo veci rozhodnúť, umožnil žalobcovi reagovať na prípadnú zmenu a aktuálny skutkový stav s možnosťou formulovať petit žaloby zodpovedajúci okolnostiam veci, ktorý závisí od toho, či ide o negatórnu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 1 SSP) alebo určovaciu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 2 SSP), eventuálne, by žalobca mohol dať podnet na zastavenie konania v zmysle § 260 SSP, čo závisí od pretrvávania tvrdeného nezákonného zásahu, od postoja žalobcu, ak iný zásah už odznel. Správny súd v prípade zmeny skutkového stavu, ktorá môže nastať v priebehu súdneho konania o zásahovej žalobe musí umožniť žalobcovi, aby v priebehu konania mohol zmeniť žalobný petit a spôsob požadovanej súdnej ochrany prispôsobiť konkrétnemu skutkovému stavu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 1Aps/3/2006-69 zo dňa 17.01.2008). Správny súd, ak si má zachovať postavenie nestranného súdneho orgánu, nemôže namiesto účastníka konania v rozhodnutí sformulovať za neho iné nároky ako požadoval, t. j. rozdielne od jeho návrhu v zmysle petitu žaloby. Petit, ktorý predstavuje výrok rozhodnutia súdu, ktorého vydania sa žalobca domáha, musí uviesť žalobca. 21. Po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, argumentáciou žalobcu a žalovaného, správny súd dospel k záveru, že žalobe v zmysle petitu žaloby, nie je možné vyhovieť, preto žalobu ako nedôvodnú správny súd podľa § 261 SSP zamietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 25. Podľa § 252 ods. 1 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 26. Podľa § 252 ods. 2 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 27. Podľa § 260 SSP; ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. 28. Podľa § 254 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 29. Podľa § 255 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 30. Tvrdenia žalobcu o iných zásahoch orgánu verejnej správy sa dotýkali úkonov Finančného riaditeľstva SR v súvislosti so zaradením webového sídla žalobcu na zoznam zakázaných webových sídiel a ďalej úkonov Finančného riaditeľstva SR - podaní žiadostí žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby na Krajský súd v Banskej Bystrici, s tým, že žalobca v žalobe navrhol, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, konkrétne uložiť žalovanému povinnosť vyradiť webové sídlo C..O..D. <Z.://C..O..D.> zo zoznamu zakázaných webových sídiel a uložiť žalovanému povinnosť bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu sp. zn. 6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 a príkazu sp. zn. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017. Keďže žalobca podľa jeho vyjadrenia zo dňa 18.03.2020, po vrátení veci správnemu súdu kasačným súdom už nepožaduje, aby žalovaný vyradil webové sídlo zo zoznamu zakázaných webových sídiel, keďže podľa informácií žalobcu už tak žalovaný urobil, pôvodnému petitu žaloby v tejto časti nie je možné vyhovieť a iný petit žaloby zodpovedajúci aktuálnemu skutkovému stavu žalobca neuviedol. Z podania žalobcu pritom vôbec nie je zrejmé, čo bolo dôvodom vyradenia webového sídla zo zoznamu zakázaných webových sídiel (ani kedy sa tak stalo), či dozorovaný subjekt preukázal, že neposkytuje zakázanú ponuku alebo preukázal, že poskytovanie zakázanej ponuky ukončil (§ 85 ods. 6 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách). 31. Predmetom súdneho prieskumu, preto zostala žaloba len v rozsahu tvrdeného nezákonného zásahu v súvislosti s podaním žiadostí žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby v spojení so žalobným petitom, v zmysle ktorého žalobca navrhol, aby správny súd uložil povinnosť žalovanému bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu sp. zn. 6Ntn/1/2017 a príkazu 6Ntn/6/2017, ktoré boli vydané na základe žiadostí Finančného riaditeľstva SR podaných v zmysle § 15b ods. 7 zákona č. 171/2005 Z. z. 32. Podľa § 15b ods. 1 až 14 zákona č. 171/2005 Z. z.; (1) Dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk sa rozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku a zostavenie zoznamu webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú zakázané ponuky (ďalej len "zoznam zakázaných webových sídiel"), na základe vykonaného dozoru na diaľku. (2) Zoznam zakázaných webových sídiel zostavuje a zverejňuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy v prvý pracovný deň v týždni na svojom webovom sídle. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zodpovedá za správnosť údajov podľa odseku 3. (3) Zoznam zakázaných webových sídiel obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá poskytuje zakázanú ponuku, b) adresu webového sídla, prostredníctvom ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje zakázanú ponuku, c) obsah poskytovanej zakázanej ponuky, d) číslo účtu, ktoré používa právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, ak je zistené, e) dátum, ku ktorému je zoznam zakázaných webových sídiel zostavený. (4) Na účely zisťovania údajov podľa odseku 3 písm. a) až d) je osoba poverená výkonom dozoru oprávnená používať identifikačné údaje inej fyzickej osoby s jej súhlasom. Pred zaradením údajov podľa odseku 3 písm. a) až d) do zoznamu zakázaných webových sídiel odošle Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky prostredníctvom elektronickej pošty dozorovanému subjektu výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky v lehote desiatich dní odo dňa odoslania výzvy; ak elektronická adresa nie je na webovom sídle uvedená, možno do tohto zoznamu zaradiť údaje podľa odseku 3 písm. a) až d) aj bez odoslania výzvy. Výzva musí obsahovať upozornenie na dôsledky neukončenia poskytovania zakázanej ponuky. (5) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nezaradí do zoznamu zakázaných webových sídiel alebo vyradí z tohto zoznamu dozorovaný subjekt, ktorý preukáže, že neposkytuje zakázanú ponuku, alebo ak bolo poskytovanie zakázanej ponuky ukončené. (6) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk oprávnené vyžadovať podklady na výkon dozoru od poskytovateľa platobných služieb,10d) a to identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom; Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky si môže vyžiadať od tohto poskytovateľa platobných služieb aj podklady na výkon dozoru podľa § 11 ods. 2 písm. b). (7) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete10e) a elektronické komunikačné služby,10e) je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné služby,10d) je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky. (8) Na vydanie príkazu podľa odseku 7 je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného predpisu.10f) Proti príkazu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok. (9) Žiadosť podľa odseku 7 prvej vety musí byť v písomnej forme a musí obsahovať a) označenie osoby, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete10e) a elektronické komunikačné služby,10e) b) údaje o webovom sídle, ku ktorému sa má zamedziť prístup, c) údaje o rozsahu a lehote zamedzenia prístupu k webovému sídlu, d) odôvodnenie potreby zamedzenia prístupu k webovému sídlu. (10) Príkaz súdu podľa odseku 7 prvej vety musí byť vydaný v písomnej forme v lehote siedmich dní od podania žiadosti a musí obsahovať a) označenie súdu, ktorý príkaz vydal, b) označenie osoby, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete10e) a elektronické komunikačné služby,10e) c) údaje o webovom sídle, ku ktorému sa má zamedziť prístup, d) údaje o rozsahu a lehote zamedzenia prístupu k webovému sídlu, e) odôvodnenie potreby zamedzenia prístupu k webovému sídlu. (11) Žiadosť podľa odseku 7 druhej vety musí byť v písomnej forme a musí obsahovať a) označenie osoby, ktorá poskytuje platobné služby,10d) b) číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, c) údaje o rozsahu a lehote zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena b), d) odôvodnenie potreby zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena b). (12) Príkaz súdu podľa odseku 7 druhej vety musí byť vydaný v písomnej forme v lehote siedmich dní odo dňa podania žiadosti a musí obsahovať a) označenie súdu, ktorý príkaz vydal, b) označenie osoby, ktorá poskytuje platobné služby,10d) c) číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, d) údaje o rozsahu a lehote zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena c), e) odôvodnenie potreby zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena c). (13) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní príkaz súdu podľa odseku 7 na svojom webovom sídle a doručí ho do vlastných rúk osobám uvedeným v odseku 10 písm. b), ak ide o príkaz súdu podľa odseku 7 prvej vety, alebo osobám uvedeným v odseku 12 písm. b), ak ide o príkaz súdu podľa odseku 7 druhej vety, ktoré na základe tohto príkazu vykonajú úkony podľa osobitných predpisov.4c) (14) Ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa odseku 7, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada príslušný súd o jeho zrušenie. 33. Žalobca po zúžení žalobného petitu, navrhoval v rámci zákazu pokračovania v napadnutom inom zásahu uložiť žalovanému povinnosť bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu sp. zn. 6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 a príkazu sp. zn. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017. 34. Na vydanie príkazu je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Z ustanovenia § 4a zákona o ochrane pred odpočúvaním, na použitie ktorého odkazuje ustanovenie § 15b ods. 8 Zákona o hazardných hrách vyplýva, že na rozhodovanie o príkaze na základe žiadostí žalobcu je vecne príslušný krajský súd. Zo znenia ustanovenia § 4a ods. 1 a 2 zákon o ochrane pred odpočúvaním je zrejmé, že rozhodovanie patrí sudcom trestného kolégia. 35. Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici vydal pod sp. zn. 6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 príkaz, ktorým zamedzil prístup k webovému sídlu C..O..D. <http://C..O..D.>, v rozsahu dostupnosti internetových stránok prevádzkovaných pod doménou O..D. z územia SR vrátane všetkých príslušných domén nižšej úrovne, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, voči právnickým osobám a fyzickým osobám ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a elektronických služieb. 36. Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017 vydal príkaz, ktorým zamedzil vykonanie platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu: H.: W. XXXX XXXX XXXX XXXXX/O.: F., ktorý požíva osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky, voči právnickým osobám alebo fyzickým osobám uvedeným, ktoré poskytujú platobné služby, v lehote, kým nepominú dôvody na vydanie príkazov a úplnom rozsahu. 37. Krajský súd v Banskej Bystrici vydal vyššie uvedené príkazy podľa § 15b ods. 8 Zákona o hazardných hrách na základe žiadostí Finančného riaditeľstva SR podaných v súlade s § 15b ods. 7 v spojení s ods. 9 alebo ods. 11 citovaného ustanovenia Zákona o hazardných hrách. Žiadosti obsahovali náležitosti v zmysle § 15b ods. 9 a ods. 11 Zákona o hazardných hrách, keď žiadosť podľa ods. 7 prvej vety § 15b Zákona o hazardných hrách okrem iného obsahovala aj údaje o rozsahu a lehote zamedzenia prístupu k webovému sídlu a odôvodnenie potreby zamedzenia prístupu k webovému sídlu a v prípade žiadosti podľa ods. 7 druhej vety § 15b Zákona o hazardných hrách žiadosť obsahovala údaje o rozsahu a lehote zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu a odôvodnenie potreby zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech tohto účtu. Skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici vydal predmetné príkazy osvedčujú skutočnosť, že došlo k potvrdeniu naplnenia zákonných podmienok pre vydanie príkazov, teda k potvrdeniu naplnenia podmienok, pre ktoré bol žalobca zaradený na zoznam zakázaných ponúk. Správnemu súdu neprináleží revidovať, posudzovať zákonnosť príkazov Krajského súdu vydaných na trestnom úseku. V hierarchii súdov, nie je správny súd nadradeným súdom trestnému súdu. Súd pred vydaním príkazov, posúdil opodstatnenosť žiadostí, argumentácia v ktorých bola v zásade identická ako v predmetnej veci. 38. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazov, správny súd konštatuje, že len v prípade, ak by pominuli dôvody na vydanie príkazov podľa § 15b ods. 7 Zákona o hazardných hrách, môže žalovaný požiadať príslušný súd o ich zrušenie v zmysle § 15b ods. 14 tohto zákona. Je to jediný zákonom stanovený dôvod a spôsob zrušenia príkazu. Podľa názoru správneho súdu, sa však tak nemôže stať na základe rozhodnutia správneho súdu, ktorým by bola uložená povinnosť žalovanému Úradu pre reguláciu hazardných hier požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazov vydaných týmto súdom. Nanajvýš by mohol správny súd uložiť žalovanému len posúdiť, či stále pretrvávajú dôvody pre vydanie príkazu alebo už pominuli. Tohto sa však žalobca v zmysle ním formulovaného petitu nedomáhal. Navyše, o tom, či skutočne pominuli dôvody pre vydanie príkazu rozhoduje na žiadosť žalovaného ako príslušný ten súd, ktorý príkaz vydal, a to po porovnaní pomerov (okolností) z akých vychádzal pri vydávaní príkazov s pomermi novými, odôvodňujúcimi ich zrušenie. 39. Opakovane správny súd poukazuje na to, že správny súd mohol a musel posudzovať žalobu len v jej rozsahu a na základe žalobného petitu, ktorý formuluje žalobca ako podstatnú náležitosť žaloby v zmysle § 257 písm. f) SSP. Nestrannému súdu neprináleží formulovať žalobný petit za žalobcu, a to ani v prípade, pokiaľ dôjde k zmene skutkového stavu, napríklad tým, že dôjde k ukončeniu pretrvávania tvrdeného nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, na čo mal žalobca adekvátne reagovať jednak zmenou tvrdení ohľadom skutkových okolností, ale najmä nanovo formulovaným petitom žaloby. Samotná skutočnosť, že sudca príslušný na vydanie príkazu podľa § 15b ods. 7 Zákona o hazardných hrách v predmetnej veci vydal príkazy zodpovedá tomu, že žalovaný postupoval pri zaradení žalobcu na Zoznam v zmysle Zákona o hazardných hrách. V prípade, že by tomu tak nebolo, by boli žiadosti žalovaného (v čase podania žiadosti Finančného riaditeľstva SR) zamietnuté ako neopodstatnené. Správny súd preto nemôže rozhodnúť o nezákonnom zásahu do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, ak paralelne boli vydané iné rozhodnutia súdu, ktoré zákonnosť a správnosť postupu žalovaného (predtým Finančného riaditeľstva SR) potvrdili. 40. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol, nakoľko nemal v rozsahu žalobných bodov a žalobného návrhu preukázaný nezákonný zásah do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. 41. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. Poučenie: Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr. SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.