Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/164/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214913 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716214913.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom M. XXX/XX, XXX XX G. - M., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému BB - MOTO, s. r. o., so sídlom Mládežnícka 8, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 625 825, o zaplatenie 4.390,- Eur s príslušenstvom a finančného zadosťučinenia 1.756,- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Csp/122/2016-97 zo dňa 23. februára 2018 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.390,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 24.09. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 23. februára 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.390,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 24.09.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), vo zvyšnej časti konanie zastavil (II. výrok) a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (III. výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 4.390,- Eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 23.09.2016 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 1.756,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného zakúpil dňa 18.09.2015 štvorkolku zn. Linhai 500 4x4, ktorú nemohol užívať z dôvodu straty výkonu počas jazdy. Opakovaný výskyt tejto vady reklamoval u žalovaného. Dňa 25.07.2016 si uplatnil reklamáciu, ktorú žalovaný vybavil 22.08.2016. Štvorkolku si žalobca prevzal 23.08.2016 a zistil, že vada nebola odstránená. V ten istý deň si uplatnil opakovanú reklamáciu, ktorú žalovaný v 30-dňovej lehote nevybavil. Žalobca preto odstúpil od zmluvy, žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Dňa 23.09.2016 žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o tom, že vec nebol schopný opraviť, preto sa obrátil na výrobcu alebo inú osobu oprávnenú vykonávať servis, keďže išlo o skrytú vadu veci. Dňa 03.10.2016 odoslal žalobca žalovanému oznámenie o odstúpení od zmluvy e-mailom. Žalovaný reagoval 05.10.2016 písomnou výzvou na prevzatie veci. Dňa 07.10.2016 žalobca potvrdil predošlé stanovisko, trval na odstúpení od zmluvy a vrátení kúpnej ceny. Žalovaný ho obratom písomne vyzval k prevzatiu veci, no k mimosúdnej dohode nedošlo. 1.2. Žalobca vzal žalobu späť v časti finančného zadosťučinenia 1.756,- Eur aj v časti 0,05% úroku z omeškania z dlžnej sumy od 24.09.2016 do zaplatenia. 1.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému okresným súdom dňa 05.04.2017 uviedol, že závadu opravil v 30-dňovej lehote, informoval o spôsobe vybavenia reklamácie a vyzval žalobcu na prevzatie reklamovaného tovaru. Žalobca ho informoval, že si štvorkolku prevezme po dovolenke. Žalobca tak konal úmyselne, lebo bol žalovaným upozornený, že montážou prídavného svetla, ktoré si žalobca urobil sám, porušil záručné podmienky. Navrhol dokazovanie výsluchom svedka Milana Šavoltu, vedúceho servisu. 1.4. Súd prvej inštancie mal z faktúry č. 00015142, splatnej 18.09.2015, preukázané zakúpenie štvorkolky Linhai 500 4x4 žalobcom u žalovaného za 4.390,- Eur. Podľa reklamačného listu zo 17.03.2016 mala štvorkolka závady - výkon, kontrola sviečky, karburátor, sitič, stráca výkon. Reklamácia bola vybavená 30.03.2016. K vybaveniu reklamácie zo dňa 25.07.2016 došlo 22.08.2016 (štvorkolka po prejdení pár kilometrov vypne motor, po asi 10-30 minútach motor naskočí). Ďalej okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 23.08.2016 bol vyhotovený reklamačný list, podľa ktorého štvorkolka po dosiahnutí vyššieho výkonu a rýchlosti cca 80 km vypne za jazdy motor, opätovne sa dá naštartovať, po servisnej oprave vykazuje tú istú vadu. Dátum vybavenia reklamácie nie je uvedený. Žalovaný listom z 12.10.2016 požiadal žalobcu o prevzatie tovaru, odstúpenie od kúpnej zmluvy neuznal pre nesúlad s platnými zákonmi. V odpovedi zo 07.10.2016 je uvedené, že dňa 23.09.2016 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy. List z 23.09.2016 nebol prevzatý, zásielka bola uložená na pošte, preto ho žalobca poslal e-mailom. List zo dňa 22.09.2016 označený ako „vybavenie reklamácie“ uvádza, že vadu nebolo možné odstrániť v servise žalovaného, lebo išlo o skrytú závadu, preto bola oprava postúpená výhradnému distribútorovi Linhai, spoločnosti ASP Group, s.r.o., Žebrák, kde bola štvorkolka opravená a čaká sa na špedičnú firmu, ktorá ju privezie. 1.5. Okresný súd uviedol, že rozhodoval v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorého ustanovenie § 18 ods. 1, § 18 ods. 4, § 18 ods. 6, § 18 ods. 8, § 18 ods. 9 citoval v bode 8 odôvodnenia svojho rozsudku. Následne konštatoval, že odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, k platnosti ktorého nie je potrebný alebo nevyhnutný súhlas druhej zmluvnej strany, v tomto prípade predávajúceho. Žalobca si uplatnil nárok po platnom odstúpení od zmluvy v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka a okresný súd mu priznal od žalovaného plnenie vo výške 4.390,- Eur. Tým, že sa dostal do omeškania (zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) mesiac po uplynutí reklamácie, má (zrejme žalobca, pozn. odvolacieho súdu) nárok aj na 5 % úrok z omeškania ročne z tejto sumy od 24.09.2016 do zaplatenia. 1.7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Konštatoval, že v spore bol úspešný žalobca, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré mu priznal v rozsahu 100%. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie „zamietol, a to v celom rozsahu vec vrátil na nové konanie.“ 2.1. Súdu prvej inštancie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) vytkol, že iba cituje ustanovenia zákona a neuvádza, v čom konkrétne žalovaný porušil zákon a ktoré jeho konkrétne ustanovenia nedodržal. Takýto rozsudok je nepreskúmateľný. 2.2. Odvolateľ uviedol, že kupujúci môže podľa zákona odstúpiť od kúpnej zmluvy len ak jeho reklamácia nebola vybavená v zákonnej 30-dňovej lehote. Lehota na vyjadrenie o spôsobe vybavenia reklamácie uplynula 22.09.2016, žalobca sa však v tento deň nedostavil na prevzatie reklamovaného tovaru, preto bolo žalovaným vystavené písomné vyjadrenie o vybavení reklamácie, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu. V zmysle ustanovení Slovenskej pošty, a.s., o doručovaní listových zásielok je lehota prepravy na doporučený list 2. triedy druhý pracovný deň po dni podania. Lehota na doručenie vyjadrenia žalovaného o spôsobe vybavenia reklamácie potom uplynula v pondelok 26.09.2016, kedy si žalobca vyjadrenie aj prevzal. Svoje vyjadrenie o spôsobe vybavenia reklamácie teda žalovaný vypracoval a žalovanému (správne má byť zrejme uvedené žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) zaslal v zákonnej lehote. Naproti tomu žalobca vyhotovil odstúpenie od kúpnej zmluvy 23.09.2016, teda na druhý deň po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty. Postupoval v rozpore so zákonom vo vedomí, že sa dňa 22.09.2016 osobne nedostavil na prevzatie reklamovaného výrobku a lehota na odstúpenie od kúpnej zmluvy začala plynúť až od pondelka 26.09.2016. Žalobca teda od kúpnej zmluvy odstúpil skôr ako mu umožňuje zákon. 2.3. Súdu prvej inštancie odvolateľ vytkol, že nepredvolal navrhovaného svedka, ktorý opravoval reklamovaný výrobok, lebo jeho výpoveď bola zásadná pre posúdenie druhu závady. K odvolaniu pripojil na webovej stránke Slovenskej pošty, a.s., zverejnenú charakteristiku doporučenej zásielky, vrátane lehoty jej prepravy. 3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu namietol jeho nedôvodnosť. Uviedol, že súd prvej inštancie skutkový stav zistil dostatočne na to, aby mohol vo veci správne a spravodlivo rozhodnúť. Tvrdenia žalovaného ohľadom neplatného odstúpenia od zmluvy, zasielania jeho listu ohľadom spôsobu vybavenia reklamácie a pod. považuje za zavádzajúce, účelové a neopodstatnené. 3.1. Uviedol, že u žalovaného reklamoval výrobok 23.08.2016. Citoval § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zdôrazniac, že po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie, ktorá nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Od uplatnenia reklamácie uplynul 30. deň dňa 22.09.2016. Nakoľko žalobcovi do 22.09.2016 nebolo oznámené vybavenie reklamácie, dňa 23.09.2016 od kúpnej zmluvy odstúpil. Lehota na doručenie listu oznamujúceho spôsob vybavenia reklamácie z 22.09.2016 uplynula podľa odvolateľa 26.09.2016, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko v zmysle § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. vybavenie reklamácie (definované v § 2 písm. m) tohto zákona) nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Ustanovenie § 2 písm. m) zákona je potrebné vykladať extenzívne s poukazom na jeho § 18 ods. 2. Určenie spôsobu vybavenia reklamácie aj vybavenie reklamácie sa podľa zákona počíta odo dňa uplatnenia reklamácie; v oboch prípadoch lehota trvá 30 dní. Predávajúci môže plniť svoju povinnosť určiť spôsob vybavenia reklamácie do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie a na vybavenie reklamácie mu v takom prípade nezvýši čas. Žalovaný bol teda povinný do 30 dní od uplatnenia reklamáciu vybaviť. Nepodstatné je, že žalovaný zaslal list, ktorého predmetom bol spôsob vybavenia reklamácie, nie jej vybavenie. 3.2. Za bezpredmetné označil tvrdenie odvolateľa, že sa mal žalobca osobne dostaviť na prevzatie reklamovaného výrobku. Zákon predávajúcemu ukladá povinnosť vybaviť reklamáciu v 30-dňovej lehote od jej uplatnenia. Povinnosť je na strane žalovaného, nie na strane osoby uplatňujúcej reklamáciu. Žalovaný tak v uvedenej lehote neurobil. 3.3. K tvrdeniu odvolateľa o nevykonaní dôkazu - výsluchu svedka žalobca uviedol, že žiadna zo strán výsluch osoby, ktorá opravovala výrobok za účelom posúdenia závady, nenavrhla a okresný súd ho nepovažoval za potrebný, nakoľko skutkový stav bol zistený z podanej žaloby a listinných dôkazov aj z výsluchu žalobcu. Súd nemá povinnosť vykonávať dokazovanie aj s poukazom na § 185 ods. 2 druhá veta C. s. p.. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho. 4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto I. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie pre ich nepreskúmateľnosť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.). 5. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 6. Odvolateľ rozsudku súdu prvej inštancie vytkol aj jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia. Právo na spravodlivý súdny proces ako základné právo strany sporu je garantované Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) aj zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011 sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 279 C. s. p.) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 220 ods. 2 C. s. p. musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Súd ale nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami. 7. Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7.1. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie síce opisuje v odseku 7 obsah niektorých vykonaných listinných dôkazov, nie je však zrejmé, k akým skutkovým záverom na ich základe okresný súd dospel. Navyše v záverečnej časti tohto odseku je iba odkaz, na ktorom čísle listu súdneho spisu je ten-ktorý dôkaz žurnalizovaný (napr. cit.: „odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2016 sa nachádza na č.l. 19, odstúpenie od zmluvy s poštovými podacími hárkami je na č.l. 80 - 82“). Ako okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil z rozsudku napadnutého odvolaním zistiteľné nie je. 7.2. Z rozsudku okresného súdu nie je zistiteľné, či a ako sa vysporiadal s prostriedkami procesného útoku a s prostriedkami procesnej obrany uplatnenými stranami sporu (v rozsudku iba opísal obsah žaloby a obsah odporu žalovaného proti platobnému rozkazu) ani to, prečo nevykonal dokazovanie nimi navrhnuté. 7.3. Okresný súd v odseku 8 odôvodnenia cituje právnu úpravu § 18 ods. 1, 4, 6, 8, 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bez toho, aby bolo zrejmé, či vôbec, prečo a ktoré z týchto ustanovení zákona na zistený skutkový stav aplikoval. V odôvodnení jeho rozsudku chýbajú právne závery, ku ktorým okresný súd, pokiaľ aplikoval uvedenú právnu úpravu, dospel. Aj konštatovanie, že cit.: „Žalobca si uplatnil svoj nárok po platnom odstúpení od zmluvy v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka“ je bez odôvodnenia. Nakoľko § 451 Občianskeho zákonníka upravuje bezdôvodné obohatenie, okresný súd sa mal skutkovo zaoberať a odôvodniť, či došlo k naplneniu predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia a ak áno, ktorej jeho formy v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kľúčovou je vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, že v prípade určenia spôsobu reklamácie (v zložitých prípadoch) v lehote do 30 dní od jej uplatnenia na vybavenie reklamácie rovnako v lehote do 30 dní od jej uplatnenia nezvýši čas. V tomto smere sa bude okresný súd zaoberať úmyslom zákonodarcu, a to aj za použitia dôvodovej správy a relevantnej judikatúry. 8. Ani výrok o trovách konania odvolaním napadnutého rozsudku nie je riadne odôvodnený. Nepostačujúca je citácia § 255 ods. 1 C. s. p. a všeobecné konštatovanie, že „Žalobca bol úspešný, žalovaný neúspešný, žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania“. Pre preskúmateľné rozhodnutie o trovách konania je nevyhnutné samostatne ustáliť (zlomkom, percentom) úspech žalobcu v konaní, úspech žalovaného v konaní a ich pomer. Okresný súd bude pritom dbať aj na správnu formuláciu výroku o trovách konania (od 01.07.2016 súdy nerozhodujú o práve na náhradu trov konania, ale v prvej fáze o nároku na ich náhradu a v druhej fáze o ich výške. 9. Okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).