Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/227/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200586 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200586.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobkyne M. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J., zastúpeného advokátom JUDr. Michal Vlkolinský, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovanému Mesto Zvolen, Matričný úrad, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX/V zo dňa 6. augusta 2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Žalobkyňa podaním adresovaným Matrika Zvolen, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky doručila Mestskému úradu Zvolen 10.7.2019 žiadosť o zmenu mena, rodného čísla a pohlavia. V žiadosti žiadala vzhľadom na svoju diagnózu Y., o vykonanie zmeny mena z pôvodného M. na nové M. N., priezvisko zostáva W., ďalej na zmenu rodného čísla z mužského tvaru na ženský tvar a zmenu pohlavia z pôvodného M. na nové Y. Žiadosť odôvodnila s odvolaním na dokument Ministerstva vnútra z roku 2013 s názvom „Východiskový materiál práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí, z ktorého je podľa žalobkyne zrejmé, že Slovenská republika aj ministerstvo vnútra si je plne vedomé, že zákon o zmene rodného čísla je v jej prípade pri vyžadovaní chirurgických zmien a znemožnenia reprodukcie v rozpore s ľudskými právami, a teda aj s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že si dovolí sa odvolať na „rozsudky Súdu pre ľudské práva pri EÚ v Štrasburgu“, kde boli nútené zákroky tak isto uznané ako nezákonné a aj Slovenská republika je súčasťou EÚ. K žiadosti pripojila Stanovisko odbornej komisie pre prevádzanie zmien pohlaví transsexuálných pacientov Ministerstva Českej republiky zo dňa 12.9.2018, rodný list. 2. Mesto Zvolen, Matričný úrad listom zo dňa 6.8.2019 značka: matr. XXXXX/XXXX/V žalobkyni oznámil, že zmeny o ktoré žiada, sa vykonávajú až po ukončení zmeny pohlavia chirurgickým zákrokom. Z dôvodu neukončenia tohto procesu žalobkyne § 7 ods. 1, písm. c) ods. 3 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku nedovoľuje žiadosti vyhovieť. Žalobné body 3. Žalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote sa žalobou voči Okresnému úradu Zvolen domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia. Žalobu na základe výzvy súdu upravila tak, že správne označila žalovaného Mesto Zvolen, Matričný úrad, Námestie slobody 22, Zvolen, ako orgán verejnej správy, ktorý vydal napadnuté opatrenie. 4. Žalobkyňa namietala, že postup žalovaného, ktorý odmietol zapísať zmenu mena, rodného čísla a pohlavia žalobkyne je v rozpore s právnou úpravou Európskej únie, ktorá je pre Slovenskú republiku ako členský štát záväzná a nadradená vnútroštátnej právnej úprave, keďže z tohto postavenia sa vyvodzuje pozitívna povinnosť členského štátu vykonať také legislatívne opatrenia, ktoré zaručia výkon práv človeka. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že odmietnutie požadovaných zápisov zmien pre ňu znamená, že je v rôznych životných situáciách opakovane nútená odhaľovať svoju pôvodnú pohlavnú identitu, s ktorou sa nestotožňuje. 5. Žalobkyňa poukázala na znenie § 7 ods. 1, písm. c), ods. 2 a 3 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku a znenie § 9 tohto predpisu. 6. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pojem „genderová identita“ označuje človeka, ktorého biologické pohlavie získané pri narodení nezodpovedá jeho genderovej identite, ktorá sa rozvíja v priebehu jeho dospievania. Uznanie genderovej identity a práv transgenderov v európskej spoločnosti spôsobilo vypracovanie a prijatie „Doporučenia Výboru ministrov pri Rade Európy v roku 2010“, v ktorom boli zakotvené zásady, na ktorých je založený právny status transsexuálov. Obsahuje povinnosť členských štátov EÚ v oblasti právneho uznania zmeny pohlavia vo všetkých oblastiach života a možnosti zmeny mena a pohlavia v úradných dokumentoch. Tieto odporúčania sa zaoberajú aj otázkou uznania zmeny rodu bez toho, aby boli trans osoby vystavené v oblasti zdravotníctva neodôvodneným požiadavkám. Tieto odporúčania sa opakovali aj v rezolúcii a odporúčaní z roku 2013 a 2015. Rezolúcia 2048 z roku 2015 vyzvala členské štáty EÚ vypracovať rýchle, transparentné a dostupné postupy založené na sebaurčení pri zmene mena a registrácii pohlavia transrodových ľudí v rodných listoch, preukazoch totožnosti, pasoch, osvedčeniach o vzdelaní a iných podobných dokumentoch a sprístupniť tieto postupy všetkým ľuďom, ktorí ich chcú využiť bez ohľadu na vek, zdravotný stav, finančnú situáciu alebo policajný záznam a tiež zrušiť sterilizáciu a iné povinné lekárske ošetrenie ako aj diagnostiku duševného zdravia ako nevyhnutú právnu požiadavku na uznanie rodovej identity osoby v zákonoch upravujúcich postup na zmenu mena a zapísaného rodu (pohlavia). 7. Žalobkyňa poukázala tiež na rozhodovaciu činnosť ESĽP, ktorý opakovane konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách v prípadoch, keď členský štát odmietol zmeniť rodný list transsexuálnej osobe ako napr. v prípade V. proti Francúzsku (1992), A. a I. proti Veľkej Británii. Podľa ESĽP rodová identita ako aj sexuálna orientácia sú súčasťou sféry súkromného života, a preto by štát nemal do nej zasahovať. Ďalej poukázala na rozhodnutia Y.Y. proti Turecku, Z. C. proti Nemecku a W. a G. proti Francúzsku, podľa ktorých je porušením článku 8 Dohovoru podmieňovanie uznania rodovej identity transrodových osôb medicínskym zákrokom alebo sterilizáciou, ktoré si dané osoby neprajú podstúpiť. 8. Žalobkyňa argumentovala tiež tým, že v rámci vnútroštátnej úpravy bol zákaz diskriminácie upravený najprv v článku 3 Listiny základných práv a slobôd a potom v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom rodová identita spadá pod pojem „iné postavenie“, ako to vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 8/04-202 zo dňa 18.10.2005 uviedol Ústavný súd SR. Vyjadrenie žalovaného 9 . Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že fyzická osoba adresuje žiadosť o zmenu rodného čísla Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky - Registru obyvateľov Slovenskej republiky, ktoré následne zmenu vykoná na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby. K žiadosti je potrebné priložiť lekárske potvrdenie svedčiace o tom, že chirurgickým zákrokom nastala u danej osoby zmena pohlavia. Ďalej, že v súčasnosti neexistuje žiadny oficiálny právny výklad či usmernenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prax potvrdzuje, že matričné úrady prijímajú potvrdenia vydané psychiatrom - sexuológom s formuláciou, že osoba sa podrobila zmene pohlavia. 10. Pokiaľ ide o zmenu mena, táto je možná až po absolvovaní chirurgického zákroku zmeny pohlavia a po získaní osvedčenia o pridelení nového rodného čísla. 11. Mesto Zvolen postupovalo v súlade s platnými právnymi predpismi a zaužívanou praxou, keď Slovenská republika uznala transsexualitu ako diagnózu, dovoľuje a umožňuje vo svojom právnom poriadku chirurgickú zmenu pohlavia osoby s uvedenou diagnózou a v tejto súvislosti upravuje všeobecne záväznými právnymi predpismi aj vydanie nového rodného čísla, zmenu mena osoby, bez odkazu nových dokladov na skutočnosť, že u osoby došlo k zmene pohlavia. Dôvody rozhodnutia - posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 7.9.2020. 13. Podľa § 26 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách Zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín, iných úradných listín alebo písomných oznámení, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 14. Podľa § 31a zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 15. Podľa § 8 ods. 1, písm. a) zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle(1) Zmenu rodného čísla vykoná ministerstvo, ak a) rodné číslo nie je v súlade s § 2. 16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (1) Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Podľa § 7 ods.1 písm. c) zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (1) Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu c) mena z dôvodu zmeny pohlavia. 18. Podľa § 9 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku na povolenie zmeny mena a lebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva. 19. Každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánov verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak (článok 46 ods. 2, prvá veta Ústavy SR). Konanie pred správnym súdom je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je výlučne na žalobcovi, ako využije svoje Ústavou zaručené právo domáhať ochrany pred nezákonnosťou rozhodnutí orgánov verejnej správy. Je preto na žalobcovi, aby vymedzil rozsah a obsah súdneho prieskumu tak, že v žalobe uplatní dôvody nezákonnosti napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. 20. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na dokumenty medzinárodnej organizácie Rady Európy ako odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity z 21.3.2010, tiež uznesenie 2048 (2015) Parlamentného zhromaždenia pri Rade Európy, prijaté 22. apríla 2015. 21. Žalobkyňa v žalobe poukazovala aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých bol podaný výklad k článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, upravujúcich právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a tiež niektoré ustanovenia zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku s tým, že žalovaný svojim odmietnutím zápisu zmeny mena v prípade žalobkyne tieto porušil. Namietala, že žalovaný postupoval v rozpore s právnou úpravou, ktorá je nadradená vnútroštátnej úprave. Síce mylne túto úpravu označuje ako „právo Európskej únie“. Faktom je, že táto nadradenosť platí aj pre medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, na ktorú v podstate odkazom na výklad, ktorý podal Európsky súd pre ľudské práva k článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalobkyňa poukazuje. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom. 22. Žalobkyňa sa ale mýli v tom, ak sa domnieva, že to bol žalovaný, a teda matrika, ktorý bol oprávnený a povinný uvedenú medzinárodnú zmluvu na svoje rozhodnutie aplikovať. Tento omyl spočíva predovšetkým v tom, že matrika nie je orgánom, ktorý by bol príslušný rozhodovať o povolení zmeny mena alebo zmeny priezviska. Nemá príslušnosť ani rozhodovať o zmene rodného čísla. 23. Žalovaný vykonáva správu matriky na základe zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách, ktorého účelom je právna úprava vedenia matrík a s tým súvisiacich práv a povinností fyzických osôb a orgánov verejnej moci. Matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine (§ 2 ods. 1 zákona o matrikách) a zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 1 zákona o matrikách). Správu matrík ako výkon štátnej správy vedie obec, pričom zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín, iných úradných listín alebo písomných oznámení, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Na konanie pred matrikou sa nepoužije osobitný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že matrika nevydáva rozhodnutie o tom, či zápis vykoná alebo nevykoná, ale je povinná vykonať zápis, pokiaľ sú predložené listiny, ktoré pre požadovaný zápis ustanovuje právny predpis. 24. Podľa zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku je na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky. 25. Podľa § 7 ods. 1, písm. c) zákona č. 300/1993 Z. z. povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu z dôvodu zmeny pohlavia. Žalobkyňa odkazuje na toto ustanovenie vo svojej žalobe, avšak bez toho, že by zároveň tvrdila, že podmienky podľa tohto ustanovenia naplnené boli. Z tohto ustanovenia je úplne nepochybné, že zápis zmeny mena do matriky bez toho, aby podkladom bolo rozhodnutie okresného úradu o povolení zmeny mena, možno vykonať len v prípadoch, ktoré predpokladá zákon, medzi ktoré patrí aj zmena pohlavia. Teda týmto dôvodom nie je, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je transgenderovou osobou, ale musí predložiť dôkaz o tom, že u neho došlo k zmene pohlavia. Keď takéhoto dôkazu niet, je možné sa domôcť zmeny mena len v konaní podľa § 6 zákona č. 300/1993 Z. z., ktoré začína na základe žiadosti alebo návrhu na takéto konanie podaného príslušnému orgánu verejnej správy podľa § 9 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, t. j. príslušnému okresnému úradu. 26. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, do pôsobnosti matriky, a teda žalovaného podľa zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách a ani podľa zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku a ani podľa zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle, nepatrí rozhodovanie o zmene mena a ani rozhodovanie o zmene rodného čísla. Žalovaný má v kompetencii zapísať zmeny mena do matriky v prípade, že ide o zákonom vymedzený dôvod, kedy nie je potrebné povolenie a žiadateľ disponuje listinami, ktoré pre taký zápis zákon vyžaduje. 27. Pre zápis zmeny mena z dôvodu zmeny pohlavia nie je potrebné predchádzajúce rozhodnutie o povolení zmeny mena len v prípade, že u žiadateľa dôjde k zmene pohlavia a že má o tom ako doklad lekársku správu. V preskúmavanom prípade to u žalobkyne naplnené nebolo. 28. Inak povedané, skutočnosť, že sa žalobkyňa cíti osobou iného pohlavia, aké reálne má, neznamená, že u nej prebehla zmena pohlavia. Zákon o mene a priezvisku oprávňuje matriku vykonať zápis zmeny mena na žiadosť účastníka bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného orgánu o povolení zmeny mena len z dôvodov, ktoré sú v zákone presne vymedzené. Takýmto dôvodom je aj zmena pohlavia, o čom žiadateľ musí predložiť lekársku správu. Takáto úprava nedáva najmenšiu pochybnosť, že matrika má v kompetencii vykonať zápisy zmeny mena a zmeny priezviska z dôvodu zmeny pohlavia výlučne vtedy, keď účastník disponuje lekárskou správou o tom, že mu bolo zmenené pohlavie lekárskym zákrokom. Žalovaný preto v súlade so zákonom žalobkyni oznámil, že žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu, že vyhoveniu takejto žiadosti bráni § 7 ods. 1, písm. c) zákona č. 300/1993 Z. z., nakoľko podľa tohto ustanovenia je možné vykonať zápis zmeny mena bez toho, aby žiadateľ disponoval rozhodnutím o povolení zmeny mena len na základe lekárskej správy, podľa ktorej došlo k zmene pohlavia. 29. Pokiaľ sa žalobkyňa v žiadosti a žalobe dožadovala priamej aplikácie medzinárodnej zmluvy, čo vyplýva z jej poukazov na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne na rozhodnutia, v ktorých tento podal výklad k článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v prípadoch kedy bolo osobám upreté právo na rešpektovanie súkromného života, keď požiadavka na zápis zmeny krstného mena a pohlavia v rodnom liste bola u transgenderovej osoby podmienená medicínskym zákrokom, tak k tomu je potrebné uviesť, že takúto požiadavku musí žalobkyňa uplatniť v konaní pred príslušným orgánom verejnej správy, ktorý je oprávnený na rozhodovanie o povolení zmeny mena podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. a ktorým je príslušný okresný úrad podľa trvalého prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky (§ 9 zákona č. 300/1993 Z. z.). Čiže, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej patria práva vyplývajúce priamo z medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, musí si tieto práva uplatniť na príslušnom orgáne verejnej správy. 30. Príslušný orgán verejnej správy, ktorému patrí do pôsobnosti rozhodnúť o zmene mena, či zmene rodného čísla v administratívnom konaní, začatom na návrh na povolenie zmeny mena či vykonanie zmeny rodného čísla, musí zistiť skutočný stav, teda či existujú skutkové dôvody a tvrdenie žiadateľa je v súlade so skutočnosťou. Následne zistený skutočný stav právne posúdiť aj z hľadiska priamej aplikácie medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ktorej aplikácie sa na základe rozsudkov ESLP žalobkyňa dožaduje. Do kompetencie žalovaného takéto rozhodovanie podľa zákona o mene a priezvisku a podľa zákona o rodnom čísle nepatrí, nakoľko táto bola zverená iným orgánom verejnej správy. 31. Žalovaný nič neporušil, keď žalobkyni oznámil, že žiadosti nie je možné vyhovieť. Na konanie pred matrikou sa nevzťahuje Správny poriadok. Zákon o matrikách ani zákon o mene a priezvisku neobsahuje úpravu, podľa ktorej matrika vydáva rozhodnutie o žiadosti aj v prípade, keď žiadosti nemožno vyhovieť. To znamená vtedy, keď žiadateľ nepredloží zákonom požadované doklady. Žalobkyňa v žalobe ani žiadnu námietku vo vzťahu k priebehu administratívneho konania a dodržiavania procesných predpisov neuplatnila. 32. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. Pre úplnosť potrebné uviesť, že žalobkyňa v žiadosti žiadala aj zápis zmeny rodného čísla. Podmienky na zmenu rodného čísla a orgán, ktorý je oprávnený vykonať zmenu rodného čísla, sú upravené v zákone č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle, pričom matrikám zákonodarca nezveril do kompetencie vykonávať zmeny rodného čísla. 34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého v správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobkyňa nebola úspešná, a preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 35. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom X:X. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.