Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200054 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcov: 1/ N.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. G. XX, XXXX U., W. a 2/ M. I. K. - X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. G. XX, XXXX U., W., obaja právne zastúpení: BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, organizačná zložka podnikajúca na území Slovenskej republiky v mene advokátskej kancelárie Z. K., Q. & C. Z., so sídlom G. XX, XXXX . D., W. Y., proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Y., spol. s r.o., so sídlom S. X, XXX XX H. H., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2017/23959-3/101339/72/KUB zo dňa 29. januára 2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcom 1/ , 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia dňa 10. 05. 2017 podali na Krajskom pamiatkovom úrade Banská Bystrica žiadosť o vyjadrenie ku projektu stavby: „Prestavba podkrovných bytových priestorov H. H., S. X“. Pripojili projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, ktorá rieši vytvorenie jednej bytovej jednotky v podkrovných priestorov prestavbou dvoch existujúcich bytov, ktoré vznikli v rokoch 1997-2007, pri nezmenenom tvare strechy, jej sklonu a krytine, po komplexnej obnove národnej kultúrnej pamiatky - Polyfunkčného domu na S. ulici č. X v H. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X, evidovanou od roku XXXX v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako Dom meštiansky pod č. XXXX/X, nachádzajúcej sa v Pamiatkovej rezervácii H. H. (ďalej len „predmetná národná kultúrna pamiatka“ alebo „predmetná NKP“), ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia a obchodná spoločnosť Y., spol. s r. o., S. X H. H. (ďalší účastník konania). 2. Dňa 26. 05. 2017 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, za prítomnosti zástupkyne žiadateľov, vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, na ktorej bolo zistené že stav predmetnej NKP sa od roku 2007 nezmenil a zástupkyňa žiadateľov bola oboznámená so skutočnosťou, že pre toto pamiatkové územie platí dokument Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia, PR H. H. - aktualizácia, platné od 17. 07. 2015 (ďalej len „Zásady ochrany“). 3. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj len „KPÚ Banská Bystrica“), rozhodnutím č. KPUBB-2017/12733-6/55867/LIE zo dňa 20. 07. 2017, podľa § 32 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Pamiatkový zákon“) v konaní o zámere obnovy predmetnej NKP, v časti A/ schválil zámer obnovy podkrovných priestorov v rozsahu realizácia nových nenosných interiérových montovaných priečok, demontáž dvoch mezonetových schodísk a ich náhradu jedným schodiskom, realizáciu nových hygienických priestorov a sanity, čiastočné odstránenie existujúcich strešných okien a výmenu existujúcich za nové, výmenu existujúcich zasklených stien na terase za nové s izolačným trojsklom, výmenu podlahových krytín za keramické, bezšpárové liate a drevené, doplnenie existujúcich elektrozvodov, realizáciu nového vykurovacieho systému, chladiacich stropov a montáž drevených kvetináčov na zábradlí terás. K tomuto rozsahu správny orgán z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom určil podmienky (v 10-tich bodoch), ktoré požaduje dodržať; v časti B/ zámer v rozsahu realizácie rozšírenia terasy v juhovýchodnej časti strešnej roviny existujúcej sedlovej strechy orientovanej do S. ulice zamietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Nesúhlasili s výrokom napadnutého rozhodnutia v časti B/, čo odôvodňovali tým, že navrhované zmeny boli odsúhlasené autorom pôvodného projektu, schváleného KPÚ Banská Bystrica v roku 2004. Pripojili stanovisko architekta S.O. - autora pôvodného architektonického návrhu. Tvrdili, že rozšírenie terasy v línii jej juhovýchodnej časti považuje autor projektu za autentickú časť svojho autorského diela. Poukázali na rozhodnutie KPÚ Banská Bystrica zo dňa 13. 02. 2004, v ktorom je uvedené, že obytná funkcia podkrovia je optimálne riešená a že rozmiestnenie strešných okien a loggie v rovine strechy odkazuje na samostatné jednania, avšak bez ich vylúčenia, či zákazu. Tvrdili, že Zásady ochrany sa tohto autorského diela netýkajú, resp. nepodlieha regulácii, keďže ide o oprávnené doplnenie pôvodného autorského architektonického návrhu tvoriaceho súčasť predmetnej NKP. Podľa odvolateľov zalomenie sedlovej strechy smerujúce do ulice nie je z úrovne jej parteru vôbec opticky vnímateľné, nakoľko pohľadová úroveň uličnej fasády končí korunnou rímsou. V doplnení odvolania predložili situačnú a priestorovú identifikáciu exteriérových celkov a detailov. Poukázali na to, že rozšírenie terasy ako kompaktného celku je optimálnym riešením využitia podkrovia aj v porovnaní so spôsobom dvoch oddelených terás, ktorých riešenie bolo odsúhlasené a realizované v sklone strechy susedného objektu na S. ulici č. X. Spoluvlastník nehnuteľnosti spoločnosť Y., spol. s r. o. S. X, XXX XX H. H. vyjadril súhlas s podaným odvolaním. Navrhli, aby žalovaný zmenil napadnuté prvostupňové rozhodnutie a predložený zámer určil ako prípustný aj pre časť B. 5. Žalovaný - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ako príslušný odvolací orgán, rozhodnutím č. PUSR-2017/23959-3/101339/72/KUB zo dňa 29. 01. 2018 odvolanie žalobcov v spojení s jeho doplnením zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 6. K odvolacej námietke, že navrhované zmeny boli odsúhlasené autorom pôvodného projektu, schváleného KPÚ Banská Bystrica už v roku 2004, pričom rozšírenie terasy v línii jej juhovýchodnej časti považuje autor projektu za autentickú súčasť svojho autorského diela, žalovaný konštatoval, že v odvolaní nie je uvedené, ktoré konkrétne ustanovenie autorského zákona malo byť napadnutým rozhodnutím porušené. Ak by to bolo ustanovenie § 33 Autorského zákona, uviedol, že dielo, ktoré je autorskoprávne chránené, je možné použiť len so súhlasom autora, avšak v osobitných prípadoch ustanovených zákonom aj bez jeho súhlasu. Zákon to vyjadril „to však neplatí v prípade veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorá je zároveň pamiatkou (stavba), z čoho vyplývajú osobitné povinnosti vlastníka veci vo vzťahu k ochrane tejto pamiatky. V danom prípade sa jedná o starší objekt - meštiansky dom, ktorý tvorí súčasť stredovekej severnej radovej zástavby S. ulice. Stavba bola v priebehu storočí nadstavaná, dnes má romantickú dekorovanú fasádu z polovice 19. storočia a je využívaná na komerčné účely. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľov, že k pripravovaným zásahom do predmetnej NKP sa môže vyjadrovať výlučne autor architektonického diela. Takýmto chápaním autorského diela by nemohli pamiatkové úrady rozhodovať o žiadnej obnove NKP a Pamiatkový zákon by nemal opodstatnenie. 7. K odvolacej námietke, že jednotlivé podmienky výroku rozhodnutia nekorešpondujú s predloženým zámerom, žalovaný v rozhodnutí uviedol, že zámer bol vyjadrený spracovanou projektovou dokumentáciou pre stavebné konanie, avšak v tomto štádiu projektová dokumentácia nie je povinnou náležitosťou žiadosti. Bola posudzovaná len ako grafické vyjadrenie zámeru, pričom podmienky boli určované z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt predmetnej NKP. Podmienka č. 1 zachovať sedlový tvar strechy a vylúčiť zmenu tvaru strechy je opodstatnená, keďže projektová dokumentácia navrhuje rozšíriť na streche terasu vytvorenú do S. ulice. Podobne sú opodstatnené aj ďalšie podmienky, ktoré reflektujú na úpravy, ktoré by mohli zasiahnuť do exteriéru predmetnej NKP. Odsúhlasenie navrhovaných zmien autorom pôvodného projektu - pôvodného architektonického návrhu, označil za irelevantné, pretože nebolo zasiahnuté do autorských práv a o zámere obnovy bolo rozhodované v zmysle ustanovení Pamiatkového zákona. Odmietol názor, že rozšírenie terasy v línii jej juhovýchodnej časti je autentická súčasť autorského diela. Nestotožnil sa s odvolateľmi, že predložený zámer nezasahuje do tvaru sedlovej strechy a konštatoval, že v samotnom odvolaní sa uvádza „zalomenie sedlovej strechy“, ktoré nie je z úrovne jej parteru vôbec vnímateľné. Žalovaný poukázal na to, že strešná rovina je vnímateľná nie len z pohľadu chodca pohybujúceho sa po ulici, ale tiež z diaľkových pohľadov a z leteckých pohľadov. 8. K poukazovaniu na odlišnú predchádzajúcu rozhodovaciu prax správneho orgánu žalovaný konštatoval, že princíp právnej istoty nemožno stotožňovať so zákazom regulovať správanie subjektov novo prijatými, spravidla prísnejšími pravidlami, či už v rámci všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo aj v rámci dokumentov vydaných na ich základe, ako sú aj Zásady ochrany a ich aktualizácia. Pri rozhodovaní orgán verejnej správy reaguje na existenciu nových pravidiel. Poukazovanie na realizované úpravy uskutočnené pred schválením Zásad ochrany nie je smerodajné. Nemožno vylúčiť tiež situáciu, že rozhodovacia prax sa vyvíja a prípadná predchádzajúca nesprávna prax nemôže byť dôvodom pre rozhodovanie v rozpore s pravidlami ochrany pamiatkového fondu. KPÚ vyhodnotil, že povolené otvory v strechách poškodzujú pamiatkové hodnoty, preto je namieste, aby sa v tejto rozhodovacej praxi ďalej nepokračovalo. 9. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhovali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 10. Žalobcovia tvrdili ukrátenie na ich subjektívnych právach vydaním napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho zrejmej nezákonnosti. Namietali nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietali nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 11. Žalobné námietky sa týkali rozhodnutia orgánu verejnej správy v časti B/, v zmysle ktorej bolo rozhodnuté o neprípustnosti zámeru realizovať obnovu predmetnej NKP v rozsahu realizácie rozšírenia terasy v juhovýchodnej časti strešnej roviny existujúcej sedlovej strechy orientovanej do Dolnej ulice. Uvádzali, že už v rámci odvolania argumentovali, že zrealizovať obnovu meštianskeho domu v tomto rozsahu spĺňa kritériá prípustnosti nimi predloženého zámeru. Úlohou žalovaného bolo rozhodnúť o tom, či správnym orgánom určená neprípustnosť zámeru v časti B/ je alebo nie je určená v súlade so zákonom, či je náležite odôvodnená a či odvolaním napadnuté rozhodnutie spĺňa obsahové kritériá rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku. Žalobcovia očakávali náležité zdôvodnenie prečo nie je zámer rozšírenia terasy prípustný, keďže zotrvávali na svojej argumentácii, že navrhované riešenie neznamená zmenu pôvodného tvaru strechy, vytvorenie varianty strešnej terasy a ani iných vnútorných a typických strešných priestorov; autorská zmena vychádza z detailov a celkov riešení Projektu schváleného KPÚ v projektovej dokumentácii a jeho Zmenách 1/2004 až 6/2007, ktorá bola KPÚ schválená a aj realizovaná, realizovaný návrh dodržiaval v uličnom interiéri všetky zásady s dôrazom na integritu historického prostredia, použitia materiálov s rešpektovaním individuálnych hodnôt NKP; uplatnené riešenie zapustenej terasy výhradne v mieste nízkych uhlov sedlovej strechy nad korunou rímsou bolo zo strany KPÚ akceptované, bez dodatočných výhrad v zmysle neskôr spracovaných „Zásad“, kde autorské architektonické riešenie terasy nebolo nikdy posudzované ako rušivé; kvalita riešenia novej strechy vychádza aj s odstupom času zo skutočnosti, že žiaden z neskôr určených šiestich chránených pohľadov „Zásad“ na mesto H. H., nezaznamená predmetnú strechu ako rušivú, dôsledkom čoho je skutočnosť absencie akýchkoľvek pohľadových konfrontácií. Rozsah terasy ani po jej rozšírení nie je súčasťou strešnej krajiny, pričom terasa je viac súčasťou riešenia interiéru podkrovia. 12. V rámci zachovania právnej istoty je správny orgán povinný dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely. Nastolili otázku na základe čoho KPÚ vyhodnocuje, že otvory v strechách, povolené prechádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami toho istého správneho orgánu poškodzujú pamiatkové hodnoty. Poukázali na skutočnosť, že KPÚ na iných objektoch nachádzajúcich sa na S. ulici, ako aj na námestí G., ktoré sú tiež národnými kultúrnymi pamiatkami, povolil vytvárať loggie v strechách za účelom zobytnenia podkrovia. Podľa žalobcov nie je pravdou, že predchádzajúca rozhodovacia prax KPÚ, ktorou bola realizácia predmetných loggií určená za prípustnú, by bola v rozpore s ochranou pamiatkového fondu, rovnako tak, ako v rozpore s ochranou pamiatkového fondu nebolo ani povolenie loggie zo strany KPÚ na ich objekte v roku 2004 a nie je ani realizácia jej rozšírenia o 5m. 13. Žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, čo odôvodňovali tým, že vyhodnotenie súladu realizácie rozšírenia terasy s účelom ochrany pamiatkových hodnôt je síce zákonom zverené do pôsobnosti žalovaného, avšak súčasne za splnenia požiadaviek kladených na argumentáciu odôvodnenia rozhodnutia v intenciách Správneho poriadku. Tvrdili, že žalovaný svoje rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, oprel o Pamiatkový zákon a princípy uvedené v predmetných Zásadách, avšak argumentácia odborného posúdenia ich zámeru v rozsahu rozšírenia terasy nie je jednoznačná a nepodáva odôvodnený záver o neprípustnosti tejto časti zámeru. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva akým konkrétnym spôsobom by predmetné rozšírenie už existujúcej terasy narúšalo alebo ohrozovalo pamiatkové hodnoty daného objektu. Zdôraznili, že majú záujem len rozšíriť už existujúcu terasu, ktorej vybudovanie bolo zo strany KPÚ riadne povolené rozhodnutím vydaným v správnom konaní v rámci projektov prestavby dotknutého objektu v súčasnom stave v znení Zmien a doplnkov 1/2004-6/2007. 14. Obsahová náplň odôvodnenia rozhodnutia žalovaného neplní jeho základnú funkciu, a to presvedčiť účastníka o správnosti postupu konania správneho orgánu. Odôvodnenie neobsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Absentuje hodnotenie všetkých dôkazov, zdôvodnenie použitia správnej úvahy, najmä čo mal správny orgán v konaní za preukázané, čo považoval za sporné a ako sa s tým pri rozhodovaní vysporiadal. Za náležité odôvodnenie rozhodnutia potvrdzujúceho neprípustnosť realizácie zámeru rozšírenia existujúcej terasy o 5m nemožno považovať argumentáciu žalovaného, že strešná rovina je vnímateľná nie len z pohľadu chodca, ale aj z diaľkových pohľadov a leteckých pohľadov, ktorú skutočnosť žalobcovia v zásade nespochybňujú, avšak namietajú, že žalovaný už ďalej neuvádza, akým konkrétnym spôsobom toto rozšírenie existujúcej terasy o 5m predmetné chránené pohľady z hľadiska pamiatkovej ochrany narúša, poškodzuje alebo ohrozuje. Takéto arbitrárne rozhodnutie porušuje právo účastníka na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred správnym orgánom. 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie nepovažuje za arbitrárne, vychádza z dostatočne zisteného stavu veci, zo správnej aplikácie Pamiatkového zákona a je riadne odôvodnené. Krajský pamiatkový úrad aj žalovaný v konaní považovali za dostatočne preukázané rozšírenie terasy v strešnej oblasti predmetnej NKP. Zväčšenie terasy by zmenilo terajší tvar strechy, keď by došlo k nárastu hmoty a zároveň by bol terajší otvor v streche podstatne väčší. Taká veľká terasa, ako navrhujú žalobcovia sa doposiaľ na susedných objektoch nenachádza. Išlo by o také zväčšenie otvoru v streche, ktoré jednoznačne mení vzhľad strešnej krajiny. 16. Žalovaný poukázal na to, že zámer obnovy predmetnej NKP bolo potrebné posudzovať nielen podľa ustanovení Pamiatkového zákona vzťahujúcich sa na národné kultúrne pamiatky, ale aj podľa ustanovení Pamiatkového zákona vzťahujúcich sa na pamiatkové rezervácie, keďže predmetná NKP je situovaná v Pamiatkovej rezervácii H. H.. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že navrhovanou úpravou by sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do záujmov chránených Pamiatkovým zákonom a zastával stanovisko, že navrhovanou úpravou podkrovia by sa zmenil tvar strechy, vytvoril by sa v nej väčší otvor, čím by sa neprípustne zasiahlo do záujmov chránených Pamiatkovým zákonom. Rozhodnutie KPÚ Banská Bystrica vychádza nielen z odborného posúdenia skutkového stavu odbornými zamestnancami tohto úradu, aj z dokumentu Zásady ochrany, na ktorého tvorbe spolupracoval kolektív odborníkov v oblasti ochrany pamiatkového fondu a prešiel viacerými pripomienkovými procesmi v odborných komisiách špecializovaných na ochranu pamiatkového fondu. Tvrdenie žalobcov, že nedôjde k zmene tvaru strechy je nepravdivé. Žalovaný, ako aj KPÚ Banská Bystrica v prvostupňovom konaní, dostatočne preukázali, že z hľadiska ochrany pamiatkového fondu je rozšírenie terasy neprípustné. V odvolacom konaní žalovaný starostlivo preveril všetky námietky žalobcov súvisiace s rozšírením predmetnej terasy, náležite sa s nimi vysporiadal a svoje zistenia riadne odôvodnil. Nesúhlasil s tvrdenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia a poukázal na to, že už KPÚ v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že realizácia strešných terás, resp. loggií je netradičnou, netypickou a cudzorodou úpravou pre pamiatkové územie historického jadra H. H., že predmetom ochrany Pamiatkovej rezervácie H. H. je objemovo - priestorová skladba existujúcej zástavby, ktorú tvorí aj reliéf strešnej krajiny s charakteristickou skladbou sedlových striech orientovaných do ulice. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietke uplatnenej v odvolaní, že otvor v streche nie je vnímateľný z S. ulice, uviedol, že strešná rovina je vnímateľná nielen z pohľadu chodca, ale tiež z diaľkových pohľadov na chránené pamiatkové územie a tiež z leteckých pohľadov. 17. Žalovaný nepovažuje za náležité poukazovať na príklady rozhodovania, ktoré sa udiali v iných právnych podmienkach a tiež pri uplatňovaní menej prísnych metodík ochrany. Postupné sprísňovanie podmienok ochrany pamiatkových hodnôt si vynútil stavebný vývoj, ktorý bol z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt vo viacerých ohľadoch nežiaduci. Zdôraznil, že potreba ochrany pamiatkových hodnôt viedla k vyhláseniu Pamiatkovej rezervácie H. H. nariadením vlády 16.118/1955-leg. zo dňa 18.05.1955, územie tejto pamiatkovej rezervácie bolo vymedzené nariadením vlády SR č. 108/2004 Z. z. o pamiatkových rezerváciách H. H. a Y. zo dňa 10.02.2004 s účinnosťou od 01.03.2004 a v roku 2015 viedla k aktualizácii Zásad ochrany. Žalovaný už v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zámer nie je súladný s aktualizovanými zásadami ochrany, že pokiaľ KPÚ Banská Bystrica vyhodnotil, že povolené otvory v strechách poškodzujú pamiatkové hodnoty, je namieste, aby sa v tejto rozhodovacej praxi ďalej nepokračovalo. Nesprávna predchádzajúca prax nemôže byť dôvodom pre rozhodovanie v rozpore s pravidlami ochrany pamiatkového fondu. 18. Podľa žalovaného námietky žalobcov nevychádzajú zo skutkového stavu ochrany pamiatkových hodnôt, ale z individuálnych vlastníckych záujmov na úkor ochrany pamiatkového fondu, nezohľadňujú požiadavky ochrany kultúrneho dedičstva. Orgán štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu chráni celospoločenský záujem, ktorým je ochrana kultúrneho dedičstva, pričom poukázal na článok 44 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Ochrana kultúrnych pamiatok a pamiatkových území sa uskutočňuje v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho s svetového dedičstva, ktorým je Slovenská republika viazaná, napríklad Dohovoru o ochrane svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.). 19. Žalobcovia nevyužili právo podať repliku. 20. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 12.09.2018 v neprítomnosti žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcov zopakovala argumentáciu uvedenú v písomne podanej správnej žalobe. Namietla nejasnú aplikáciu Zásad ochrany, na ktorú sa odvoláva žalovaný ako aj KPÚ. Z rozhodnutia žalovaného aj z rozhodnutia prvostupňového orgánu žalobcom nie je zrejmé, ako konkrétne takáto zmena alebo obnova kultúrnej pamiatky, spočívajúca v rozšírení už povolenej terasy o 5m ohrozuje, či narúša pamiatkovú hodnotu NKP. Zotrvávala na stanovisku, že ide o absolútne neprimeraný zásad do subjektívneho práva žalobcov, a to zásah do ich vlastníckeho práva vzhľadom na jeho obsah danú vec užívať, t. j. aj rozširovať. Navrhovala žalobe v celom rozsahu vyhovieť v zmysle petitu žaloby. 21. Správny súd uznesením č. k. 23S/59/2018-101 zo dňa 09.10.2018 podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol žalobu podanú dňa 10.04.2018 ako oneskorene podanú a na žalobu podanú dňa 09.04.2018 elektronicky bez autorizácie neprihliadol v zmysle § 56 ods. 2 SSP. Predmetné uznesenie bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/11/2019 zo dňa 29.01.2020 zrušené a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie. 22. Po vyhodnotení zákonných podmienok pre postup súdu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 písm. e) SSP upravujúce obligatórne prerušenie konania v prípade začatia preskúmavania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, ktoré sa malo začať na Ministerstve kultúry SR a po vyriešení otázky včasnosti podania správnej žaloby, výsledkom čoho bol záver, že neexistujú dôvody pre obligatórne prerušenie konania a správna žaloba bola podaná včas, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku na deň 07.10.2020. Termín VVR bol zverejnený postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, k vyhláseniu rozsudku došlo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. 23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok (§ 134 ods. 1 SSP) uplatnených v lehote na podanie správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinností orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či orgán verejnej správy zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 28. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 32 ods. 2 a 4 Pamiatkového zákona o zámere obnovy NKP, keď v časti A/ bol zámer schválený a v časti B/ bol zámer v rozsahu realizácie rozšírenia terasy v juhovýchodnej časti strešnej roviny existujúcej sedlovej strechy orientovanej do S. ulice zamietnutý, z dôvodu, že navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom neprípustný. 29. Keďže zámer sa týka nehnuteľnosti, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou - Polyfunkčného domu na S. ulici č. X v H. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X, evidovanou od roku 1955 v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako Dom meštiansky pod č. XXXX/X, nachádzajúcej sa v Pamiatkovej rezervácii H. H., vzťahujú sa na ňu ustanovenia Pamiatkového zákona. 30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.; tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. 31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.; pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. 32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.; pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. 33. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z.; kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. 34. Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 49/2002 Z. z.; krajský pamiatkový úrad vypracúva a vydáva zásady ochrany pamiatkového územia, vypracúva podklady súvisiace s obstarávaním územnoplánovacej dokumentácie pre príslušné orgány štátnej správy a územnej samosprávy, spolupracuje s nimi v procese spracovania prípravnej, projektovej a reštaurátorskej dokumentácie na záchranu, obnovu a využitie kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk. 35. Podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona č. 49/2002 Z. z.; vlastník kultúrnej pamiatky je povinný užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou. 36. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.; základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. 37. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.; krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu. 38. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.; každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk. 39. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.; obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len "obnova") podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností 29b) a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.; pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. 41. Podľa § 32 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z.; v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy. 42. Podľa § 32 ods. 10 zákona č. 49/2002 Z. z.; pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. 43. Správny súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných bodov. Súdny prieskum je ovládaný dispozičnou zásadou, čo znamená, že je vedený a súčasne aj limitovaný práve rozsahom a dôvodmi žaloby. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záver, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný, aj prvostupňový orgán verejnej správy sa dôsledne riadili citovanou právnou úpravou, vrátane Zásad ochrany, príslušných ustanovení Správneho poriadku, ako aj dotknutých článkov Ústavy SR, zároveň zohľadňujúc medzinárodné Dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti ochrany európskeho a svetového kultúrneho dedičstva (§ 1 ods. 1 Pamiatkového zákona). 44. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl rozhodujúceho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak orgán verejnej správy nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobcovia neuvádzali konkrétne pri aplikácii ktorého právneho predpisu, ktorého ustanovenia a akým spôsobom žalovaný, resp. prvostupňový orgán pochybil, v čom konkrétne spočíva tvrdené nesprávne právne posúdenie veci. Preto možno túto argumentáciu žalobcov považovať len za polemiku z rozhodnutím žalovaného, za všeobecný nesúhlas s rozhodnutím. 45. Pokiaľ žalobcovia namietali nejasnú aplikáciu Zásad ochrany, rovnako aj táto žalobná námietka nie je dostatočne konkretizovaná. Krajský pamiatkový úrad bol oprávnený v zmysle § 29 ods. 2 Pamiatkového zákona pristúpiť k aktualizácii Zásad ochrany, keď podľa § 11 ods. 2 písm. b) vydal „Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia, Pamiatková rezervácia H. H. - aktualizácia“, (Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, 2015), ktoré nadobudli účinnosť dňom schválenia Pamiatkovým úradom SR, listom č. PUSR-2015/14460-2/48744/POR zo dňa 17.07.2015, ktorý ich schválil v zmysle § 10 ods. 2 písm. d) Pamiatkového zákona. Aktualizované zásady vydané Krajským pamiatkovým úradom pod č. KPUBB-2015/17861-1/60993/REJ dňa 08.09.2015 s účinnosťou od 17.07.2015 boli legitímnym podkladom rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy. Zásady ochrany, v kapitole G.4. „Požiadavky na zachovanie, údržbu a regeneráciu výškového a priestorového usporiadania objektov“, pod bodom 17 upravujú „vylúčiť zmeny pôvodných tvarov striech nehnuteľností v PR, vytváranie rôznych variant strešných terás a iných vnútorných atypických strešných priestorov“. 46. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňovému orgánu bol dostatočne známy z úradnej činnosti, najmä z rozhodovania v minulosti ohľadom predmetnej NKP, v súvislosti s jej úpravou v rokoch 2004-2007. Skutkový stav veci dotváralo ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou dňa 26.05.2017, na ktorej bolo konštatované, že stav predmetnej NKP sa od roku 2007 nezmenil. Rozsah zámeru bol zrejmý z projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorá bola pripojená k žiadosti doručenej KPÚ dňa 10.05.2017. Žalovaný v odvolacom konaní navyše disponoval aj fotodokumentáciou - vizualizáciou plánovanej obnovy NKP, ktorá bola pripojená k odvolaniu. 47. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynula nesporná skutočnosť, že zámer predstavoval rozšírenie existujúcej terasy o 5m, pričom uvedená skutočnosť sama o sebe je v rozpore s aktualizovanými Zásadami ochrany, nie je súladná s ochranou strešnej krajiny pamiatkovej rezervácie. Žalobcovia nevyvrátili žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj správny súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru správneho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobcovia síce namietajú nedostatočne zistený skutkový stav veci, avšak neuvádzajú konkrétne aká skutočnosť nebola zistená, preukázaná, aké dôkazy by mali byť vykonané na doplnenie podľa nich nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa správneho súdu konštatovaný skutkový stav veci dával dostatočné východiská pre právne posúdenie veci. 48. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného, aj KPÚ v dôsledku nedostatočného odôvodnenia ich rozhodnutia. Poznamenáva, že povinnosťou orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby stručným, jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie (z akých dôvodov), aby výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností, aby zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Y. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (M. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, R. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, K. c. Grécko z 29. mája 1997, R. c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa správneho súdu, tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutí ozrejmili všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, to, čo bolo podstatné pre rozhodnutie, prečo bolo rozhodnuté podľa § 32 ods. 2, 4 Pamiatkového zákona o neprípustnosti predloženého zámeru na obnovu NKP v rozsahu časti B/, ak poukázali na Zásady ochrany, v zmysle ktorých sa jednoznačne upravuje vylúčiť vytváranie rôznych variant strešných terás. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že aj rozšírenie už existujúcej terasy, pretože dochádza ku novému zásahu do strešného prostredia. 49. Nie je adekvátne, ak žalobcovia požadujú odpoveď na otázku na základe čoho KPÚ vyhodnocuje, že otvory v strechách poškodzujú pamiatkového hodnoty. To, že tomu tak je, vyplýva zo samotných Zásad ochrany, do ktorých bolo zapracované nevytvárať akékoľvek varianty strešných terás v záujme ochrany pamiatkového fondu. Zásady ochrany obnovy a prezentácie hodnôt územia, PR H. H. - aktualizácia, sú odborným dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkovej rezervácie a NKP, ktoré v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) Pamiatkového zákona vypracúva a vydáva Krajský pamiatkový úrad. Tento odborný metodický materiál je podkladom pre vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia v zmysle § 29 ods. 2 a § 32 zákona č. 49/2002 Z. z. s tým, že KPÚ je oprávnený vydávať individuálne správne akty, pričom sám posudzuje rozsah a závažnosť ich dopadu na samotnú národnú kultúrnu pamiatku a pamiatkové rezervácie. Správny orgán je v zmysle zákona viazaný obsahom Zásad ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia PR H. H. (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Asan/8/2017 zo dňa 27.09.2018). Preto pokiaľ bolo rozhodnuté v súlade so Zásadami ochrany, rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. 50. K argumentácii žalobcov, že zámer nepoškodzuje predmet ochrany pamiatkovým zákonom z dôvodov konkrétne uvedených v žalobe, správny súd uvádza, že Pamiatkový zákon nemá v zásade kogentné ustanovenia ukladajúce podmienky ochrany pamiatkového fondu vo forme zákazov, či príkazov. Jednotlivé ustanovenia majú všeobecnú povahu, čo vyplýva z rôznorodosti a špecifík pamiatkovej ochrany. Pamiatkový zákon umožňuje, aby príslušný Krajský pamiatkový úrad rozhodol na základe správnej úvahy v súlade s účelom Pamiatkového zákona a po posúdení všetkých špecifík konkrétneho prípadu, ktoré majú orgány aplikujúce právo možnosť lepšie poznať ako zákonodarca. V predmetnej veci, v administratívnom konaní správny orgán uplatnil, tzv. diskrečnú právomoc, čo znamená, že pri využití správnej úvahy KPÚ vychádzal zo zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval citované ustanovenia Pamiatkového zákona a Zásady ochrany. V rámci správneho uváženia súd nezistil žiadne pochybenie pri logických záveroch žalovaného a KPÚ 51. Pokiaľ žalobcovia namietali neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva, správny súd poukazuje na to, že výkon vlastníckych práv nie je absolútny, pričom je prípustný zásah do týchto práv (obmedzenie pri nakladaní a disponovaní) v zmysle zákonom ospravedlniteľných dôvodov. 52. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR; vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 53. Podľa článku 44 ods. 2 Ústavy SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 54. Podľa článku 44 ods. 3 Ústavy SR; nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. 55. Výkon vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR je v záujme zachovania práv iných osôb obmedzený, pričom ústavou určené obmedzenie sa vzťahuje len na taxatívne ustanovené hodnoty, ktoré podliehajú ochrane pri výkone vlastníckeho práva. Predmetom ochrany sú aj kultúrne pamiatky. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať túto chránenú hodnotu nad mieru ustanovenú zákonom. Limity dovoleného zasahovania do chránených hodnôt pri výkone vlastníckych práv (a contrario) vyplývajú z ustanovení Pamiatkového zákona, zo zásad ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia, PR H. H., aktualizácia, z nariadenia vlády 16.118/1955-leg. zo dňa 18.05.1955, z Nariadenia vlády SR č. 108/2004 Z. z. o pamiatkových rezerváciách H. H. a Y. zo dňa 10.02.2004. Zákonom nemožno vlastníka oslobodiť od povinnosti nepoškodzovať predmet chránenej hodnoty pri výkone vlastníckych práv. Článkom 20 ods. 3 Ústavy SR sa ustanovuje spravodlivá rovnováha medzi výkonom práv vlastníka a právami tretích osôb (porovnaj PL. ÚS 22/06, nález zo dňa 01.10.2008). 56. Právo na ochranu kultúrneho dedičstva prináleží každému občanovi Slovenskej republiky. V danom prípade možno spravodlivo od žalobcov požadovať strpenie obmedzenia výkonu ich vlastníckeho práva vo verejnom záujme, ktorým je ochrana kultúrnych pamiatok. 57. K tvrdenej námietke ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, či už žalovaného alebo KPÚ, správny súd poukazuje na to, že pokiaľ rozhodnutia nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcov, nemožno to považovať za porušenie ich práva, ak sú rozhodnutia založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade je splnené. 58. Z uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 z 08.03.2017 vyplýva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Správny súd má za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu je plne použiteľné aj pre rozhodnutia orgánov verejnej správy, t. j. ani účastník administratívneho konania nemá nárok na rozhodnutie a odôvodnenie podľa jeho predstáv a táto skutočnosť (nenaplnenie jeho očakávania) nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. 59. K námietke, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu porušuje princíp právnej istoty, ak už v rámci projektov prestavby dotknutého objektu v rokoch 2004-2007 bola loggia povolená a zároveň na S. ulici ako aj na T. G. bolo zo strany KPÚ dovolené na iných objektoch vytvárať loggie v strechách za účelom zobytnenia podkrovia, správny súd konštatuje, že precíznejšia právna úprava, najmä Zásady ochrany, prostredníctvom ktorých posudzujú jednotlivé predložené zámery Krajské pamiatkové úrady, v súčasnosti v zásade už nedovoľujú vytváranie strešných otvorov, resp. terás v strechách v akýchkoľvek variantách. Je irelevantné poukazovať na iné stavby, či obnovy v pamiatkovej rezervácii na objektoch NKP za iného právneho stavu (pred aktualizáciou Zásad ochrany) a taktiež je bez právneho významu poukazovať na eventuálne porušovanie zákona v minulosti. Prijatím aktualizovaných Zásad ochrany bol deklarovaný verejný záujem, ktorý v danej veci vyžaduje zvýšenú ochranu národných kultúrnych pamiatok a Pamiatkovej rezervácie H. H. ako kultúrneho dedičstva, pričom je správne, aby sa prijali také riešenia, aby sa v súčasnosti a ani v budúcnosti viac neopakovali nežiaduce zásahy do pamiatkového fondu, aby nedochádzalo k jeho postupnému poškodzovaniu, či zanikaniu (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžp/17/2011 zo dňa 30.04.2012). Je irelevantné, že v minulosti už bol vykonaný zásah do predmetu ochrany, pretože podstatným je posúdenie súčasného zámeru, a to vo vzťahu k aktuálnemu právnemu prostrediu (právna úprava, rozhodovacia prax, judikatúra a pod.). 60. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 61. Žalobcom, ktorý v konaní nemali úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). 62. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, nakoľko mu zo strany súdu nebola uložená žiadna taká povinnosť, so splnením ktorej by mu vznikli trovy konania a žiadne iné trovy konania, pri ktorých by súd zvažoval pre ich priznanie dôvody hodné osobitného zreteľa, si neuplatnil. 63. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.