Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/120/2018 z 23. 10. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. októbra 2019, sp. zn. 24S/120/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200628.5
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/120/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200628.5 | 2019-10-23 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dcb02a0-8892-45de-a1cd-f68e50868ef3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200628.5

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/120/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200628
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200628.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej
a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: VEGO M
s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 072 902, právne zastúpeným
advokátom Mgr. Pavlom Mlejom, so sídlom Dénešova 23, 040 23 Košice, proti žalovanému: Mesto Sliač,
Spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti: 1.
Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 30 809 818, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou HUTTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bezekova 3225/13, 841
02 Bratislava, 2. Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP 23, 974 01 Banská
Bystrica, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 917 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4.
Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., so sídlom Majerská cesta 94, 974 96 Banská Bystrica,
IČO: 36 836 567, o preskúmanie opatrenia žalovaného - súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. SÚ
1680/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Súhlas žalovanej obce Kováčová s odstránením reklamnej stavby č.j. SÚ 1680/2018-Pa-2 zo dňa 25.
júna 2018   z r u š u j e    a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná  j e  p o v i n n á   v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov
konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník.
Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska ulica č. 55, Bratislava, zapísaná v registri
vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby SR podľa § 129a zákona        č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon"), listom z 28.03.2018 č. AVR - 19ZV/2018 označeným ako "Odstránenie nepovolenej reklamnej
stavby - ohlásenie" podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona ohlásila odstránenie nepovolenej reklamnej
stavby a žiadala o vydanie súhlasu na jej fyzické odstránenie. Dôvodom tohto ohlásenia bolo to, že
ide o reklamnú stavbu, ktorá je podľa ich vedomostí nepovolená, pričom ide o obojstrannú reklamnú
stavbu s najväčšou informačnou plochou od 3 do 20 m2 Miestom reklamnej stavby bola označená
cesta č. III/2460 - výjazd z mesta v smere na Sliač, k.ú. Y., parc. č. KN registra C XXX/X, LV č. XXX.
V záverečnej časti označenej ako „Spôsob odstránenia stavby" Asociácia vonkajšej reklamy uviedla,
že stavba bude odstránená dodávateľsky oprávnenou osobou v celom rozsahu, rozobratím s použitím
mechanizmov. Odpad zo stavby bude zlikvidovaný podľa zákona o odpadoch a náklady odstránenia
budú uhradené z vlastných prostriedkov s právom vymáhať ich od vlastníka reklamnej stavby. V spise



sa ďalej nachádzajú LV č. XXX, č. XXXX. z k.ú. Y., grafické znázornenie umiestnenia „bilboardu" v území
a fotografia umiestnenia reklamného panela č. XX-XXXX.  Mesto Sliač, Spoločný stavebný úrad - odbor
stavebnej správy Zvolen  (ďalej len „žalovaný" alebo „stavebný úrad") následne listom č. SU 1680/2018-
Pa-1-výzva z 02.05.2018 vyzval spoločnosť VEGO M, s.r.o., Zvolenská cesta 29, Banská Bystrica (ďalej
len „žalobca") na preukázanie oprávnenia na uskutočnenie reklamnej stavby v lehote do 15 dní, kde
uviedol, že podľa ohlásenia Asociácie vonkajšej reklamy ide o jednoduchú obojstrannú reklamnú stavbu
umiestnenú na oceľových konštrukciách v tvare písmena „A" s najväčšou reklamnou plochou od 3 m2 do
20 m2 postavenú bez povolenia vo voľnom teréne na pravej strane cesty č. III/2460 mimo zastaveného
územia mesta Sliač v smere Sliač - Zvolen, parc. č. KN registra C XXX/X, XXXX, LV č. XXX, XXXX, k.ú.
Y..  Z označenia reklamnej stavby je zrejmé, že jej vlastníkom je žalobca, pričom v archíve stavebného
úradu nebolo nájdené povolenie na uskutočnenie predmetnej reklamnej stavby podľa predchádzajúcich
predpisov v lokalite Mesta Sliač Kováčová. V zmysle § 142d ods. 3 stavebného zákona zdôraznil,
že ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného
a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby, takúto reklamnú stavbu možno
odstrániť podľa zákona účinného od 02.01.2015. Záverom stavebný úrad vyzval žalobcu, aby v lehote
15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy stavebnému úradu preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie
reklamnej stavby, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona s tým, že v
prípade pokiaľ toto nepreukáže, stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie na odstránenie
reklamnej stavby súhlas s jej odstránením.
2. Žalobca listom z 31.05.2018 stavebnému úradu potvrdil, že je vlastníkom prenosného informačného
zariadenia, ktoré nie je reklamnou stavbou podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, pretože je iba voľne
položené na zemi bez toho, aby bolo pevne spojené so zemou alebo upevnené strojnými súčiastkami
či zvarom o pevný základ na zemi, pričom zariadenie si nevyžadovalo a nevyžaduje ani žiadnu úpravu
podkladu, z čoho podľa jeho názoru jasne vyplýva, že jeho prenosné (mobilné) informačné zariadenie
nie je stavbou, ani reklamnou stavbou, pretože nie je pevne spojené so zemou, je len voľne položené
v teréne. Je osadené bez akejkoľvek úpravy podkladu, bez úpravy okolitého terénu a nespĺňa žiadne
atribúty a podmienky stavby uvedené v § 43 ods. 2 stavebného zákona a taktiež nie je upevnené
strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi a jeho osadenie si nevyžaduje žiadnu
úpravu podkladu. Ďalej uviedol, že Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne
a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom v predmetnej výzve ani podľa priloženej fotodokumentácie
nebolo preukázané, že pozemok pod zariadením bol upravovaný tak, aby bolo možné jednoznačne
potvrdiť, že ide o pevné spojenie so zemou, alebo že toto zariadenie je upevnené strojnými súčiastkami
alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorého osadenie si vyžiadalo úpravu podkladu. Uzavrel,
že na základe tejto dôležitej a podstatnej skutočnosti, že ich zariadenie nie je reklamnou stavbou,
stavebný úrad nemá právny dôvod konať v tejto veci, ani žiadať od žalobcu akékoľvek povolenie
na reklamnú stavbu, nakoľko zariadenie reklamnou stavbou nie je a tým pádom ani nemôže mať k
zariadeniu žiadne stavebné povolenie. Uviedol tiež, že stavebný úrad v tejto veci konal protiprávne
a žiadal od nich dokumenty a stavebné povolenie, ktoré nemal žiadať a oni nimi nemali disponovať
vzhľadom na umiestnenie osadenia zariadenia. Považoval za absurdné, pokiaľ stavebný úrad, ktorý má
konať podľa zákona nevie, čo je a čo nie je reklamnou stavbou a žiada ho dokladovať povolenie na
reklamnú stavbu, pričom ich zariadenie reklamnou stavbou nie je. Pokiaľ stavebný úrad má za to, že ich
prenosné informačné zariadenie je reklamnou stavbou, žiadal, aby zákonným spôsobom preukázal toto
tvrdenie. Poukázal na to, že Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť
skutočný stav veci, pričom z úplného zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a
dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia
vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Dal do pozornosti skutočnosť, že stavebnému úradu je
všeobecne známe, že jeho zariadenia nie sú reklamnou stavbou, nakoľko z predchádzajúcich konaní,
ktoré stavebný úrad viedol, mu odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica rozhodnutie o odstránení
reklamných stavieb zrušil. Poukázal tiež na to, že v tejto veci je stále vedené konanie od roku 2015,
ktoré nebolo právoplatne ukončené. To znamená, že stavebný úrad je oboznámený s predmetom veci,
prebieha v tejto veci konanie a napriek tomu ich spoločnosti poslal výzvu na preukázanie oprávnenia na
uskutočnenie reklamnej stavby. Poukázal tiež na nález ústavného súdu PL. ÚS 3/2016-86, konkrétne na
stranu 14 posledná veta, ktoré sa týka ústavnoprávneho posúdenia dopadov novely stavebného zákona,
kde sa ústavný súd mal stotožniť s názorom, že súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej
stavby má mať formu riadneho rozhodnutia.



3. Dňa 25.6.2018 žalovaný vydal pod č. SU 1680/2018-Pa-2 súhlas s odstránením reklamnej stavby
(ďalej len „napadnuté opatrenie"), kde je uvedené, že na základe ohlásenia Asociácie vonkajšej reklamy
na odstránenie nepovolenej reklamnej stavby na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností registra
C parcela č. XXX/X, kultúra zastavané plochy a nádvoria a registra C parc. č. XXXX, kultúra orná pôda
v kat. území Y., podaného podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona je zrejmé, že vlastníkom reklamnej
stavby je žalobca, pričom v archíve stavebného úradu nebolo nájdené povolenie na uskutočnenie
predmetnej reklamnej stavby, resp. reklamného zariadenia podľa predchádzajúcich predpisov v lokalite
Mesta Sliač. Reklamná stavba je obojstranná, upevnená na oceľových konštrukciách v tvare písmena
„A" s najväčšou reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2, umiestnená bez povolenia stavebného úradu
vo voľnom teréne na pravej strane cesty č. III/2460, mimo zastaveného územia mesta Sliač, k.ú.
Y., v smere Sliač - Zvolen, parc. č. KN registra C XXX/X, XXXX, LV č. XXX, XXXX, k.ú. Y.. Ďalej
stavebný úrad uviedol, že vlastníkmi označených pozemkov sú podľa uvedených listov vlastníctva
Banskobystrický samosprávny kraj (parc. č. KN registra C XXX/X) a súkromná osoba, pričom pozemok je
v správe Slovenského pozemkového fondu (parc. č. KN registra XXXX). Po citácii príslušných ustanovení
právnych predpisov stavebný úrad uviedol, že výzvou z 02.05.2018 vyzval žalobcu ako vlastníka
reklamnej stavby, aby do 15 dní odo dňa jej doručenia stavebnému úradu preukázal, že mal oprávnenie
na uskutočnenie predmetnej reklamnej stavby a že táto je vyhotovená v súlade s podmienkami podľa
stavebného zákona. Výzva bola doručená žalobcovi elektronicky dňa 20.5.2018, pričom žalobca sa
vyjadril dňa 4.6.2018, podľa žalovaného však nepredložil žiadne doklady požadované v predmetnej
výzve z 02.05.2018. Na základe uvedených a zistených skutočností žalovaný v súlade s § 88 ods. 7
písm. b/ stavebného zákona vydal oprávnenej právnickej osobe - Asociácia vonkajšej reklamy súhlas
s odstránením uvedenej nepovolenej reklamnej stavby. Záverom upozornil ohlasovateľa, že reklamná
stavba bude odstránená v celom rozsahu postupným rozobratím jej častí s použitím mechanizmov,
bude odstránená dodávateľsky oprávnenou osobou a bude odstraňovaná tak, aby v priebehu prác
nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia osôb a k ohrozeniu alebo znečisteniu životného
prostredia, ohrozeniu premávky na priľahlej komunikácii a pri odstraňovaní reklamnej stavby nesmie
dôjsť k ohrozeniu prevádzkyschopnosti sieti technického vybavenia v jej bezprostrednom okolí, ani
okolie stavby nesmie byť uvedenou činnosťou nadmerne obťažované. Ohlasovateľ naloží s odstránenou
reklamnou stavbou v súlade so zákonom o odpadoch, upraví okolitý terén a náklady znáša ohlasovateľ,
ktorý si môže podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona vymáhať od vlastníka.

4. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca odvolanie, kde v podstate opätovne s oporou v stavebnom
zákone namietal, že ich mobilné zariadenie nie je reklamnou stavbou, ako aj opätovne poukázal na
nedodržanie postupu v zmysle Správneho poriadku a stavebného zákona. Žalovaný v reakcii na podané
odvolanie žalobcovi neformálnym listom č. SÚ 1680/2018-Pa-3 z 21.08.20178 po predchádzajúcom
ozrejmení priebehu postupu stavebného úradu oznámil, že predmetný súhlas s odstránením stavby
(napadnuté opatrenie) nie je rozhodnutím, z ktorého dôvodu je odvolanie voči nemu neprípustné.
5. Z obsahu na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov ďalej vyplýva, že stavebný úrad už dňa
22.01.2018 inicioval prešetrenie 3ks „bilboardov", ktoré sú vedľa cesty smerom Sliač - Zvolen v k.ú. Y.,
pričom z jedného vyplýva, že ide „bilboard" žalobcu. Obsah spisu stavebného úradu č. 761/2018 (ŠSD
4/2018) ďalej tvorili katastrálna mapa, štyri fotografie reklamných zariadení, VZN Mesta Sliač č. 32 o
umiestňovaní  a povoľovaní reklamných, informačných a propagačných zariadení na území Mesta Sliač,
LV č. XXXX, žiadosti o poskytnutie informácií. V odpovedi na žiadosť o poskytnutí informácií C. G., bytom
T. uviedla, že nemá vedomosť kto je vlastníkom reklamných stavieb pri ceste III/2460. Okresný úrad
Zvolen, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií stavebnému úradu oznámil, že k umiestneniu
predmetných reklamných stavieb sa nevyjadroval (nevydával záväzné stanovisko). Na spisovom obale
spisu č. 761/2018 je uvedená poznámka: „ Vybavené spisom č. 1680/2018, (VEGO M)".

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

6. Proti napadnutému opatreniu žalobca podal správnu žalobu, kde namietal, že žalovaný mu neumožnil
dosiahnuť preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia v odvolacom konaní s tvrdením, že odvolanie
voči nemu nie je prípustné, s čím nesúhlasil.  Poukázal na to, že materiálne chápanie pojmu rozhodnutie
znamená, že akt sa neposudzuje iba podľa názvu, ale podľa obsahu, čo možno považovať za notorietu.
Tiež Správny súdny poriadok podľa jeho názoru pripúšťa, že rozhodnutím môže byť aj akt, ktorý formálne
za rozhodnutie označený nie je.  Niet podľa žalobcu najmenších pochybností o tom, že napríklad
stavebné povolenie rozhodnutím je, hoci vo svojom názve toto označenie neobsahuje. Ďalej namietal,
že z celkovej koncepcie ustanovení § 88 ods. 7 a 8 stavebného zákona je podľa jeho názoru zrejmé, že



práve súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je rozhodujúcim pre vznik oprávnenia
odstrániť reklamnú stavbu pre osobu, ktorá ohlásila odstránenie. Bez súhlasu stavebného úradu nik
iný ako vlastník stavby stavbu odstrániť nemôže. Zároveň celkom nepochybne pri vydaní súhlasu
stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby ide o situáciu, keď správny orgán rozhoduje o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb (§ 1 ods. 1
Správneho poriadku), nakoľko v dôsledku tohto súhlasu je umožnený zásah do jedného zo základných
ľudských práv - práva vlastniť majetok. Použitie pojmu „súhlas" namiesto pojmu „rozhodnutie" nemôže
samo o sebe v právnom štáte stačiť na vylúčenie možnosti odvolať sa proti rozhodnutiu stavebného
úradu, pretože Správny poriadok vyžaduje pre tieto prípady explicitné vylúčenie. Navyše ide o prípad,
keď sú v hre základné ľudské práva, preto nie je správne, vhodné ani spravodlivé uplatniť taký výklad
právnej úpravy, ktorým sa zúžia možnosti subjektu práva domáhať sa ochrany svojich základných práv.
Svojím obsahom, povahou a podstatou podľa názoru žalobcu súhlas stavebného úradu predstavuje
povolenie pre oprávnenú osobu odstrániť reklamnú stavbu a z toho pohľadu ho treba považovať za
rozhodnutie podľa Správneho poriadku. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že proti súhlasu
stavebného úradu je možno podať odvolanie, keďže nie je nikde v zákone táto možnosť vylúčená, ako
to predpokladá § 53 Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Mestskej
časti Bratislava - Ružinov z 21.03.2018, kde príslušný stavebný úrad udelil súhlas na odstránenie
reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona formou rozhodnutia. Poukázal aj na stanovisko
Vlády SR, ktoré predložila Ústavnému súdu SR v konaní PL ÚS 3/2016, ktorého predmetom bola
okrem iného otázka súladu § 88 ods. 7 stavebného zákona s ústavou, kde vláda jasne uviedla, že
súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je rozhodnutím, pričom ani z právneho názoru
samotného Ústavného súdu SR v citovanom náleze nevyplýva, že by to tak nemalo byť. Skutočnosť,
že žalovaný neumožnil žalobcovi dosiahnuť preskúmanie rozhodnutia prostredníctvom odvolania podľa
jeho názoru sama o sebe zakladá dostatočný dôvod nezákonnosti napadnutého opatrenia. Ďalším
dôvodom nezákonnosti napadnutého opatrenia je podľa žalovaného to, že pred vydaním porušil svoju
základnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, k čomu v tomto prípade nedošlo
(§ 191 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ SSP). Žalobca v tejto súvislosti argumentoval, že vo vyjadrení zo
04.06.2018 žalovanej podrobne vysvetlil dôvody, prečo zariadenie na odstránenie ktorého sa mal vydať
súhlas nie je reklamnou stavbou, ale len prenosným informačným zariadením, ktoré nespĺňa podmienky
podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona, keďže nie je pevne spojené so zemou, ale je iba voľne položené
v teréne, bez akejkoľvek úpravy okolitého terénu a nespĺňa žiadne atribúty uvedené v § 43 ods. 1
písm. a/ až d/ stavebného zákona (nie je upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ
na zemi a jeho osadenie si nevyžaduje úpravu podkladu).  Pokiaľ žalovaná mala za to, že prenosné
informačné zariadenie je reklamnou stavbou, mala zákonným spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom
úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre
danú vec rozhodujúci vplyv. Žalovaný podľa žalobcu nevykonal nič, čo by mohlo smerovať k zisteniu
skutočného stavu veci a v tomto prípade predovšetkým ohliadku na mieste. Namiesto toho rozhodol
„od stola", pričom za základ svojho rozhodnutia vzal nanajvýš fotografie, ktoré jej predložil žiadateľ
o súhlas, no na ktorých v žiadnom prípade nie sú viditeľné skutočnosti relevantné pre posúdenie, či
ide o reklamnú stavbu alebo o prenosné informačné zariadenie. V napadnutom opatrení sa žalovaný
podľa žalobcu obmedzil prevažne na reprodukciu vybraných ustanovení právnej úpravy, ktorú zakončil
tým, že za zistené a preukázané vzal to, čo tvrdil žiadateľ o vydanie súhlasu. Z dvoch rovnocenných
protichodných tvrdení žiadateľa o súhlas a žalobcu si žalovaný vybral jedno, ktorému uveril a vyhlásil
ho za preukázané, pričom svoj záver nijako relevantne nepodložil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
aj na upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II. smerom k Mestskej časti Bratislava
- Podunajské Biskupice, ktoré vytýkalo mestskej časti nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,
keďže tento stavebný úrad sa vo svojom rozhodovaní obmedzil iba na tvrdenia obsiahnuté v žiadosti o
vydanie súhlasu. Rovnako aj v danom prípade si žalovaný neoveril, či ide o reklamnú stavbu a dokonca
ani to, či je žalobca jej vlastníkom. Uviedol, že aj v prípade, ak „súhlas" nebol rozhodnutím, ale len
opatrením, bol by nezákonný z poukázaním na § 43 ods. 2 stavebného zákona, ktoré je pomerne jasné a
stanovuje minimálne kritériá, ktoré musí reklamná stavba spĺňať, ak má byť za ňu považovaná. Namietal,
že žalovaný uplatnil extenzívny výklad pojmu reklamná stavba, pričom na takýto výklad nemá potrebný
právny základ. Nie každé reklamné zariadenie spĺňa parametre reklamnej stavby. Ďalej poukázal na
usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR, podľa
ktorého: „Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje
osadenie stavby alebo zariadenia bez úpravy". Za nepochybne kuriózne považoval, ak zákon stanovuje



ako definičný znak reklamnej stavby to, že jej osadenie si vyžaduje úpravu podkladu a ministerstvo
k tomu povie, že úpravou sa rozumie aj nevykonanie úpravy, teda v podstate „A" sa rovná opaku
„A". Dôsledným uplatnením tejto „logiky" by sa potom podľa žalobcu ad absurdum muselo prísť k
záveru, že reklamnou stavbou je napríklad aj automobil odstavený na rovnej ploche, ktorý má na sebe
umiestnené reklamné informácie, či dokonca človek držiaci reklamný pútač. Usmernenie ministerstva
môže nepochybne v niektorých situáciách byť užitočným návodom pre podriadený orgán, nemôže však
v žiadnom prípade nahrádzať zákon, ani ho dopĺňať nad jeho rámec a nemôže z príslušného orgánu
sňať zodpovednosť za dodržiavanie medzí zákona, ktoré v tomto prípade nedodržal. Záverom žiadal
napadnuté opatrenie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov a žalobcu

7. Asociácia vonkajšej reklamy Bratislava, ktorá bola ďalším účastníkom konania sa taktiež vyjadrila
k podanej správnej žalobe, ktorú považovala za nedôvodnú a napadnuté opatrenie žalovaného
považovala za zákonné a vecne správne a za náležite odôvodnené. Žalobcove tvrdenia ohľadom povahy
súhlasu na odstránenie reklamnej stavby považovala za rozporné s platnou právnou úpravou, pretože
podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona („povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie
reklamnej stavby") z neho vyplýva, že jej tvrdenie je obsahom, povahou a podstatou súhlasu stavebného
úradu úplne vymyslené. Naopak § 88 ods. 7 stavebného zákona úplne jednoznačne ustanovuje,
že súhlas na odstránenie reklamnej stavby nie je povolením, nie je teda rozhodnutím. Rozhodnutie
sa teda nevydáva v správnom konaní, ale súhlas sa považuje za opatrenie v tzv. zjednodušenom
skrátenom postupe, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Cieľom §
88 ods. 7 stavebného zákona je odstraňovať nelegálne stavby, z čoho vyplýva, že úlohou stavebných
úradov je zistiť skutočný stav veci iba v rozsahu, či vec je reklamnou stavbou a ak ňou je, či bola
postavená na základe právoplatného stavebného povolenia alebo na základe písomného oznámenia
stavebného úradu. Žiadne ďalšie skutkové okolnosti stavebné úrady v týchto prípadoch neobjasňujú.
Legálnosť reklamnej stavby je možné preukázať výlučne právoplatným stavebným povolením alebo
písomným oznámením a z tohto dôvodu sa nemôže ani vykonávať rozsiahle dokazovanie. Dôvodová
správa k novele zákona tiež potvrdzuje, že súhlas na odstránenie nelegálnej stavby sa nepovažuje za
rozhodnutie, ktoré sa vydáva v správnom konaní a považuje sa za opatrenie vydané v zjednodušenom
(skrátenom) správnom postupe, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Doslovne sa
v nej uvádza: „Navrhované ustanovenie umožní zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne reklamné
stavby známych a neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku, alebo osoba ktorá
má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a/ až c/ nedal právo inej osobe.
Ostatné čierne reklamné stavby budú odstraňované v klasickom konaní.". V ďalšom texte dôvodovej
správy sa dokonca podľa ďalšieho účastníka uvádza, že ide o opatrenie „operatívnej povahy". Tvrdenia
žalobcu považovala za rozporné aj s právnou praxou. Podľa jej názoru doposiaľ jediným stavebným
úradom v Slovenskej republike, ktorý vydáva súhlasy formou rozhodnutia v správnom konaní je stavebný
úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov, na ktorý žalobca v správnej žalobe poukázal. Avšak ostatné
stavebné úrady v Slovenskej republike vydávajú súhlasy formou opatrenia vydaného mimo správneho
konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. S praxou stavebného úradu Bratislava - Ružinov sa
nestotožňuje jeho nadriadený a odvolací orgán, ktorým je odbor výstavby a bytovej politiky Okresného
úradu Bratislava. Ten takéto rozhodnutia Stavebného úradu Bratislava - Ružinov ruší práve z dôvodu,
že súhlas s odstránením reklamnej stavby nemá byť vydávaný formou rozhodnutia v správnom konaní,
proti ktorému je prípustné odvolanie. V prílohe vyjadrenia predložila rozhodnutie odboru výstavby
a bytovej politiky OÚ Bratislava z 24.10.2016, kde okresný úrad uviedol, že „vydanie súhlasu s
odstránením reklamnej stavby nie je rozhodnutie v zmysle správneho poriadku..." Pochybením tohto
stavebného úradu spočívajúcim v nezákonnosti jeho postupu bolo, že stavebný úrad vydal rozhodnutie,
ktorým udelil súhlas s odstránením obojstrannej reklamnej stavby s náležitosťami ustanovenia § 47
Správneho poriadku. Stavebný úrad mal však uplatniť postup v zmysle § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného
zákona, ktorý upravuje mechanizmus odstraňovania nelegálnych reklamných stavieb, ktorý umožňuje
operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby, a teda mal vydať oznámenie so súhlasom
na odstránenie reklamnej stavby žiadateľovi, ktorý nemá náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia §
47 Správneho poriadku. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky k uvedenému postupu
stavebného úradu uviedol, že stavebný úrad vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie bez zákonného
dôvodu, odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe nesprávnej právnej úvahy, t.j. predmetné
rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, a teda stavebný úrad ho vydal v rozpore s ustanovením § 88
ods. 6 v nadväznosti na § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona. Názory žalobcu považovala Asociácia



vonkajšej reklamy Bratislava aj za rozporné s názorom prokuratúry, ako aj Ústavného súdu SR, pretože
akékoľvek záväzné stanovisko vlády, naviac týkajúce sa konkrétneho konania nie je právne záväzné.
Na druhej strane nálezy Ústavného súdu SR v konaniach o súlade právnych predpisov sú všeobecne
záväzné a z tohto dôvodu sa zverejňujú v Zbierke zákonov. Plénum Ústavného súdu SR v náleze zo
14.06.2017 sp. zn. PL.ÚS 3/2016-86 v bode 59 vyjadrilo, že konanie o odstránenie reklamnej stavby
podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona je „skráteným" konaním ako vyššie uviedla. Ďalej nesúhlasila
s tým, že prenosné informačné zariadenie je iba voľne položené v teréne. Z fotodokumentácie by
podľa nej malo jednoznačne vyplývať, že predmetom napadnutého opatrenia je obojstranná reklamná
stavba, ktorá má oceľovú konštrukciu typu „A" s reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2. Táto reklamná
stavba bola ukotvená pilótami v zemi, čím bol naplnený znak pevného spojenia so zemou podľa §
43 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Pre lepšiu predstavivosť pripojila k vyjadreniu fotografiu, ktorú
vyhotovovala pri odstraňovaní síce inej reklamnej stavby, avšak takého typu ako je reklamná stavba,
ktorá bola predmetom napadnutého opatrenia. Na tejto fotografii sú úplne zreteľné pilóty dlhé niekoľko
desiatok centimetrov, ktoré boli pod zemou, aby ukotvovali túto reklamnú stavbu. Tvrdenia žalobcu, že
ide o prenosné informačné zariadenie, ktoré je iba voľne položené v teréne považoval za absurdné a aj
laikovi poznajúc pomery umiestnenia tejto reklamnej stavby musí byť zrejmé, že ide o tvrdenie nielenže
nepravdivé, ale úplne nereálne. Nie je možné, aby reklamné zariadenie, ktoré sa nachádza ani nie 10
metrov od osi veľmi frekventovanej pozemnej komunikácie a vo voľnom priestranstve bez akýchkoľvek
stromov, stavieb a iných prekážok na okolo, ktoré by zmierňovali vplyv vonkajšieho prostredia by odolalo
vplyvom dopravy a súčasne aj poveternostným vplyvom bez akéhokoľvek pevného spojenia so zemou.
Žalobu navrhla zamietnuť.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že stavebný úrad postupoval podľa § 88 ods. 7
stavebného zákona, pričom posudzoval predmetnú reklamnú stavbu aj s poukázaním na ust. § 142d
stavebného zákona a v súlade s usmernením Ministerstva dopravy a výstavby SR. K žalobnej námietke
nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, s ktorou nesúhlasil, poukázal na § 34 ods. 6 Správneho
poriadku, keďže podľa neho ide o skutočnosti (nekonkretizoval ktoré) známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti získané pri výkone jeho pôsobnosti, či znalosti vyplývajúce z činnosti zamestnancov
(opätovne neuviedol o aké konkrétne činnosti ide ani o ktorých zamestnancov), tieto skutočnosti netreba
dokazovať. Ďalej uviedol, že stavebný úrad dôverne pozná konštrukciu reklamných stavieb žalobcu,
nakoľko tieto sú na území mesta Zvolen bez povolenia umiestnené v rôznych lokalitách. Vo viacerých
prípadoch bol uskutočnený výkon štátneho stavebného dohľadu, kde bol zistený stav umiestnenia
reklamných stavieb žalobcu, ktorých sa vlastník stavieb nezúčastňoval. Okrem toho prihliadal na
poznatky zo spisu mesta Sliač č. SÚ 761/2018.

9.  Žalobca k vyjadreniu žalovaného predložil svoje nesúhlasné stanovisko, v ktorom argumentoval
obdobne ako v podanej správnej žalobe, pričom poukázal na to, že Asociácia vonkajšej reklamy ako
záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa § 129a stavebného zákona je
zároveň v pozícii konkurenta na trhu reklamy. Ak získa súhlas od stavebného úradu môže odstrániť
reklamné zariadenie svojho konkurenta, pričom sa zároveň ako jediné registrované združenie svojho
druhu nemusí obávať, že by konkurencia mohla žiadať súhlas na odstránenie jeho zariadení rovnakým
postupom. S ohľadom na to, by si mal dať stavebný úrad o to viac záležať na spoľahlivom zistení
skutočného stavu veci a neobmedzovať sa iba na akceptáciu tvrdení žiadateľa, ktorý je zároveň
konkurentom žalobcu na trhu vonkajšej reklamy.

10. Ďalší účastník Banskobystrický samosprávny kraj vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je
výlučným vlastníkom pozemku KN -C parc. Č. XXX/X. v k.ú. Y.. Na účely osadenia reklamných tabúľ
žalobca nepožiadal BBSK ani BBRSC, a.s. o stanovisko alebo o súhlas s umiestnením reklamného
zariadenia, ani nemá vedomosť o tom, že by medzi BBSK a žalobcom bol uzatvorený zmluvný vzťah o
prenechaní uvedeného pozemku do užívania žalobcu.

11. Na nariadenom pojednávaní žalobca v podstate zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby a
svojich vyjadreniach v rámci konania v tejto veci. Odkázal na rozhodovaciu činnosť tunajšieho správneho
súdu vo veciach sp.zn. 24S/121/2018 a 23S/101/2018. Mal za to, že v danom prípade nešlo o reklamnú
stavbu, ale o prenosné informačné zariadenie. Podľa žalobcu išlo až o aroganciu zo strany žalovaného,
ktorý si túto skutočnosť ani nepreveril. Ďalší účastník Asociácia vonkajšej reklamy sa taktiež pridržiaval
svojho písomného vyjadrenia, zotrval na tom, že išlo o reklamnú stavbu a to ako vykonal dokazovanie
žalovaný, to nevedel ovplyvniť. Navrhol žalobu zamietnuť.



Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa   § 13 ods. 1 SSP pre toto
konanie preskúmal napadnuté opatrenie žalovanej a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté opatrenie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1
písm. c/, e/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a ak zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

16. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/
až d/ alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných
informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa
veľkosti informačnej plochy na
a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

17. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného
úradu nevyžaduje.

18. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie
reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez
písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo
v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba,
ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej
osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie
vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad
a/ ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby
súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia,
b/ ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe,
kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej
stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že
stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa
márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením
reklamnej stavby.

19. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov
reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo



stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením
reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

20. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

21. Podľa § 142d ods. 2 stavebného zákona informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa
predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení
účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu
podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.

22. Podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona vlastník informačného, reklamného a propagačného
zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s
ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný
stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej
stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto
zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že
je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné
právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má
k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí.
Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný
úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného
zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno
odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2.
januára 2015.

23. Podľa § 142d ods. 4 stavebného zákona vlastník hnuteľnej veci, ktorá od 2. januára 2015 spĺňa
podmienky reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2, je povinný do 31. júla 2015 ohlásiť umiestnenie takej
reklamnej stavby stavebnému úradu v mieste umiestnenia hnuteľnej veci a k ohláseniu priložiť podklady
s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Ak vlastník hnuteľnej veci
ohlásením preukáže, že nie je umiestnenie hnuteľnej veci v rozpore s verejným záujmom chráneným
týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom je umiestnená
hnuteľná vec, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a
vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§
139 ods. 1 písm. a) až c)], s umiestnením hnuteľnej veci súhlasí, stavebný úrad oznámi vlastníkovi
hnuteľnej veci, že k umiestneniu hnuteľnej veci ako reklamnej stavby nemá námietky a táto hnuteľná vec
sa považuje za povolenú reklamnú stavbu podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Ak
vlastník hnuteľnej veci neohlási umiestnenie hnuteľnej veci v lehote podľa prvej vety alebo nepreukáže,
že nie je umiestnenie hnuteľnej veci v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a
osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom je umiestnená hnuteľná vec,
alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník pozemku
alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a)
až c)], s umiestnením hnuteľnej veci súhlasí, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení
o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

24. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

25. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

26. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a



použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

28. Správnou žalobou obsahujúcou obdobné žalobné body sa žalobca domáhal aj preskúmania
zákonnosti opatrenia Obce Kováčová (ako stavebného úradu rovnako združeného v rámci spoločného
obecného úradu Zvolen)  - súhlasu s odstránením reklamnej stavby  č. SÚ 1771/2018-Pa-2 zo dňa
25. júna 2018. Uvedená vec bola zapísaná a vedená na tunajšom súde pod č.k. 24S/121/2018.
Konanie bolo skončené vydaním rozsudku sp.zn. 24S/121/2018-162 z 23.05.2019, ktorým bolo zrušené
uvedené opatrenie  a vec bola vrátená žalovanej obci Kováčová na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 20.06.2019.

29. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil obdobné žalobné dôvody pre preskúmanie oboch opatrení
(napadnutého opatrenia ako aj opatrenia Obce Kováčová  - súhlasu s odstránením reklamnej stavby  č.
SÚ 1771/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018), ktorých predmet konania bol totožný (súhlas s odstránením
reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 písm. b/ zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku /stavebný zákon/), v  súlade s § 140 SSP správny súd poukazuje na tento rozsudok, nakoľko
platia rovnaké dôvody aj pre zrušenie napadnutého opatrenia. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 24S/121/2017-162 z 23.05.2019 v časti bodov 31 až 41 bolo nasledovné:

„31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne
konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s
rovnakými právami aké má v konaní žalobca.  Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods.
2 SSP).

32. Žalobca namietal porušenie základnej povinnosti spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci
žalovanou, vyplývajúcej jej z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ďalej namietal, že v jeho vyjadrení z
04.06.2018 žalovanej podrobne vysvetľoval dôvody, prečo zariadenie, na odstránenie ktorého sa má
vydať súhlas, nie je reklamnou stavbou, ale prenosným informačným zariadením, nakoľko nespĺňa
podmienky reklamnej stavby vymedzené v § 43 ods. 2 stavebného zákona, keďže nie je pevne spojené
so zemou, je iba voľne položené v teréne, bez akejkoľvek úpravy okolitého terénu a upevnenia strojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi. Žalovaná podľa žalobcu nevykonala nič, čo by mohlo
smerovať k zisteniu skutočného stavu veci, predovšetkým ohliadku na mieste (namiesto toho rozhodla
„od stola"), ale do úvahy vzala len fotografie, na ktorých nie sú viditeľné skutočnosti relevantné na
posúdenie, či ide o reklamnú stavbu alebo prenosné informačné zariadenie a tvrdenie ďalšieho účastníka
- Asociácie vonkajšej reklamy.

33. Po preskúmaní napadnutého opatrenia a naň sa vzťahujúceho administratívneho spisu je možné
prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaná v postupe po prijatí ohlásenia odstránenia reklamnej stavby
podaného Asociáciou vonkajšej reklamy podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona nevykonala žiadne
úkony, ktoré by jej na účely vydania súhlasu s odstránením reklamnej stavby (alebo iného postupu
na základe ohlásenia) zabezpečili podklad  v spoľahlivo zistenom skutočnom stave veci. Žalovaná
spoľahlivo nezistila skutočný stav veci, na základe čoho nebolo možné vec riadne posúdiť, pretože jej
skutkový záver o tom, že ide o reklamnú stavbu, ktorý bol relevantným postupom žalobcu (podľa §
88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona vo vyjadrení z 04.06.2018 k výzve žalovaného) spochybnený
námietkami (majúcimi oporu v § 43 ods. 2 stavebného zákona) odôvodňujúcimi, že nejde o reklamnú
stavbu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní alebo v inom postupe žalovaného (keďže nejde o
správne konanie v pravom slova zmysle), výsledkom ktorého by bolo zabezpečenie podkladov v rozsahu



a obsahu zodpovedajúcom skutkovým záverom žalobcu uvedeným v napadnutom opatrení. Pokiaľ
žalobca pred vydaním napadnutého opatrenia namietal, že ide o prenosené informačné zariadenie,
nespĺňajúce kritériá reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, žalovaná na tieto námietky
priliehavo nereagovala a neodstránila tak rozpor vzniknutý vyjadrením žalovaného, keďže si ich
opodstatnenosť neoverila a to napríklad vykonaním miestnej obhliadky, prípade zabezpečením detailnej
fotodokumentácie reklamného zariadenia, ktoré malo byť reklamnou stavbou a pod. Pokiaľ tak neurobila,
čo vyplýva z administratívneho spisu, vydala napadnuté opatrenie na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu neumožňujúceho riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).

34. Podľa ďalšieho účastníka - Asociácie vonkajšej reklamy „cieľom § 88 ods. 7 stavebného zákona je
odstraňovať nelegálne stavby, z čoho vyplýva, že úlohou stavebných úradov je zistiť skutočný stav veci
iba v rozsahu, či vec je reklamnou stavbou a ak ňou je, či bola postavená na základe právoplatného
stavebného povolenia alebo na základe písomného oznámenia stavebného úradu". S týmto názorom je
možné sa úplne stotožniť s tým dôsledkom na prejednávanú právnu vec, že skutočný stav veci v rozsahu,
či vec je reklamnou stavbou, spoľahlivo zistený nebol. Z obsahu administratívneho spisu totiž nevyplýva,
že ide o reklamnú stavbu tak, ako ju má namysli ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona, pretože tu  chýba
podklad osvedčujúci záver, že kovová konštrukcia predmetného reklamného zariadenia bola pevne
spojená so zemou podľa § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona alebo bola upevnená strojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu.
Takéto upevnenie alebo osadenie kovovej konštrukcie reklamného zariadenia so zemou nemožno
vyvodiť z fotografie predloženej Asociáciou vonkajšej reklamy ani z fotografií, ktoré boli zabezpečené v
rámci štátneho stavebného dohľadu (ide o zábery z diaľky, resp. zachytávajúce detail zobrazujúci len
štítok s označením vlastníka, avšak chýba zobrazenie ukotvenia, resp. spojenia so zemou, prípadne
úpravy povrchu) a najmä, takýto záver nie je uvedený v žiadnom úkone žalovanej (zápisnica z miestneho
zisťovania z 28.07.2016 ani žiadny iný úkon v spise nehovorí nič o ukotvení alebo osadení konštrukcie
reklamného zariadenia). Rovnako nemožno z uvedených fotografií a úkonov žalovanej dospieť k
záveru, že bol upravený podklad reklamného zariadenia, resp. ani nebolo konštatované a už vôbec
nie preukázané, že jeho osadenie si úpravu podkladu vyžaduje. Na takýto záver nestačia nepodložené
všeobecné tvrdenia žalovanej alebo Asociácie vonkajšej reklamy o ne/stabilite alebo nedostatočnej
statickej bezpečnosti a pod. neukotvenej konštrukcie reklamného zariadenia z dôvodu vonkajších
vplyvov, najmä vetra, pretože takýto skutkový záver jednak z úkonov žalovanej nevyplýva a tiež nie je
nijako osvedčený, aby mohol byť v rámci prieskumu zákonnosti správnym súdom akceptovaný.

35. Správny súd nie je oprávnený nanovo zisťovať skutočný stav veci a vyhodnocovať alebo
prehodnocovať závery žalovanej, nakoľko nenahrádza orgány verejnej správy (stavebný úrad), ale
následne preskúmava zákonnosť ich aktov a postupov. Dokazovanie vykonáva len na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia (§ 119 SSP). Preto v konaní o preskúmaní zákonnosti
napadnutého opatrenia nemohol posudzovať nové navyše odborné otázky, ktoré sa v postupe pred jeho
vydaním neriešili a neposudzovali (nestabilita neukotveného reklamného zariadenia a pod.). Naopak,
vychádzal z obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu. Každý orgán verejnej správy
(teda aj žalovaná) sa pri uplatňovaní svojich rozhodovacích oprávnení musí riadiť základnými zásadami
správneho konania vyjadrenými v § 3 Správneho poriadku a to bez ohľadu na to, či ide o správne
konanie alebo akýkoľvek postup orgánu verejnej správy, výsledkom ktorého je nejaký správny akt určitým
spôsobom zasahujúci do subjektívnych práv alebo právnych záujmov fyzických alebo právnických osôb
v oblasti verejnej správy alebo sa ich priamo dotýkajúci. Podľa zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods.
5 Správneho poriadku) výsledný správny akt (či už v podobe rozhodnutia alebo opatrenia) vždy musí
byť založený na spoľahlivo zistenom skutočnom stave veci. V prípade, ak tomu tak nie je, trpí takýto
správny akt a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal nezákonnosťou zasahujúcou do práv účastníkov
konania alebo dotknutých osôb, pred ktorou sa každý môže domáhať ochrany správnym súdom.
V danom prípade boli preskúmaním zákonnosti napadnutého opatrenia zistené dôvody vyžadujúce
poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi, nakoľko, vzhľadom na uvedené, bol ukrátený na svojich právach
na spravodlivé konanie (má sa tým na mysli aj zjednodušená forma postupu orgánu verejnej správy)
zahŕňajúce spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, ako jeho imanentnú zložku. Ďalej postupom
žalovanej, ktorý bol nepriliehavý žalobcovmu vyjadreniu, ktorým žalovaná nijako nereagovala na jeho
námietky ohľadne povahy reklamného zariadenia, nezachovala svoju povinnosť úzkej súčinnosti s ním
a povinnosť umožniť mu, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (§ 3 ods. 2 Správneho
poriadku). Žalovaná sa tak vecou svedomite a zodpovedne nezaoberala, pretože pri vybavení ohlásenia



o odstránení reklamnej stavby nepoužila najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu
veci (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku).

36. Potrebné je poukázať aj na nesprávne právne posúdenie ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona
žalovanou, ktoré interpretovala v tom zmysle, že „za upravený podklad možno považovať aj prírodný
podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez úpravy". Takýto
výklad nie je v súlade so zásadami logického myslenia ani s účelom a významom zákona (e ratione
legis), pretože priamo popiera právny obsah jedného zo zákonom stanovených z pojmových znakov
reklamnej stavby a to, že ňou je (mimo iného): „stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov.....ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu...". Ak normatívny text zákona
vymedzuje reklamnú stavbu tým spôsobom, že je to stavebná konštrukcia, ktorej osadenie si vyžaduje
úpravu podkladu, je logický záver (a contrario), že ňou nie je stavebná konštrukcia, ktorej osadenie
si úpravu podkladu nevyžaduje. Reklamnou stavbou teda nie je konštrukcia, ktorá bola osadená bez
úpravy svojho podkladu, nakoľko aj tu sa v nadväznosti na uvedené vynára logický predpoklad, že práve
preto bola osadená bez úpravy podkladu, lebo jej osadenie si úpravu podkladu nevyžadovalo, inak by
osadená byť nemohla. Navyše z povahy veci je nesprávny záver, že stavebnou konštrukciou postavenou
stavebnými prácami  by mala byť konštrukcia hnuteľnej veci. Z uvedeného je zreteľný záver, že
práve potreba úpravy podkladu a následné osvedčenie skutočného ne/upravenia podkladu konštrukcie
reklamného zariadenia sú nosnými skutkovými okolnosťami, ktoré bolo v danom prípade nevyhnutné
spoľahlivo zistiť. Pokiaľ by sa mali stavebné úrady riadiť výkladom zákona, ktorý použila žalovaná,
nemali by inú možnosť, než za reklamnú stavbu považovať akékoľvek reklamné alebo informačné
zariadenia umiestňované na plochách umožňujúcich ich osadenie bez úpravy podkladu (aj mobilné v
zmysle pohyblivé alebo pohybujúce sa a pod., čo by so sebou nevyhnutne prinášalo absurdné situácie),
čo nie je účelom stavebného zákona, ktorý reguluje právne vzťahy na úseku územného plánovania
a stavebného poriadku, teda jeho pôsobnosť je výslovne obmedzená vo vzťahu k územiu a stavbám
(nie k hnuteľným veciam), resp. v tomto špecifickom prípade k reklamným stavbám, ktorých osadenie
si vyžaduje úpravu podkladu. Usmernenie ústredného orgánu štátnej správy je nepochybne potrebné
dodržiavať a rešpektovať, avšak nie takým spôsobom, že výsledkom je postup alebo správny akt vydaný
v rozpore so zákonom alebo zákon obchádzajúci, za čo nesie právnu zodpovednosť príslušný konajúci
orgán verejnej správy (v danom prípade žalovaná ako stavebný úrad).

37. Z ust. § 142d ods. 2 stavebného zákona, na ktoré upriamila pozornosť žalovaná na ústnom
pojednávaní, nevyplýva, že by toto ustanovenie malo odo dňa účinnosti zákona v relevantnom znení
(od 02.01.2015) za následok automatickú právnu transformáciu reklamného a propagačného zariadenia
podľa predpisov platných do 01.01.2015 (ktoré by nespĺňalo kritéria reklamnej stavby podľa § 43 ods.
2 stavebného zákona v znení účinnom od 02.01.2015) na reklamnú stavbu spĺňajúcu zákonné kritériá.
Takýto záver je v rozpore s požiadavkami na reklamné stavby podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona,
ako to bolo odôvodnené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, pretože konštrukcia reklamného
zariadenia, ktorá nie je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie si nevyžaduje úpravu podkladu,
stavbou nemôže byť. V nadväznosti na § 142d ods. 3 stavebného zákona z uvedeného ustanovenia
plynie povinnosť pre vlastníka reklamného a propagačného zariadenia, ktoré má povahu reklamnej
stavby (t.zn. spĺňa všetky požiadavky podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, čo je v danom konaní
sporné), postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním, požiadať o dodatočné povolenie reklamnej
stavby príslušný stavebný úrad. Taktiež podľa § 142d ods. 4 stavebného zákona vlastník hnuteľnej veci,
ktorá od 2. januára 2015 spĺňa podmienky reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2, je povinný do 31. júla
2015 ohlásiť umiestnenie takej reklamnej stavby stavebnému úradu v mieste umiestnenia hnuteľnej veci
a k ohláseniu priložiť podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu.
Keďže rozhodná skutočnosť, či predmetná konštrukcia reklamného zariadenia vo vlastníctve žalobcu
spĺňa kritéria reklamnej stavby (minimálne v tom zmysle, či si jej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu)
osvedčená nebola, nie je zrejmé, či ide o reklamnú stavbu, čo je dôležité aj pre aplikáciu citovaných
ustanovení.

38. Žalobná námietka nedostatku formy a náležitostí napadnutého opatrenia, ktoré malo byť podľa
názoru žalobcu vydané vo forme rozhodnutia vydaného v správnom konaní, proti  ktorému je prípustný
riadny opravný prostriedok - odvolanie, nebola dôvodná. Z platnej právnej úpravy ust. § 88 ods. 7
až 9 stavebného zákona neplynie pre konajúci stavebný úrad príkaz vydať súhlas s odstránením
reklamnej stavby vo forme rozhodnutia, a to po predchádzajúcom priebehu správneho konania ako
formálneho postupu podľa Správneho poriadku. Z dôvodovej správy k zákonu č. 293/2014 Z.z.,



ktorým bol novelizovaný stavebný zákon vyplýva, že: „V odseku 7 sa upravuje nový mechanizmus na
odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej
stavby. Navrhované znenie umožňuje odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu neznámeho vlastníka
aj na základe ohlásenia. Stavebný úrad v stanovenej lehote oznámi osobe, ktorá podala ohlásenie,
že k odstráneniu reklamnej stavby nemá námietky. Takáto reklamná stavba môže byť odstránená až
po doručení oznámenia stavebného úradu. Ohlásenie odstránenia stavby môže podať aj záujmové
združenie vlastníkov reklamných stavieb, keďže sa novelou zavádza forma koregulácie prostredia
vonkajšej reklamy. Zároveň sa upravuje možnosť odstrániť reklamnú stavbu na základe ohlásenia
v prípade, ak je vlastník takejto stavby známy. Navrhované ustanovenia umožnia zjednodušeným
spôsobom odstrániť čierne reklamné stavby známych a neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých
vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods.
1 písm. a/ až c/ nedal právo inej osobe. Ostatné „čierne" reklamné stavby budú odstraňované v
klasickom konaní".  Vhodné je doplniť i to, že jednoinštančný postup orgánu verejnej správy v
zásade sám o sebe neznamená narušenie princípu právneho štátu, prejavujúceho sa v požiadavke na
spravodlivé konanie, pretože nezamedzuje žalobcovi účinne brániť svoje práva v konaní o preskúmaní
zákonnosti takého postupu alebo správneho aktu správnym súdom, dôkazom čoho je podanie správnej
žaloby, o ktorej sa koná. Zákonodarca má široké normotvorné právomoci limitované len ústavou a
medzinárodnými zmluvami, pričom jeho rozhodnutie prijať zákonnú právnu úpravu umožňujúcu vydať
súhlas s odstránením nezákonnej reklamnej stavby v zjednodušenom neformálnom postupe stavebného
úradu je výsledkom jeho normotvornej činnosti, na ktorú je oprávnený. Takáto právna úprava nie je
ničím novým ani prevratným a bez problémov sa v aplikačnej praxi osvedčila v obdobných prípadoch,
ako je napríklad vydávanie písomných oznámení stavebných úradov, že proti uskutočneniu ohlásených
stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác nemajú námietky podľa § 57 stavebného zákona.
V tomto prípade z platnej právnej úpravy ako aj zaužívanej právnej praxe jednoznačne plynie, že
oznámenia sa vydávajú neformálne - ako opatrenia, pričom zakladajú oprávnenie ohlasovateľa na
vykonanie jednoduchej stavby, stavebnej úpravy a pod. Uplatnenie oprávnenia žalovaného vydať súhlas
s odstránením reklamnej stavby formou opatrenia je teda zákonným postupom, ktorý nemôže mať za
následok porušenie práv vlastníkov reklamných stavieb aj z toho hľadiska, že nelegálna stavba (pokiaľ
ide o reklamnú stavbu, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním) rozhodne
nemôže požívať právnu ochranu v rozsahu disproporčnom (zásada proporcionality alebo primeranosti je
z hľadiska výsledku konania integrálnou súčasťou práva na spravodlivé konanie) k legitímnej požiadavke
na rýchlu a účinnú ochranu verejných záujmov chránených stavebným zákonom.

39. Na uvedenom závere nič nemení ani nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 3/2016-86 z 14.06.2017,
pretože stanovisko Vlády SR, obsahujúce názor, že súhlas s odstránením reklamnej stavby sa má vydať
formou rozhodnutia, tu má len charakter vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania (§ 37 ods. 2, § 39
ods. 1, § 41a zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov), bez všeobecnej záväznosti pre iné prípady. Navyše Ústavný súd SR v časti uvedeného
nálezu „V. Východiská a právne závery rozhodnutia", ktorá je právne relevantná, „V.2 K namietanému
nesúladu § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona s čl. 20 ústavy SR a s čl. 1 dodatkového protokolu"
uviedol, že „je povinnosťou stavebného úradu, ktorý vydáva súhlas s odstránením stavby, vysporiadať
sa s každým osobitným prípadom tak, aby ním určené podmienky odstránenia stavby ako napríklad
vstup na pozemok, ochrana majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku alebo
stavby, kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá
sa má odstrániť, či práva vlastníka susedného pozemku alebo susednej stavby boli rešpektované a
aby celé skrátené konanie o odstránení reklamnej stavby prebehlo spôsobom, ktorý bude garantovať
práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých osôb". Ďalej „podľa ústavného súdu napadnutá právna
úprava nevybočuje z rámca uvedených požiadaviek základného práva pokojne užívať majetok podľa čl.
1 dodatkového protokolu vyplývajúcich z judikatúry ESĽP". Tiež tu ústavný súd k námietke, že „združenie
ako subjekt, ktorý nie je orgánom verejnej moci, môže svojou činnosťou (odstránením reklamnej stavby)
v podstate nahrádzať verejnú moc", uzavrel, že „v právnom štáte je prípustné, ak zákon v určitých
prípadoch zverí výkon ochrany práv alebo právom chránených záujmov aj iným subjektom, ako je orgán
verejnej moci".
40. Ďalej na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutého opatrenia nestačilo žalobcovi poukázať na
rozhodovaciu prax iného orgánu verejnej správy (Mestská časť Bratislava - Ružinov), ktorá nie je
súladná so zákonom a sama o sebe nemá za následok nezákonnosť skráteného alebo zjednodušeného
neformálneho postupu pri vydaní opatrenia - súhlasu na odstránenie reklamnej stavby. V rozpore s
požiadavkou na rovnaké rozhodovanie v obdobných veciach podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku nie je



vydanie rozhodnutia alebo opatrenia odlišného od aktu vydaného iným orgánom v obdobnej veci, pokiaľ
iný orgán nepostupoval zákonne. Práve takýto stav je osvedčený predchádzajúcou argumentáciou
správneho súdu v tomto rozsudku súladnou s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava z 24.1.02016,
ktoré predložila Asociácia vonkajšej reklamy, nakoľko jeho obsahom je zrušenie nezákonného postupu
Mestskej časti Bratislava - Ružinov, ktorá vydala súhlas s odstránením reklamnej stavby formou
rozhodnutia.

41. Žalovaný vzhľadom na uvedené správne uplatnil tzv. skrátené alebo zjednodušené konanie podľa
§ 88 ods. 7 stavebného zákona, výsledkom ktorého bolo vydanie súhlasu s odstránením reklamnej
stavby, ktorý ma charakter opatrenia (§ 3 písm. c/ SSP), nie rozhodnutia v správnom konaní. Žalobca
teda nedôvodne namietal, že mal byť uplatnený § 53 Správneho poriadku, ktorý obsahuje právnu
úpravu na princípe generálnej klauzuly, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na rozhodnutia, nie na
opatrenia. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom uplatniteľným zásadne proti rozhodnutiam
orgánov verejnej správy, pričom vo všeobecnosti je možné súhlasiť so žalobcom, že v súlade s
materiálnym chápaním pojmu rozhodnutie sa má prihliadať na obsah, nie na názov správneho aktu,
pričom ani samotný Správny poriadok nevyžaduje, aby bolo rozhodnutie ako „rozhodnutie" aj výslovne
označené. V danom prípade však takýto prístup aplikovať nemožno, pretože žalovaný vedome vydal
opatrenie - súhlas s odstránením reklamnej stavby (odhliadnuc od toho, že je nezákonné z dôvodu
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia), ktoré zjavne
nepovažoval za rozhodnutie a ktoré rozhodnutím, proti ktorému je prípustné podanie odvolania, ani v
materiálnom zmysle nemalo byť a nebolo."

30. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté opatrenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/
SSP zrušil, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšom konaní žalovaný
odstráni zistené nedostatky v zistenom skutočnom stave veci (napríklad na základe informácií získaných
od osoby alebo osôb, ktoré realizovali odstránenie reklamného zariadenia), na jeho základe vec
právne posúdi v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona a následne o žiadosti o vydanie súhlasu
na odstránenie reklamnej stavby rozhodne v súlade so zákonom. V prípade, ak sa v ďalšom konaní
nepodarí preukázať, že išlo o reklamnú stavbu (ale išlo o mobilné reklamné zariadenie, ako to tvrdí
žalobca) žalovaný konanie o ohlásení odstránenia stavby v súlade s § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho
poriadku zastaví, pretože Asociácia vonkajšej reklamy nebola oprávnená na takéto ohlásenie a teda
návrh na začatie konania nepodal účastník konania. V prípade, ak sa žalovanému podarí preukázať, že
išlo o reklamnú stavbu, (so zohľadnením zásady, že pre orgán verejnej správy je v správnom konaní
rozhodujúci skutočný stav veci daný - zistený v čase vydania rozhodnutia) rozhodne o zamietnutí
ohlásenia reklamnej stavby z dôvodu, že nemožno vydať súhlas s jej odstránením, ak už odstránená
bola na základe predtým vydaného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný zrozumiteľne
vysporiada s otázkou či išlo o reklamnú stavbu a z akých skutkových a právnych dôvodov k tomu
záveru dospel, nakoľko s danou situáciou (prípad keď bolo rušené predchádzajúce opatrenie, na základe
ktorého bola reklamná stavba odstránená, pričom sa následne potvrdí, že bola odstránená oprávnene)
stavebný zákon vydanie neformálneho opatrenia o súhlase s odstránením reklamnej stavby nespája.
Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak
mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd
priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny
súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom nakoľko im správnym súdom nebola uložená
žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné
podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. Podľa § 175
ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v  jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa  § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.