Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/120/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200628 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200628.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: VEGO M s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 072 902, právne zastúpeným advokátom Mgr. Pavlom Mlejom, so sídlom Dénešova 23, 040 23 Košice, proti žalovanému: Mesto Sliač, Spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti: 1. Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 30 809 818, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou HUTTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava, 2. Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 917 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4. Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., so sídlom Majerská cesta 94, 974 96 Banská Bystrica, IČO: 36 836 567, o preskúmanie opatrenia žalovaného - súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. SÚ 1680/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018, takto r o z h o d o l : Súhlas žalovanej obce Kováčová s odstránením reklamnej stavby č.j. SÚ 1680/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná j e p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska ulica č. 55, Bratislava, zapísaná v registri vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby SR podľa § 129a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon"), listom z 28.03.2018 č. AVR - 19ZV/2018 označeným ako "Odstránenie nepovolenej reklamnej stavby - ohlásenie" podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona ohlásila odstránenie nepovolenej reklamnej stavby a žiadala o vydanie súhlasu na jej fyzické odstránenie. Dôvodom tohto ohlásenia bolo to, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je podľa ich vedomostí nepovolená, pričom ide o obojstrannú reklamnú stavbu s najväčšou informačnou plochou od 3 do 20 m2 Miestom reklamnej stavby bola označená cesta č. III/2460 - výjazd z mesta v smere na Sliač, k.ú. Y., parc. č. KN registra C XXX/X, LV č. XXX. V záverečnej časti označenej ako „Spôsob odstránenia stavby" Asociácia vonkajšej reklamy uviedla, že stavba bude odstránená dodávateľsky oprávnenou osobou v celom rozsahu, rozobratím s použitím mechanizmov. Odpad zo stavby bude zlikvidovaný podľa zákona o odpadoch a náklady odstránenia budú uhradené z vlastných prostriedkov s právom vymáhať ich od vlastníka reklamnej stavby. V spise sa ďalej nachádzajú LV č. XXX, č. XXXX. z k.ú. Y., grafické znázornenie umiestnenia „bilboardu" v území a fotografia umiestnenia reklamného panela č. XX-XXXX. Mesto Sliač, Spoločný stavebný úrad - odbor stavebnej správy Zvolen (ďalej len „žalovaný" alebo „stavebný úrad") následne listom č. SU 1680/2018- Pa-1-výzva z 02.05.2018 vyzval spoločnosť VEGO M, s.r.o., Zvolenská cesta 29, Banská Bystrica (ďalej len „žalobca") na preukázanie oprávnenia na uskutočnenie reklamnej stavby v lehote do 15 dní, kde uviedol, že podľa ohlásenia Asociácie vonkajšej reklamy ide o jednoduchú obojstrannú reklamnú stavbu umiestnenú na oceľových konštrukciách v tvare písmena „A" s najväčšou reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2 postavenú bez povolenia vo voľnom teréne na pravej strane cesty č. III/2460 mimo zastaveného územia mesta Sliač v smere Sliač - Zvolen, parc. č. KN registra C XXX/X, XXXX, LV č. XXX, XXXX, k.ú. Y.. Z označenia reklamnej stavby je zrejmé, že jej vlastníkom je žalobca, pričom v archíve stavebného úradu nebolo nájdené povolenie na uskutočnenie predmetnej reklamnej stavby podľa predchádzajúcich predpisov v lokalite Mesta Sliač Kováčová. V zmysle § 142d ods. 3 stavebného zákona zdôraznil, že ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby, takúto reklamnú stavbu možno odstrániť podľa zákona účinného od 02.01.2015. Záverom stavebný úrad vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy stavebnému úradu preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona s tým, že v prípade pokiaľ toto nepreukáže, stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie na odstránenie reklamnej stavby súhlas s jej odstránením. 2. Žalobca listom z 31.05.2018 stavebnému úradu potvrdil, že je vlastníkom prenosného informačného zariadenia, ktoré nie je reklamnou stavbou podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, pretože je iba voľne položené na zemi bez toho, aby bolo pevne spojené so zemou alebo upevnené strojnými súčiastkami či zvarom o pevný základ na zemi, pričom zariadenie si nevyžadovalo a nevyžaduje ani žiadnu úpravu podkladu, z čoho podľa jeho názoru jasne vyplýva, že jeho prenosné (mobilné) informačné zariadenie nie je stavbou, ani reklamnou stavbou, pretože nie je pevne spojené so zemou, je len voľne položené v teréne. Je osadené bez akejkoľvek úpravy podkladu, bez úpravy okolitého terénu a nespĺňa žiadne atribúty a podmienky stavby uvedené v § 43 ods. 2 stavebného zákona a taktiež nie je upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi a jeho osadenie si nevyžaduje žiadnu úpravu podkladu. Ďalej uviedol, že Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom v predmetnej výzve ani podľa priloženej fotodokumentácie nebolo preukázané, že pozemok pod zariadením bol upravovaný tak, aby bolo možné jednoznačne potvrdiť, že ide o pevné spojenie so zemou, alebo že toto zariadenie je upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorého osadenie si vyžiadalo úpravu podkladu. Uzavrel, že na základe tejto dôležitej a podstatnej skutočnosti, že ich zariadenie nie je reklamnou stavbou, stavebný úrad nemá právny dôvod konať v tejto veci, ani žiadať od žalobcu akékoľvek povolenie na reklamnú stavbu, nakoľko zariadenie reklamnou stavbou nie je a tým pádom ani nemôže mať k zariadeniu žiadne stavebné povolenie. Uviedol tiež, že stavebný úrad v tejto veci konal protiprávne a žiadal od nich dokumenty a stavebné povolenie, ktoré nemal žiadať a oni nimi nemali disponovať vzhľadom na umiestnenie osadenia zariadenia. Považoval za absurdné, pokiaľ stavebný úrad, ktorý má konať podľa zákona nevie, čo je a čo nie je reklamnou stavbou a žiada ho dokladovať povolenie na reklamnú stavbu, pričom ich zariadenie reklamnou stavbou nie je. Pokiaľ stavebný úrad má za to, že ich prenosné informačné zariadenie je reklamnou stavbou, žiadal, aby zákonným spôsobom preukázal toto tvrdenie. Poukázal na to, že Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom z úplného zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Dal do pozornosti skutočnosť, že stavebnému úradu je všeobecne známe, že jeho zariadenia nie sú reklamnou stavbou, nakoľko z predchádzajúcich konaní, ktoré stavebný úrad viedol, mu odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica rozhodnutie o odstránení reklamných stavieb zrušil. Poukázal tiež na to, že v tejto veci je stále vedené konanie od roku 2015, ktoré nebolo právoplatne ukončené. To znamená, že stavebný úrad je oboznámený s predmetom veci, prebieha v tejto veci konanie a napriek tomu ich spoločnosti poslal výzvu na preukázanie oprávnenia na uskutočnenie reklamnej stavby. Poukázal tiež na nález ústavného súdu PL. ÚS 3/2016-86, konkrétne na stranu 14 posledná veta, ktoré sa týka ústavnoprávneho posúdenia dopadov novely stavebného zákona, kde sa ústavný súd mal stotožniť s názorom, že súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby má mať formu riadneho rozhodnutia. 3. Dňa 25.6.2018 žalovaný vydal pod č. SU 1680/2018-Pa-2 súhlas s odstránením reklamnej stavby (ďalej len „napadnuté opatrenie"), kde je uvedené, že na základe ohlásenia Asociácie vonkajšej reklamy na odstránenie nepovolenej reklamnej stavby na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností registra C parcela č. XXX/X, kultúra zastavané plochy a nádvoria a registra C parc. č. XXXX, kultúra orná pôda v kat. území Y., podaného podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona je zrejmé, že vlastníkom reklamnej stavby je žalobca, pričom v archíve stavebného úradu nebolo nájdené povolenie na uskutočnenie predmetnej reklamnej stavby, resp. reklamného zariadenia podľa predchádzajúcich predpisov v lokalite Mesta Sliač. Reklamná stavba je obojstranná, upevnená na oceľových konštrukciách v tvare písmena „A" s najväčšou reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2, umiestnená bez povolenia stavebného úradu vo voľnom teréne na pravej strane cesty č. III/2460, mimo zastaveného územia mesta Sliač, k.ú. Y., v smere Sliač - Zvolen, parc. č. KN registra C XXX/X, XXXX, LV č. XXX, XXXX, k.ú. Y.. Ďalej stavebný úrad uviedol, že vlastníkmi označených pozemkov sú podľa uvedených listov vlastníctva Banskobystrický samosprávny kraj (parc. č. KN registra C XXX/X) a súkromná osoba, pričom pozemok je v správe Slovenského pozemkového fondu (parc. č. KN registra XXXX). Po citácii príslušných ustanovení právnych predpisov stavebný úrad uviedol, že výzvou z 02.05.2018 vyzval žalobcu ako vlastníka reklamnej stavby, aby do 15 dní odo dňa jej doručenia stavebnému úradu preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie predmetnej reklamnej stavby a že táto je vyhotovená v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona. Výzva bola doručená žalobcovi elektronicky dňa 20.5.2018, pričom žalobca sa vyjadril dňa 4.6.2018, podľa žalovaného však nepredložil žiadne doklady požadované v predmetnej výzve z 02.05.2018. Na základe uvedených a zistených skutočností žalovaný v súlade s § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona vydal oprávnenej právnickej osobe - Asociácia vonkajšej reklamy súhlas s odstránením uvedenej nepovolenej reklamnej stavby. Záverom upozornil ohlasovateľa, že reklamná stavba bude odstránená v celom rozsahu postupným rozobratím jej častí s použitím mechanizmov, bude odstránená dodávateľsky oprávnenou osobou a bude odstraňovaná tak, aby v priebehu prác nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia osôb a k ohrozeniu alebo znečisteniu životného prostredia, ohrozeniu premávky na priľahlej komunikácii a pri odstraňovaní reklamnej stavby nesmie dôjsť k ohrozeniu prevádzkyschopnosti sieti technického vybavenia v jej bezprostrednom okolí, ani okolie stavby nesmie byť uvedenou činnosťou nadmerne obťažované. Ohlasovateľ naloží s odstránenou reklamnou stavbou v súlade so zákonom o odpadoch, upraví okolitý terén a náklady znáša ohlasovateľ, ktorý si môže podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona vymáhať od vlastníka. 4. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca odvolanie, kde v podstate opätovne s oporou v stavebnom zákone namietal, že ich mobilné zariadenie nie je reklamnou stavbou, ako aj opätovne poukázal na nedodržanie postupu v zmysle Správneho poriadku a stavebného zákona. Žalovaný v reakcii na podané odvolanie žalobcovi neformálnym listom č. SÚ 1680/2018-Pa-3 z 21.08.20178 po predchádzajúcom ozrejmení priebehu postupu stavebného úradu oznámil, že predmetný súhlas s odstránením stavby (napadnuté opatrenie) nie je rozhodnutím, z ktorého dôvodu je odvolanie voči nemu neprípustné. 5. Z obsahu na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov ďalej vyplýva, že stavebný úrad už dňa 22.01.2018 inicioval prešetrenie 3ks „bilboardov", ktoré sú vedľa cesty smerom Sliač - Zvolen v k.ú. Y., pričom z jedného vyplýva, že ide „bilboard" žalobcu. Obsah spisu stavebného úradu č. 761/2018 (ŠSD 4/2018) ďalej tvorili katastrálna mapa, štyri fotografie reklamných zariadení, VZN Mesta Sliač č. 32 o umiestňovaní a povoľovaní reklamných, informačných a propagačných zariadení na území Mesta Sliač, LV č. XXXX, žiadosti o poskytnutie informácií. V odpovedi na žiadosť o poskytnutí informácií C. G., bytom T. uviedla, že nemá vedomosť kto je vlastníkom reklamných stavieb pri ceste III/2460. Okresný úrad Zvolen, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií stavebnému úradu oznámil, že k umiestneniu predmetných reklamných stavieb sa nevyjadroval (nevydával záväzné stanovisko). Na spisovom obale spisu č. 761/2018 je uvedená poznámka: „ Vybavené spisom č. 1680/2018, (VEGO M)". Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 6. Proti napadnutému opatreniu žalobca podal správnu žalobu, kde namietal, že žalovaný mu neumožnil dosiahnuť preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia v odvolacom konaní s tvrdením, že odvolanie voči nemu nie je prípustné, s čím nesúhlasil. Poukázal na to, že materiálne chápanie pojmu rozhodnutie znamená, že akt sa neposudzuje iba podľa názvu, ale podľa obsahu, čo možno považovať za notorietu. Tiež Správny súdny poriadok podľa jeho názoru pripúšťa, že rozhodnutím môže byť aj akt, ktorý formálne za rozhodnutie označený nie je. Niet podľa žalobcu najmenších pochybností o tom, že napríklad stavebné povolenie rozhodnutím je, hoci vo svojom názve toto označenie neobsahuje. Ďalej namietal, že z celkovej koncepcie ustanovení § 88 ods. 7 a 8 stavebného zákona je podľa jeho názoru zrejmé, že práve súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je rozhodujúcim pre vznik oprávnenia odstrániť reklamnú stavbu pre osobu, ktorá ohlásila odstránenie. Bez súhlasu stavebného úradu nik iný ako vlastník stavby stavbu odstrániť nemôže. Zároveň celkom nepochybne pri vydaní súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby ide o situáciu, keď správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb (§ 1 ods. 1 Správneho poriadku), nakoľko v dôsledku tohto súhlasu je umožnený zásah do jedného zo základných ľudských práv - práva vlastniť majetok. Použitie pojmu „súhlas" namiesto pojmu „rozhodnutie" nemôže samo o sebe v právnom štáte stačiť na vylúčenie možnosti odvolať sa proti rozhodnutiu stavebného úradu, pretože Správny poriadok vyžaduje pre tieto prípady explicitné vylúčenie. Navyše ide o prípad, keď sú v hre základné ľudské práva, preto nie je správne, vhodné ani spravodlivé uplatniť taký výklad právnej úpravy, ktorým sa zúžia možnosti subjektu práva domáhať sa ochrany svojich základných práv. Svojím obsahom, povahou a podstatou podľa názoru žalobcu súhlas stavebného úradu predstavuje povolenie pre oprávnenú osobu odstrániť reklamnú stavbu a z toho pohľadu ho treba považovať za rozhodnutie podľa Správneho poriadku. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že proti súhlasu stavebného úradu je možno podať odvolanie, keďže nie je nikde v zákone táto možnosť vylúčená, ako to predpokladá § 53 Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 21.03.2018, kde príslušný stavebný úrad udelil súhlas na odstránenie reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona formou rozhodnutia. Poukázal aj na stanovisko Vlády SR, ktoré predložila Ústavnému súdu SR v konaní PL ÚS 3/2016, ktorého predmetom bola okrem iného otázka súladu § 88 ods. 7 stavebného zákona s ústavou, kde vláda jasne uviedla, že súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je rozhodnutím, pričom ani z právneho názoru samotného Ústavného súdu SR v citovanom náleze nevyplýva, že by to tak nemalo byť. Skutočnosť, že žalovaný neumožnil žalobcovi dosiahnuť preskúmanie rozhodnutia prostredníctvom odvolania podľa jeho názoru sama o sebe zakladá dostatočný dôvod nezákonnosti napadnutého opatrenia. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého opatrenia je podľa žalovaného to, že pred vydaním porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, k čomu v tomto prípade nedošlo (§ 191 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ SSP). Žalobca v tejto súvislosti argumentoval, že vo vyjadrení zo 04.06.2018 žalovanej podrobne vysvetlil dôvody, prečo zariadenie na odstránenie ktorého sa mal vydať súhlas nie je reklamnou stavbou, ale len prenosným informačným zariadením, ktoré nespĺňa podmienky podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona, keďže nie je pevne spojené so zemou, ale je iba voľne položené v teréne, bez akejkoľvek úpravy okolitého terénu a nespĺňa žiadne atribúty uvedené v § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona (nie je upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi a jeho osadenie si nevyžaduje úpravu podkladu). Pokiaľ žalovaná mala za to, že prenosné informačné zariadenie je reklamnou stavbou, mala zákonným spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci vplyv. Žalovaný podľa žalobcu nevykonal nič, čo by mohlo smerovať k zisteniu skutočného stavu veci a v tomto prípade predovšetkým ohliadku na mieste. Namiesto toho rozhodol „od stola", pričom za základ svojho rozhodnutia vzal nanajvýš fotografie, ktoré jej predložil žiadateľ o súhlas, no na ktorých v žiadnom prípade nie sú viditeľné skutočnosti relevantné pre posúdenie, či ide o reklamnú stavbu alebo o prenosné informačné zariadenie. V napadnutom opatrení sa žalovaný podľa žalobcu obmedzil prevažne na reprodukciu vybraných ustanovení právnej úpravy, ktorú zakončil tým, že za zistené a preukázané vzal to, čo tvrdil žiadateľ o vydanie súhlasu. Z dvoch rovnocenných protichodných tvrdení žiadateľa o súhlas a žalobcu si žalovaný vybral jedno, ktorému uveril a vyhlásil ho za preukázané, pričom svoj záver nijako relevantne nepodložil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II. smerom k Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, ktoré vytýkalo mestskej časti nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keďže tento stavebný úrad sa vo svojom rozhodovaní obmedzil iba na tvrdenia obsiahnuté v žiadosti o vydanie súhlasu. Rovnako aj v danom prípade si žalovaný neoveril, či ide o reklamnú stavbu a dokonca ani to, či je žalobca jej vlastníkom. Uviedol, že aj v prípade, ak „súhlas" nebol rozhodnutím, ale len opatrením, bol by nezákonný z poukázaním na § 43 ods. 2 stavebného zákona, ktoré je pomerne jasné a stanovuje minimálne kritériá, ktoré musí reklamná stavba spĺňať, ak má byť za ňu považovaná. Namietal, že žalovaný uplatnil extenzívny výklad pojmu reklamná stavba, pričom na takýto výklad nemá potrebný právny základ. Nie každé reklamné zariadenie spĺňa parametre reklamnej stavby. Ďalej poukázal na usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR, podľa ktorého: „Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez úpravy". Za nepochybne kuriózne považoval, ak zákon stanovuje ako definičný znak reklamnej stavby to, že jej osadenie si vyžaduje úpravu podkladu a ministerstvo k tomu povie, že úpravou sa rozumie aj nevykonanie úpravy, teda v podstate „A" sa rovná opaku „A". Dôsledným uplatnením tejto „logiky" by sa potom podľa žalobcu ad absurdum muselo prísť k záveru, že reklamnou stavbou je napríklad aj automobil odstavený na rovnej ploche, ktorý má na sebe umiestnené reklamné informácie, či dokonca človek držiaci reklamný pútač. Usmernenie ministerstva môže nepochybne v niektorých situáciách byť užitočným návodom pre podriadený orgán, nemôže však v žiadnom prípade nahrádzať zákon, ani ho dopĺňať nad jeho rámec a nemôže z príslušného orgánu sňať zodpovednosť za dodržiavanie medzí zákona, ktoré v tomto prípade nedodržal. Záverom žiadal napadnuté opatrenie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov a žalobcu 7. Asociácia vonkajšej reklamy Bratislava, ktorá bola ďalším účastníkom konania sa taktiež vyjadrila k podanej správnej žalobe, ktorú považovala za nedôvodnú a napadnuté opatrenie žalovaného považovala za zákonné a vecne správne a za náležite odôvodnené. Žalobcove tvrdenia ohľadom povahy súhlasu na odstránenie reklamnej stavby považovala za rozporné s platnou právnou úpravou, pretože podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona („povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby") z neho vyplýva, že jej tvrdenie je obsahom, povahou a podstatou súhlasu stavebného úradu úplne vymyslené. Naopak § 88 ods. 7 stavebného zákona úplne jednoznačne ustanovuje, že súhlas na odstránenie reklamnej stavby nie je povolením, nie je teda rozhodnutím. Rozhodnutie sa teda nevydáva v správnom konaní, ale súhlas sa považuje za opatrenie v tzv. zjednodušenom skrátenom postupe, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Cieľom § 88 ods. 7 stavebného zákona je odstraňovať nelegálne stavby, z čoho vyplýva, že úlohou stavebných úradov je zistiť skutočný stav veci iba v rozsahu, či vec je reklamnou stavbou a ak ňou je, či bola postavená na základe právoplatného stavebného povolenia alebo na základe písomného oznámenia stavebného úradu. Žiadne ďalšie skutkové okolnosti stavebné úrady v týchto prípadoch neobjasňujú. Legálnosť reklamnej stavby je možné preukázať výlučne právoplatným stavebným povolením alebo písomným oznámením a z tohto dôvodu sa nemôže ani vykonávať rozsiahle dokazovanie. Dôvodová správa k novele zákona tiež potvrdzuje, že súhlas na odstránenie nelegálnej stavby sa nepovažuje za rozhodnutie, ktoré sa vydáva v správnom konaní a považuje sa za opatrenie vydané v zjednodušenom (skrátenom) správnom postupe, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Doslovne sa v nej uvádza: „Navrhované ustanovenie umožní zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne reklamné stavby známych a neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku, alebo osoba ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a/ až c/ nedal právo inej osobe. Ostatné čierne reklamné stavby budú odstraňované v klasickom konaní.". V ďalšom texte dôvodovej správy sa dokonca podľa ďalšieho účastníka uvádza, že ide o opatrenie „operatívnej povahy". Tvrdenia žalobcu považovala za rozporné aj s právnou praxou. Podľa jej názoru doposiaľ jediným stavebným úradom v Slovenskej republike, ktorý vydáva súhlasy formou rozhodnutia v správnom konaní je stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov, na ktorý žalobca v správnej žalobe poukázal. Avšak ostatné stavebné úrady v Slovenskej republike vydávajú súhlasy formou opatrenia vydaného mimo správneho konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. S praxou stavebného úradu Bratislava - Ružinov sa nestotožňuje jeho nadriadený a odvolací orgán, ktorým je odbor výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Bratislava. Ten takéto rozhodnutia Stavebného úradu Bratislava - Ružinov ruší práve z dôvodu, že súhlas s odstránením reklamnej stavby nemá byť vydávaný formou rozhodnutia v správnom konaní, proti ktorému je prípustné odvolanie. V prílohe vyjadrenia predložila rozhodnutie odboru výstavby a bytovej politiky OÚ Bratislava z 24.10.2016, kde okresný úrad uviedol, že „vydanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby nie je rozhodnutie v zmysle správneho poriadku..." Pochybením tohto stavebného úradu spočívajúcim v nezákonnosti jeho postupu bolo, že stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas s odstránením obojstrannej reklamnej stavby s náležitosťami ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Stavebný úrad mal však uplatniť postup v zmysle § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona, ktorý upravuje mechanizmus odstraňovania nelegálnych reklamných stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby, a teda mal vydať oznámenie so súhlasom na odstránenie reklamnej stavby žiadateľovi, ktorý nemá náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky k uvedenému postupu stavebného úradu uviedol, že stavebný úrad vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie bez zákonného dôvodu, odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe nesprávnej právnej úvahy, t.j. predmetné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, a teda stavebný úrad ho vydal v rozpore s ustanovením § 88 ods. 6 v nadväznosti na § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona. Názory žalobcu považovala Asociácia vonkajšej reklamy Bratislava aj za rozporné s názorom prokuratúry, ako aj Ústavného súdu SR, pretože akékoľvek záväzné stanovisko vlády, naviac týkajúce sa konkrétneho konania nie je právne záväzné. Na druhej strane nálezy Ústavného súdu SR v konaniach o súlade právnych predpisov sú všeobecne záväzné a z tohto dôvodu sa zverejňujú v Zbierke zákonov. Plénum Ústavného súdu SR v náleze zo 14.06.2017 sp. zn. PL.ÚS 3/2016-86 v bode 59 vyjadrilo, že konanie o odstránenie reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona je „skráteným" konaním ako vyššie uviedla. Ďalej nesúhlasila s tým, že prenosné informačné zariadenie je iba voľne položené v teréne. Z fotodokumentácie by podľa nej malo jednoznačne vyplývať, že predmetom napadnutého opatrenia je obojstranná reklamná stavba, ktorá má oceľovú konštrukciu typu „A" s reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2. Táto reklamná stavba bola ukotvená pilótami v zemi, čím bol naplnený znak pevného spojenia so zemou podľa § 43 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Pre lepšiu predstavivosť pripojila k vyjadreniu fotografiu, ktorú vyhotovovala pri odstraňovaní síce inej reklamnej stavby, avšak takého typu ako je reklamná stavba, ktorá bola predmetom napadnutého opatrenia. Na tejto fotografii sú úplne zreteľné pilóty dlhé niekoľko desiatok centimetrov, ktoré boli pod zemou, aby ukotvovali túto reklamnú stavbu. Tvrdenia žalobcu, že ide o prenosné informačné zariadenie, ktoré je iba voľne položené v teréne považoval za absurdné a aj laikovi poznajúc pomery umiestnenia tejto reklamnej stavby musí byť zrejmé, že ide o tvrdenie nielenže nepravdivé, ale úplne nereálne. Nie je možné, aby reklamné zariadenie, ktoré sa nachádza ani nie 10 metrov od osi veľmi frekventovanej pozemnej komunikácie a vo voľnom priestranstve bez akýchkoľvek stromov, stavieb a iných prekážok na okolo, ktoré by zmierňovali vplyv vonkajšieho prostredia by odolalo vplyvom dopravy a súčasne aj poveternostným vplyvom bez akéhokoľvek pevného spojenia so zemou. Žalobu navrhla zamietnuť. 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že stavebný úrad postupoval podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, pričom posudzoval predmetnú reklamnú stavbu aj s poukázaním na ust. § 142d stavebného zákona a v súlade s usmernením Ministerstva dopravy a výstavby SR. K žalobnej námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, s ktorou nesúhlasil, poukázal na § 34 ods. 6 Správneho poriadku, keďže podľa neho ide o skutočnosti (nekonkretizoval ktoré) známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti získané pri výkone jeho pôsobnosti, či znalosti vyplývajúce z činnosti zamestnancov (opätovne neuviedol o aké konkrétne činnosti ide ani o ktorých zamestnancov), tieto skutočnosti netreba dokazovať. Ďalej uviedol, že stavebný úrad dôverne pozná konštrukciu reklamných stavieb žalobcu, nakoľko tieto sú na území mesta Zvolen bez povolenia umiestnené v rôznych lokalitách. Vo viacerých prípadoch bol uskutočnený výkon štátneho stavebného dohľadu, kde bol zistený stav umiestnenia reklamných stavieb žalobcu, ktorých sa vlastník stavieb nezúčastňoval. Okrem toho prihliadal na poznatky zo spisu mesta Sliač č. SÚ 761/2018. 9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného predložil svoje nesúhlasné stanovisko, v ktorom argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe, pričom poukázal na to, že Asociácia vonkajšej reklamy ako záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa § 129a stavebného zákona je zároveň v pozícii konkurenta na trhu reklamy. Ak získa súhlas od stavebného úradu môže odstrániť reklamné zariadenie svojho konkurenta, pričom sa zároveň ako jediné registrované združenie svojho druhu nemusí obávať, že by konkurencia mohla žiadať súhlas na odstránenie jeho zariadení rovnakým postupom. S ohľadom na to, by si mal dať stavebný úrad o to viac záležať na spoľahlivom zistení skutočného stavu veci a neobmedzovať sa iba na akceptáciu tvrdení žiadateľa, ktorý je zároveň konkurentom žalobcu na trhu vonkajšej reklamy. 10. Ďalší účastník Banskobystrický samosprávny kraj vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemku KN -C parc. Č. XXX/X. v k.ú. Y.. Na účely osadenia reklamných tabúľ žalobca nepožiadal BBSK ani BBRSC, a.s. o stanovisko alebo o súhlas s umiestnením reklamného zariadenia, ani nemá vedomosť o tom, že by medzi BBSK a žalobcom bol uzatvorený zmluvný vzťah o prenechaní uvedeného pozemku do užívania žalobcu. 11. Na nariadenom pojednávaní žalobca v podstate zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby a svojich vyjadreniach v rámci konania v tejto veci. Odkázal na rozhodovaciu činnosť tunajšieho správneho súdu vo veciach sp.zn. 24S/121/2018 a 23S/101/2018. Mal za to, že v danom prípade nešlo o reklamnú stavbu, ale o prenosné informačné zariadenie. Podľa žalobcu išlo až o aroganciu zo strany žalovaného, ktorý si túto skutočnosť ani nepreveril. Ďalší účastník Asociácia vonkajšej reklamy sa taktiež pridržiaval svojho písomného vyjadrenia, zotrval na tom, že išlo o reklamnú stavbu a to ako vykonal dokazovanie žalovaný, to nevedel ovplyvniť. Navrhol žalobu zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté opatrenie žalovanej a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté opatrenie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 16. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/ alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. 17. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje. 18. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad a/ ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b/ ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby. 19. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. 20. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 21. Podľa § 142d ods. 2 stavebného zákona informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015. 22. Podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. 23. Podľa § 142d ods. 4 stavebného zákona vlastník hnuteľnej veci, ktorá od 2. januára 2015 spĺňa podmienky reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2, je povinný do 31. júla 2015 ohlásiť umiestnenie takej reklamnej stavby stavebnému úradu v mieste umiestnenia hnuteľnej veci a k ohláseniu priložiť podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Ak vlastník hnuteľnej veci ohlásením preukáže, že nie je umiestnenie hnuteľnej veci v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom je umiestnená hnuteľná vec, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s umiestnením hnuteľnej veci súhlasí, stavebný úrad oznámi vlastníkovi hnuteľnej veci, že k umiestneniu hnuteľnej veci ako reklamnej stavby nemá námietky a táto hnuteľná vec sa považuje za povolenú reklamnú stavbu podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Ak vlastník hnuteľnej veci neohlási umiestnenie hnuteľnej veci v lehote podľa prvej vety alebo nepreukáže, že nie je umiestnenie hnuteľnej veci v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom je umiestnená hnuteľná vec, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s umiestnením hnuteľnej veci súhlasí, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. 24. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 25. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 26. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 28. Správnou žalobou obsahujúcou obdobné žalobné body sa žalobca domáhal aj preskúmania zákonnosti opatrenia Obce Kováčová (ako stavebného úradu rovnako združeného v rámci spoločného obecného úradu Zvolen) - súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. SÚ 1771/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018. Uvedená vec bola zapísaná a vedená na tunajšom súde pod č.k. 24S/121/2018. Konanie bolo skončené vydaním rozsudku sp.zn. 24S/121/2018-162 z 23.05.2019, ktorým bolo zrušené uvedené opatrenie a vec bola vrátená žalovanej obci Kováčová na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 20.06.2019. 29. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil obdobné žalobné dôvody pre preskúmanie oboch opatrení (napadnutého opatrenia ako aj opatrenia Obce Kováčová - súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. SÚ 1771/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018), ktorých predmet konania bol totožný (súhlas s odstránením reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 písm. b/ zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/), v súlade s § 140 SSP správny súd poukazuje na tento rozsudok, nakoľko platia rovnaké dôvody aj pre zrušenie napadnutého opatrenia. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/121/2017-162 z 23.05.2019 v časti bodov 31 až 41 bolo nasledovné: „31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). 32. Žalobca namietal porušenie základnej povinnosti spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci žalovanou, vyplývajúcej jej z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ďalej namietal, že v jeho vyjadrení z 04.06.2018 žalovanej podrobne vysvetľoval dôvody, prečo zariadenie, na odstránenie ktorého sa má vydať súhlas, nie je reklamnou stavbou, ale prenosným informačným zariadením, nakoľko nespĺňa podmienky reklamnej stavby vymedzené v § 43 ods. 2 stavebného zákona, keďže nie je pevne spojené so zemou, je iba voľne položené v teréne, bez akejkoľvek úpravy okolitého terénu a upevnenia strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi. Žalovaná podľa žalobcu nevykonala nič, čo by mohlo smerovať k zisteniu skutočného stavu veci, predovšetkým ohliadku na mieste (namiesto toho rozhodla „od stola"), ale do úvahy vzala len fotografie, na ktorých nie sú viditeľné skutočnosti relevantné na posúdenie, či ide o reklamnú stavbu alebo prenosné informačné zariadenie a tvrdenie ďalšieho účastníka - Asociácie vonkajšej reklamy. 33. Po preskúmaní napadnutého opatrenia a naň sa vzťahujúceho administratívneho spisu je možné prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaná v postupe po prijatí ohlásenia odstránenia reklamnej stavby podaného Asociáciou vonkajšej reklamy podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona nevykonala žiadne úkony, ktoré by jej na účely vydania súhlasu s odstránením reklamnej stavby (alebo iného postupu na základe ohlásenia) zabezpečili podklad v spoľahlivo zistenom skutočnom stave veci. Žalovaná spoľahlivo nezistila skutočný stav veci, na základe čoho nebolo možné vec riadne posúdiť, pretože jej skutkový záver o tom, že ide o reklamnú stavbu, ktorý bol relevantným postupom žalobcu (podľa § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona vo vyjadrení z 04.06.2018 k výzve žalovaného) spochybnený námietkami (majúcimi oporu v § 43 ods. 2 stavebného zákona) odôvodňujúcimi, že nejde o reklamnú stavbu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní alebo v inom postupe žalovaného (keďže nejde o správne konanie v pravom slova zmysle), výsledkom ktorého by bolo zabezpečenie podkladov v rozsahu a obsahu zodpovedajúcom skutkovým záverom žalobcu uvedeným v napadnutom opatrení. Pokiaľ žalobca pred vydaním napadnutého opatrenia namietal, že ide o prenosené informačné zariadenie, nespĺňajúce kritériá reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, žalovaná na tieto námietky priliehavo nereagovala a neodstránila tak rozpor vzniknutý vyjadrením žalovaného, keďže si ich opodstatnenosť neoverila a to napríklad vykonaním miestnej obhliadky, prípade zabezpečením detailnej fotodokumentácie reklamného zariadenia, ktoré malo byť reklamnou stavbou a pod. Pokiaľ tak neurobila, čo vyplýva z administratívneho spisu, vydala napadnuté opatrenie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu neumožňujúceho riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP). 34. Podľa ďalšieho účastníka - Asociácie vonkajšej reklamy „cieľom § 88 ods. 7 stavebného zákona je odstraňovať nelegálne stavby, z čoho vyplýva, že úlohou stavebných úradov je zistiť skutočný stav veci iba v rozsahu, či vec je reklamnou stavbou a ak ňou je, či bola postavená na základe právoplatného stavebného povolenia alebo na základe písomného oznámenia stavebného úradu". S týmto názorom je možné sa úplne stotožniť s tým dôsledkom na prejednávanú právnu vec, že skutočný stav veci v rozsahu, či vec je reklamnou stavbou, spoľahlivo zistený nebol. Z obsahu administratívneho spisu totiž nevyplýva, že ide o reklamnú stavbu tak, ako ju má namysli ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona, pretože tu chýba podklad osvedčujúci záver, že kovová konštrukcia predmetného reklamného zariadenia bola pevne spojená so zemou podľa § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona alebo bola upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu. Takéto upevnenie alebo osadenie kovovej konštrukcie reklamného zariadenia so zemou nemožno vyvodiť z fotografie predloženej Asociáciou vonkajšej reklamy ani z fotografií, ktoré boli zabezpečené v rámci štátneho stavebného dohľadu (ide o zábery z diaľky, resp. zachytávajúce detail zobrazujúci len štítok s označením vlastníka, avšak chýba zobrazenie ukotvenia, resp. spojenia so zemou, prípadne úpravy povrchu) a najmä, takýto záver nie je uvedený v žiadnom úkone žalovanej (zápisnica z miestneho zisťovania z 28.07.2016 ani žiadny iný úkon v spise nehovorí nič o ukotvení alebo osadení konštrukcie reklamného zariadenia). Rovnako nemožno z uvedených fotografií a úkonov žalovanej dospieť k záveru, že bol upravený podklad reklamného zariadenia, resp. ani nebolo konštatované a už vôbec nie preukázané, že jeho osadenie si úpravu podkladu vyžaduje. Na takýto záver nestačia nepodložené všeobecné tvrdenia žalovanej alebo Asociácie vonkajšej reklamy o ne/stabilite alebo nedostatočnej statickej bezpečnosti a pod. neukotvenej konštrukcie reklamného zariadenia z dôvodu vonkajších vplyvov, najmä vetra, pretože takýto skutkový záver jednak z úkonov žalovanej nevyplýva a tiež nie je nijako osvedčený, aby mohol byť v rámci prieskumu zákonnosti správnym súdom akceptovaný. 35. Správny súd nie je oprávnený nanovo zisťovať skutočný stav veci a vyhodnocovať alebo prehodnocovať závery žalovanej, nakoľko nenahrádza orgány verejnej správy (stavebný úrad), ale následne preskúmava zákonnosť ich aktov a postupov. Dokazovanie vykonáva len na zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia (§ 119 SSP). Preto v konaní o preskúmaní zákonnosti napadnutého opatrenia nemohol posudzovať nové navyše odborné otázky, ktoré sa v postupe pred jeho vydaním neriešili a neposudzovali (nestabilita neukotveného reklamného zariadenia a pod.). Naopak, vychádzal z obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu. Každý orgán verejnej správy (teda aj žalovaná) sa pri uplatňovaní svojich rozhodovacích oprávnení musí riadiť základnými zásadami správneho konania vyjadrenými v § 3 Správneho poriadku a to bez ohľadu na to, či ide o správne konanie alebo akýkoľvek postup orgánu verejnej správy, výsledkom ktorého je nejaký správny akt určitým spôsobom zasahujúci do subjektívnych práv alebo právnych záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy alebo sa ich priamo dotýkajúci. Podľa zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku) výsledný správny akt (či už v podobe rozhodnutia alebo opatrenia) vždy musí byť založený na spoľahlivo zistenom skutočnom stave veci. V prípade, ak tomu tak nie je, trpí takýto správny akt a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal nezákonnosťou zasahujúcou do práv účastníkov konania alebo dotknutých osôb, pred ktorou sa každý môže domáhať ochrany správnym súdom. V danom prípade boli preskúmaním zákonnosti napadnutého opatrenia zistené dôvody vyžadujúce poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi, nakoľko, vzhľadom na uvedené, bol ukrátený na svojich právach na spravodlivé konanie (má sa tým na mysli aj zjednodušená forma postupu orgánu verejnej správy) zahŕňajúce spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, ako jeho imanentnú zložku. Ďalej postupom žalovanej, ktorý bol nepriliehavý žalobcovmu vyjadreniu, ktorým žalovaná nijako nereagovala na jeho námietky ohľadne povahy reklamného zariadenia, nezachovala svoju povinnosť úzkej súčinnosti s ním a povinnosť umožniť mu, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Žalovaná sa tak vecou svedomite a zodpovedne nezaoberala, pretože pri vybavení ohlásenia o odstránení reklamnej stavby nepoužila najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). 36. Potrebné je poukázať aj na nesprávne právne posúdenie ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona žalovanou, ktoré interpretovala v tom zmysle, že „za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez úpravy". Takýto výklad nie je v súlade so zásadami logického myslenia ani s účelom a významom zákona (e ratione legis), pretože priamo popiera právny obsah jedného zo zákonom stanovených z pojmových znakov reklamnej stavby a to, že ňou je (mimo iného): „stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov.....ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu...". Ak normatívny text zákona vymedzuje reklamnú stavbu tým spôsobom, že je to stavebná konštrukcia, ktorej osadenie si vyžaduje úpravu podkladu, je logický záver (a contrario), že ňou nie je stavebná konštrukcia, ktorej osadenie si úpravu podkladu nevyžaduje. Reklamnou stavbou teda nie je konštrukcia, ktorá bola osadená bez úpravy svojho podkladu, nakoľko aj tu sa v nadväznosti na uvedené vynára logický predpoklad, že práve preto bola osadená bez úpravy podkladu, lebo jej osadenie si úpravu podkladu nevyžadovalo, inak by osadená byť nemohla. Navyše z povahy veci je nesprávny záver, že stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami by mala byť konštrukcia hnuteľnej veci. Z uvedeného je zreteľný záver, že práve potreba úpravy podkladu a následné osvedčenie skutočného ne/upravenia podkladu konštrukcie reklamného zariadenia sú nosnými skutkovými okolnosťami, ktoré bolo v danom prípade nevyhnutné spoľahlivo zistiť. Pokiaľ by sa mali stavebné úrady riadiť výkladom zákona, ktorý použila žalovaná, nemali by inú možnosť, než za reklamnú stavbu považovať akékoľvek reklamné alebo informačné zariadenia umiestňované na plochách umožňujúcich ich osadenie bez úpravy podkladu (aj mobilné v zmysle pohyblivé alebo pohybujúce sa a pod., čo by so sebou nevyhnutne prinášalo absurdné situácie), čo nie je účelom stavebného zákona, ktorý reguluje právne vzťahy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, teda jeho pôsobnosť je výslovne obmedzená vo vzťahu k územiu a stavbám (nie k hnuteľným veciam), resp. v tomto špecifickom prípade k reklamným stavbám, ktorých osadenie si vyžaduje úpravu podkladu. Usmernenie ústredného orgánu štátnej správy je nepochybne potrebné dodržiavať a rešpektovať, avšak nie takým spôsobom, že výsledkom je postup alebo správny akt vydaný v rozpore so zákonom alebo zákon obchádzajúci, za čo nesie právnu zodpovednosť príslušný konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade žalovaná ako stavebný úrad). 37. Z ust. § 142d ods. 2 stavebného zákona, na ktoré upriamila pozornosť žalovaná na ústnom pojednávaní, nevyplýva, že by toto ustanovenie malo odo dňa účinnosti zákona v relevantnom znení (od 02.01.2015) za následok automatickú právnu transformáciu reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 01.01.2015 (ktoré by nespĺňalo kritéria reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom od 02.01.2015) na reklamnú stavbu spĺňajúcu zákonné kritériá. Takýto záver je v rozpore s požiadavkami na reklamné stavby podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, ako to bolo odôvodnené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, pretože konštrukcia reklamného zariadenia, ktorá nie je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie si nevyžaduje úpravu podkladu, stavbou nemôže byť. V nadväznosti na § 142d ods. 3 stavebného zákona z uvedeného ustanovenia plynie povinnosť pre vlastníka reklamného a propagačného zariadenia, ktoré má povahu reklamnej stavby (t.zn. spĺňa všetky požiadavky podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, čo je v danom konaní sporné), postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním, požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby príslušný stavebný úrad. Taktiež podľa § 142d ods. 4 stavebného zákona vlastník hnuteľnej veci, ktorá od 2. januára 2015 spĺňa podmienky reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2, je povinný do 31. júla 2015 ohlásiť umiestnenie takej reklamnej stavby stavebnému úradu v mieste umiestnenia hnuteľnej veci a k ohláseniu priložiť podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Keďže rozhodná skutočnosť, či predmetná konštrukcia reklamného zariadenia vo vlastníctve žalobcu spĺňa kritéria reklamnej stavby (minimálne v tom zmysle, či si jej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu) osvedčená nebola, nie je zrejmé, či ide o reklamnú stavbu, čo je dôležité aj pre aplikáciu citovaných ustanovení. 38. Žalobná námietka nedostatku formy a náležitostí napadnutého opatrenia, ktoré malo byť podľa názoru žalobcu vydané vo forme rozhodnutia vydaného v správnom konaní, proti ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok - odvolanie, nebola dôvodná. Z platnej právnej úpravy ust. § 88 ods. 7 až 9 stavebného zákona neplynie pre konajúci stavebný úrad príkaz vydať súhlas s odstránením reklamnej stavby vo forme rozhodnutia, a to po predchádzajúcom priebehu správneho konania ako formálneho postupu podľa Správneho poriadku. Z dôvodovej správy k zákonu č. 293/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný stavebný zákon vyplýva, že: „V odseku 7 sa upravuje nový mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby. Navrhované znenie umožňuje odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu neznámeho vlastníka aj na základe ohlásenia. Stavebný úrad v stanovenej lehote oznámi osobe, ktorá podala ohlásenie, že k odstráneniu reklamnej stavby nemá námietky. Takáto reklamná stavba môže byť odstránená až po doručení oznámenia stavebného úradu. Ohlásenie odstránenia stavby môže podať aj záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb, keďže sa novelou zavádza forma koregulácie prostredia vonkajšej reklamy. Zároveň sa upravuje možnosť odstrániť reklamnú stavbu na základe ohlásenia v prípade, ak je vlastník takejto stavby známy. Navrhované ustanovenia umožnia zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne reklamné stavby známych a neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a/ až c/ nedal právo inej osobe. Ostatné „čierne" reklamné stavby budú odstraňované v klasickom konaní". Vhodné je doplniť i to, že jednoinštančný postup orgánu verejnej správy v zásade sám o sebe neznamená narušenie princípu právneho štátu, prejavujúceho sa v požiadavke na spravodlivé konanie, pretože nezamedzuje žalobcovi účinne brániť svoje práva v konaní o preskúmaní zákonnosti takého postupu alebo správneho aktu správnym súdom, dôkazom čoho je podanie správnej žaloby, o ktorej sa koná. Zákonodarca má široké normotvorné právomoci limitované len ústavou a medzinárodnými zmluvami, pričom jeho rozhodnutie prijať zákonnú právnu úpravu umožňujúcu vydať súhlas s odstránením nezákonnej reklamnej stavby v zjednodušenom neformálnom postupe stavebného úradu je výsledkom jeho normotvornej činnosti, na ktorú je oprávnený. Takáto právna úprava nie je ničím novým ani prevratným a bez problémov sa v aplikačnej praxi osvedčila v obdobných prípadoch, ako je napríklad vydávanie písomných oznámení stavebných úradov, že proti uskutočneniu ohlásených stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác nemajú námietky podľa § 57 stavebného zákona. V tomto prípade z platnej právnej úpravy ako aj zaužívanej právnej praxe jednoznačne plynie, že oznámenia sa vydávajú neformálne - ako opatrenia, pričom zakladajú oprávnenie ohlasovateľa na vykonanie jednoduchej stavby, stavebnej úpravy a pod. Uplatnenie oprávnenia žalovaného vydať súhlas s odstránením reklamnej stavby formou opatrenia je teda zákonným postupom, ktorý nemôže mať za následok porušenie práv vlastníkov reklamných stavieb aj z toho hľadiska, že nelegálna stavba (pokiaľ ide o reklamnú stavbu, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním) rozhodne nemôže požívať právnu ochranu v rozsahu disproporčnom (zásada proporcionality alebo primeranosti je z hľadiska výsledku konania integrálnou súčasťou práva na spravodlivé konanie) k legitímnej požiadavke na rýchlu a účinnú ochranu verejných záujmov chránených stavebným zákonom. 39. Na uvedenom závere nič nemení ani nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 3/2016-86 z 14.06.2017, pretože stanovisko Vlády SR, obsahujúce názor, že súhlas s odstránením reklamnej stavby sa má vydať formou rozhodnutia, tu má len charakter vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania (§ 37 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41a zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov), bez všeobecnej záväznosti pre iné prípady. Navyše Ústavný súd SR v časti uvedeného nálezu „V. Východiská a právne závery rozhodnutia", ktorá je právne relevantná, „V.2 K namietanému nesúladu § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona s čl. 20 ústavy SR a s čl. 1 dodatkového protokolu" uviedol, že „je povinnosťou stavebného úradu, ktorý vydáva súhlas s odstránením stavby, vysporiadať sa s každým osobitným prípadom tak, aby ním určené podmienky odstránenia stavby ako napríklad vstup na pozemok, ochrana majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku alebo stavby, kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá sa má odstrániť, či práva vlastníka susedného pozemku alebo susednej stavby boli rešpektované a aby celé skrátené konanie o odstránení reklamnej stavby prebehlo spôsobom, ktorý bude garantovať práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých osôb". Ďalej „podľa ústavného súdu napadnutá právna úprava nevybočuje z rámca uvedených požiadaviek základného práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu vyplývajúcich z judikatúry ESĽP". Tiež tu ústavný súd k námietke, že „združenie ako subjekt, ktorý nie je orgánom verejnej moci, môže svojou činnosťou (odstránením reklamnej stavby) v podstate nahrádzať verejnú moc", uzavrel, že „v právnom štáte je prípustné, ak zákon v určitých prípadoch zverí výkon ochrany práv alebo právom chránených záujmov aj iným subjektom, ako je orgán verejnej moci". 40. Ďalej na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutého opatrenia nestačilo žalobcovi poukázať na rozhodovaciu prax iného orgánu verejnej správy (Mestská časť Bratislava - Ružinov), ktorá nie je súladná so zákonom a sama o sebe nemá za následok nezákonnosť skráteného alebo zjednodušeného neformálneho postupu pri vydaní opatrenia - súhlasu na odstránenie reklamnej stavby. V rozpore s požiadavkou na rovnaké rozhodovanie v obdobných veciach podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku nie je vydanie rozhodnutia alebo opatrenia odlišného od aktu vydaného iným orgánom v obdobnej veci, pokiaľ iný orgán nepostupoval zákonne. Práve takýto stav je osvedčený predchádzajúcou argumentáciou správneho súdu v tomto rozsudku súladnou s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava z 24.1.02016, ktoré predložila Asociácia vonkajšej reklamy, nakoľko jeho obsahom je zrušenie nezákonného postupu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, ktorá vydala súhlas s odstránením reklamnej stavby formou rozhodnutia. 41. Žalovaný vzhľadom na uvedené správne uplatnil tzv. skrátené alebo zjednodušené konanie podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, výsledkom ktorého bolo vydanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby, ktorý ma charakter opatrenia (§ 3 písm. c/ SSP), nie rozhodnutia v správnom konaní. Žalobca teda nedôvodne namietal, že mal byť uplatnený § 53 Správneho poriadku, ktorý obsahuje právnu úpravu na princípe generálnej klauzuly, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na rozhodnutia, nie na opatrenia. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom uplatniteľným zásadne proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, pričom vo všeobecnosti je možné súhlasiť so žalobcom, že v súlade s materiálnym chápaním pojmu rozhodnutie sa má prihliadať na obsah, nie na názov správneho aktu, pričom ani samotný Správny poriadok nevyžaduje, aby bolo rozhodnutie ako „rozhodnutie" aj výslovne označené. V danom prípade však takýto prístup aplikovať nemožno, pretože žalovaný vedome vydal opatrenie - súhlas s odstránením reklamnej stavby (odhliadnuc od toho, že je nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia), ktoré zjavne nepovažoval za rozhodnutie a ktoré rozhodnutím, proti ktorému je prípustné podanie odvolania, ani v materiálnom zmysle nemalo byť a nebolo." 30. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté opatrenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP zrušil, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšom konaní žalovaný odstráni zistené nedostatky v zistenom skutočnom stave veci (napríklad na základe informácií získaných od osoby alebo osôb, ktoré realizovali odstránenie reklamného zariadenia), na jeho základe vec právne posúdi v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona a následne o žiadosti o vydanie súhlasu na odstránenie reklamnej stavby rozhodne v súlade so zákonom. V prípade, ak sa v ďalšom konaní nepodarí preukázať, že išlo o reklamnú stavbu (ale išlo o mobilné reklamné zariadenie, ako to tvrdí žalobca) žalovaný konanie o ohlásení odstránenia stavby v súlade s § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku zastaví, pretože Asociácia vonkajšej reklamy nebola oprávnená na takéto ohlásenie a teda návrh na začatie konania nepodal účastník konania. V prípade, ak sa žalovanému podarí preukázať, že išlo o reklamnú stavbu, (so zohľadnením zásady, že pre orgán verejnej správy je v správnom konaní rozhodujúci skutočný stav veci daný - zistený v čase vydania rozhodnutia) rozhodne o zamietnutí ohlásenia reklamnej stavby z dôvodu, že nemožno vydať súhlas s jej odstránením, ak už odstránená bola na základe predtým vydaného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný zrozumiteľne vysporiada s otázkou či išlo o reklamnú stavbu a z akých skutkových a právnych dôvodov k tomu záveru dospel, nakoľko s danou situáciou (prípad keď bolo rušené predchádzajúce opatrenie, na základe ktorého bola reklamná stavba odstránená, pričom sa následne potvrdí, že bola odstránená oprávnene) stavebný zákon vydanie neformálneho opatrenia o súhlase s odstránením reklamnej stavby nespája. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.