Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200133 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobcu: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX Z. Z., zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. U. zo dňa 12.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. s. U./U č. z. XXXX/XXXXXX zo dňa 12. decembra 2018 a rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. k. Z zo dňa 28. septembra 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „úrad“) rozhodnutím č. Z zo dňa 28.09.2018 podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 15.08.2018. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia úradu vyplýva, že žalobca bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom. Nespolupráca spočívala v tom, že žalobca dňa 15.08.2018 odmietol zaradenie do projektu „Pripravený na prácu“, t. j. bez vážnych dôvodov odmietol účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce. Dňa 15.08.2018 sa žalobca vyjadril, že účasť na projekte odmieta z dôvodu, že na ďalšie školenia chodiť nechce; keby chcel, prácu si nájde sám a úrad nemá právo mu vnucovať ani školenia, ani prácu. Dňa 25.09.2018 žalobca pred úradom písomne potvrdil, že odmietol projekt z dôvodu, že podľa jeho názoru je protiústavný a odporuje základným ľudským právam, konkrétne článku 18 a článku 35 Ústavy SR. 3. Úrad v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ponuka projektu „Pripravený na prácu“ nie je nútenou prácou alebo nútenou službou (článok 18 Ústavy SR), resp. táto ponuka nie je ani v rozpore s právom občana na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, resp. na právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 Ústavy SR). Účasť na projekte bola žalobcovi ponúknutá v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a účastníkom konania uvedené dôvody odmietnutia sa nenachádzajú medzi taxatívne uvedenými vážnymi dôvodmi nespolupráce s úradom podľa § 36 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 5/2004 Z. z., resp. účastníkom konania uvedené dôvody nespolupráce neposúdil úrad ani za vážne dôvody nespolupráce s úradom podľa § 36 ods. 4 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z., preto úrad odmietnutie účasti na projekte účastníkom konania vyhodnotil ako nespoluprácu účastníka s úradom bez vážnych dôvodov. 4. Proti rozhodnutiu úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pracovníčka úradu mu nebola ochotná ponúknuť bližšie informácie ohľadom ponúknutého projektu, ktoré si zistil sám, keď podľa vyjadrení ďalších účastníkov projektu sa jedná o rekvalifikáciu pre automobilový priemysel. Jeho cieľom nie je zamestnať sa v automobilovom priemysle, nakoľko jeho rodina a jeho deti majú trvalé bydlisko v Banskej Bystrici. Cieľom úradu by nemalo byť rozdelenie rodiny. Projekt odmietol, lebo nie je v súlade s jeho vzdelaním a nie je v jeho záujme sa zaškoliť do montáže strojov. Tvrdenie v rozhodnutí, že odmieta ísť na projekt z dôvodu, že na žiadne školenia chodiť nechce, je nesprávne a nepravdivé. Ústava Slovenskej republiky všetkým zaručuje právo na slobodnú voľbu povolania, a to znamená aj právo odmietnuť školenie, ktoré nie je v súlade s jeho doterajším profesijným zameraním a hlavne nie je jeho slobodnou voľbou. 5. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. U./U č. z. XXXX/XXXXXX zo dňa 12.12.2018 rozhodnutie úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 6. Žalovaný, ako odvolací orgán konštatoval, že dôvody uvedené v odvolaní nie sú takými, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval správnosť zistenia skutkového stavu prvostupňovým orgánom, z ktorého vyplýva, že účastník konania dňa 15.08.2018 bez vážnych dôvodov odmietol účasť na aktívnom opatrení na trhu práce (účasť na projekte „Pripravený na prácu“), čo následne potvrdil v úradnom zázname dňa 25.09.2018, ako aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu úradu. Dôvody odmietnutia účasti na projekte podľa žalovaného nie sú vážnymi dôvodmi podľa § 36 ods. 4 písm. a) až e) Zákona o službách zamestnanosti, resp. dôvody nespolupráce s úradom neuznal správny orgán, ani za vážne dôvody nespolupráce s úradom podľa § 36 ods. 4 písm. f) Zákona o službách zamestnanosti. 7. Poukazovanie na rodinu a deti považoval žalovaný za irelevantné, pretože úrad neponúkol žalobcovi zamestnanie, ale účasť na projekte, pričom za vážny dôvod nespolupráce občana s úradom mimo iného sa považuje, ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo miesto výkonu zamestnania, povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, t. j. tento vážny dôvod je možné považovať za relevantný len v súvislosti so zamestnaním občana alebo so zamestnaním manžela. Žalovaný konštatoval, že žalobca je slobodný, rovnako matka jeho detí, ktoré sú narodené v roku 2012 a 2015. Matka detí účastníka konania nie je zamestnaná a má možnosť v plnom rozsahu zabezpečiť sprevádzanie detí do predškolského zariadenia alebo do školy, pričom v registri Sociálnej poisťovne je aktuálne vedená ako osoba starajúca sa o deti. Projekt „Pripravený na prácu“ sa realizoval v mieste bydliska účastníka konania, t. j. v Banskej Bystrici, takže účasť na projekte nemohla mať za následok rozdelenie rodiny. 8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v prípade úspešného ukončenia projektu mal účastník konania možnosť získať nové vedomosti a zručnosti, ktoré by mu zvýšili možnosti uplatniť sa na trhu práce, a to nielen v automobilovom priemysle, ale aj u zamestnávateľov v regióne Banská Bystrica bez hrozby rozdelenia rodiny. 9. K argumentácii žalobcu o protiústavnosti žalovaný uviedol, že účasť na uvedenom aktívnom opatrení na trhu práce bola účastníkovi konania odporučená v zmysle príslušných ustanovení zákona o službách zamestnanosti a doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie Ústavného súdu o protiústavnosti týchto ustanovení, resp. postupov v zmysle citovaného zákona. 10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne ustanovenej Centrom právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica žalobu na správnom súde. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia úradu ako aj žalovaného a vrátenia veci úradu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Žalobca poukázal na znenie § 14 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z., ďalej na znenie § 13 ods. 1 písm. a), § 34 ods. 8 citovaného zákona a konštatoval, že zákon o službách zamestnanosti je postavený na základe vhodnosti zamestnania pre každého uchádzača o zamestnanie, čo znamená, že u každého uchádzača musí byť prihliadané na jeho kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh dovtedy vykonávanej práce (aj so zohľadnením zdravotného stavu). Táto zásada nadväzuje na článok 18 Ústavy SR, ktorý v ods. 1 stanovuje, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. 12. Uvádzal, že žalovaný sa v rozhodnutí odvoláva na ustanovenie § 36 ods. 4 písm. a) až e) Zákona o službách zamestnanosti, t. j. na taxatívny výpočet tzv. vážnych dôvodov, pre ktoré môže uchádzač o prácu odmietnuť účasť na projekte, avšak úrad musí aplikovať jednotlivé ustanovenia zákona č. 5/2004 Z. z. ako komplexnú právnu úpravu a nevyužívať len samostatne jednotlivé, z kontextu vyňaté ustanovenia. Poukázal na definovanie vzdelávania a prípravy uchádzačov pre trh práce v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona zamestnanosti. V tejto súvislosti konštatoval, že je absolventom Strednej priemyselnej školy drevárskej, ktorú ukončil maturitou, a tiež absolvoval Súkromnú obchodnú akadémiu. Nikdy nepracoval v žiadnom priemysle a nie je nijako manuálne zručný. 13. Namietal, že z postupu žalovaného vyplýva, že tento nekonal v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb., t. j. nezistil presne a úplne skutočný stav veci, keď sa vôbec nezaoberal otázkou vhodnosti ponúkaného projektu pre žalobcu z hľadiska jeho kvalifikácie, odborných zručností alebo druhu dovtedy vykonávanej práce. V evidencii žalovaného sa tieto údaje o žalobcovi nachádzajú, preto nebolo povinnosťou žalobcu opakovane ich preukazovať. 14. Žalobca je presvedčený, že aj keby absolvoval predmetný projekt - zameraný na práce v automobilovom alebo pre automobilový priemysel - a následne by odmietol pracovnú pozíciu zodpovedajúcu tejto príprave - tiež by bol úradom vyradený z evidencie uchádzačov, pretože práve takéto projekty pomáhajú znižovať štatistiky ohľadne nezamestnanosti. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia úradu a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. 16. Vo vyjadrení uvádzal, že žalobca naplnil skutkovú podstatu ustanovenia, ktorým bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dôvody uvedené v odvolaní neboli takými, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo veci samej. Úrad sa s poukazom na § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti v odôvodnení rozhodnutia riadne vyrovnal s tvrdeniami žalobcu. Poznamenal, že posudzovanie vážnosti dôvodov v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) citovaného zákona je výlučne v kompetencii úradu ako prvostupňového orgánu verejnej správy. 17. Ďalej uviedol, že modifikácie § 36 ods. 5 zavedené s účinnosťou od 01.05.2017 zákonom č. 81/2017 Z. z. vyplynuli z faktu, že niektorí uchádzači o zamestnanie odmietajú ponuku na zapojenie sa do ktoréhokoľvek nástroja zo skupiny aktívnych opatrení na trhu práce (napr. poradenstvo, rekvalifikácia, aktivačná činnosť, dobrovoľnícka služba), a tým v podstate odmietajú pomoc poskytovanú im v záujme podpory zvýšenia zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie a ich následného zamestnania sa. Cieľom právnej úpravy v ustanovení § 36 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti je zabrániť špekulatívnemu prístupu uchádzačov o zamestnanie pri poskytovaní služieb zamestnanosti úradom. Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa § 36 ods. 2 písm. b) sa tak s účinnosťou od 01.05.2017 považuje ex lege aj odmietnutie ponuky na účasť alebo odmietnutie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzača o zamestnanie bez vážnych dôvodov okrem odmietnutia ponuky na účasť alebo odmietnutia účasti na aktivačnej činnosti formou menších služieb pre samosprávny kraj podľa § 52 a formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a. 18. Žalovaný poznamenal, že zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie je dobrovoľný. Pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol žalobca informovaný a poučený o právach a povinnostiach, vrátane následkov nesplnenia si svojich povinností. Poučenia zobral na vedomie, čo potvrdil svojim podpisom. Štát poskytuje uchádzačovi o zamestnanie služby zamestnanosti v rozsahu, spôsobom a za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti. Medzi tieto podmienky patrí okrem iného aj plnenie povinností zákonom uložených evidovanému uchádzačovi. Neplnenie takýchto povinností je legitímnym dôvodom na jeho vyradenie z evidencie. O dobrovoľný zápis do evidencie požiada ten občan, ktorý má záujem o sprostredkovanie vhodného zamestnania a na uzatvorení pracovného pomeru, na základe čoho konštatoval, že konanie žalobcu si odporuje s týmto všeobecným predpokladom a účelom zákona. 19. Podľa žalovaného žalobca nesprávne zamieňa pojmy odmietnutia ponuky vhodného zamestnania a odmietnutia ponuky na účasť a účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce. Úrad neponúkol zamestnanie, ale účasť na projekte. V prípade úspešného ukončenia projektu žalobcom, mohol žalobca získať nové vedomosti a zručnosti, ktoré by mu zvýšili možnosti uplatnenia sa na trhu práce. 20. K tvrdenej protiústavnosti, žalovaný uviedol, že doposiaľ nie je vydané rozhodnutie Ústavného súdu SR o protiústavnosti niektorých ustanovení zákona o službách zamestnanosti, resp. postupov v zmysle tohto zákona. 21. V stanovisku, ktoré pripojil žalovaný k vyjadreniu k žalobe, úrad uviedol, že úrad ponúkol žalobcovi účasť na projekte pri zachovaní práv podľa § 14 zákona č. 5/2004 Z. z. Keďže úrad neponúkol žalobcovi zamestnanie, ale účasť na projekte, ktoré je aktívnym opatrením na trhu práce, poukazovanie žalobcu na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. považoval za irelevantné. Z rovnakého dôvodu považoval za irelevantné poukazovať aj na ustanovenie § 34 ods. 8 citovaného zákona. Pri ponuke účasti na projekte sa povinnosť prihliadať na niektorú z kvalifikácií občana, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce neuplatňuje (uplatňuje sa len pri ponuke zamestnania), takáto povinnosť pri ponuke aktívnych opatrení na trhu práce nie je žiadnym spôsobom legislatívne upravená. Práve účasťou na takomto projekte má občan možnosť získať nové odborné zručnosti a vedomosti, vďaka ktorým, by mal väčšiu možnosť uplatnenia na trhu práce. Ponúknutie účasti na programe alebo projekte v zmysle platných ustanovení zákona o službách zamestnanosti nie je možné považovať za poslanie občana na nútené práce alebo nútené služby, t. j. postup nie je rozporný s článkom 18 Ústavy SR. Úrad pri vydaní ponuky účasti na projekte postupoval v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti, pričom žalobcom doposiaľ získanú úroveň odborných vedomostí, zručností a schopností posúdil za vhodnú pre účasť na ponúknutom projekte tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových odborných vedomostí a zručností. Úrad sa pritom zaoberal otázkou vhodnosti ponúkaného projektu pre žalobcu z hľadiska uvedených kritérií. Nebolo potrebné vykonávať ďalšie zisťovanie a zabezpečovať ďalšie podklady, pretože úrad má k dispozícii údaje na základe žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov zo dňa 03.05.2013. 22. V replike žalobca naďalej zastával názor, že účasť uchádzača o prácu do absolvovania akéhokoľvek projektu je potrebné posudzovať vždy z hľadiska vhodnosti tohto projektu pre konkrétneho uchádzača. Samotný zákon č. 5/2004 Z. z. je postavený na zásade vhodnosti zamestnania a účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce pre každého uchádzača o zamestnanie, čo znamená, že u každého uchádzača musí byť prihliadané na jeho kvalifikáciu, odborné zručnosti, druh dovtedy vykonávanej práce a pod. Žalovaný však na podmienku vhodnosti vôbec neprihliada, keď všetkých uchádzačov o zamestnanie, bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, doterajšiu prax a pod., zaraďuje automaticky do toho istého, aktuálne vykonávaného projektu. Postup úradu, ktorý bez zohľadnenia vhodnosti, skutočne núti každého absolvovať ním ponúkaný projekt, je postup odporujúci samotnému zákonu č. 5/2004 Z. z., ale aj protiústavný a odporujúci základným ľudským právam a slobodám. Žalobca tvrdil, že preto mal právo odmietnuť nevhodné a neperspektívne ponuky účasti na aktívnych opatreniach na trhu, a preto jeho vyradenie z evidencie uchádzačov je nezákonné. 23. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. 24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP, z účasti na ktorom sa žalovaný ospravedlnil. 25. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznila, že aj pri aktívnych opatreniach na trhu práce je potrebné prihliadať na zásadu vhodnosti ponuky pre konkrétneho evidovaného uchádzača o zamestnanie. Žalobca prejavil nesúhlas len s týmto konkrétne ponúknutým projektom, vo všeobecnosti s úradom spolupracoval. Neznamená to teda, že by odmietal akúkoľvek inú ponuku projektu, preto nebolo správne pristúpiť k jeho vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. 26. Žalobca vo výpovedi uviedol, že už v apríli 2018 bol informovaný na úrade o tom, že by mal absolvovať rekvalifikačný kurz, pretože je dlhodobo nezamestnaný. Vtedy sa od známeho dozvedel, že tento kurz spočíva v tom, že je to príprava pre automobilový priemysel. V podstate išlo o kurz v trvaní jedného mesiaca. Od známeho sa tiež dozvedel, že v rámci kurzu skladali súčiastky. Takýto kurz považoval pre seba za nevyhovujúci, nepotrebný, pretože nezodpovedal jeho doterajšej kvalifikácii. V minulosti pracoval ako obchodný zástupca, aj v zahraničí, v Českej republike, v Írsku. V auguste 2018 mu pracovníčka úradu oznámila, že musí absolvovať takýto kurz, čo vnímal ako určitý psychický nátlak. Pracovníčka úradu mu povedala, že má podpísať súhlas, že sa projektu zúčastní s tým, že potom mal ísť do inej kancelárie, kde mu budú poskytnuté podrobnejšie informácie. Keď sa opýtal, či je to na automobilový priemysel, pracovníčka sa vyjadrila tak neurčito, že aj áno aj nie. Len predpokladal podľa informácií od známeho, že sa jedná o ten istý kurz. 27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, súd vecne a miestne príslušný, preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo. Zohľadnil obsah administratívneho spisu a všetky vyjadrenia účastníkov konania podaných v administratívnom ako aj súdnom konaní; zohľadnil, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom žalobných bodov v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP; zároveň zohľadnil, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutia vydané v oboch stupňoch zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. e) SSP, a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, z dôvodu nespolupráce s úradom, pretože podľa orgánov verejnej správy žalobca dňa 15.08.2018 bez vážnych dôvodov odmietol ponúknutú účasť na aktívnom opatrení na trhu práce, na projekte „Pripravený na prácu“. 31. Podľa § 36 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.; úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom. 32. Podľa § 36 ods. 3, druhá veta, citovaného zákona; v prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 2 úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. 33. Podľa § 36 ods. 5 písm. b) citovaného zákona; za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje odmietnutie ponuky na účasť alebo odmietnutie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie bez vážnych dôvodov okrem odmietnutia ponuky na účasť alebo odmietnutia účasti na aktivačnej činnosti formou menších služieb pre samosprávny kraj podľa § 52 a formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a. 34. Podľa § 36 ods. 4 citovaného zákona; za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje, a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, a b) zdravotný stav uchádzača o zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1, c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne, d) zdravotný stav blízkych osôb, ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení sprevádzania, e) výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, 13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu, 13bb) ktorých začatie a skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich skončení, f) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad. 35. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov dňom zistenia nespolupráce s úradom. V zmysle § 36 ods. 5 písm. b) citovaného zákona za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa ods. 2 písm. b) sa považuje odmietnutie ponuky na účasť alebo odmietnutie účasti na aktívnych opatrenia na trhu práce uchádzačom o zamestnanie bez vážnych dôvodov. Ustanovenie § 36 ods. 4 pod písmenami a) až e) vymenúva taxatívne vážne dôvody a pod písm. f) uvádza iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad. 36. Zákonodarca ustanovil dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, vážne dôvody, ktoré oslobodzujú uchádzača od inak povinného vyradenia, ak nastane niektorý z dôvodov vyradenia. Preto bolo potrebné zaoberať sa otázkami: 1) či nastal takýto dôvod - nespolupráca s úradom (odmietnutie účasti na ponúknutom aktívnom opatrení na trhu práce) 2) či existoval žalobcom tvrdený ospravedlniteľný dôvod „nespolupráce“ ako iný vážny dôvod z taxatívne vymenovaných dôvodov v ustanovení § 36 ods. 4 písm. a) až f) Zákona o službách zamestnanosti, ktorý ho oprávňoval odmietnuť účasť na ponúknutom projekte. 37. Z administratívneho spisu vyplýva, že v listinne - Záznamy o kontaktoch uchádzača o zamestnanie - je zápis, že dňa 15.08.2018 žalobca odmietol zaradenie do projektu „Pripravený na prácu“ od 25.09.2018. Podľa záznamu ponuku odmietol „lebo na žiadne školenia chodiť nechce, prácu keby chcel si nájde sám a úrad nemá právo vnucovať mu ani školenia, ani prácu“. Podľa úradného záznamu spísaného na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica dňa 25.09.2018 žalobca pred vydaním rozhodnutia v rámci možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia v zmysle § 32 a § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) uviedol, že projekt odmieta, pretože je protiústavný a odporuje základným ľudským právam, konkrétne článku 18 a článku 35 Ústavy Slovenskej republiky. 38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca odmietol účasť na ponúknutom projekte - aktívnom opatrení na trhu práce. Na to, aby mohlo dôjsť k vyradeniu žalobcu ako uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo potrebné, aby úrad preukázal, že neexistoval vážny dôvod oslobodzujúci žalobcu od inak povinného vyradenia. 39. Správny súd dospel k záveru, že úrad pri rozhodovaní o vyradení nedisponoval tak preukázaným skutkovým stavom, ktorý by umožňoval rozhodnúť o vyradení, navyše zastáva názor, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to z nižšie uvedených dôvodov. 40. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol použitý správny právny predpis alebo ak síce správny predpis aplikovaný bol, ale nesprávne bol interpretovaný alebo ak zo správnych skutkových záverov bol vyvodený nesprávny právny záver. 41. V danom prípade orgány verejnej správy síce aplikovali správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretovali. Pri aplikovaní vyššie citovaných ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti neprihliadli na zásadu vhodnosti, ktorá podľa správneho súdu platí pre všetky ustanovenia tohto zákona, prelína sa celým zákonom. Správny súd sa v zásade stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zásada vhodnosti mala byť použitá aj v prípade vyradenia uchádzača z evidencie o zamestnanie pre nespoluprácu spočívajúcu v odmietnutí účasti na aktívnych opatreniach. V zhode so stanoviskom žalobcu správny súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že pre tie ustanovenia, ktoré boli v predmetnom konaní aplikované, zásada vhodnosti neplatí. Z celého obsahu zákona, ako aj z účelu tohto zákona vyplýva, že zásada vhodnosti rezonuje ako jedna zo základných zásad zákona, preto nie je možné interpretovať žiadne z ustanovení zákona v rozpore s ňou. Zásada vhodnosti sa teda uplatňuje nie len v prípade ponúkaného zamestnania, ale aj v prípade akéhokoľvek ponúkaného aktívneho opatrenia, rekvalifikácie uchádzača o prácu a podobne. 42. Podľa § 1 zákona č. 5/2004 Z. z.; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti. 43. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z.; do pôsobnosti úradu patrí sprostredkúvať uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vhodné zamestnanie. 44. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.; vhodné zamestnanie na účely tohto zákona je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce. 45. Zásada vhodnosti sa premieta vo viacerých ustanoveniach zákona, prejavuje sa v jednotlivých definíciách pojmov, inštitútoch, napríklad v ustanovení § 13 ods. 1, § 15 ods. 1. Vyplýva však aj z ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti, ktorý upravuje čo je vzdelávanie a príprava pre trh práce - je to teoretická príprava alebo praktická príprava uchádzača o zamestnanie, ktorú si vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce a ktorá umožňuje získať nové odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti. Zároveň definuje čo je jej účelom - pracovné uplatnenie uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania a prípravy pre trh práce sa vychádza z doterajších odborných vedomosti, zručností a schopností uchádzača o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových odborných vedomostí, zručností a schopností. 46. Správny súd konštatuje, že bola porušená zásada vhodnosti pri aplikácii príslušných ustanovení zákona , ktorá má byť uplatňovaná pri aplikácii celého zákona, a nie len jeho zúženej časti. Aj keď z textu aplikovaných ustanovení zákona je zrejmé, že zákon výslovne neukladá úradu pri ponuke aktívnych opatrení zohľadňovať vhodnosť pre konkrétneho uchádzača o prácu, je potrebné prihliadať komplexne na účel zákona, najmä na to, čo sa sleduje prípravou, absolvovaním takéhoto aktívneho opatrenia, a to pracovné uplatnenie uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní. Je v rozpore s účelom zákona prijať záver, že posudzovanie vhodnosti ponúknutého zamestnania pre uchádzača je na mieste, ale u ponuky aktívneho opatrenia na trhu práce, vedúceho k tomuto zamestnaniu, už nie. Súd sa preto nestotožňuje s postupom a stanoviskom žalovaného, že prihliadať sa má len na vhodnosť ponúknutej práce (zamestnania), a nie aj ponúkaných aktívnych opatrení, pretože v konečnom dôsledku by to bolo neefektívne, ak by uchádzať o zamestnanie absolvoval projekt zameraný na prácu pre neho nevhodnú. Preto, ak orgány verejnej správy nezohľadnili aj vhodnosť ponúknutého projektu pre žalobcu, ide o nesprávne právne posúdenie veci. 47. Rozhodnutie úradu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď sa úrad nezaoberal otázkou vhodnosti ponúkaného projektu pre žalobcu. Pri určovaní rozsahu a obsahu zamerania vzdelávania a prípravy je potrebné prihliadať na doterajšie odborné zručností a schopností, druh doteraz vykonávanej práce a zároveň zohľadňovať zdravotný stav uchádzača o zamestnanie. Úrad mal podklady o vzdelaní a doterajšej praxi žalobcu. Preto bolo potrebné vyhodnotiť, či ponúkaná príprava, aktívne opatrenie na trhu práce zodpovedá týmto kritériám. 48. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca oboznámený s ponúknutým projektom, aktívnym opatrením na trhu práce. Nemožno akceptovať taký postup, že uchádzač o zamestnanie má najskôr súhlasiť s ponúknutou aktivitou na trhu práce a následne v prípade záujmu sa dozvie o ďalších podrobnostiach projektu, vrátane jeho zamerania. V takomto prípade uchádzač o zamestnanie nemá možnosť vyhodnotiť vhodnosť projektu pre neho minimálne z hľadiska zdravotného stavu, čo môže byť častokrát významné. Správny súd poznamenáva, že projekt nebol žiadnym spôsobom popísaný ani v jednom rozhodnutí, nenachádzal sa ani v administratívnom spise, preto nie je zrejmé, čo konkrétne bolo žalobcovi ponúknuté, aké bolo zameranie projektu, obsah, účel a pod. Správny súd nemal možnosť vyhodnotiť správnu úvahu orgánu verejnej správy o účelnosti a oprávnenosti ponúknuť takýto projekt žalobcovi tak, ako to odôvodňoval v rozhodnutí, resp. vo vyjadrení k žalobe. Uvedená vada spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutí z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatočného odôvodnenia, keď z rozhodnutí nie je zrejmé v čom spočíval ponúknutý projekt, jeho zameranie, v čom by sa rozšírili možnosti uplatnenia žalobcu na trhu práce po absolvovaní projektu z hľadiska získania pre neho vhodné zamestnanie, zodpovedajúce kritériám v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Žalobca bol v zásade potrestaný vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie za to, že odmietol účasť na ponúknutom aktívnom opatrení na trhu práce, ale nie je zrejmé, čo konkrétne mu bolo ponúknuté. Ako sám uvádzal, informácie mal len od známych. Ak by aj informácie boli zverejnené na sociálnych sieťach, webovom sídle úradu/ústredia nemožno to akceptovať ako dôkaz skutočnosti, čo konkrétne bolo žalobcovi ponúknuté. 49. Správne poukázal žalobca na skutočnosť, že zásada vhodnosti, ktorá sa má uplatňovať v prípade posudzovania ponúknutého zamestnania, ale aj aktivít na trhu práce nadväzuje na článok 18 Ústavy SR. 50. Podľa článku 18 ods. 1 Ústavy SR; nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. 51. Poľa článku 4 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; od nikoho nemožno vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce. 52. Európsky súd pre ľudské práva v konaniach o sťažnostiach na porušenie článku 4 ods. 2 alebo článku 4 ods. 3 Dohovoru využíva definície pojmu „nútená práca“ a „povinná práca“ tak, ako sa uvádzajú v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“). S využitím, podľa ktorej v článku 2 Dohovoru č. 29 MOP „nútené práce“ znamenajú „všetky práce alebo služby požadované od ktoréhokoľvek jednotlivca pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktoré sa tento jednotlivec dobrovoľne neponúkol“. Článok 18 ods. 2 Ústavy SR, rovnako aj článok 4 ods. 3 Dohovoru upravuje výnimky, kedy sa zákaz nútených prác alebo nútených služieb neuplatňuje, pričom v prípade žalobcu sa nejedná o žiadnu z tam vymenovaných výnimiek. Je zrejmé, že od žalobcu bolo vyžadované podrobiť sa projektu bez jeho vôle, pričom v konečnom dôsledku nesúhlas na projekte znamená vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo v materiálnom vyjadrení znamená pre neho potrestanie, pretože v takom prípade bude platiť odvody na zdravotné poistenie. 53. Podľa článku 35 ods. 1 Ústavy SR; každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. 54. Podľa článku 35 ods. 3 Ústavy SR občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. 55. Účel práva na prácu podľa článku 35 ods. 3 Ústavy SR nie je dosiaľ vymedzený legálnou definíciou a ani Ústavným súdom. S prihliadnutím na účel iných základných práv a slobôd možno tvrdiť, že účelom práva na prácu je zabezpečiť prístup k práci, vytvorenie právneho dôvodu uchádzať sa o prácu. Ústavný súd k tomu uviedol, že právo na prácu nemožno chápať ako právo na konkrétnu prácu, na ktorú má občan príslušnú kvalifikáciu (Uznesenie ÚS SR z 08.07.1993 - II. ÚS 12/93). 56. Z ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti vyplýva, aké je vhodné zamestnanie na účely tohto zákona. Je zrejmé, že sa nejedná o prácu jednoznačne zodpovedajúcu príslušnej kvalifikácii, či dokonca o konkrétnu prácu zvolenú uchádzačom v mieste, kde si želá pracovať, avšak je potrebné prihliadať na kritériá vhodnosti uvedené v tomto ustanovení. Ak ponúkané aktívne opatrenia na trhu práce majú povahu ponúkaných služieb zamestnanosti, potom je potrebné príslušné ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti vykladať ústavne konformne, najmä s článkom 18 ods. 1, z čoho vyplýva, že zásada vhodnosti musí byť zohľadňovaná aj v prípade ponúkaných aktívnych opatrení na trhu práce, a nie len pri ponúkaní zamestnania. 57. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.; na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae), af) a aj) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 58. V prípade, ak v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho práva nie je uvedené, že na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a ak nie sú v príslušnom právnom predpise (v osobitnom zákone) upravené odchýlky, procesný režim správneho poriadku nastupuje ex lege a je povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho aplikovať. 59. Z ustanovenia § 60a v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že odvolací orgán, ak má byť jeho rozhodnutie preskúmateľné, sa musí vyporiadať so všetkými odvolacími námietkami účastníka správneho konania, a uviesť, aká úvaha ovplyvnila rozhodnutie. Rozhodnutie má byť zrozumiteľným nie len pre orgán štátnej správy, ktorý rozhodnutie vydáva, ale aj pre účastníka konania. V predmetnej veci v odvolaní žalobca namietal nesprávne posúdenie ním tvrdených iných vážnych dôvodov, pre ktoré odmietol účasť na ponúknutom projekte. Žalovaný sa dostatočným spôsobom nezaoberal tvrdenými vážnymi dôvodmi v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) Zákona o službách zamestnanosti, keď konštatoval, že žiadny z taxatívne vymenovaných vážnych dôvodov v § 36 ods. 4 písm. a) až e) nie je naplnený a s dôvodmi podľa písm. f) citovaného ustanovenia sa nezaoberal s odkazom, že v zmysle zákona patrí do kompetencie úradu individuálne posúdiť vážnosť iných dôvodov. Správny súd zastáva názor, že ak zákon upravuje, že za vážny dôvod sa považujú aj iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad, neznamená to, že odvolací orgán nevyhodnotí odvolaciu námietku smerujúcu proti tomu ako úrad o tvrdených iných dôvodoch rozhodol, ktoré podľa žalobcu predstavujú iné vážne dôvody pre možné odmietnutie ponuky. Postup žalovaného možno označiť za arbitrárny a jeho rozhodnutie v danej časti za nepreskúmateľné. 60. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/119/2017 zo dňa 27.03.2019, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd poukázal aj na závery Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vyplývajúce z rozsudku č. k. 4Ads/161/2008-101 zo dňa 30.03.2009, ktorý konštatoval, že „Na druhú stranu musí úrad práce vždy dbať na svoje poslanie, ktorým je sprostredkovanie zamestnania. K tomuto účelu má všetka činnosť úradu viesť. Správny orgán by preto mal pre zaistenie tejto svojej primárnej funkcie pred vydaním rozhodnutia o vyradení zisťovať všetky relevantné okolnosti, ktoré by svedčili pre prípadné vážne dôvody na strane uchádzača, lebo účelom činnosti úradu práce je sprostredkovať uchádzačom zamestnanie a nie ich vyraďovať. Tento postup je krajným opatrením a nie bežným nástrojom riešenia agendy úradu práce.“ 61. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že úrad v preskúmavanom rozhodnutí dospel k nesprávnemu záveru o naplnení zákonného dôvodu na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný pochybil, ak bez ďalšieho prvostupňové rozhodnutie úradu potvrdil, pričom konštatoval, že posudzovanie vážnosti dôvodov v zmysle ustanovenia § 36 ods. 4 písm. f) Zákona o službách zamestnanosti je výlučne v kompetencii jednotlivých úradov ako prvostupňových správnych orgánov, preto odvolací orgán nie je oprávnený do tejto kompetencie vstupovať. 62. V ďalšom konaní bude úlohou úradu opätovne posúdiť vážnosť iných dôvodov v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z., pričom zohľadní aj zásadu vhodnosti ponúknutej účasti na aktívnom opatrení na trhu práce. Právnym názorom správneho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 63. Žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech celkom, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Výška trov konania bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom podľa § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).