{"guid": "6c61780d-5084-40be-ae8c-8b26e81b7a50:da88bc28-233e-4d7c-8a05-a0431e544836", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200596.2", "spisova_znacka": "24S/230/2019", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/230/2019 z 9. 12. 2020", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. decembra 2020, sp. zn. 24S/230/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200596.2", "identifikacne_cislo": "6019200596", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2020-12-09", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/128-2002/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/128-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-4", "nazov": "§ 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-196", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-197", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2002/128#paragraf-1", "/SK/ZZ/2002/128#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-1", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-2", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-8", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-27", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da88bc28-233e-4d7c-8a05-a0431e544836", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200596.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200596.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200596.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/230/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200596
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200596.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany
Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: PEMAS
plus spol. s r. o., so sídlom Vinárska 1, 951 41 Lužianky, IČO: 35 694 254, zast.: Advokátska kancelária
Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti
žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, P. O. BOX 29, 827 99 Bratislava 27 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SK/0316/99/2018 zo dňa 12. augusta 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie Bratislava č. SK/0316/99/2018 zo dňa 12. augusta 2019 a Rozhodnutie Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici č. P/0025/06/2018
zo dňa 13. júna 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 2 -

1. Inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „inšpektori SOI“), Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici vykonali dňa 10. januára 2018 v prevádzkovej jednotka Drogéria
TETA na Železničnej ulici č. 4, Retail Box v Krupine kontrolu, ktorej predmetom bolo dodržiavanie
ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) pri poskytovaní
deklarovaných zliav a prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 769/2017 zo dňa 27. decembra 2017.
Dňa 11. januára 2018 vykonali kontrolu v prevádzkovej jednotke Drogéria TETA, Hlavné námestie
č. 14 v Rimavskej Sobote, ktorej predmetom bolo dodržiavanie Zákona o ochrane spotrebiteľa a
zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov v znení neskorších predpisov. Z vykonaných kontrol boli
vyhotovené inšpekčné záznamy, v ktorých bol uvedený priebeh vykonávanej kontroly, kontrolné zistenia,
vysvetlenie kontrolovaného subjektu a vydané záväzné pokyny s poučením o možnosti podať voči
nim písomné námietky, ktorú kontrolovaný subjekt nevyužil. Dňa 21. mája 2018 bolo kontrolovanému
subjektu (žalobcovi) doručené Oznámenie o začatí správneho konania P/0025/06/2018 zo dňa 18. mája
2018 pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane
spotrebiteľa na základe konkrétne uvedených nedostatkov zistených pri výkone kontroly. Žalobca bol
zároveň v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“) poučený o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a navrhnúť
doplnenie dokazovania. Žalobca sa k zisteným nedostatkom nevyjadril a nenavrhol žiadne dokazovanie.
Prvostupňové rozhodnutie



2. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej len
„prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodol tak, že na základe kontroly vykonanej dňa 10. januára
2018 v prevádzke Drogéria TETA na Železničnej ul. č. 4, Retail Box v Krupine a na základe kontroly
vykonanej dňa 11. januára 2018 v prevádzke Drogéria TETA na Hlavnom námestí č. 14 v Rimavskej
Sobote uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 3 000,- EUR
pre porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm.
b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. pre porušenie zákazu využívania nekalej obchodnej praktiky,
ktorá bola spôsobilá narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku
ktorému sa dostane na tom skutkovom základe, že predávajúci (žalobca) v období akcie trvajúcej od 9.
januára 2018 do 19. januára 2018 alebo do vypredania zásob ponúkal v akciovom letáku TETA Vaša
rodinná drogéria na predaj okrem iného výrobky značky L´ORÉAL PARIS, pri ktorých bolo uvedené
„Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“, pričom
v čase kontroly sa aj v prevádzke nachádzal oznam priamo na výrobkoch v znení „Akcia - získajte
darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu
zadarmo“ (ďalej len „Akcia“), ktorý predávajúci ku kontrolnému nákupu nevydal napriek tomu, že v čase
kontroly sa predmetný darček v kontrolovaných prevádzkach nachádzal. V kontrolných nákupoch v
obidvoch kontrolovaných prevádzkach sa nachádzali dva druhy 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 3 -

výrobkov značky L´ORÉAL PARIS, a to 200 ml Spray L´ORÉAL PARIS ELSEVE a 2,99 EUR a 200 ml
Balzam L´ORÉAL PARIS ELSEVE a 3,49 EUR v celkovej hodnote 6,48 EUR (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“).
3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na kogentný charakter
povinností predávajúceho podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a objektívnu zodpovednosť žalobcu
ako predávajúceho za porušenie zákonných povinností bez ohľadu na dôvody, resp. okolnosti ich
porušenia, následné odstránenie zistených nedostatkov, či skutočnosť, že porušenie zákona zapríčinil
zamestnanec kontrolovaného subjektu (žalobcu). Po zopakovaní priebehu vykonaných kontrol a z
nich vyplývajúcich kontrolných zistení uviedol, že na zistenie skutkového stavu veci použil zákonné
prostriedky. Za nepochybne preukázanú označil skutočnosť, že v čase vykonaných kontrol žalobca
ako predávajúci spotrebiteľa pred vykonaním nákupu prostredníctvom akciového letáka platného od
9. januára 2018 do 19. januára 2018, aj prostredníctvom oznamu nachádzajúceho sa priamo pri
ponúkaných výrobkoch informoval o získaní darčeka (cestovná kefa zadarmo) pri zakúpení vlasovej
kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 EUR. V skutočnosti spotrebiteľovi darček
pri nákupe neodovzdal napriek tomu, že sa v jeho prevádzke nachádzal. Tvrdil, že uvedený spôsob
informovania spotrebiteľa pred vykonaním obchodnej transakcie a atraktivita ponuky darčeka boli
spôsobilé narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ s vidinou darčeka
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, čím bola zodpovednosť žalobcu
spoľahlivo preukázaná. Za priemerného spotrebiteľa pritom s poukazom na čl. 18 preambuly Smernice
č. 2005/29/ES, rozsudok SD EÚ zo dňa 16. júla 1998 sp. zn. C-210/95 (Gut Springheide and Trusky
v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfur) a rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/38/2011 zo dňa 19. apríla
2012 označil spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri
zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Vyjadril názor, že priemerný spotrebiteľ
nemusí ovládať komunikačné schopnosti na vysokej úrovni a napr. v dôsledku zahanbenia sa na
darček neopýta, a preto je pre posúdenie zodpovednosti žalobcu irelevantné, či si spotrebiteľ darček
vyžiada alebo nie. Označil za nemorálne a nekalé, keď spotrebiteľ vykonal nákup a predávajúci
(žalobca) mu deklarovaný darček neodovzdal napriek tomu, že ich zásoba nebola vyčerpaná, a
teda ním disponoval. Nevydaním darčeka sa žalobca na úkor spotrebiteľa dostal do výhody, pretože
neodovzdanými darčekmi mohol naďalej podporovať predaj predmetných akciových výrobkov. Vo výške
uloženej pokuty s poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zohľadnil porušenie
práv spotrebiteľa, nesplnenie zákonných povinností predávajúceho, mieru spoločenskej nebezpečnosti
zistených nedostatkov, charakter zisteného protiprávneho konania, t. j. porušenie zákazu nekalých
obchodných praktík, ktoré boli spôsobilé narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa s
tým, že nebol dodržaný minimálny štandard ochrany spotrebiteľa garantovaný Zákonom o ochrane
spotrebiteľa, pretože predávajúci (žalobca) si nesplnil svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) v
nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Ochrana ekonomických záujmov
spotrebiteľa, ktorá je cieľom sledovaným Zákonom o ochrane spotrebiteľa nebola vzhľadom na zistené
nedostatky 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 4 -



zabezpečená v požadovanej miere a úrovni. Konanie, resp. opomenutie žalobcu, ktorým boli ohrozené
ekonomické záujmy spotrebiteľa označil za nežiaduce a spoločensky nebezpečné. Prihliadol aj na
špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k jej najvyššej možnej
výške (do 66 400,- EUR), preventívnu a represívnu funkciu sankcie a pokutu žalobcovi uložil pri
dolnej hranici zákonnej sadzby, v percentuálnom vyjadrení vo výške 4,5 % najvyššej sadzby. Tiež
uviedol, že uložená pokuta nevykazuje neodôvodnené rozdiely v porovnaní s obdobnými porušeniami
zákona. Z hľadiska miery zavinenia uviedol, že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky
zákonom stanovené podmienky predaja, za ktorých dodržiavanie zodpovedá objektívne. Uloženú pokutu
považoval s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská za primeranú, zodpovedajúcu
zistenému protiprávnemu stavu, charakteru porušenia zákona s tým, že má nielen represívny, ale aj
preventívny účinok.
Rozhodnutie žalovaného
4. Žalovaný Rozhodnutím č. SK/0316/99/2018 zo dňa 12. augusta 2019 rozhodol podľa § 58 ods. 1
Správneho poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil a text výroku v jeho
závere doplnil nasledovne „Akcia platí od 9. januára do 19. januára 2018 alebo do vypredania zásob“. V
pravom dolnom rohu bolo menšími písmenami napísané: „Darček si vypýtajte pri pokladnici“ a žalobcovi
ako účastníkovi administratívneho konania označeného obchodným menom, sídlom a IČO-m podľa
údajov v Obchodnom registri uložil peňažnú pokutu vo výške 1 500,- EUR (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“).
5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia
považoval skutkový stav veci za presne a spoľahlivo zistený z hľadiska konania/opomenutia žalobcu
zisteného vykonanými kontrolami v označených prevádzkach, ktoré bolo správne kvalifikované ako
porušenie zákazu využívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola spôsobilá narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, čím bol porušený
§ 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa. K
zmene výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pristúpil z dôvodu doplnenia celého znenia oznamu,
ktorý bol uvedený priamo na výrobkoch v prevádzkach žalobcu a uloženú pokutu znížil na 1 500,- EUR,
ktorú považoval vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu aj s prihliadnutím na zákonom stanovené
medze a hľadiská za primeranú, zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia
zákona. Zotrval na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčných záznamoch zo dňa 10. januára
2018 a zo dňa 11. januára 2018, ktoré zopakoval s tým, že za zistené nedostatky zodpovedá žalobca
v plnom rozsahu. Pre uloženie pokuty bola rozhodujúca skutočnosť, že bolo nepochybne preukázané
porušenie zákona, a preto v odvolacom konaní nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
6. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné, pretože
žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 5 -

zodpovednosti za zistené nedostatky, pričom poukázal na § 4 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1 a § 7 ods. 2
písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa.
7. K odvolacej námietke žalobcu, že informovanie spotrebiteľa o získaní darčeka pri kúpe označených
výrobkov v minimálnej peňažnej hodnote nie je konaním vykazujúcim znaky nekalej obchodnej praktiky,
a preto mu pokuta nemala byť uložená s argumentáciou, že súčasťou poskytnutia informácie o
predajnej Akcii týkajúcej sa výrobkov značky L´ORÉAL PARIS bolo aj usmernenie spotrebiteľa na
vyžiadanie darčeka pri pokladni, čo žalobca označil za obvyklý postup, pretože s ohľadom na množstvo
predávaného tovaru, akciových položiek a dĺžku pracovnej doby sa nemožno spoliehať na 100 %
sústredenosť zamestnancov a že u spotrebiteľa, ktorý navštívi predajňu pod vplyvom predajnej Akcie
iba z dôvodu poskytnutia darčeka, je málo pravdepodobné, že si ho pri úhrade ceny za nakúpený
tovar pri pokladni neuplatní, s čím sa inšpektori SOI vôbec nezaoberali, žalovaný nespochybnil, že
žalobca usmernil spotrebiteľa na vyžiadanie darčeka, ktoré bolo obsiahnuté v akciovom letáku aj priamo
pri dotknutých výrobkoch. Stotožnil sa s úvahou prvostupňového orgánu verejnej správy ohľadom
konania priemerného spotrebiteľa. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a uviedol, že žalobca
zistený protiprávny skutkový stav nespochybnil žiadnym relevantným spôsobom. Doplnil, že nie každý
spotrebiteľ si darček vyžiada s ohľadom napr. na jeho komunikačné schopnosti, zabudnutie, zahanbenie
alebo nevšimnutie si upozornenia a pod. Žalovaný tiež uviedol, že informácia o povinnosti vypýtať si
darček bola v letáku uvedená v pravom dolnom rohu malými písmenami a v porovnaní so znázornením
Akcie v letáku bola v zjavnom vizuálnom nepomere. Poukázal aj na povinnosť predávajúceho poznať
zákon a zabezpečiť vo svojich prevádzkach jeho dodržiavanie, a preto označil argumentáciu žalobcu
týkajúcu sa pozornosti a vedomosti jeho zamestnancov za irelevantnú.



8. K námietke týkajúcej sa uloženej pokuty žalovaný poukázal na § 24 ods. 1 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, z ktorého pre prvostupňový orgán verejnej správy vyplýva zákonná povinnosť uložiť pokutu
v prípade zisteného porušenia povinností uvedených v Zákone o ochrane spotrebiteľa, a to až do
výšky 66 400,- EUR, resp. za opakované porušenie povinností počas 12 mesiacov až do výšky 166
000,- EUR. Žalovaný uviedol, že pokuta bola žalobcovi uložená v zákonnom rozpätí, na dolnej hranici
sadzby. Pokutu uloženú prvostupňovým orgán verejnej správy označil žalovaný za neprimerane vysokú
s ohľadom na kritéria pre uloženie pokuty stanovené v § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä
z hľadiska charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia povinností, spôsobu a následkov
konania žalobcu, a preto ním uloženú pokutu vo výške 3 000,- EUR znížil na 1 500,- EUR, čo považoval
za primerané z hľadiska splnenia jej preventívnej aj represívnej funkcie. Zdôraznil, že za nedostatky
zistené vykonanými kontrolami zodpovedá žalobca v plnom rozsahu a pre uložený postih je rozhodujúca
skutočnosť, že zákon bol porušený a rozsah následkov protiprávneho konania, ktorý bol zohľadnený
pri určení výšky uloženej pokuty. S poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaný
uviedol, že pri určení výšky pokuty prihliadal na to, že konaním žalobcu 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 6 -

mohli byť ohrozené ekonomické záujmy spotrebiteľa. Oznámenie žalobcu o tom, že je potrebné si darček
za zakúpený tovar vypýtať pri pokladni, si nemusí všimnúť každý spotrebiteľ, pretože išlo o oznámenie
napísané podstatne menšími písmenami ako v prípade oznamu o poskytnutí darčeka spotrebiteľovi
za zakúpený tovar. Pokiaľ by si spotrebiteľ túto informáciu napísanú menšími písmenami nevšimol,
mohol nadobudnúť klamlivý dojem, že po zakúpení predmetných výrobkov získa darček bez splnenia
akejkoľvek ďalšej podmienky. Takýmto spôsobom mohlo dôjsť k nalákaniu spotrebiteľov na kúpu určitých
výrobkov bez toho, aby im bol následne odovzdaný sľúbený darček. Informovanie neurčitého počtu
spotrebiteľov zo strany žalobcu o tom, že kúpou určitého výrobku získajú darček, ktorý im po kúpe
nebude vydaný, môže ovplyvniť ich rozhodnutie pri kúpe výrobkov.
Žaloba
9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia tvrdiac, že sú nezákonné pre
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav veci a žiadal, aby ich správny
súd zrušil, eventuálne, aby správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného a po zrušení označených
rozhodnutí vrátil vec na ďalšie konanie. Uplatnil si plnú náhradu trov konania.
10. Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy uplatnili v rámci vykonávaných kontrol nesprávny postup,
pretože inšpektori SOI sa nesprávali ako priemerný spotrebiteľ, a preto dospeli k nesprávnym skutkovým
zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdili, ak pristúpili k uloženiu peňažnej pokuty žalobcovi.
So zreteľom na všetky skutkové okolnosti neboli podľa žalobcu naplnené zákonom požadované
náležitosti pre záver o porušení § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Zákona o
ochrane spotrebiteľa, a preto označil rozhodnutie žalovaného za nesprávne, arbitrárne a nezohľadňujúce
skutkový stav veci.
11. Žalobca nesúhlasil s výkladom pojmu „priemerný spotrebiteľ“, ktorý v danej veci uplatnili orgány
verejnej správy v tom zmysle, že „priemerný spotrebiteľ nemusí ovládať komunikačné schopnosti
na vysokej úrovni a v dôsledku napr. zahanbenia sa na darček neopýta“, na základe ktorého
považovali za irelevantnú skutkovú okolnosť, či si spotrebiteľ sľúbený darček vyžiada alebo nevyžiada.
Argumentoval, že ak je v čl. 18 preambuly Smernice 2005/29/ES priemerný spotrebiteľ definovaný
ako vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych kultúrnych a jazykových faktorov, potom je oveľa
prijateľnejší a právne komformnejší taký výklad pojmu „priemerný spotrebiteľ“, v rámci ktorého je jeho
obvyklým správaním, ak upozorní na poskytnutie konkrétneho darčekového tovaru, a teda „si ustráži“
- dohliadne na to, aby mu bol darček vydaný, prípadne si ho vyžiada a také aktívne konanie možno
od priemerného spotrebiteľa spravodlivo očakávať. Pritom zdôraznil, že v akciovom letáku výslovne
nabádal spotrebiteľov k aktívnemu vyžiadaniu si darčeka v snahe zabezpečiť, aby sa darček dostal k
spotrebiteľovi za každých okolností, čo orgány verejnej správy nespochybnili. Napriek tomu sa kontrolóri
SOI 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 7 -

v rámci kontrolných nákupov nesprávali ako „priemerný spotrebiteľ“, pretože po splnení podmienok
Akcie a zakúpení výrobkov vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v stanovenej hodnote si
od zamestnanca žalobcu (pokladníčky) darček nevyžiadali, hoci nesporne zistili jeho existenciu
v kontrolovaných prevádzkach žalobcu v dostatočnom množstve. Tým podľa žalobcu nepreverili
predmetnú Akciu až do jej konca vypýtaním si darčeka očakávajúc reakciu zamestnanca (pokladníčky),
a preto nemohli objektívne vyhodnotiť, že obchodná praktika v rámci preverovanej Akcie nebola v súlade
so zákonom.



12. Žalobca sa ohradil voči záverom orgánov verejnej správy, že sa nevydaním darčeka jeho
zamestnancom k akciovému nákupu mal dopustiť nekalej obchodnej praktiky a zdôraznil, že išlo o
jednorazové individuálne pochybenie príslušného zamestnanca, ktoré spočívalo v pozabudnutí, a nie v
neochote, či negácii vydania akciového darčeka. Poukázal na skutočnosť, že v jednotlivých obdobiach
poskytuje množstvo akcií, ktoré sa rýchlo obmieňajú, a preto jeho zamestnanec nemusí byť natoľko
„obozretný“, aby si účtovaný akciový sortiment vždy operatívne uvedomil. Práve preto bola obsahom
akciového letáka aj informácia pre spotrebiteľa - „Darček k výrobkom si vypýtajte pri pokladni“, čím
spotrebiteľa nabádal k aktívnemu konaniu a vyžiadaniu si darčeka. Preto žalobca tvrdil, že uvedené
jednorazové ľudské pochybenie jeho zamestnanca je bez právneho významu k posudzovaniu „nekalosti“
alebo „klamlivosti“ obchodnej praktiky v jej komplexnom ponímaní a so zreteľom na účel Smernice.
Hoci aj zamestnanec žalobcu nevydal akciový darček, nedošlo tým podľa žalobcu ku klamstvu, ani
zavádzaniu spotrebiteľa, ani k nekalému konaniu žalobcu, pretože žalovaný nemôže z opomenutia
konania jednotlivca vyvodiť záver, že žalobca mal snahu oklamať spotrebiteľa, alebo ho zavádzať,
alebo voči nemu inak nekalo konať. Takýto záver orgánov verejnej správy označil žalobca za tendenčný
a nemajúci oporu v skutkových zisteniach. Vyjadril nepochopenie, ako môže nevydanie akciového
darčeka zamestnancom žalobcu v ojedinelom prípade a v nepatrnej hodnote (cestovná kefa), ktorému
ani nebol preukázaný žiadny úmysel konať daným spôsobom, založiť výraznú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie orgánov verejnej správy považoval v nadväznosti
na vyššie uvedené za neprimerane tvrdé šikanózne a účelové a žiadal súd o poskytnutie právnej ochrany.
Zdôraznil, že k svojim spotrebiteľom pristupuje v dobrej viere, dbá o svoje meno a česť a buduje a chráni
si svoju povesť.
13. Žalobca tiež tvrdil, že predajná akcia: „Pri kúpe vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v
hodnote nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ nenapĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky v
zmysle § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože podstatne nenarušuje, resp. nemôže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane, alebo ktorému je adresovaný alebo priemerného člena skupiny. Naviac nebola uvedená
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ale bola uplatňovaná plošne na všetkých
spotrebiteľov. Orgány verejnej správy podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdili, keď na základe
ojedinelého pracovného „pochybenia“ zamestnanca 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 8 -

žalobcu vyhodnotili preverovanú Akciu ako nekalú obchodnú praktiku, hoci ju „ako takú“ nijako
nespochybnili, čo podľa žalobcu znamená, že Akcia bola uskutočnená v súlade so zákonom. Sama
o sebe neobsahovala žiadnu informáciu, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorú z nekalých
obchodných praktík.
Vyjadrenie žalovaného
14. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne zisteného skutkového
stavu veci žalovaný uviedol, že skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený dvoma kontrolami vykonanými
dňa 10. januára 2018 a dňa 11. januára 2018. Jeho protiprávnosť spočívala v tom, že ku kontrolným
nákupom, ktoré obsahovali dva druhy výrobkov vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v celkovej
hodnote 6,48 EUR nebol inšpektorom SOI vydaný darček ponúkaný pri ich zakúpení v akciovom letáku
TETA - Vaša rodinná drogéria počas Akcie trvajúcej od 9. januára do 19. januára 2018 napriek tomu, že
sa sľúbený darček (cestovná kefa) v kontrolovanej prevádzke nachádzal.
15. K tvrdeniu žalobcu, že poskytnutím informácie nabádal spotrebiteľov k vyžiadaniu si darčeka
žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že informácia pre spotrebiteľov „Darček si vypýtajte pri pokladnici“
bola obsiahnutá v akciovom letáku aj v ozname priamo pri uvedených výrobkoch. Uvedené skutkové
zistenie však nepovažoval za dostatočné na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola
žalobcovi uložená pokuta, pretože v akciovom letáku bola informácia o poskytnutí darčeka za nákup
príslušných výrobkov uvedená na siedmej strane v strede a informácia „Darčeky k výrobkom si vypýtajte
pri pokladnici“ bola uvedená až na dvanástej strane akciového letáka úplne dole, a to podstatne
menšími písmenami. Aj na ozname pri príslušných výrobkoch bola uvedená informácia uvedená v
pravom dolnom rohu malými písmenami, ktoré boli v zjavnom veľkostnom nepomere s ostatným textom
oznamu. Zopakoval, že spotrebiteľ sa napríklad v dôsledku zahanbenia na darček neopýta, čím sa
predávajúci (žalobca) dostáva na úkor spotrebiteľa do výhody, pretože neodovzdaním darčekov môže
ďalej podporovať predaj akciových výrobkov.
16. Námietku týkajúcu sa jednorazového individuálneho pochybenia zamestnanca, ktoré je podľa
žalobcu bez právneho významu vo vzťahu k posudzovaniu nekalosti alebo klamlivosti obchodnej praktiky
s tým, že predajná Akcia nenapĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm.
b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, označil žalovaný za irelevantnú, pretože žalobca zodpovedá za



splnenie povinností podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa objektívne, t. j. bez ohľadu na jeho zavinenie.
Je povinný zabezpečiť, aby v jeho prevádzkach boli dodržiavané právne predpisy a zaškoliť svojich
zamestnancov tak, aby sa riadili zákonom. Pokuta bola žalobcovi uložená len za tie skutočnosti, ktoré boli
zdokumentované v inšpekčných záznamoch. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že samotná Akcia nenapĺňala
znaky nekalej obchodnej praktiky, avšak v spojitosti s následným neodovzdaním sľúbeného darčeka
(cestovná kefa) mohlo dôjsť 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 9 -

k nalákaniu spotrebiteľa na kúpu určitých výrobkov informáciou o poskytnutí darčeka, ktorého následné
nevydanie možno považovať za nekalú obchodnú praktiku.
17. K námietke týkajúcej sa výkladu pojmu „priemerný spotrebiteľ“ žalovaný zopakoval argumentáciu
uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedol, že považuje za nemorálne a nenáležité, ak spotrebiteľ
vykoná nákup a predávajúci mu deklarovaný darček neodovzdá, hoci ním disponuje s tým, že
je irelevantné, či si spotrebiteľ darček vyžiada, pretože priemerný spotrebiteľ sa napr. v dôsledku
zahanbenia na darček neopýta.
18. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie o uložení pokuty je šikanózne a účelové žalovaný uviedol,
že prvostupňové rozhodnutie bolo v časti výšky uloženej pokuty zmenené a došlo k jej zníženiu zo
sumy 3 000,- EUR na 1 500,- EUR. Poukázal na zákonom stanovenú hornú hranicu možnej pokuty vo
výške 66 400,- EUR a skutočnosť, že žalobca bol za obdobné porušenie povinností už sankcionovaný
rozhodnutím č. SK/0036/99/2018 zo dňa 26. júna 2018. Za opakované porušenie povinností počas 12
mesiacov mu bolo možné uložiť pokutu až do výšky 166 000,- EUR.
19. K námietke, že kontrolóri SOI sa v rámci vykonávaných kontrol nezachovali ako „priemerný
spotrebiteľ“ žalovaný poukázal na povinnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie upravené v zákone č.
128/2000 Z.z.
Replika žalobcu
20. Žalobca trval na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch a žiadal, aby správny súd rozhodol v súlade
s jej petitom. Vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného. Nad rámec žalobných dôvodov doplnil, že
v roku 2018 sa dostal do TOP 3 hodnotenia v kategórii „Obchodník s drogériou a parfumériou“, čo je
dôkazom jeho profesionálneho, odborného a priateľského prístupu k zákazníkom. Ohradil sa voči jeho
prezentovaniu vo svetle nezodpovedného predajcu, ktorý zákazníkov klame a zavádza.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
pre toto konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v súlade s
§ 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorom žalobca aj žalovaný zotrvali na svojej argumentácii a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie. 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 10 -

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 177 ods. 1 SSP Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 195 SSP Správny nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,



c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržiavanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.
26. Podľa § 196 SSP Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,
oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
27. Podľa § 197 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný. 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 11 -

28. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom na toto konanie (ďalej len „zákon
č. 128/2002 Z.z.“) Tento zákon upravuje
a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej
len „kontrola vnútorného trhu“), štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných
predpisov a dohľad nad trhom podľa osobitného predpisu,
b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu,
c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenia zákona,
d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi
združeniami.
30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh
podľa § 2 a podľa osobitných predpisov 1a) ( napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
31. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len \"združenie\") a označovanie výrobkov cenami.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
32. Podľa § 2 písm. b), p), r), z) Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Na
účely tohto zákona sa rozumie
b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,
p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná
komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou,
predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi, 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 12 -

r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
z) rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok
výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať,
alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ
rozhodne konať alebo zdržať sa konania,
33. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Každý spotrebiteľ
má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie,
informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a
sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len \"orgán dozoru\") a obci pri porušení zákonom
priznaných práv spotrebiteľa.
34. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Predávajúci
nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
35. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na
toto konanie (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej
transakcie.
(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak



b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
36. Podľa § 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3, 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie
(1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo produktu, 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 13 -

(2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa
a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s
akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom
účastníka hospodárskej súťaže,
b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.
(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a
obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ
potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil.
(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.
37. Podľa § 24 ods. 1 a ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie (1)
Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v
oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi
alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas
12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
(5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
38. Podľa § 27 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa tohto
zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21
a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
40. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 14 -

41. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
42. Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o
odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu
vo výške 3 000,- EUR za porušenie zákazu nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 a ods. 2 písm.
b) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný napadnutým rozhodnutím výšku uloženej pokuty znížil na
1 500,- EUR. Z uvedeného je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle
§ 194 a nasl. SSP.



43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie,
kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania,
predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia s rovnakými právami,
aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný
dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný
žalobnými dôvodmi nezákonnosti s výnimkou posudzovania otázok upravených v § 195 SSP vo
veciach správneho trestania. Úlohou súdu je posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných dôvodov
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
t.j., či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti, teda, či rozhodol v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je
podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.
44. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie
zaň je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia
zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo. Následky ním
vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho
deliktu. U právnických osôb je zodpovednosť za správny delikt založená na zásade objektívnej
zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na nedostatok
špeciálnej hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy sankcionovania správnych deliktov v Zákone o
ochrane spotrebiteľa, či v Správnom poriadku bolo potrebné postupovať pri posudzovaní 2 4 S / 2 3
0 / 2 0 1 9 - 15 -

správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie „analogiae legis“, t.j. podľa ustanovení
obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok) s cieľom poskytnutia subjektu,
voči ktorému bola vyvodzovaná administratívna zodpovednosť (žalobcovi) záruky a práva, ktoré sú v
nich obsiahnuté.
45. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vychádzal správny súd zo
skutkových zistení, ktoré boli obsahom administratívneho spisu, a síce, že žalobca v rámci Akcie
týkajúcej sa ponuky darčeka vo forme cestovnej kefy zadarmo pri kúpe vlasovej kozmetiky značky L
´ORÉAL PARIS nad 5,99 EUR spotrebiteľovi (inšpektorovi SOI) sľúbený darček neodovzdal. Spotrebiteľ
(inšpektor SOI) si ho napriek usmerneniu žalobcu v akciovom letáku aj formou oznamu priamo pri
uvedených výrobkoch pri pokladni nevyžiadal, hoci bol v kontrolovaných prevádzkach žalobcu v čase
kontroly dostupný, pretože aktívne konanie, spočívajúce vo vyžiadaní darčeka, nepovažoval za konanie
priemerného spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalobca v podanej správnej
žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci
ako dôsledok nezákonného postupu, keď inšpektori SOI kontrolný nákup obsahujúci výrobky vlasovej
kozmetiky L´ORÉAL PARIS v hodnote vyššej než 5,99 EUR neukončili vyžiadaním prislúchajúceho
darčeka, hoci nespochybnili usmernenie žalobcu o potrebe jeho vyžiadania pri pokladni, ani jeho
fyzickú dostupnosť v kontrolovaných prevádzkach žalobcu. Preto podľa žalobcu nemohli zistiť, či by
im sľúbený darček na vyžiadanie bol alebo nebol zamestnancom žalobcu poskytnutý, čo bola pre
rozhodnutie orgánov verejnej správy podstatná skutková okolnosť. Za nesprávny pritom označil výklad
pojmu „priemerný spotrebiteľ“, ktorý uplatnili orgány verejnej správy, keď za priemerného spotrebiteľa
označili takého spotrebiteľa, ktorý si vydanie sľúbeného darčeka aktívne nezabezpečí.
46. To znamená, že pre rozhodnutie správneho súdu bolo podstatné vyriešenie spornej otázky, aké
konanie možno v uvedených súvislostiach považovať za typickú reakciu priemerného spotrebiteľa,
a teda, či skutkové zistenia orgánov verejnej správy boli dostatočným podkladom pre vydanie
preskúmavaných rozhodnutí.
47. Práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich (aj iných subjektov) pri predaji výrobkov a
poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky alebo v súvislosti s podnikaním na území Slovenskej
republiky upravuje Zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý definíciu „priemerného spotrebiteľa“ neobsahuje.
Pojem priemerný spotrebiteľ je však na základe rozhodnutí Súdneho dvora EÚ obsiahnutý v Smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady
84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „Smernica o nekalých 2 4 S / 2 3 0 / 2
0 1 9 - 16 -



obchodných praktikách“ alebo „Smernica“). Podľa čl. 7 prvej vety preambuly Smernice, táto Smernica
sa zaoberá obchodnými praktikami, ktoré priamo súvisia s ovplyvňovaním rozhodnutí o obchodnej
transakcii spotrebiteľov vo vzťahu k produktom, priamo ochraňuje ekonomické záujmy spotrebiteľov pred
nekalými obchodnými praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom (čl. 8) a zavádza jednotný všeobecný
zákaz nekalých obchodných praktík, ktoré narúšajú ekonomické správanie spotrebiteľov (čl. 11). V
súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany
vzala táto Smernica za kritérium „priemerného spotrebiteľa“ v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ, t.j.
takého, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych,
kultúrnych a jazykových faktorov a nezakladá sa na štatistickom zistení. Preto je úlohou vnútroštátnych
súdov a orgánov na základe vlastnej úvahy určiť typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v konkrétnom
prípade, a to so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Uvedená Smernica, ako právny akt EÚ na
základe medzinárodných zmlúv zaväzuje členské štáty k dosiahnutiu určitého pokroku, hoci neurčuje
záväzný spôsob, ako ho dosiahnuť. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výkon a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto
Ústavou. Tým dochádza k vsunutiu obsahovo hodnotových vlastností Ústavy do všeobecných pojmov
zákona tak, aby bol zabezpečený jeho ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú
aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia
zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie,
ktorý je zákonom sledovaný. Orgány štátu, realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc, sú pri výkone svojej
moci povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súčasne sú viazané aj právnou úpravou
obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a
po vstupe Slovenskej republiky do Európskej Únie musia tiež postupovať v súlade s právne záväznými
predpismi Európskej únie. Smernica bola transponovaná do Zákona o ochrane spotrebiteľa za účelom
dosiahnutia cieľov v nej stanovených.
48. V preskúmavanej veci vychádzali orgány verejnej správy z právneho názoru, že za skutkovej
situácie, aká bola v tejto veci, je „priemerný spotrebiteľ“ taký spotrebiteľ, ktorý si po splnení podmienok
nákupu v rámci Akcie prisľúbený darček nevyžiada napr. v dôsledku zahanbenia alebo nedostatku
komunikačných zručností na potrebnej úrovni, a preto si inšpektori SOI pri kontrolných nákupoch v
prevádzkach žalobcu cestovnú kefu ako darček k nákupu vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS´
v hodnote nad 5,99 EUR nevyžiadali. Takéto vymedzenie konania, resp. nekonania považovali orgány
verejnej správy za typickú reakciu priemerného spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere
dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov.
Pritom nespochybnili, že informácia o potrebe vyžiadať si akciový darček pri pokladni bola žalobcom
spotrebiteľovi poskytnutá, a to aj priamo pri dotknutých výrobkoch 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 17 -

a pri pokladni bol sľúbený darček dostupný. Okrem uvedeného typického správania priemerného
spotrebiteľa, ktorý si pre nedostatok komunikačných zručností alebo napr. v dôsledku zahanbenia darček
k nákupu nevyžiada orgány verejnej správy tiež tvrdili, že na ozname pri výrobkoch bola informácia
„Darček k nákupu si vyžiadajte pri pokladni“ uvedená menším písmom, než ostatný text oznamu a že
v letáku bola táto informácia obsiahnutá až v jeho závere, teda nie priamo pri akciových výrobkoch, a
preto si ju priemerný spotrebiteľ nemusel všimnúť. Správny súd sa s vymedzením typického správania
priemerného spotrebiteľa orgánmi verejnej správy nestotožnil a považoval ho za výsledok nesprávneho
právneho posúdenia veci z nasledovných dôvodov. V rozumnej miere dobre informovaný je spotrebiteľ
vtedy, ak má v konkrétnej situácii (t.j. pri výbere výrobkov vlasovej kozmetiky) dostatok vedomostí,
poznatkov, informácií a je dostatočne poučený, akým spôsobom má konať (darček si vypýtajte pri
pokladni). Vnímavý spotrebiteľ prijíma informácie ľahko a pozorne a obozretný spotrebiteľ je dostatočne
opatrný, prezieravý a ostražitý, aby zužitkoval získané informácie vo svoj prospech, teda, aby si darček
pri pokladni vyžiadal. Vymedzenie typického správania priemerného spotrebiteľa, k akému dospeli
orgány verejnej správy nezodpovedá jeho charakteristike v zmysle čl. 18 preambuly Smernice, pretože
jeho hanblivosť, nedostatok komunikačných zručností, či nevšimnutie si oznamu „Darček si vypýtajte pri
pokladni“ je v rozpore s jeho informovanosťou, vnímavosťou a ostražitosťou. Priemerný spotrebiteľ je
schopný absorbovať poskytnuté informácie a riadiť sa postupom, ktorý bol nimi určený. Vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam v preskúmavanej veci dospel správny súd k záveru, že priemerný spotrebiteľ získal
v rozumnej miere potrebné informácie pre využitie akciovej ponuky nákupu vlasovej kozmetiky L´ORÉAL
PARIS so získaním cestovnej kefy zadarmo jednak v akciovom letáku a jednak priamo oznamom pri
dotknutých výrobkoch a vzhľadom na jeho vyššie uvedenú charakteristiku bol spôsobilý si ho pri nákupe
uplatniť. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že informácia o potrebe vyžiadať si



darček pri pokladni, ktorá bola v ozname priamo pri dotknutých výrobkoch uvedená menším písmom,
než ostatný text oznamu, mohla spôsobiť, že si túto informáciu priemerný spotrebiteľ nevšimne, pretože
uvedená informácia bola na ozname uvedená v dostatočnej veľkosti písma a dostatočne zreteľne, a
preto bola pre priemerného spotrebiteľa čitateľná dostatočným spôsobom. Aj bez ohľadu na to, či a akým
spôsobom bola informácia o poskytnutí darčeka pri kúpe vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS v
hodnote nad 5,99 EUR uvedená v akciovom letáku, dostatočná informovanosť priemerného spotrebiteľa
bola zabezpečená oznamom priamo pri akciových výrobkoch. Za danej skutkovej situácie dospel
správny súd k záveru, že priemerný spotrebiteľ by si všimol oznam o potrebe vyžiadania si darčeka
pri uskutočnení akciového nákupu pri pokladni a bol by schopný si ho vyžiadať. Preto konštatoval, že
orgány verejnej správy nezistili v rozsahu dostatočnom pre vydanie napadnutého rozhodnutia skutkový
stav veci, keď inšpektori SOI kontrolné nákupy neukončili vyžiadaním si sľúbeného darčeka k nákupu
vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS, a to v dôsledku toho, že sa nesprávali ako priemerný
spotrebiteľ. Bez toho, aby 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 18 -

kontrolný nákup ukončili vyžiadaním si cestovnej kefy k nákupu vlasovej kozmetiky a bez poznania
reakcie žalobcu, resp. jeho zamestnanca na túto požiadavku nemohli dospieť k skutkovému záveru,
že žalobca napriek prísľubu k akciovému nákupu vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS spotrebiteľom
cestovnú kefu nevydal, a preto bol ich právny záver o porušení zákonných povinnosti žalobcu v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa predčasný. Nedostatok
skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody v preskúmavanom administratívnom konaní
boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že
žalobná námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci tak, ako bola formulovaná
v bode 10) a 11) tohto rozsudku bola dôvodná.
49. Žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov uvedených v bode
12) tohto rozsudku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej úprave, ani v zistenom skutkovom
stave veci. Žalobca v podstate namietal, že sa nevydaním darčeka k akciovému nákupu nedopustil
nekalej obchodnej praktiky, pretože išlo o pochybenie jeho zamestnanca, ktoré bolo jednorazové a
neúmyselné, a teda právne bezvýznamné pre prijatý záver, že sa dopustil nekalej obchodnej praktiky.
K uvedenému správny súd uvádza, že zodpovednosť za správne delikty je založená na objektívnom
princípe, čo znamená, že ide o zodpovednosť za zistené protiprávne konanie. V danej veci vyvodili
orgány verejnej správy zodpovednosť žalobcu za porušenie zákazu využívania nekalej obchodnej
praktiky, za ktorú označili nevydanie sľúbeného darčeka pri preverovanej predajnej Akcii. Tvrdili, že
sľúbený darček (cestovná kefa) mohol narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa a mohol
ho viesť k rozhodnutiu o zakúpení výrobkov, pri kúpe ktorých predávajúci sľúbil poskytnúť zadarmo
cestovnú kefu. Nevydaním darčeka bolo zasiahnuté do ekonomických záujmov spotrebiteľa, ktoré
sú v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa chránené, a to na prospech žalobcu, ktorý
mohol nevydanými darčekmi ďalej podporovať predaj akciových výrobkov. Správny súd k uvedenému
uvádza, že v prípade objektívnej zodpovednosti sú právne irelevantné (bezvýznamné) akékoľvek
okolnosti, či dôvody, ktoré viedli k zistenému protiprávnemu stavu, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa
neumožňuje liberáciu, t.j. vyvinenie sa predávajúceho z porušenia zákonných povinností, na čo žalovaný
aj prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutiach správne poukázali. Tvrdenie žalobcu, že išlo
o jednorazové a neúmyselné pochybenie jeho zamestnanca nebolo spôsobilé vylúčiť zodpovednosť
žalobcu za zistený protiprávny stav jednak z dôvodov vyššie uvedených a jednak preto, že v zmysle
§ 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci nielen osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, ale aj
osoba, konajúca v jej mene alebo na jej účet. To znamená, že konanie/opomenutie zamestnanca
žalobcu, ktorý koná v mene a na účet žalobcu ako svojho zamestnávateľa je konaním/opomenutím
samotného 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 19 -

žalobcu, t.j. predávajúceho, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Dôvody
pochybenia, či neobozretnosti zamestnanca nemajú žiadny právny význam z hľadiska vyvodenia
zodpovednosti predávajúceho (žalobcu) za porušenie jeho povinností podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Vnútorný postoj zamestnanca žalobcu k poskytnutiu/neposkytnutiu sľúbeného darčeka
je vo vzťahu k zisteniu protiprávneho stavu v tejto veci, t.j. vo vzťahu k zistenému nevydaniu
darčeka pri splnení podmienok preverovanej Akcie irelevantný. Preto nemožno orgánom verejnej
správy vytknúť ani to, že v konaní nezisťovali dôvod nevydania cestovnej kefy spotrebiteľovi po
splnení podmienok na jej vydanie zo strany zamestnanca žalobcu, a preto nedostatok skutkových



zistení v uvedených súvislostiach namietal žalobca nedôvodne. Oporu v zistenom skutkovom stave
nemalo ani jeho tvrdenie, že išlo o jednorazové pochybenie jeho zamestnanca, pretože nevydanie
cestovnej kefy v rámci preverovanej Akcie bolo zistené v dvoch prevádzkach žalobcu tak, ako to
vyplýva z inšpekčných záznamov zo dňa 10. januára a 11. januára 2018. Pre úplnosť je však potrebné
dodať, že z hľadiska zisteného protiprávneho konania, t.j. nevydania sľúbeného darčeka, nemá jeho
jednorazovosť, či opakovanie žiadny právny význam. Zodpovednosť za využívanie nekalej obchodnej
praktiky (spočívajúcej v danej veci v nevydaní sľúbeného darčeka pri predajnej akcii podporovanej
prísľubom jeho poskytnutia) nie je v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa determinovaná početnosťou,
resp. opakovaním tohto konania. Preto táto žalobná argumentácia, okrem toho, že bola v rozpore so
zisteným skutkovým stavom veci, nemala oporu ani v platnej právnej úprave, a preto nebola spôsobilá
preukázať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
50. Na základe žalobnej argumentácie, zhrnutej v bode 13) tohto rozsudku nemohol správny
súd dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože nemala oporu v obsahu
preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože Akcia „Pri
kúpe vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“
nebola nekalou obchodnou praktikou, pretože nemohla podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa a preto, že v dôsledku ojedinelého pracovného „pochybenia“ zamestnanca
žalobcu nemožno preverovanú Akciu „ako takú“ vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Rozhodnutie
žalovaného (a prvostupňové rozhodnutie, s ktorým tvoria jeden celok) však nebolo založené na
tom, že samotná predajná Akcia bola nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b)
Zákona o ochrane spotrebiteľa, ale na tom, že nekalou obchodnou praktikou bolo nevydanie darčeka
(cestovná kefa) sľúbeného po splnení deklarovaných podmienok v rámci preverovanej Akcie. Preto
bola žalobná argumentácia týkajúca sa obsahu Akcie, či jej označenia za nekalú obchodnú praktiku pre
ojedinelé pochybenie zamestnanca žalobcu bez právneho významu k tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Žalovaný netvrdil, že Akcia bola z hľadiska jej obsahu nekalou obchodnou praktikou, teda jej
rozpor so zákonom z hľadiska povinnosti predávajúceho zdržať sa konania, ktoré je nekalou obchodnou
praktikou, pretože môže 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 20 -

podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Žalovaný netvrdil ani to, že Akcia
bola zameraná na určitú skupinu spotrebiteľov, preto nemalo oporu v obsahu preskúmavaného
rozhodnutia ani tvrdenie žalobcu, že predmetná Akcia bola orientovaná na všetkých spotrebiteľov.
Žalovaný túto skutkovú okolnosť nespochybnil. Naopak, pri hodnotení konania priemerného spotrebiteľa
vychádzal z jeho všeobecnej definície, majúcej základ v judikatúre Súdneho dvora EÚ a následne v čl.
18 preambuly Smernice bez toho, aby bral do úvahy určitú špecifickú skupinu spotrebiteľov. K otázke
možnej zodpovednosti žalobcu za ojedinelé konanie/opomenutie jeho zamestnanca sa správny súd
už vyjadril vyššie v texte tohto rozsudku. Na základe takto formulovanej žalobnej argumentácie bola
námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci nedôvodná.
51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd zistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia z dôvodu zistenia skutkového stavu veci v rozsahu
nedostačujúcom na riadne posúdenie veci, a preto v súlade so žalobným petitom rozhodnutie
žalovaného aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP
a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
52. V ňom bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy v začatom administratívnom
konaní opätovne vyhodnotiť skutočnosti zistené inšpektormi SOI pri kontrolách vykonaných v
prevádzkach žalobcu dňa 10. januára 2018 a dňa 11. januára 2018 v súlade s príslušnými procesnými
predpismi a vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a následne
ich správne právne posúdiť rozhodnutím vydaným v súlade s hmotným právom pri zachovaní lehôt
vyplývajúcich z § 24 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
53. Pre úplnosť správny súd dodáva, že neušlo jeho pozornosti, že v preskúmavanom rozhodnutí bolo
posudzované konanie žalobcu vymedzené v skutkovej vete (pozri bod 2 tohto rozsudku) označené za
nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola spôsobilá narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, a teda porušenie zákonných povinností žalobcu v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo konštatované bez toho, aby mohlo byť
posudzované konanie žalobcu označené za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b)
cit. zákona, podľa ktorého je obchodná praktika nekalá len vtedy, ak podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane,
alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na
určitú skupinu spotrebiteľov. Tým mohlo dôjsť k porušeniu zásad ukladania trestov, pretože žiadny trest



nemôže byť uložený bez zistenia porušenia zákona (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege).
Správny súd neuplatnil postup vyplývajúci z § 196 2 4 S / 2 3 0 / 2 0 1 9 - 21 -

SSP, pretože bol daný iný zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle
uplatnených žalobných bodov. V ďalšom konaní je príslušný orgán verejnej správy povinný prihliadať aj
na uvedenú zásadu ukladania trestov a správne ju uplatniť v prípadnom novom rozhodnutí.
54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý bol v
konaní úspešný právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v tomto konaní úspešný, preto správny súd
žalovaného zaviazal, aby žalobcovi nahradil dôvodne vynaložené trovy konania. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: 2 4 S / 2 3
0 / 2 0 1 9 - 22 -

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}