Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/110/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200571 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200571.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: M.. L.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX U. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 351870/2018 zo dňa 21.06.2018 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Mesto Lučenec ako správca dane (ďalej len „správca dane“) výzvou č. 2777/2782/198/2018-Fr zo dňa 14.02.2018 vyzval žalobcu na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti podľa § 15 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) z dôvodu, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. U. vedenej na LV č. XXXX a po vydaní stavebného povolenia č. ST-3458/16570/2017 zo dňa 03.03.2017 vydaného Mestom Lučenec ako stavebným úradom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2017 a ktorým stavebným povolením bola povolená stavba Rodinného domu, ul. B. v U. na pozemku parc. reg. CKN č. 2836/3 pre stavebníka M.. L.. H. O., trvale bytom Y. XXXX/X, XXX XX U. nepodal priznanie k dani z nehnuteľnosti za stavebný pozemok podľa § 99 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení úč. pre toto konanie (ďalej len „zák. č. 582/2004 Z.z.“). Žalobca na základe predmetnej výzvy dňa 19.02.2018 doručil správcovi dane Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností na r. 2017, v ktorom priznal daň z pozemkov za pozemok nachádzajúci sa v k. ú. U. č. parcely 2836/3, druh pozemku G - stavebné pozemky o výmere 271 m2 a druh pozemku C - záhrady o výmere 884 m2. 2. Správca dane následne vydal dňa 12.03.2018 rozhodnutie č. 212521/2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovníkovi daň z nehnuteľností na r. 2018 vo výške 314,19 €, z toho daň z bytov vo výške 19,- € a daň z pozemkov - druh pozemku stavebné pozemky vo výške 295,19 €. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností na r. 2018 v zmysle podaného daňového priznania a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Lučenec č. 13/2017 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „VZN č. 13/2017“) tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že pri určení základu dane z pozemkov správca dane vychádzal z výmery stavebného pozemku (§ 6 ods. 1 písm. e/ zák. č. 582/2004 Z.z.) o výmere 1155 m2, ktorú vynásobil hodnotou pozemku vo výške 46,47 € za m2 a sadzbou dane 0,55 % (spolu daň z pozemkov predstavuje 295,19 €). 3. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane odvolaním, v ktorom konštatoval, že správca dane mu napadnutým rozhodnutím vyrubil okrem dane z bytov aj daň z pozemkov - daň za stavebný pozemok, kde do základu dane poňal výmeru 1155 m2. Namietal, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že Mesto Lučenec ako stavebný úrad dňa 03.03.2017 vydalo stavebné povolenie pod č. SP-3458/16570/2017 na stavbu Rodinného domu na ul. B. v U., pričom predmetná stavba bola povolená stavebným úradom na osadenie na pozemku parc. registra C č. 2836/3. Stavebné povolenie konštatuje, že zastavaná plocha rodinného domu je 270,70 m2, pričom správca dane v rozhodnutí vyrubil daň z celej parcely č. 2836/3 a nie zo skutkového stavu, teda z plochy 270,75 m2. Žalobca namietal, že výpočet správcu dane je nesprávny, pretože podľa § 43a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 50/1976 Zb.“ alebo „Stavebný zákon“) stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Ďalej poukázal na to, že správca dane je povinný riadiť sa základnými zásadami pri správe daní v zmysle Daňového poriadku ustanovenými v § 3. Žalobca mal za to, že správca dane nebral pri vyrubení dane do úvahy, že skutočná výmera stavebného pozemku je 270,75 m2, miesto toho mylne vyrubil daň z celej výmery 1155 m2, čím mal porušiť § 3 ods. 3 veta prvá Daňového poriadku. Ďalej tvrdil, že správca dane odignoroval ust. § 43 Stavebného zákona, ktorý expressis verbis definuje, čo je stavebný pozemok a nesprávne, zrejme len gramaticky vyložil ust. § 6 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z.z. Žiadal preto rozhodnutie správcu dane zrušiť. Rozhodnutie žalovaného 4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 351870/2018 zo dňa 21.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na dôvody odvolania žalobcu, na priebeh administratívneho konania tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku s tým, že pri určení základu dane z pozemkov správca dane vychádzal z výmery pozemku parc. č. CKN 2836/3 uvedenej v stavebnom povolení v celkovej výmere 1155 m2, ktorú vynásobil hodnotou pozemku vo výške 46,47 € za m2 uvedenej v prílohe č. 2 zák. č. 582/2004 Z.z., ako aj v § 2 ods. 1 VZN Mesta Lučenec č. 13/2017 o miestnych daniach a miestnom poplatku a sadzbou dane 0,55 € podľa § 3 ods. 1 písm. e/ cit. VZN. Poukázal na ust. § 6 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR podľa písm. e/ stavebné pozemky. Ďalej poukázal na § 6 ods. 3 veta prvá cit. zákona, podľa ktorého na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa ods. 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak v ods. 4 nie je ustanovené inak. Ďalej poukázal na § 6 ods. 4 cit. zákona, podľa ktorého na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Žalovaný v odôvodnení argumentoval, že definovanie stavebného pozemku je v zák. č. 582/2004 Z.z. stanovené len na účely dane z nehnuteľností, ktoré nebolo a nie je rovnaké s definovaním stavebného pozemku uvedeným v zák. č. 50/1976 Zb., na ktorý zák. č. 582/2004 Z.z. ani neodkazuje. Kataster nehnuteľností „stavebné pozemky“, ktoré sa stanú stavebnými iba na určitú dobu osobitne neeviduje. Preto po právoplatnosti stavebného povolenia tvoria celkovú výmeru stavebného pozemku tie parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Následná zmena výmery pozemkov preparcelovaním nemá vplyv na výmeru stavebného pozemku pri zdaňovaní stavebných pozemkov, čiže za stavebný pozemok sa považuje ten pozemok (prípadne pozemky), ktorý je uvedený v právoplatnom stavebnom povolení a na predloženú úpravu výmery pozemkov správca dane neprihliada. Na základe uvedeného sa pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností k. ú. U. ako parcela registra C parc. č. 2836/3 počnúc zdaňovacím obdobím 2018 považuje na účely dane z nehnuteľností za stavebný pozemok, a to v celkovej výmere 1155 m2 až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Žalovaný uzavrel, že správca dane rozhodnutím zo dňa 12.03.2018 vyrubil daňovníkovi (žalobcovi) daň z nehnuteľností na r. 2018 v súlade s Daňovým poriadkom, zák. č. 582/2004 Z.z. a taktiež v súlade so VZN Mesta Lučenec č. 13/2017 o miestnych daniach a miestnom poplatku. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 28.08.2018 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v zmysle § 177 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). V žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, na prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré napadol odvolaním z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie (správcu dane) podľa žalobcu vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Následne žalobca odcitoval doslovne text podaného odvolania. Ďalej v žalobe poukázal na to, že žalovaný na základe podaného odvolania rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom poukázal na dôvody uvedené žalovaným v odôvodnení predmetného rozhodnutia, v ktorom žalovaný poukázal na to, že stavebný pozemok je definovaný v zák. č. 582/2004 Z.z. len na účely dane z nehnuteľností, ktoré nebolo a nie je rovnaké s definovaním stavebného pozemku v Stavebnom zákone, na ktorý zák. č. 582/2004 Z.z. ani neodkazuje. Ďalej poukázal na argumentáciu žalovaného, podľa ktorej kataster nehnuteľností stavebné pozemky, ktoré sa stanú stavebnými iba na určitú dobu osobitne neeviduje, a preto po právoplatnosti stavebného povolenia tvoria celkovú výmeru stavebného pozemku tie parcely, ktorých čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetný názor žalovaného je v rozpore so základnou zásadou v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom však uviedol text nachádzajúci sa v § 3 ods. 6 Daňového poriadku („Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.“). Takýto prístup žalovaného k veci podľa žalobcu porušuje aj zásadu primeranosti, pretože skutočný stavebný pozemok, na ktorom je umiestnená rozostavaná stavba je 271 m2, čo je len 23,46 % z celkovej výmery parcely, ktorú celú správca dane poňal ako stavebný pozemok, a to napriek tomu, že zvyšná časť pozemku je záhrada. Zásada primeranosti je podľa žalobcu porušená aj v tom, že pôvodná daň za pozemok z r. 2017 bola vo výške 29,47 € a vplyvom nesprávneho výpočtu v r. 2018 podľa správcu dane činí 295,19 €, čo je 1001,66 % nárast. Žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 250 ods. 2 SSP vydal uznesenie, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie prejednanie a rozhodnutie vo veci. Zároveň navrhol, aby bola uložená žalovanému povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia vo veci meritórne rozhodnúť v súlade s platnými právnymi predpismi. 6. Správny súd uznesením č.k. 24S/110/2018-17 zo dňa 07.11.2018 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby s tým, aby žalobca opravil svoju žalobu označením druhu žaloby, aby v časti návrhu výroku rozhodnutia správneho súdu uviedol, že navrhuje, aby správny súd vydal rozsudok a zároveň v navrhovanom znení výroku rozhodnutia správneho súdu vypustí jeho druhú vetu a súčasne ho vyzval, aby preukázal správnemu súdu, že má vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa. V predmetnom uznesení žalobcu podrobne poučil o tom, ako má žalobca vady žaloby odstrániť. 7. Žalobca na základe predmetnej výzvy opravil, resp. doplnil žalobu podaním doručeným správnemu súdu 03.12.2018, v ktorom špecifikoval, že sa jedná o všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, zo žaloby vypustil pôvodné znenie petitu a nahradil ho tým, že navrhol, aby správny súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného. Zároveň žiadal, aby uložil žalovanému povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia vo veci meritórne rozhodnúť v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neodstránil vadu petitu, pretože druhú vetu petitu ponechal bezo zmeny. Zároveň správnemu súdu predložil doklad o tom, že má vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, poukázal na žalobné námietky uvedené žalobcom v žalobe a k žalobným dôvodom uviedol, že trvá na svojich argumentoch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia s tým, že vo vyjadrení doslovne zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 30.05.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 13.06.2019 (§ 137 ods. 3 SSP). 10. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie r. 2018. 11. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. a/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 12. Podľa § 177 SSP (1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 3 ods. 3, 6 Daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 15. Podľa § 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú: daň z nehnuteľností. 17. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je a) vlastník pozemku, b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, 2) správca pozemku vo vlastníctve obce 3) alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster"). 18. Podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: stavebné pozemky. 19. Podľa § 6 ods. 3, 4 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 (3) Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. (4) Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. 20. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 7 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e). 21. Podľa prílohy č. 2 k zák. č. 582/2004 Z.z. je stanovená hodnota stavebného pozemku v €/m2 v obciach, ktoré sú sídlom okresu vo výške 46,47 €. 22. Podľa § 7 ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e) uvedenej v prílohe č. 2 sa použije hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. 11) 23. Podľa § 8 ods. 1, 2 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 (1) Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25%. (2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10- násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení.11) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1. 24. Podľa § 80 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 poplatník je povinný v priebehu zdaňovacieho obdobia oznámiť obci vznik poplatkovej povinnosti do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti a a) uviesť meno, priezvisko, titul, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu (ďalej len "identifikačné údaje"); v prípade určeného zástupcu podľa § 77 ods. 7 aj identifikačné údaje za ostatných členov domácnosti, a ak je poplatníkom osoba podľa § 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c), názov alebo obchodné meno alebo dodatok obchodného mena, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, b) uviesť údaje rozhodujúce na určenie poplatku, c) ak požaduje zníženie alebo odpustenie poplatku podľa § 82, predložiť aj doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo odpustenie poplatku. 25. Podľa § 81a ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 správca dane písomne vyzve poplatníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 80, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. 26. Podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. 27. Podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. 28. Podľa § 102 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. k 21.06.2018 na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný predpis, 47) ak tento zákon v § 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 81a, 82, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak. 29. Mesto Lučenec v súlade s § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a ustanovení zák. č. 582/2004 Z.z. vydalo VZN o miestnych daniach a miestnom poplatku č. 13/2017, predmetom ktorého je v zmysle § 1 ods. 1 úprava podmienok určovania a vyberania miestnych daní a miestneho poplatku ukladaných Mestom Lučenec v k.ú. U. a v k.ú. P.. Podľa § 1 ods. 2 Mesto Lučenec ukladá miestne dane o.i. podľa písm. a/ daň z nehnuteľností. 30. Podľa § 2 ods. 1 cit. VZN ustanovilo Mesto Lučenec hodnotu stavebného pozemku v k.ú. U. na sumu 46,47 € za m2. 31. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ cit. VZN Mesto Lučenec ustanovilo ročnú sadzbu dane zo stavebných pozemkov vo výške 0,55 %. 32. Predmetné VZN Mesta Lučenec č. 13/2017 nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2018. 33. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a teda rozsah súdneho prieskumu určuje žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania a súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na prejednávaný prípad, alebo ich dopĺňať. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že žalobca koncipoval žalobu tak, že v žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania, poukázal na prvostupňové rozhodnutie správcu dane, doslovne odcitoval text odvolania, poukázal na druhostupňové rozhodnutie a na jeho podstatné dôvody, pričom konštatoval, že názor žalovaného uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že definovanie stavebného pozemku je v zák. č. 582/2004 Z.z. len na účely dane z nehnuteľností a táto definícia je odlišná od definície stavebného pozemku v stavebnom zákone, preto po právoplatnosti stavebného povolenia tvoria celkovú výmeru stavebného pozemku tie parcely, ktorých čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, je podľa žalobcu „v rozpore so základnou zásadou v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok). Žalobca však následne nesprávne odcitoval ním uvedené ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď v žalobe uviedol text ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Takáto námietka žalobcu je nekonkrétna (a v spojení s následnou nesprávnou citáciou žalobcom označeného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku) aj zmätočná resp. nezrozumiteľná. Žalobca v žalobe neuvádza žiadnu argumentáciu, ako mala byť táto „zásada v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku“ porušená, ani aký to malo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani všeobecne uplatnené námietky konkretizovať. Obdobne pokiaľ žalobca namietal, že „prístup žalovaného k veci“ porušuje aj „zásadu primeranosti“, v žalobe nekonkretizoval, ktoré ustanovenie, ktorého právneho predpisu žalovaný mal svojím postupom (rovnako žalobcom bližšie nešpecifikovaným) porušiť, ani aký to malo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z takto uplatnených všeobecných dôvodov nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Vo vzťahu k vyjadreniu nesúhlasu žalobcu s dôvodmi rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že samotné vyjadrenie nesúhlasu s odôvodnením rozhodnutia nespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 34. Žalobca v doplnku žaloby (doručenom správnemu súdu po uplynutí zákonom stanovenej 2 mesačnej lehoty v zmysle § 181 v spojení s § 183 SSP) uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP (podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci), avšak rovnako bez bližšej špecifikácie resp. argumentácie. Vychádzajúc zo žalobcom v žalobe doslovne odcitovaného odvolania, v ktorom namietal, že správca dane omylom vyrubil daň z celej výmery pozemku 1155 m2, pričom argumentoval, že „správca dane odignoroval ust. § 43h stavebného zákona, ktorý expressis verbis definuje, čo je stavebný pozemok, a že správca dane si nesprávne vykladá ust. § 6 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z.z.“, správny súd uvádza, že ak mienil žalobca namietať, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností tak, že za stavebný pozemok považoval celý pozemok parc. č. C 2836/3 o výmere 1155 m2, a nie „skutočný stavebný pozemok“ (na ktorom je umiestnená stavba predmetného rodinného domu) o výmere 271 m2, keďže zvyšná časť pozemku je záhrada, uvedená námietka je nedôvodná. Správny súd má za to, že žalovaný (i správca dane) vec správne právne posúdil, keď vyrubil daň z nehnuteľností (daň zo stavebného pozemku) z celej výmery pozemku vo výške 295,19 €, pričom pri určení základu dane z pozemkov vychádzal z výmery pozemku parc. č. CKN 2836/3 uvedenej v stavebnom povolení č. SP-3458/16570/2017 zo dňa 03.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2017 v celkovej výmere 1155 m2 (údaj z LV č. XXXX k. ú. U.), ktorú vynásobil hodnotou pozemku vo výške 46,47 € za m2 uvedenej v prílohe č. 2 zák. č. 582/2004 Z.z., ako aj v § 2 ods. 1 VZN Mesta Lučenec č. 13/2017 o miestnych daniach a miestnom poplatku a sadzbou dane 0,55 % podľa § 3 ods. 1 písm. e/ cit. VZN. 35. Žalovaný správne a v súlade so zákonom posúdil podstatnú skutočnosť pre určenie predmetnej dane, keď pri určení „stavebného pozemku“ vychádzal z definície „stavebného pozemku“ uvedenej v § 6 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z.z., keďže definícia „stavebného pozemku“ pre účely zák. č. 582/2004 Z.z. je odlišná od definície „stavebného pozemku“ uvedenej v stavebného zákone č. 50/1976 Zb., konkrétne v ust. § 43h. Závery žalovaného, že pre účely zák. č. 582/2004 Z.z., t.j. pre účely určenia dane z nehnuteľností sa použije definícia stavebného pozemku uvedená v § 6 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z.z. (a teda nie definícia stavebného pozemku uvedená v § 43h zák. č. 50/1976 Zb., je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. 36. Z ust. § 6 ods. 4 vyplýva, že na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Z uvedeného vyplýva, že pozemok žalobcu evidovaný v katastri nehnuteľností v k. ú. U. ako parcela registra C, parc. č. 2836/3, ktorý bol uvedený v stavebnom povolení vydanom stavebným úradom (Mesto Lučenec) pod č. SP-3458/16570/2017 zo dňa 03.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2017, ktorým bola povoľovaná stavba rodinného domu na ul. B. v U. umiestnená, sa počnúc s daňovacím obdobím 2018 považuje na účely dane z nehnuteľností na r. 2018 za stavebný pozemok a to v celkovej výmere 1155 m2 až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinného domu (ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2). Nič na tom nemení ani údaj uvedený v stavebnom povolení (v rámci stavebným úradom stanovených podmienok pre umiestnenie a uskutočnenie predmetnej stavby), že projekt stavby rieši prízemnú novostavbu nepodpivničného rodinného domu so sedlovou strechou, pričom zastavaná plocha rodinného domu je 270,75 m2, podlahová plocha je 201,99 m2. Je nesporné, že v predmetnom stavebnom povolení zo dňa 03.03.2017 vydanom Mestom Lučenec ako stavebným úradom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2017, je uvedené, že stavba rodinného domu bude umiestnená na pozemku parc. reg. CKN č. 2836/3 k. ú. U., pričom z LV č. XXXX pre obec Lučenec k. ú. U. vyplýva, že výmera pozemku parc. č. 2836/003/0 je 1155 m2 a tento pozemok sa v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z.z. pre účely tohto zákona (t.j. pre účely vyrubenia dane z nehnuteľností) považuje za stavebný pozemok, pričom celkovú výmeru stavebného pozemku tvorí parcela, ktorej parc. č. je uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný (i správca dane) postupovali v súlade so zákonom a neporušili ani zásadu uvedenú v § 3 Daňového poriadku. 37. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nesprávnym výpočtom dane v r. 2018 porušil „zásadu primeranosti“, pretože v porovnaní s r. 2017 sa táto daň zvýšila zo sumy 29,47 € na sumu 295,19 € (čo predstavuje nárast o 1001,66 %), správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže k tejto zmene výšky dane došlo v dôsledku toho, že na rozdiel od r. 2017 sa od r. 2018 (t.j. v roku nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti vydaného predmetného stavebného povolenia) pozemok parc. č. 2836/3 v k. ú. U. považuje pre účely zák. č. 582/2004 Z.z. (t.j. pre určenie dane z nehnuteľností) za stavebný pozemok v dôsledku vydania stavebného povolenia a uvedenia predmetného pozemku parc. č. 2836/3 k. ú. U. v predmetnom stavebnom povolení. Oproti r. 2017 teda došlo k zmene k kvalifikácii uvedeného pozemku na stavebný pozemok (v dôsledku vydania stavebného povolenia a uvedenia predmetného pozemku parc. č. 2836/3 k. ú. U. v tomto stavebnom povolení). Žalobcom označená „zásada primeranosti“ teda nebola určením dane postupom žalovaného ani postupom správcu dane porušená. Správny súd považoval rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľností na r. 2018 tak, že pri určení základu dane z pozemkov správca dane vychádzal z výmery pozemku parc. č. CKN 2836/3 uvedenej v stavebnom povolení v celkovej výmere 1155 m2, ktorý pozemok považoval za „stavebný pozemok“ za vydané v súlade so zákonom (§ 6 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z.z.) a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 39. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (správne malo byť uvedené rozsudku) vo veci meritórne rozhodol, správny súd uvádza, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe nie je možné uložiť povinnosť orgánu verejnej správy lehotu na rozhodnutie, správny súd pri takomto type žaloby môže rozhodnúť len takým spôsobom, že ak správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospeje k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP), alebo rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (prípadne aj prvostupňového orgánu verejnej správy, ak to navrhne žalobca (§ 191 ods. 3 SSP), ak zistí dôvody stanovené v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/ a vec vráti na ďalšie konanie. Napokon o tomto postupe bol žalobca poučený v uznesení č.k. 24S/110/2018-17 zo dňa 07.11.2018, ktorým správny súd žalobcu vyzval na odstránenie vád žaloby. Napriek tomu, že žalobca správnym súdom vytýkanú vadu nesprávne formulovaného petitu (v časti 2. vety) neodstránil, nešlo o takú vadu žaloby, ktorá by bránila správnemu súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 41. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.