Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sa/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200525 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200525.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD. v právnej veci žalobcu: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M, advokátka, so sídlom Ul. J. Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307 121, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. júna 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júna 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. decembra 2018 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu, nakoľko podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pred dňom vzniku invalidity t. j. 16.10.2006 získal len 0 dní dôchodkového poistenia pričom na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do 22 rokov je potrebné získať najmenej 1 rok dôchodkového poistenia. 2. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal priznanie dátumu vzniku invalidity v čase kedy bol nezaopatreným dieťaťom. Uviedol, že sa ani slovkom nevysporiadal s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, č. 300-24-5106/2001-1-f zo dňa 19.01.2001, ktorý mu bol opatrovníčkou odvolateľa predložený a ktorý bol aj súčasťou súdneho spisu vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/22/2017. Už v tomto rozhodnutí Sociálnej poisťovne z roku 2001 (keď mal odvolateľ len XX rokov) sa uvádza, že odvolateľ má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť prípravy na povolanie. 3. Odvolateľ ako dieťa navštevoval z dôvodu psychiatrických porúch a porúch vzdelávania špeciálnu základnú školu. Po jej ukončení nastúpil na odporučenie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec (rozhodnutia č. 300-24-5106/2001-1-f zo dňa 19.01.2001) na P. X. L. v U., učebný odbor - P. Tam študoval od 01.09.2001 do 31.08.2002. Neskôr chcel ísť odvolateľ na Z. P. X. Z. a X. A., kam bol na základe rozhodnutia o prestupe č. Z.-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2002 prijatý, no podmienkou pre štúdium bolo odporučenie odborného lekára o spôsobilosti pre odbor, v ktorom sa žiak bude pripravovať. Dňa 11.09.2002, t. j. o necelé dva týždne neskôr, bolo rozhodnutie o prestupe zrušené po zistení, že odvolateľ absolvoval špeciálnu základnú školu a teda nespĺňal podmienky na štúdium (všetky vyššie uvádzané listiny sú už súčasťou administratívneho spisu a boli súčasťou aj súdneho spisu na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/22/2017). Potom už odvolateľ nikde neštudoval, jeho zdravotné problémy aj pre nedostupnosť zdravotnej starostlivosti (v okrese jeho trvalého pobytu nebola psychiatrická ambulancia a v inom okrese ho nechceli prijať vzhľadom na to, že nepatril do ich obvodu) sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že nebol schopný sa ani štúdiom pripravovať na budúce povolanie, ani pracovať. Zaevidoval sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. Aj sa pokúšal nájsť si prácu, aspoň nejakú jednoduchú manuálnu prácu. V apríli roku 2004 mal ísť pracovať do T. F. ako F., avšak v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, halucinácií a bludov, ktorými trpel, cestou do T. vyskočil na diaľnici z idúceho auta svojho zamestnávateľa a o niekoľko dní neskôr ho našli policajti opäť na území Slovenska a volali jeho matke, aby poňho prišla. Odvolateľ ani netušil, ako sa tam dostal. Viac sa nikde nedokázal zamestnať. Aj napriek neskoršej adekvátnej liečbe jeho zdravotný stav má nepriaznivú prognózu, vyžaduje si 24-hodinovú dennú opateru a jeho liečbu určil lekár, ako doživotnú. Poukazujeme aj na lekársku správu z psychiatrickej ambulancie z 08.06.2017, ktorá už je súčasťou spisu. Aj keď táto bola vydaná až v roku 2017, poukazujeme na ňu z dôvodu, že v nej lekár skonštatoval závažnosť zdravotného stavu odvolateľa a okrem iného potvrdil namietanú skutočnosť o tom, že odvolateľ aj z dôvodu nedostupnosti lekárskej starostlivosti v mladšom veku nebol adekvátne liečený. 4. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2019 bolo odvolanie pána O. W. bytom C. XXX, XXX XX G. zast. opatrovníčkou I. W., bytom C. XXX, XXX XX G. podané proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovňa, ústredie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovňa, pobočka Lučenec dňa 27.11.2018. Nakoľko účastník konania nepredložil žiadny odborný lekársky nález, ktorý by podľa posudkového lekára odôvodňoval zmeny v posudkových záveroch, zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %, predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 19.02.2019. Zo záverov tohto posúdenia vyplýva, že prvý kontakt s psychiatrickým zariadením mal účastník konania v rámci prvej psychiatrickej pomoci dňa 13.10.2006, kedy bol hospitalizovaný v C.. 5. Správnou žalobou doručenou krajskému súdu dňa 19.08.2019 sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potrebné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. V žalobe poukázal na skutočnosť, že bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % t. j. v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. splnil podmienku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorá má za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 6. Ku dňu vzniku invalidity žalobca uviedol, že nespĺňa nárok na starobný dôchodok a nebol mu priznaný ani predčasný starobný dôchodok, takže jediným sporným kritériom na priznanie invalidného dôchodku zostáva počet rokov dôchodkového poistenia. Podľa jeho názoru správne orgány nesprávne určili obdobie vzniku invalidity vo svojich rozhodnutiach keď uvádzali ako deň vzniku invalidity 13.10.2006, avšak z ich rozhodnutí nie je vôbec zrejmé, ako dospeli k tomuto dátumu. Zároveň sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s tvrdením opatrovníčky žalobcu, že sa stal invalidným oveľa skôr vzhľadom na jeho zdravotný stav. Žalobca mal za to, že sa stal invalidným už v čase kedy bol ešte nezaopatreným dieťaťom a teda vzťahuje sa na neho § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením 18 roku veku. Zároveň poukázal na to, že triedny výkaz získaný od Okresného úradu Banská Bystrica, odbor školstva, v spojitosti s ďalšími dôkazmi, ako napr. s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 300-24-5106/2001-1-f zo dňa 19.01.2001 a psychiatrickým vyjadrením O.. F. Z., psychiatra, ktorého žalobca navštevuje, zo dňa 31.01.2019, preukazujú, že psychické problémy žalobcu, pre ktoré sa považuje za invalidného, nenastali po prvý krát až 16.10.2006, ako to prezentujú správne orgány vo svojich rozhodnutiach. 7. Žalobca už ako dieťa navštevoval z dôvodu psychických porúch a porúch vzdelávania špeciálnu základnú školu. Po jej ukončení nastúpil práve na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 300-24-5106/2001-1-f zo dňa 19.01.2001 na P. X. L. v U., učebný odbor - P. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, č. 300-24-5106/2001-1-f zo dňa 19.01.2001, o ktorom správne orgány majú vedomosť a ktoré je súčasťou administratívneho spisu, sa uvádza, že žalobca mal už v roku 2001 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť prípravy na povolanie. Na P. X. L. v U.tudoval žalobca od 01.09.2001 do 31.08.2002. Následne bol žalobca na základe rozhodnutia o prestupe č. Z.-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2002 prijatý na Z. P. X. Z. a X. A., no podmienkou pre štúdium bolo odporučenie odborného lekára o spôsobilosti pre odbor, v ktorom sa žiak bude pripravovať. Dňa 11.09.2002, t. j. o necelé dva týždne nato, bolo rozhodnutie o prestupe zrušené po zistení, že žalobca absolvoval špeciálnu základnú školu a teda nespĺňal podmienky na štúdium. Potom už odvolateľ nikde neštudoval a jeho zdravotné problémy sa naďalej zhoršovali, aj pre nedostupnosť zdravotnej starostlivosti (v okrese jeho trvalého pobytu nebola psychiatrická ambulancia a v inom okrese ho nechceli prijať vzhľadom na to, že nepatril do ich obvodu, prípadne v mladšom veku ho neustále posielali len ku školským psychológom, resp. pedagogicko-psychologickým poradcom, nie k psychiatrovi) Jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že nebol schopný ani štúdiom pripravovať na budúce povolanie, ani pracovať. Dńa 13.09.2002 sa zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. Aj sa pokúšal nájsť si prácu, aspoň nejakú jednoduchú manuálnu prácu. V apríli roku 2004 mal ísť pracovať do T. F. ako F., avšak v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, halucinácií a bludov, ktorými trpel, cestou do práce vyskočil na diaľnici z idúceho auta svojho zamestnávateľa a o niekoľko dní neskôr ho našli policajti opäť na území Slovenska a volali jeho matke, aby poňho prišla. Žalobca ani netušil, ako sa tam dostal. Viac sa nikde nedokázal zamestnať, iba na dva dní v roku 2007 , ale opäť pre psychické poruchy zárobkovú činnosť vykonávať nedokázal. Aj napriek neskoršej adekvátnej liečbe jeho zdravotný stav má nepriaznivú prognózu, vyžaduje si 24-hodinovú dennú opateru a jeho liečbu určil lekár, ako doživotnú (na bližšie objasnenie vážnosti zdravotného stavu žalobcu prikladáme aj lekársku správu z psychiatrickej ambulancie z 08.06.2017, ktorá okrem iného potvrdzuje namietanú skutočnosť o tom, že žalobca aj z dôvodu nedostupnosti lekárskej starostlivosti v mladšom veku nebol adekvátne liečený). 8. V súvislosti s takto určeným dátumom vzniku invalidity poukázali na to, že z dôvodu skartácie dokumentov už nemožno dodatočne zistiť, z akých podkladov vychádzala Sociálna poisťovňa v roku 2001, keď rozhodla o tom, že žalobca má podstatne zníženú schopnosť prípravy na povolanie. Ako uvádza aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdravotný stav žalobcu bol v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec, posúdený dňa 19.01.2001 so stanovením, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou (vo veku XX rokov) s podstatne obmedzenou možnosťou prípravy na povolanie, avšak doklady a zdravotná dokumentácia, z ktorej vtedy Sociálna poisťovňa vychádzala, už nemá k dispozícii pravdepodobne z dôvodu skartácie. 9. V prílohe žaloby žalobca predložil rozsudok Okresného súdu v Lučenci č.k. 8Ps/4/2016-46 zo dňa 12.04.2016, ktorým bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony a bola mu ustanovená opatrovníčka, kde z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že zo znaleckého posudku č. 9/2016 doručeného súdnym znalcom dňa 16.06.2016 dospel znalec k záveru, že u žalobcu ide o závažné duševné ochorenie - Y. už s prejavmi defektualizácie osobnosti v zmysle trvalých chorobných zmien vnímaných - poznávacích i vôľových funkcií, emočných štruktúr s negatívnym dopadom na interpersonálne sociálne adaptívne správanie a tým aj prosperitné životné vedenie exploranda. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok bola žalobcovi zamietnutá z dôvodu, že pred vznikom invalidity nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. pričom zotrval na svojom stanovisku, že žalobca sa stal invalidným dňa 16.10.2006 a to deň, kedy bol žalobca prepustený z hospitalizácie, kedy bol jednoznačne potvrdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, ktorý si vyžadoval pravidelnú liečbu. Zároveň uviedol, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil na základe znaleckého posudku psychiatra v tom istom roku bol okresným súdom obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nenavštevoval psychológa, ani psychiatra v tom čase, čo je zrejmé aj z vyjadrení jeho matky, ktorá je ustanovená za opatrovníčku. Posudkový lekári mali k dispozícii rozhodnutie, pobočky žalovanej. Lučenec zo dňa 19.01.2001, z ktorého je zrejmé, že má obmedzenú možnosť prípravy na povolanie a je odporučené štúdium na P. X. U. - A. M.. Závažnosť duševnej poruchy v tom čase nebola na úrovni invalidity, psychotická porucha v tom čase nezaopatrenosti dieťaťa nebola vyznačená. Prvý krát sa prejavila až v roku 2006, kedy bola v akútnom štádiu riešená hospitalizáciou. Dátumom prepustenia z tejto hospitalizácie posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % od 16.10.2006, čo je maximálny možný dátum vzniku invalidity v minulosti. 11. V uplatnenej replike žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovaného, ako aj z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že je zjavne arbitrárne, ak žalovaná, ktorá neuchovala podklady použité pre vydanie tohto rozhodnutia (evidentne ani samotné rozhodnutie, keďže ho opakovane žiadala predložiť), prenáša svoje dôkazné bremeno a následky svojej vlastnej dôkaznej núdze na ťažko zdravotne postihnutého žalobcu. Rozhodnutie žalobca predložil, avšak dokumentáciou, na základe ktorej pobočka žalovanej rozhodla, nikdy nedisponoval, táto mu spolu s rozhodnutím v roku 2001 doručovaná nebola. Je rozporné so zákonom, ak žalovaná požaduje od žalobcu predloženie dokuemtnova, ktoré ona zhotovila, žalobcovi neposkytla, neskôr skartovala a teraz neexistenciu tejto dokumentácie používa na odôvodnenie zamietnutia žiadosti o priznanie invalidného dôchodku žalobcovi. 12. K rozhodnutiu pobočky žalovanej, Lučenec, zo dňa 19.01.2001, z ktorého je zrejmé, že žalobca mal už v tom čase obmedzenú možnosť prípravy na povolanie a bolo mu odporučené štúdium na P. X. U. - A. M., žalovaná vo vyjadrení k žalobe len jednou vetou stručne uviedla, že údajne závažnosť duševnej poruchy v tomto čase nebola na úrovni invalidity, psychotická porucha v ňom nebola vyznačená. 13. Takéto stručné konštatovanie nemožno považovať za zákonné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu a nemožno v žiadnom prípade ťažko zdravotne postihnutého žalobcu sankcionovať nepriznaním invalidného dôchodku až to, že žalovaná dokumenty skartovala a v dôsledku toho potom pred súdom namieta, že žalobca obsah dokumentov nepreukázal. Takéto prenášanie bremena dokazovania žalovanou na žalobcu považujeme za absolútne nezákonné (rozporné najmä s ust. § 195, § 196 a § 210 zákona č. 461/2003 Z. z.). Poukazujeme pritom aj na to, že ani prípadná pasivita účastníka administratívneho konania nezbavuje správny orgán povinnosti vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.) - viď, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/23/2013 zo dňa 29.07.2014. 14. Žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu. Nevysporiadal sa ani s listinami doloženými žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 23.05.2019. Ak tieto listiny nemali vplyv na vydanie rozhodnutia, aj tak je potrebné náležité odôvodniť, prečo vplyv na výsledok konania nemali, resp. prečo ich žalovaná nezohľadnila napriek tomu, že práve ona ich od žalobcu požadovala. Nemohlo sa tak teda jednať o bezpredmetné dokumenty. Žalovaný sa riadne nevysporiadal ani s lekárskou správou psychiatra žalobcu O.. F. Z. zo dňa 31.01.2019. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2020 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP a to vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, keďže pri vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania alebo verejnosť (po zverejnení miesta a času VVR sa na VVR nedostavili), t. j. nevyužili právo zúčastniť sa ústneho verejného vyhlásenia rozsudku. 19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 SSP. 20. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osobe nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. Správny súd nezistil v postupe a v rozhodnutiach orgánu verejnej správy iné nedostatky, ako tie, ktoré boli vytýkané aj správnou žalobou. 21. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu, so všetkými rozhodnutiami orgánov verejnej správy ako aj s prílohami správnej žaloby. 22. Podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 23. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 24. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 25. Podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z. z. ; nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. 26. Príloha č. 2 kapitola V, duševné poruchy a poruchy správania podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z. z. F10 - F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi F30 - F39 Afektívne poruchy F70 - F79 Duševná zaostalosť F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Osobitná starostlivosť Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy). 27. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že žalobca mal prvý kontakt v rámci psychiatrickej pomoci so zdravotníckym zariadením v ktorom bol hospitalizovaný dňa 13.10.2006, pričom sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa opakovane nevysporiadal s faktom, či v danom čase hospitalizácie v C. trpel žalobca diagnózou A. resp. či a aká bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka v danom čase. Zároveň zo samotného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že zo záznamov obvodného ošetrujúceho lekára vyplýva psychická zmena účastníka konania od ranného detstva, pričom k zhoršeniu zdravotného stavu účastníka konania podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je evidentne preukázaná dôvodom hospitalizácie dňa 13.10.2006. Avšak aj napriek tejto skutočnosti žalovaný uviedol ako deň kedy došlo k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka na 80 % až 16.10.2006. Zároveň z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 19.01.2001 č.k. 300-24-5106/2001-1-f vyplýva, že žalovaný pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má podstatne obmedzenú možnosť prípravy na povolanie. Predmetnou skutočnosťou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaný sa zároveň nevysporiadal ani so skutočnosťou, že žalobca mal problémy pri príprave na povolanie z dôvodu zdravotných potiaží. 28. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v spojení s lekárskymi posudkami, z ktorých vychádzali a z rozhodnutí Sociálnej poisťovne z roku 2001, ako aj z rozsudku Okresného súdu Lučenec 8Ps/4/2016-46 sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k hodnoteniu času ku ktorej došlo k posúdeniu vzniku invalidity k 16.10.2006. Z tohto dôvodu správny súd preskúmavané rozhodnutie opakovane zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že pri rozhodovaní zohľadní všetky mu známe skutočnosti predložené žalobcom, ako aj skutočnosti, ktoré sú mu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti a zároveň správne vyhodnotí a odôvodnení závery uvedené v posudkoch, ako aj uvedené v predchádzajúcich zrušených rozhodnutiach. Do úvahy však zoberie aj skutočnosti, ktoré bez viny žiadateľa nie je možné predložiť avšak z obsahu podaní a iných dokumentov nepriamo vyplývajú. Nakoľko o ich výsledku mal správny orgán vedomosť a od žalobcu ich žiadal aj napriek tomu, že sám žalobca s nimi nikdy nedisponoval a preto ich predložiť nemohol. Predmetné skutočnosti, ktoré konštatuje v odôvodnení rozhodnutia o žalobcovej obmedzenej príprave na zamestnanie nie sú vyhodnotením zdravotného stavu žalobcu k danému životnému obdobiu. Zároveň je nutné, aby žalovaný vyhodnotil, či žalobca stavom zisteným k 13.10.2006 mohol trpieť aj v čase pred dovŕšením veku 20 rokov. 29. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 175 ods. 2 SSP) Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).