Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/230/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200596 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200596.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: PEMAS plus spol. s r. o., so sídlom Vinárska 1, 951 41 Lužianky, IČO: 35 694 254, zast.: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, P. O. BOX 29, 827 99 Bratislava 27 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0316/99/2018 zo dňa 12. augusta 2019 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie Bratislava č. SK/0316/99/2018 zo dňa 12. augusta 2019 a Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici č. P/0025/06/2018 zo dňa 13. júna 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 2 - 1. Inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „inšpektori SOI“), Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici vykonali dňa 10. januára 2018 v prevádzkovej jednotka Drogéria TETA na Železničnej ulici č. 4, Retail Box v Krupine kontrolu, ktorej predmetom bolo dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) pri poskytovaní deklarovaných zliav a prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 769/2017 zo dňa 27. decembra 2017. Dňa 11. januára 2018 vykonali kontrolu v prevádzkovej jednotke Drogéria TETA, Hlavné námestie č. 14 v Rimavskej Sobote, ktorej predmetom bolo dodržiavanie Zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov v znení neskorších predpisov. Z vykonaných kontrol boli vyhotovené inšpekčné záznamy, v ktorých bol uvedený priebeh vykonávanej kontroly, kontrolné zistenia, vysvetlenie kontrolovaného subjektu a vydané záväzné pokyny s poučením o možnosti podať voči nim písomné námietky, ktorú kontrolovaný subjekt nevyužil. Dňa 21. mája 2018 bolo kontrolovanému subjektu (žalobcovi) doručené Oznámenie o začatí správneho konania P/0025/06/2018 zo dňa 18. mája 2018 pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa na základe konkrétne uvedených nedostatkov zistených pri výkone kontroly. Žalobca bol zároveň v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) poučený o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca sa k zisteným nedostatkom nevyjadril a nenavrhol žiadne dokazovanie. Prvostupňové rozhodnutie 2. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodol tak, že na základe kontroly vykonanej dňa 10. januára 2018 v prevádzke Drogéria TETA na Železničnej ul. č. 4, Retail Box v Krupine a na základe kontroly vykonanej dňa 11. januára 2018 v prevádzke Drogéria TETA na Hlavnom námestí č. 14 v Rimavskej Sobote uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 3 000,- EUR pre porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. pre porušenie zákazu využívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola spôsobilá narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane na tom skutkovom základe, že predávajúci (žalobca) v období akcie trvajúcej od 9. januára 2018 do 19. januára 2018 alebo do vypredania zásob ponúkal v akciovom letáku TETA Vaša rodinná drogéria na predaj okrem iného výrobky značky L´ORÉAL PARIS, pri ktorých bolo uvedené „Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“, pričom v čase kontroly sa aj v prevádzke nachádzal oznam priamo na výrobkoch v znení „Akcia - získajte darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ (ďalej len „Akcia“), ktorý predávajúci ku kontrolnému nákupu nevydal napriek tomu, že v čase kontroly sa predmetný darček v kontrolovaných prevádzkach nachádzal. V kontrolných nákupoch v obidvoch kontrolovaných prevádzkach sa nachádzali dva druhy 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 3 - výrobkov značky L´ORÉAL PARIS, a to 200 ml Spray L´ORÉAL PARIS ELSEVE a 2,99 EUR a 200 ml Balzam L´ORÉAL PARIS ELSEVE a 3,49 EUR v celkovej hodnote 6,48 EUR (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na kogentný charakter povinností predávajúceho podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a objektívnu zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho za porušenie zákonných povinností bez ohľadu na dôvody, resp. okolnosti ich porušenia, následné odstránenie zistených nedostatkov, či skutočnosť, že porušenie zákona zapríčinil zamestnanec kontrolovaného subjektu (žalobcu). Po zopakovaní priebehu vykonaných kontrol a z nich vyplývajúcich kontrolných zistení uviedol, že na zistenie skutkového stavu veci použil zákonné prostriedky. Za nepochybne preukázanú označil skutočnosť, že v čase vykonaných kontrol žalobca ako predávajúci spotrebiteľa pred vykonaním nákupu prostredníctvom akciového letáka platného od 9. januára 2018 do 19. januára 2018, aj prostredníctvom oznamu nachádzajúceho sa priamo pri ponúkaných výrobkoch informoval o získaní darčeka (cestovná kefa zadarmo) pri zakúpení vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 EUR. V skutočnosti spotrebiteľovi darček pri nákupe neodovzdal napriek tomu, že sa v jeho prevádzke nachádzal. Tvrdil, že uvedený spôsob informovania spotrebiteľa pred vykonaním obchodnej transakcie a atraktivita ponuky darčeka boli spôsobilé narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ s vidinou darčeka urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, čím bola zodpovednosť žalobcu spoľahlivo preukázaná. Za priemerného spotrebiteľa pritom s poukazom na čl. 18 preambuly Smernice č. 2005/29/ES, rozsudok SD EÚ zo dňa 16. júla 1998 sp. zn. C-210/95 (Gut Springheide and Trusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfur) a rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/38/2011 zo dňa 19. apríla 2012 označil spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Vyjadril názor, že priemerný spotrebiteľ nemusí ovládať komunikačné schopnosti na vysokej úrovni a napr. v dôsledku zahanbenia sa na darček neopýta, a preto je pre posúdenie zodpovednosti žalobcu irelevantné, či si spotrebiteľ darček vyžiada alebo nie. Označil za nemorálne a nekalé, keď spotrebiteľ vykonal nákup a predávajúci (žalobca) mu deklarovaný darček neodovzdal napriek tomu, že ich zásoba nebola vyčerpaná, a teda ním disponoval. Nevydaním darčeka sa žalobca na úkor spotrebiteľa dostal do výhody, pretože neodovzdanými darčekmi mohol naďalej podporovať predaj predmetných akciových výrobkov. Vo výške uloženej pokuty s poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zohľadnil porušenie práv spotrebiteľa, nesplnenie zákonných povinností predávajúceho, mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov, charakter zisteného protiprávneho konania, t. j. porušenie zákazu nekalých obchodných praktík, ktoré boli spôsobilé narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa s tým, že nebol dodržaný minimálny štandard ochrany spotrebiteľa garantovaný Zákonom o ochrane spotrebiteľa, pretože predávajúci (žalobca) si nesplnil svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Ochrana ekonomických záujmov spotrebiteľa, ktorá je cieľom sledovaným Zákonom o ochrane spotrebiteľa nebola vzhľadom na zistené nedostatky 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 4 - zabezpečená v požadovanej miere a úrovni. Konanie, resp. opomenutie žalobcu, ktorým boli ohrozené ekonomické záujmy spotrebiteľa označil za nežiaduce a spoločensky nebezpečné. Prihliadol aj na špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k jej najvyššej možnej výške (do 66 400,- EUR), preventívnu a represívnu funkciu sankcie a pokutu žalobcovi uložil pri dolnej hranici zákonnej sadzby, v percentuálnom vyjadrení vo výške 4,5 % najvyššej sadzby. Tiež uviedol, že uložená pokuta nevykazuje neodôvodnené rozdiely v porovnaní s obdobnými porušeniami zákona. Z hľadiska miery zavinenia uviedol, že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja, za ktorých dodržiavanie zodpovedá objektívne. Uloženú pokutu považoval s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská za primeranú, zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu, charakteru porušenia zákona s tým, že má nielen represívny, ale aj preventívny účinok. Rozhodnutie žalovaného 4. Žalovaný Rozhodnutím č. SK/0316/99/2018 zo dňa 12. augusta 2019 rozhodol podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil a text výroku v jeho závere doplnil nasledovne „Akcia platí od 9. januára do 19. januára 2018 alebo do vypredania zásob“. V pravom dolnom rohu bolo menšími písmenami napísané: „Darček si vypýtajte pri pokladnici“ a žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania označeného obchodným menom, sídlom a IČO-m podľa údajov v Obchodnom registri uložil peňažnú pokutu vo výške 1 500,- EUR (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia považoval skutkový stav veci za presne a spoľahlivo zistený z hľadiska konania/opomenutia žalobcu zisteného vykonanými kontrolami v označených prevádzkach, ktoré bolo správne kvalifikované ako porušenie zákazu využívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola spôsobilá narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa. K zmene výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pristúpil z dôvodu doplnenia celého znenia oznamu, ktorý bol uvedený priamo na výrobkoch v prevádzkach žalobcu a uloženú pokutu znížil na 1 500,- EUR, ktorú považoval vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská za primeranú, zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Zotrval na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčných záznamoch zo dňa 10. januára 2018 a zo dňa 11. januára 2018, ktoré zopakoval s tým, že za zistené nedostatky zodpovedá žalobca v plnom rozsahu. Pre uloženie pokuty bola rozhodujúca skutočnosť, že bolo nepochybne preukázané porušenie zákona, a preto v odvolacom konaní nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 6. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné, pretože žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 5 - zodpovednosti za zistené nedostatky, pričom poukázal na § 4 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1 a § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa. 7. K odvolacej námietke žalobcu, že informovanie spotrebiteľa o získaní darčeka pri kúpe označených výrobkov v minimálnej peňažnej hodnote nie je konaním vykazujúcim znaky nekalej obchodnej praktiky, a preto mu pokuta nemala byť uložená s argumentáciou, že súčasťou poskytnutia informácie o predajnej Akcii týkajúcej sa výrobkov značky L´ORÉAL PARIS bolo aj usmernenie spotrebiteľa na vyžiadanie darčeka pri pokladni, čo žalobca označil za obvyklý postup, pretože s ohľadom na množstvo predávaného tovaru, akciových položiek a dĺžku pracovnej doby sa nemožno spoliehať na 100 % sústredenosť zamestnancov a že u spotrebiteľa, ktorý navštívi predajňu pod vplyvom predajnej Akcie iba z dôvodu poskytnutia darčeka, je málo pravdepodobné, že si ho pri úhrade ceny za nakúpený tovar pri pokladni neuplatní, s čím sa inšpektori SOI vôbec nezaoberali, žalovaný nespochybnil, že žalobca usmernil spotrebiteľa na vyžiadanie darčeka, ktoré bolo obsiahnuté v akciovom letáku aj priamo pri dotknutých výrobkoch. Stotožnil sa s úvahou prvostupňového orgánu verejnej správy ohľadom konania priemerného spotrebiteľa. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a uviedol, že žalobca zistený protiprávny skutkový stav nespochybnil žiadnym relevantným spôsobom. Doplnil, že nie každý spotrebiteľ si darček vyžiada s ohľadom napr. na jeho komunikačné schopnosti, zabudnutie, zahanbenie alebo nevšimnutie si upozornenia a pod. Žalovaný tiež uviedol, že informácia o povinnosti vypýtať si darček bola v letáku uvedená v pravom dolnom rohu malými písmenami a v porovnaní so znázornením Akcie v letáku bola v zjavnom vizuálnom nepomere. Poukázal aj na povinnosť predávajúceho poznať zákon a zabezpečiť vo svojich prevádzkach jeho dodržiavanie, a preto označil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa pozornosti a vedomosti jeho zamestnancov za irelevantnú. 8. K námietke týkajúcej sa uloženej pokuty žalovaný poukázal na § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého pre prvostupňový orgán verejnej správy vyplýva zákonná povinnosť uložiť pokutu v prípade zisteného porušenia povinností uvedených v Zákone o ochrane spotrebiteľa, a to až do výšky 66 400,- EUR, resp. za opakované porušenie povinností počas 12 mesiacov až do výšky 166 000,- EUR. Žalovaný uviedol, že pokuta bola žalobcovi uložená v zákonnom rozpätí, na dolnej hranici sadzby. Pokutu uloženú prvostupňovým orgán verejnej správy označil žalovaný za neprimerane vysokú s ohľadom na kritéria pre uloženie pokuty stanovené v § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä z hľadiska charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia povinností, spôsobu a následkov konania žalobcu, a preto ním uloženú pokutu vo výške 3 000,- EUR znížil na 1 500,- EUR, čo považoval za primerané z hľadiska splnenia jej preventívnej aj represívnej funkcie. Zdôraznil, že za nedostatky zistené vykonanými kontrolami zodpovedá žalobca v plnom rozsahu a pre uložený postih je rozhodujúca skutočnosť, že zákon bol porušený a rozsah následkov protiprávneho konania, ktorý bol zohľadnený pri určení výšky uloženej pokuty. S poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaný uviedol, že pri určení výšky pokuty prihliadal na to, že konaním žalobcu 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 6 - mohli byť ohrozené ekonomické záujmy spotrebiteľa. Oznámenie žalobcu o tom, že je potrebné si darček za zakúpený tovar vypýtať pri pokladni, si nemusí všimnúť každý spotrebiteľ, pretože išlo o oznámenie napísané podstatne menšími písmenami ako v prípade oznamu o poskytnutí darčeka spotrebiteľovi za zakúpený tovar. Pokiaľ by si spotrebiteľ túto informáciu napísanú menšími písmenami nevšimol, mohol nadobudnúť klamlivý dojem, že po zakúpení predmetných výrobkov získa darček bez splnenia akejkoľvek ďalšej podmienky. Takýmto spôsobom mohlo dôjsť k nalákaniu spotrebiteľov na kúpu určitých výrobkov bez toho, aby im bol následne odovzdaný sľúbený darček. Informovanie neurčitého počtu spotrebiteľov zo strany žalobcu o tom, že kúpou určitého výrobku získajú darček, ktorý im po kúpe nebude vydaný, môže ovplyvniť ich rozhodnutie pri kúpe výrobkov. Žaloba 9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia tvrdiac, že sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav veci a žiadal, aby ich správny súd zrušil, eventuálne, aby správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného a po zrušení označených rozhodnutí vrátil vec na ďalšie konanie. Uplatnil si plnú náhradu trov konania. 10. Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy uplatnili v rámci vykonávaných kontrol nesprávny postup, pretože inšpektori SOI sa nesprávali ako priemerný spotrebiteľ, a preto dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdili, ak pristúpili k uloženiu peňažnej pokuty žalobcovi. So zreteľom na všetky skutkové okolnosti neboli podľa žalobcu naplnené zákonom požadované náležitosti pre záver o porušení § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto označil rozhodnutie žalovaného za nesprávne, arbitrárne a nezohľadňujúce skutkový stav veci. 11. Žalobca nesúhlasil s výkladom pojmu „priemerný spotrebiteľ“, ktorý v danej veci uplatnili orgány verejnej správy v tom zmysle, že „priemerný spotrebiteľ nemusí ovládať komunikačné schopnosti na vysokej úrovni a v dôsledku napr. zahanbenia sa na darček neopýta“, na základe ktorého považovali za irelevantnú skutkovú okolnosť, či si spotrebiteľ sľúbený darček vyžiada alebo nevyžiada. Argumentoval, že ak je v čl. 18 preambuly Smernice 2005/29/ES priemerný spotrebiteľ definovaný ako vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych kultúrnych a jazykových faktorov, potom je oveľa prijateľnejší a právne komformnejší taký výklad pojmu „priemerný spotrebiteľ“, v rámci ktorého je jeho obvyklým správaním, ak upozorní na poskytnutie konkrétneho darčekového tovaru, a teda „si ustráži“ - dohliadne na to, aby mu bol darček vydaný, prípadne si ho vyžiada a také aktívne konanie možno od priemerného spotrebiteľa spravodlivo očakávať. Pritom zdôraznil, že v akciovom letáku výslovne nabádal spotrebiteľov k aktívnemu vyžiadaniu si darčeka v snahe zabezpečiť, aby sa darček dostal k spotrebiteľovi za každých okolností, čo orgány verejnej správy nespochybnili. Napriek tomu sa kontrolóri SOI 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 7 - v rámci kontrolných nákupov nesprávali ako „priemerný spotrebiteľ“, pretože po splnení podmienok Akcie a zakúpení výrobkov vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v stanovenej hodnote si od zamestnanca žalobcu (pokladníčky) darček nevyžiadali, hoci nesporne zistili jeho existenciu v kontrolovaných prevádzkach žalobcu v dostatočnom množstve. Tým podľa žalobcu nepreverili predmetnú Akciu až do jej konca vypýtaním si darčeka očakávajúc reakciu zamestnanca (pokladníčky), a preto nemohli objektívne vyhodnotiť, že obchodná praktika v rámci preverovanej Akcie nebola v súlade so zákonom. 12. Žalobca sa ohradil voči záverom orgánov verejnej správy, že sa nevydaním darčeka jeho zamestnancom k akciovému nákupu mal dopustiť nekalej obchodnej praktiky a zdôraznil, že išlo o jednorazové individuálne pochybenie príslušného zamestnanca, ktoré spočívalo v pozabudnutí, a nie v neochote, či negácii vydania akciového darčeka. Poukázal na skutočnosť, že v jednotlivých obdobiach poskytuje množstvo akcií, ktoré sa rýchlo obmieňajú, a preto jeho zamestnanec nemusí byť natoľko „obozretný“, aby si účtovaný akciový sortiment vždy operatívne uvedomil. Práve preto bola obsahom akciového letáka aj informácia pre spotrebiteľa - „Darček k výrobkom si vypýtajte pri pokladni“, čím spotrebiteľa nabádal k aktívnemu konaniu a vyžiadaniu si darčeka. Preto žalobca tvrdil, že uvedené jednorazové ľudské pochybenie jeho zamestnanca je bez právneho významu k posudzovaniu „nekalosti“ alebo „klamlivosti“ obchodnej praktiky v jej komplexnom ponímaní a so zreteľom na účel Smernice. Hoci aj zamestnanec žalobcu nevydal akciový darček, nedošlo tým podľa žalobcu ku klamstvu, ani zavádzaniu spotrebiteľa, ani k nekalému konaniu žalobcu, pretože žalovaný nemôže z opomenutia konania jednotlivca vyvodiť záver, že žalobca mal snahu oklamať spotrebiteľa, alebo ho zavádzať, alebo voči nemu inak nekalo konať. Takýto záver orgánov verejnej správy označil žalobca za tendenčný a nemajúci oporu v skutkových zisteniach. Vyjadril nepochopenie, ako môže nevydanie akciového darčeka zamestnancom žalobcu v ojedinelom prípade a v nepatrnej hodnote (cestovná kefa), ktorému ani nebol preukázaný žiadny úmysel konať daným spôsobom, založiť výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie orgánov verejnej správy považoval v nadväznosti na vyššie uvedené za neprimerane tvrdé šikanózne a účelové a žiadal súd o poskytnutie právnej ochrany. Zdôraznil, že k svojim spotrebiteľom pristupuje v dobrej viere, dbá o svoje meno a česť a buduje a chráni si svoju povesť. 13. Žalobca tiež tvrdil, že predajná akcia: „Pri kúpe vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ nenapĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože podstatne nenarušuje, resp. nemôže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaný alebo priemerného člena skupiny. Naviac nebola uvedená obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ale bola uplatňovaná plošne na všetkých spotrebiteľov. Orgány verejnej správy podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdili, keď na základe ojedinelého pracovného „pochybenia“ zamestnanca 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 8 - žalobcu vyhodnotili preverovanú Akciu ako nekalú obchodnú praktiku, hoci ju „ako takú“ nijako nespochybnili, čo podľa žalobcu znamená, že Akcia bola uskutočnená v súlade so zákonom. Sama o sebe neobsahovala žiadnu informáciu, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorú z nekalých obchodných praktík. Vyjadrenie žalovaného 14. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne zisteného skutkového stavu veci žalovaný uviedol, že skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený dvoma kontrolami vykonanými dňa 10. januára 2018 a dňa 11. januára 2018. Jeho protiprávnosť spočívala v tom, že ku kontrolným nákupom, ktoré obsahovali dva druhy výrobkov vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v celkovej hodnote 6,48 EUR nebol inšpektorom SOI vydaný darček ponúkaný pri ich zakúpení v akciovom letáku TETA - Vaša rodinná drogéria počas Akcie trvajúcej od 9. januára do 19. januára 2018 napriek tomu, že sa sľúbený darček (cestovná kefa) v kontrolovanej prevádzke nachádzal. 15. K tvrdeniu žalobcu, že poskytnutím informácie nabádal spotrebiteľov k vyžiadaniu si darčeka žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že informácia pre spotrebiteľov „Darček si vypýtajte pri pokladnici“ bola obsiahnutá v akciovom letáku aj v ozname priamo pri uvedených výrobkoch. Uvedené skutkové zistenie však nepovažoval za dostatočné na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, pretože v akciovom letáku bola informácia o poskytnutí darčeka za nákup príslušných výrobkov uvedená na siedmej strane v strede a informácia „Darčeky k výrobkom si vypýtajte pri pokladnici“ bola uvedená až na dvanástej strane akciového letáka úplne dole, a to podstatne menšími písmenami. Aj na ozname pri príslušných výrobkoch bola uvedená informácia uvedená v pravom dolnom rohu malými písmenami, ktoré boli v zjavnom veľkostnom nepomere s ostatným textom oznamu. Zopakoval, že spotrebiteľ sa napríklad v dôsledku zahanbenia na darček neopýta, čím sa predávajúci (žalobca) dostáva na úkor spotrebiteľa do výhody, pretože neodovzdaním darčekov môže ďalej podporovať predaj akciových výrobkov. 16. Námietku týkajúcu sa jednorazového individuálneho pochybenia zamestnanca, ktoré je podľa žalobcu bez právneho významu vo vzťahu k posudzovaniu nekalosti alebo klamlivosti obchodnej praktiky s tým, že predajná Akcia nenapĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, označil žalovaný za irelevantnú, pretože žalobca zodpovedá za splnenie povinností podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa objektívne, t. j. bez ohľadu na jeho zavinenie. Je povinný zabezpečiť, aby v jeho prevádzkach boli dodržiavané právne predpisy a zaškoliť svojich zamestnancov tak, aby sa riadili zákonom. Pokuta bola žalobcovi uložená len za tie skutočnosti, ktoré boli zdokumentované v inšpekčných záznamoch. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že samotná Akcia nenapĺňala znaky nekalej obchodnej praktiky, avšak v spojitosti s následným neodovzdaním sľúbeného darčeka (cestovná kefa) mohlo dôjsť 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 9 - k nalákaniu spotrebiteľa na kúpu určitých výrobkov informáciou o poskytnutí darčeka, ktorého následné nevydanie možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. 17. K námietke týkajúcej sa výkladu pojmu „priemerný spotrebiteľ“ žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedol, že považuje za nemorálne a nenáležité, ak spotrebiteľ vykoná nákup a predávajúci mu deklarovaný darček neodovzdá, hoci ním disponuje s tým, že je irelevantné, či si spotrebiteľ darček vyžiada, pretože priemerný spotrebiteľ sa napr. v dôsledku zahanbenia na darček neopýta. 18. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie o uložení pokuty je šikanózne a účelové žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo v časti výšky uloženej pokuty zmenené a došlo k jej zníženiu zo sumy 3 000,- EUR na 1 500,- EUR. Poukázal na zákonom stanovenú hornú hranicu možnej pokuty vo výške 66 400,- EUR a skutočnosť, že žalobca bol za obdobné porušenie povinností už sankcionovaný rozhodnutím č. SK/0036/99/2018 zo dňa 26. júna 2018. Za opakované porušenie povinností počas 12 mesiacov mu bolo možné uložiť pokutu až do výšky 166 000,- EUR. 19. K námietke, že kontrolóri SOI sa v rámci vykonávaných kontrol nezachovali ako „priemerný spotrebiteľ“ žalovaný poukázal na povinnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie upravené v zákone č. 128/2000 Z.z. Replika žalobcu 20. Žalobca trval na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch a žiadal, aby správny súd rozhodol v súlade s jej petitom. Vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného. Nad rámec žalobných dôvodov doplnil, že v roku 2018 sa dostal do TOP 3 hodnotenia v kategórii „Obchodník s drogériou a parfumériou“, čo je dôkazom jeho profesionálneho, odborného a priateľského prístupu k zákazníkom. Ohradil sa voči jeho prezentovaniu vo svetle nezodpovedného predajcu, ktorý zákazníkov klame a zavádza. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorom žalobca aj žalovaný zotrvali na svojej argumentácii a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 10 - 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa § 195 SSP Správny nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržiavanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 196 SSP Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 27. Podľa § 197 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 11 - 28. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom na toto konanie (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“) Tento zákon upravuje a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len „kontrola vnútorného trhu“), štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov a dohľad nad trhom podľa osobitného predpisu, b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenia zákona, d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. 30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov 1a) ( napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). 31. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. (2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. 32. Podľa § 2 písm. b), p), r), z) Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto zákona sa rozumie b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi, 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 12 - r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil, z) rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania, 33. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 34. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 35. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. 36. Podľa § 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3, 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie (1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 13 - (2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal. (3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. 37. Podľa § 24 ods. 1 a ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie (1) Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. (5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 38. Podľa § 27 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 40. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 14 - 41. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 42. Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,- EUR za porušenie zákazu nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný napadnutým rozhodnutím výšku uloženej pokuty znížil na 1 500,- EUR. Z uvedeného je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 a nasl. SSP. 43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia s rovnakými právami, aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti s výnimkou posudzovania otázok upravených v § 195 SSP vo veciach správneho trestania. Úlohou súdu je posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, t.j., či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti, teda, či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 44. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo. Následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. U právnických osôb je zodpovednosť za správny delikt založená na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na nedostatok špeciálnej hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy sankcionovania správnych deliktov v Zákone o ochrane spotrebiteľa, či v Správnom poriadku bolo potrebné postupovať pri posudzovaní 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 15 - správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie „analogiae legis“, t.j. podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok) s cieľom poskytnutia subjektu, voči ktorému bola vyvodzovaná administratívna zodpovednosť (žalobcovi) záruky a práva, ktoré sú v nich obsiahnuté. 45. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vychádzal správny súd zo skutkových zistení, ktoré boli obsahom administratívneho spisu, a síce, že žalobca v rámci Akcie týkajúcej sa ponuky darčeka vo forme cestovnej kefy zadarmo pri kúpe vlasovej kozmetiky značky L ´ORÉAL PARIS nad 5,99 EUR spotrebiteľovi (inšpektorovi SOI) sľúbený darček neodovzdal. Spotrebiteľ (inšpektor SOI) si ho napriek usmerneniu žalobcu v akciovom letáku aj formou oznamu priamo pri uvedených výrobkoch pri pokladni nevyžiadal, hoci bol v kontrolovaných prevádzkach žalobcu v čase kontroly dostupný, pretože aktívne konanie, spočívajúce vo vyžiadaní darčeka, nepovažoval za konanie priemerného spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci ako dôsledok nezákonného postupu, keď inšpektori SOI kontrolný nákup obsahujúci výrobky vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS v hodnote vyššej než 5,99 EUR neukončili vyžiadaním prislúchajúceho darčeka, hoci nespochybnili usmernenie žalobcu o potrebe jeho vyžiadania pri pokladni, ani jeho fyzickú dostupnosť v kontrolovaných prevádzkach žalobcu. Preto podľa žalobcu nemohli zistiť, či by im sľúbený darček na vyžiadanie bol alebo nebol zamestnancom žalobcu poskytnutý, čo bola pre rozhodnutie orgánov verejnej správy podstatná skutková okolnosť. Za nesprávny pritom označil výklad pojmu „priemerný spotrebiteľ“, ktorý uplatnili orgány verejnej správy, keď za priemerného spotrebiteľa označili takého spotrebiteľa, ktorý si vydanie sľúbeného darčeka aktívne nezabezpečí. 46. To znamená, že pre rozhodnutie správneho súdu bolo podstatné vyriešenie spornej otázky, aké konanie možno v uvedených súvislostiach považovať za typickú reakciu priemerného spotrebiteľa, a teda, či skutkové zistenia orgánov verejnej správy boli dostatočným podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. 47. Práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich (aj iných subjektov) pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky alebo v súvislosti s podnikaním na území Slovenskej republiky upravuje Zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý definíciu „priemerného spotrebiteľa“ neobsahuje. Pojem priemerný spotrebiteľ je však na základe rozhodnutí Súdneho dvora EÚ obsiahnutý v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „Smernica o nekalých 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 16 - obchodných praktikách“ alebo „Smernica“). Podľa čl. 7 prvej vety preambuly Smernice, táto Smernica sa zaoberá obchodnými praktikami, ktoré priamo súvisia s ovplyvňovaním rozhodnutí o obchodnej transakcii spotrebiteľov vo vzťahu k produktom, priamo ochraňuje ekonomické záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom (čl. 8) a zavádza jednotný všeobecný zákaz nekalých obchodných praktík, ktoré narúšajú ekonomické správanie spotrebiteľov (čl. 11). V súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto Smernica za kritérium „priemerného spotrebiteľa“ v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ, t.j. takého, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov a nezakladá sa na štatistickom zistení. Preto je úlohou vnútroštátnych súdov a orgánov na základe vlastnej úvahy určiť typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v konkrétnom prípade, a to so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Uvedená Smernica, ako právny akt EÚ na základe medzinárodných zmlúv zaväzuje členské štáty k dosiahnutiu určitého pokroku, hoci neurčuje záväzný spôsob, ako ho dosiahnuť. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výkon a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou. Tým dochádza k vsunutiu obsahovo hodnotových vlastností Ústavy do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený jeho ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý je zákonom sledovaný. Orgány štátu, realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc, sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej Únie musia tiež postupovať v súlade s právne záväznými predpismi Európskej únie. Smernica bola transponovaná do Zákona o ochrane spotrebiteľa za účelom dosiahnutia cieľov v nej stanovených. 48. V preskúmavanej veci vychádzali orgány verejnej správy z právneho názoru, že za skutkovej situácie, aká bola v tejto veci, je „priemerný spotrebiteľ“ taký spotrebiteľ, ktorý si po splnení podmienok nákupu v rámci Akcie prisľúbený darček nevyžiada napr. v dôsledku zahanbenia alebo nedostatku komunikačných zručností na potrebnej úrovni, a preto si inšpektori SOI pri kontrolných nákupoch v prevádzkach žalobcu cestovnú kefu ako darček k nákupu vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS´ v hodnote nad 5,99 EUR nevyžiadali. Takéto vymedzenie konania, resp. nekonania považovali orgány verejnej správy za typickú reakciu priemerného spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Pritom nespochybnili, že informácia o potrebe vyžiadať si akciový darček pri pokladni bola žalobcom spotrebiteľovi poskytnutá, a to aj priamo pri dotknutých výrobkoch 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 17 - a pri pokladni bol sľúbený darček dostupný. Okrem uvedeného typického správania priemerného spotrebiteľa, ktorý si pre nedostatok komunikačných zručností alebo napr. v dôsledku zahanbenia darček k nákupu nevyžiada orgány verejnej správy tiež tvrdili, že na ozname pri výrobkoch bola informácia „Darček k nákupu si vyžiadajte pri pokladni“ uvedená menším písmom, než ostatný text oznamu a že v letáku bola táto informácia obsiahnutá až v jeho závere, teda nie priamo pri akciových výrobkoch, a preto si ju priemerný spotrebiteľ nemusel všimnúť. Správny súd sa s vymedzením typického správania priemerného spotrebiteľa orgánmi verejnej správy nestotožnil a považoval ho za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci z nasledovných dôvodov. V rozumnej miere dobre informovaný je spotrebiteľ vtedy, ak má v konkrétnej situácii (t.j. pri výbere výrobkov vlasovej kozmetiky) dostatok vedomostí, poznatkov, informácií a je dostatočne poučený, akým spôsobom má konať (darček si vypýtajte pri pokladni). Vnímavý spotrebiteľ prijíma informácie ľahko a pozorne a obozretný spotrebiteľ je dostatočne opatrný, prezieravý a ostražitý, aby zužitkoval získané informácie vo svoj prospech, teda, aby si darček pri pokladni vyžiadal. Vymedzenie typického správania priemerného spotrebiteľa, k akému dospeli orgány verejnej správy nezodpovedá jeho charakteristike v zmysle čl. 18 preambuly Smernice, pretože jeho hanblivosť, nedostatok komunikačných zručností, či nevšimnutie si oznamu „Darček si vypýtajte pri pokladni“ je v rozpore s jeho informovanosťou, vnímavosťou a ostražitosťou. Priemerný spotrebiteľ je schopný absorbovať poskytnuté informácie a riadiť sa postupom, ktorý bol nimi určený. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v preskúmavanej veci dospel správny súd k záveru, že priemerný spotrebiteľ získal v rozumnej miere potrebné informácie pre využitie akciovej ponuky nákupu vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS so získaním cestovnej kefy zadarmo jednak v akciovom letáku a jednak priamo oznamom pri dotknutých výrobkoch a vzhľadom na jeho vyššie uvedenú charakteristiku bol spôsobilý si ho pri nákupe uplatniť. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že informácia o potrebe vyžiadať si darček pri pokladni, ktorá bola v ozname priamo pri dotknutých výrobkoch uvedená menším písmom, než ostatný text oznamu, mohla spôsobiť, že si túto informáciu priemerný spotrebiteľ nevšimne, pretože uvedená informácia bola na ozname uvedená v dostatočnej veľkosti písma a dostatočne zreteľne, a preto bola pre priemerného spotrebiteľa čitateľná dostatočným spôsobom. Aj bez ohľadu na to, či a akým spôsobom bola informácia o poskytnutí darčeka pri kúpe vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 EUR uvedená v akciovom letáku, dostatočná informovanosť priemerného spotrebiteľa bola zabezpečená oznamom priamo pri akciových výrobkoch. Za danej skutkovej situácie dospel správny súd k záveru, že priemerný spotrebiteľ by si všimol oznam o potrebe vyžiadania si darčeka pri uskutočnení akciového nákupu pri pokladni a bol by schopný si ho vyžiadať. Preto konštatoval, že orgány verejnej správy nezistili v rozsahu dostatočnom pre vydanie napadnutého rozhodnutia skutkový stav veci, keď inšpektori SOI kontrolné nákupy neukončili vyžiadaním si sľúbeného darčeka k nákupu vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS, a to v dôsledku toho, že sa nesprávali ako priemerný spotrebiteľ. Bez toho, aby 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 18 - kontrolný nákup ukončili vyžiadaním si cestovnej kefy k nákupu vlasovej kozmetiky a bez poznania reakcie žalobcu, resp. jeho zamestnanca na túto požiadavku nemohli dospieť k skutkovému záveru, že žalobca napriek prísľubu k akciovému nákupu vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS spotrebiteľom cestovnú kefu nevydal, a preto bol ich právny záver o porušení zákonných povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa predčasný. Nedostatok skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody v preskúmavanom administratívnom konaní boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobná námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci tak, ako bola formulovaná v bode 10) a 11) tohto rozsudku bola dôvodná. 49. Žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov uvedených v bode 12) tohto rozsudku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej úprave, ani v zistenom skutkovom stave veci. Žalobca v podstate namietal, že sa nevydaním darčeka k akciovému nákupu nedopustil nekalej obchodnej praktiky, pretože išlo o pochybenie jeho zamestnanca, ktoré bolo jednorazové a neúmyselné, a teda právne bezvýznamné pre prijatý záver, že sa dopustil nekalej obchodnej praktiky. K uvedenému správny súd uvádza, že zodpovednosť za správne delikty je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že ide o zodpovednosť za zistené protiprávne konanie. V danej veci vyvodili orgány verejnej správy zodpovednosť žalobcu za porušenie zákazu využívania nekalej obchodnej praktiky, za ktorú označili nevydanie sľúbeného darčeka pri preverovanej predajnej Akcii. Tvrdili, že sľúbený darček (cestovná kefa) mohol narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa a mohol ho viesť k rozhodnutiu o zakúpení výrobkov, pri kúpe ktorých predávajúci sľúbil poskytnúť zadarmo cestovnú kefu. Nevydaním darčeka bolo zasiahnuté do ekonomických záujmov spotrebiteľa, ktoré sú v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa chránené, a to na prospech žalobcu, ktorý mohol nevydanými darčekmi ďalej podporovať predaj akciových výrobkov. Správny súd k uvedenému uvádza, že v prípade objektívnej zodpovednosti sú právne irelevantné (bezvýznamné) akékoľvek okolnosti, či dôvody, ktoré viedli k zistenému protiprávnemu stavu, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje liberáciu, t.j. vyvinenie sa predávajúceho z porušenia zákonných povinností, na čo žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutiach správne poukázali. Tvrdenie žalobcu, že išlo o jednorazové a neúmyselné pochybenie jeho zamestnanca nebolo spôsobilé vylúčiť zodpovednosť žalobcu za zistený protiprávny stav jednak z dôvodov vyššie uvedených a jednak preto, že v zmysle § 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci nielen osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, ale aj osoba, konajúca v jej mene alebo na jej účet. To znamená, že konanie/opomenutie zamestnanca žalobcu, ktorý koná v mene a na účet žalobcu ako svojho zamestnávateľa je konaním/opomenutím samotného 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 19 - žalobcu, t.j. predávajúceho, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Dôvody pochybenia, či neobozretnosti zamestnanca nemajú žiadny právny význam z hľadiska vyvodenia zodpovednosti predávajúceho (žalobcu) za porušenie jeho povinností podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Vnútorný postoj zamestnanca žalobcu k poskytnutiu/neposkytnutiu sľúbeného darčeka je vo vzťahu k zisteniu protiprávneho stavu v tejto veci, t.j. vo vzťahu k zistenému nevydaniu darčeka pri splnení podmienok preverovanej Akcie irelevantný. Preto nemožno orgánom verejnej správy vytknúť ani to, že v konaní nezisťovali dôvod nevydania cestovnej kefy spotrebiteľovi po splnení podmienok na jej vydanie zo strany zamestnanca žalobcu, a preto nedostatok skutkových zistení v uvedených súvislostiach namietal žalobca nedôvodne. Oporu v zistenom skutkovom stave nemalo ani jeho tvrdenie, že išlo o jednorazové pochybenie jeho zamestnanca, pretože nevydanie cestovnej kefy v rámci preverovanej Akcie bolo zistené v dvoch prevádzkach žalobcu tak, ako to vyplýva z inšpekčných záznamov zo dňa 10. januára a 11. januára 2018. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že z hľadiska zisteného protiprávneho konania, t.j. nevydania sľúbeného darčeka, nemá jeho jednorazovosť, či opakovanie žiadny právny význam. Zodpovednosť za využívanie nekalej obchodnej praktiky (spočívajúcej v danej veci v nevydaní sľúbeného darčeka pri predajnej akcii podporovanej prísľubom jeho poskytnutia) nie je v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa determinovaná početnosťou, resp. opakovaním tohto konania. Preto táto žalobná argumentácia, okrem toho, že bola v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, nemala oporu ani v platnej právnej úprave, a preto nebola spôsobilá preukázať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. 50. Na základe žalobnej argumentácie, zhrnutej v bode 13) tohto rozsudku nemohol správny súd dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože nemala oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože Akcia „Pri kúpe vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ nebola nekalou obchodnou praktikou, pretože nemohla podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa a preto, že v dôsledku ojedinelého pracovného „pochybenia“ zamestnanca žalobcu nemožno preverovanú Akciu „ako takú“ vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Rozhodnutie žalovaného (a prvostupňové rozhodnutie, s ktorým tvoria jeden celok) však nebolo založené na tom, že samotná predajná Akcia bola nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, ale na tom, že nekalou obchodnou praktikou bolo nevydanie darčeka (cestovná kefa) sľúbeného po splnení deklarovaných podmienok v rámci preverovanej Akcie. Preto bola žalobná argumentácia týkajúca sa obsahu Akcie, či jej označenia za nekalú obchodnú praktiku pre ojedinelé pochybenie zamestnanca žalobcu bez právneho významu k tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalovaný netvrdil, že Akcia bola z hľadiska jej obsahu nekalou obchodnou praktikou, teda jej rozpor so zákonom z hľadiska povinnosti predávajúceho zdržať sa konania, ktoré je nekalou obchodnou praktikou, pretože môže 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 20 - podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Žalovaný netvrdil ani to, že Akcia bola zameraná na určitú skupinu spotrebiteľov, preto nemalo oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia ani tvrdenie žalobcu, že predmetná Akcia bola orientovaná na všetkých spotrebiteľov. Žalovaný túto skutkovú okolnosť nespochybnil. Naopak, pri hodnotení konania priemerného spotrebiteľa vychádzal z jeho všeobecnej definície, majúcej základ v judikatúre Súdneho dvora EÚ a následne v čl. 18 preambuly Smernice bez toho, aby bral do úvahy určitú špecifickú skupinu spotrebiteľov. K otázke možnej zodpovednosti žalobcu za ojedinelé konanie/opomenutie jeho zamestnanca sa správny súd už vyjadril vyššie v texte tohto rozsudku. Na základe takto formulovanej žalobnej argumentácie bola námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci nedôvodná. 51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd zistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia z dôvodu zistenia skutkového stavu veci v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci, a preto v súlade so žalobným petitom rozhodnutie žalovaného aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 52. V ňom bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní opätovne vyhodnotiť skutočnosti zistené inšpektormi SOI pri kontrolách vykonaných v prevádzkach žalobcu dňa 10. januára 2018 a dňa 11. januára 2018 v súlade s príslušnými procesnými predpismi a vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a následne ich správne právne posúdiť rozhodnutím vydaným v súlade s hmotným právom pri zachovaní lehôt vyplývajúcich z § 24 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa. 53. Pre úplnosť správny súd dodáva, že neušlo jeho pozornosti, že v preskúmavanom rozhodnutí bolo posudzované konanie žalobcu vymedzené v skutkovej vete (pozri bod 2 tohto rozsudku) označené za nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola spôsobilá narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, a teda porušenie zákonných povinností žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo konštatované bez toho, aby mohlo byť posudzované konanie žalobcu označené za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) cit. zákona, podľa ktorého je obchodná praktika nekalá len vtedy, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Tým mohlo dôjsť k porušeniu zásad ukladania trestov, pretože žiadny trest nemôže byť uložený bez zistenia porušenia zákona (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege). Správny súd neuplatnil postup vyplývajúci z § 196 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 21 - SSP, pretože bol daný iný zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle uplatnených žalobných bodov. V ďalšom konaní je príslušný orgán verejnej správy povinný prihliadať aj na uvedenú zásadu ukladania trestov a správne ju uplatniť v prípadnom novom rozhodnutí. 54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý bol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v tomto konaní úspešný, preto správny súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi nahradil dôvodne vynaložené trovy konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3 : 0. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 22 - a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.