Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/162/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209379 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415209379.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne: E. N., nar, XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, H., v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 3.372,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20C/152/2015-42 zo dňa 19. 04. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným zamietol (výrok I), vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.372,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 723,86 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.630 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 563,31 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 455,49 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.), p o v r d z u j e. II. Odvolanie žalovaného voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, o d m i e t a (výrok III.). III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) z r u š u j e a v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným zamietol (prvý výrok). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3.372,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 723,86 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.630 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 563,31 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 455,49 Eur od 07.08.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (druhý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok). Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 502,50 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (štvrtý výrok). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2015 žiadala žalobkyňa od žalovaného zaplatenie sumy 3.372,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 07.08.2015 do zaplatenia a trovy konania. 3. K prvému výroku, ktorým súd prvej inštancie námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným zamietol, súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“), ktorý určuje, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Toto ustanovenie ale nemožno vykladať reštriktívne tak, že sa jedná len o prípady, kedy spotrebiteľ ide žalovať dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale treba ho vykladať extenzívne v tom smere, že sa jedná o miestnu príslušnosť, ktorou zákonodarca spotrebiteľovi priblížil súd k miestu jeho bydliska v spore s dodávateľom tým spôsobom, že môže žalovať v zásade akýkoľvek nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, či súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, čomu tak bolo aj v danom prípade. Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy resp. zmluvy o spotrebiteľských úveroch, bol Okresný súd Žiar nad Hronom príslušný na konanie vo veci, aj keď sa jednalo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože tento mal svoj právny základ v spotrebiteľskej zmluve. Preto námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným súd prvej inštancie zamietol. 4. K druhému výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3.372,66 Eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie uviedol, že nemal preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu oboch úverových zmlúv. Súd prvej inštancie nemal preukázané dva obsahovo zhodné prejavy vôle žalobkyne a žalovaného, v dôsledku ktorých zhody by došlo k vzniku zmluvy podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal aj na druhý odsek predmetného ustanovenia. 5. Zo žiadosti o úver zo dňa 15.02.2007 podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná žiadala o úver vo výške 61.002 Eur s tým, že celková suma, ktorú mala uhradiť bola 122.004 Sk, a to pri mesačnej splátke 3.389 Sk splatnej 17. deň v mesiaci. Žalovaný jej však podľa textu tejto žiadosti, resp. zmluvy o revolvingovom úvere síce odsúhlasil úver, vo výške 60.012 Sk s celkovou sumou, ktorú mala uhradiť 120.024 Sk v mesačných splátkach po 3.334 Sk splatných 21. deň v mesiaci. Tým podľa názoru súdu prvej inštancie odmietol návrh žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy a predostrel jej nový návrh zmluvy, keďže tento obsahoval iné základné podmienky úverového vzťahu, a to je výška úveru a podmienky jeho splácania ako podstatné náležitosti zmluvy. Prijatie tohto návrhu žalobkyňou v písomnej forme podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka však žalovaný už nepreukázal. 6. Obdobne tomu bolo podľa súdu prvej inštancie aj v prípade zmluvy zo dňa 08.04.2008, kde žalobkyňa žiadala úver 43.000 Sk, ktorý jej síce bol aj schválený, no s inými podmienkami než požadovala. Žalovaný totiž neakceptoval výšku splátky, ktorú navrhovala žalobkyňa a tak nemožno povedať, že by z jeho strany išlo o prijatie návrhu v zmysle § 44 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka, lebo z jeho odpovede vyplynula zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Aj tu tak podľa súdu prvej inštancie absentuje zmluvný konsenzus, teda dva obsahovo zhodné prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy. Žalovaný síce vydal oznámenie veriteľa o schválení úveru, no žalobkyňa nepripojila svoj podpis na listinu, ktorou by takéto niečo akceptovala, pričom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný ak je podpísaný konajúcou osobou. 7. Vzhľadom na formálnu stránku oboch zmlúv a právne postavenie strán sporu nebolo podľa súdu prvej inštancie pochýb, že sa malo jednať o uzatvorenie spotrebiteľských zmlúv podľa § 2 písm. a) a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv. V oboch právnych vzťahoch mala žalobkyňa postavenie spotrebiteľky a žalovaný postavenie veriteľa. Citovaný zákon v § 4 ods. 1 určoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko v prípadoch oboch zmlúv absentovala obligatórne stanovená písomná forma, obe úverové zmluvy sú neplatnými podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z, o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv. 8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe prvej zmluvy žalobkyňa dostala od žalovaného celkovo sumu 3.562,36 Eur, no uhradila na túto zmluvu sumu 9.437,89 Eur. Z druhej zmluvy dostala sumu 1.418,61 Eur, zaplatila však celkovo 4.821,51 Eur. S poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že z prvej zmluvy žalovaný žalobkyni vrátil sumu 302,59 Eur, mal by jej tak vrátiť ešte zvyšok v sume 5.572,94 Eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni toto bezdôvodné obohatenie vyplynulo z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v rozsahu rozdielu medzi uvedenými sumami sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a má povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať podľa § 456 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa požadovala vrátiť úhrady poukázané žalovanému na základe prvej zmluvy odo dňa 13.08.2012 a podľa potvrdenia zo dňa 17.07.2015 žalovaný obdržal od uvedeného dňa do 16.04.2013 celkovo sumu 2.353,86 Eur. Ohľadne druhej zmluvy bolo podľa prehľadu zo dňa 17.07.2015 žalobkyňou od 16.08.2012 do 18.03.2013 zaplatených celkovo 1.018,80 Eur. Spolu to predstavuje sumu 3.372,66 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni podľa vyššie uvedených ustanovení. 9. K tretiemu výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len ,,nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia pokiaľ išlo o plnenie poskytnuté žalobkyňou žalovaného po 01.02.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenie určovalo, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadila podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Z priznaného plnenia žalobkyňa do 31.01.2013 splnila z prvej zmluvy žalovanému sumu 723,86 Eur a z druhej zmluvy sumu 563,31 Eur, záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia tu vznikol do 31.01.2013. Výška úrokov z omeškania sa preto spravovala úpravou platnou do 31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonní úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 01.02.2013 žalobkyňa splnila z prvej zmluvy žalovanému sumu 1.630 Eur a z druhej zmluvy sumu 455,49 Eur. Výška úroku z omeškania bola preto podľa § 10c a § 3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením žalovanej sumy sa žalovaný dostal podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňom 07.08.2015, kedy podľa názoru súdu prvej inštancie uplynula primeraná lehota určená vo vzťahu k výzve zo dňa 03.08.2015, ktorou žalobkyňa žiadala prostredníctvom právneho zástupcu e-mailom o vydanie bezdôvodného obohatenia a v ktorej žalovaného žiadala o bezodkladné vrátenie sumy 3.372,66 Eur. Túto výzvu žalovaný obdržal dňa 04.08.2015. Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto odo dňa 07.08.2015 do zaplatenia súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 723,86 Eur, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.630 Eur, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 563,31 Eur a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 455,49 Eur a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. 10. K štvrtému výroku, ktorým súd žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 502,50 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobkyne, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 142 ods. 3 OSP a uviedol, že nakoľko žalobkyňa bola pomerne neúspešná len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie jej preto priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, okrem náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávanie dňa 19.04.2016 a s tým súvisiacu náhradu za stratu času, nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť v situácii kedy v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to má na mysli ust. 142 ods. 1 OSP. Žalobkyňa ako osoba bývajúca v obvode Okresného súdu Žiar na Hronom si zvolila na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate z takmer opačného konca republiky a preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. 11. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 12. Proti uvedenému rozsudku do IV. výroku podala odvolanie žalobkyňa, z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP a ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v zmysle ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, a to konkrétne k vade konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP. 13. V odvolaní žalobkyňa poukázala na to, že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú primerané k pohľadávke, keďže výška pohľadávky predstavuje sumu 3.372,66 Eur s prísl. a uplatňované trovy predstavovali sumu 887,23 Eur, čo je menej ako 30 % z istiny bez príslušenstva. Osobitne poukázala taktiež na to, že v danom prípade nejde ani o drobný spor podľa ustanovení § 200ea OSP, a teda nepripadá do úvahy ani zníženie náhrady trov konania z dôvodu podľa § 150 ods. 2 OSP. Súd podľa žalobkyne ani nijako neodôvodnil, prečo uplatňované trovy pozostávajúce z hotových výdavkov a cestovného nepriznal vôbec a nepriznal aspoň zníženú náhradu za cestovné a stratu času, čo popiera význam a zmysel práva na slobodnú voľbu advokáta. S poukazom na článok 37 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 29 septembra 2015 súd nemôže uviesť a nepriznaním trov nepriamo donútiť účastníka konania, aby sa dal zastúpiť zástupcom len z obvodu Okresného súdu Žiar nad Hronom. Ďalej žalobkyňa poukázala na ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 MCdo/21/2009 zo dňa 09.11.2010 v ktorom je uvedené, že postup súdu smerujúci k tomu, že z nákladov na právne zastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času len preto, že sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode sídla konajúceho súdu alebo bydliska účastníka konania, nezodpovedá sledovanému cieľu, tak ako to má na mysli § 142 až 150 OSP. Taktiež uviedla, že kancelária jej právneho zástupcu sa takmer výlučne venuje problematike spotrebiteľského práva, pričom aj s ohľadom na túto špecializáciu a skúsenosti, nemožno výber občana ako účastníka súdneho konania obmedziť. Žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/895/2015 zo dňa 29. 02. 2016 a že predmetný spor nezavinila ani žalobkyňa, ani jej právny zástupca, nakoľko žalobkyňa pred začatím súdneho konania žalovaného osobitne písomne vyzvala na dobrovoľné vydanie žalovanej sumy. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 887,23 Eur. Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania. 14. Proti uvedenému rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), písm. h) OSP, podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP a podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. 15. Žalovaný namietal postup procesného súdu, ktorý nerozhodol o uplatnenej námietke miestnej príslušnosti spôsobom upraveným zákonom č. 99/1963 Zb. OSP. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nepostupoval v súlade s § 105 ods. 1 a § 167 ods. 1 OSP a nerozhodol o námietke miestnej príslušnosti samostatným uznesením. Súd prvej inštancie teda podľa žalovaného postupoval v rozpore s OSP a odňal žalovanému možnosť konať pred súdom (napríklad podaním odvolania). Súd nemal vo veci ani ďalej konať a už vôbec nie rozhodovať meritórnym spôsobom do času, kým nebude zákonným spôsobom ustálené ktorý súd je príslušný a teda s tým súvisiaca otázka zákonného sudcu. Ustanovenie § 87 písm. f) OSP podľa žalovaného predstavuje výnimku z pravidla miestnej príslušnosti, pričom každá výnimka sa musí vykladať reštriktívne. Zákonná úprava neurčuje, že súd spotrebiteľa je príslušný na všetky spory, ale na spory zo spotrebiteľskej zmluvy. Akékoľvek iné spory, ktoré zo spotrebiteľskej zmluvy nevyplývajú, nie sú prípadom, na ktorý sa dá aplikovať § 87 písm. f) OSP. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že vo veci nekonal príslušný súd a teda súd nebol správne obsadený zákonným sudcom. 16. Podľa žalovaného z napadnutého rozsudku ďalej nie je vôbec zrejmé, že by sa súd prvej inštancie zaoberal vyjadrením žalovaného ohľadne spôsobu vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, o právnych dôsledkoch a význame § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pre posúdenie vzniku zmluvy. Z napadnutého rozsudku, v rozpore s § 157 ods. 2 OSP podľa neho, nevyplýva ako sa súd prvej inštancie s vyjadrením žalovaného vyporiadal. Z pohľadu zachovania rovnosti strán a práva na spravodlivý súdny proces je právne irelevantné, či sa súd s vyjadrením účastníka stotožnil alebo nie. Podstata spočívala v tom, že súd sa vyjadrením účastníka a jeho argumentmi nezaoberá. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že súd porušil rovnosť účastníkov a rozhodol nepreskúmateľným spôsobom. Ďalej žalovaný uviedol, že závery súdu, že nedošlo k vzniku zmluvy sa spájajú s odlišnosťou alebo doplnením údajov. Žalovaný podotkol, že išlo o údaje, ktoré nemajú v zmysle relevantnej právnej úpravy vplyv na to, či zmluva vznikne alebo nie. V čase uzavretia oboch zmlúv bol účinný zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý s neuvedením alebo nedohodnutím niektorých náležitostí nespájal dôsledky v podobe toho, že zmluva nevznikne. Na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa 28.02.2007 a ustanovenia§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa 08.04.2008 žalovaný tvrdil, že závery súdu prvej inštancie o tom, že zmluvy sú neplatné z dôvodu, že nedošlo k ich vzniku sú nesprávnymi. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Žalovaný si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 17. Žalobkyňa sa k uvedenému odvolaniu žalovaného vyjadrila. V celom rozsahu súhlasí s rozsudkom okresného súdu. Žalobkyňa má za to, že vo veci konajúci súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí sa dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného, keď v ňom poukázal na tvrdenia žalovaného a na dôvody, pre ktoré jeho tvrdenia považuje za nedôvodné. V závere odôvodnenia vo veci konajúci súd uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k spôsobu rozhodnutia o trovách konania s poukazom na zákonné ustanovenia, z ktorých pri tom vychádzal. Podľa názoru žalobcu tak odvolaním napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle a odôvodnenie tohto rozhodnutia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Žalobkyňa ďalej absolútne nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že vo veci konajúci súd nebol na prejednanie a rozhodnutie vo veci miestne príslušný, a teda v predmetnej veci nerozhodoval zákonný sudca. Podľa názoru žalobkyne takéto tvrdenia nemožno považovať za správne, nakoľko je nesporné, že v prejednávanom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda miestne príslušným súdom v zmysle zákona je aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ. Podľa ustanovenia § 87 písm. f) OSP je podľa žalobkyne nevyhnutné vyvodiť záver, že spotrebiteľ má právo výberu, či bude dodávateľa žalovať na jeho, alebo svojom všeobecnom súde. Žalobkyňa v súlade s uvedeným ustanovením postupovala a v súlade so zákonným oprávnením vybrala na prejednanie sporu všeobecný súd v obvode, ktorého má bydlisko. Právo vybrať si príslušný súd na rozhodnutie sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy je jedným zo základných procesných práv spotrebiteľa, ktoré by mu bolo odňaté, ak by vo veci konajúci súd vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I. V súlade s uvedeným preto uviedla, že aj naďalej trvá na tom, aby predmetnú vec prejednal a rozhodol miestne príslušný súd. 18. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní napádal právne závery o neplatnom uzavretí zmlúv o úvere, žalobkyňa poukázala na to, že obligatórne údaje obsiahnuté v zmluvách o úvere boli do zmlúv doplnené až po návrhoch na uzavretie zmlúv zo strany žalobkyne, pričom okrem iného došlo k zmene hodnoty RPMN za poskytnuté úvery. Poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že po zaslaní žiadosti o poskytnutie revolvingových úverov boli tieto žiadosti doplnené o údaje v bode 6 a takisto došlo k zmene údajov o predpokladanej RPMN. Práve toto doplnenie údajov do bodu 6 predmetnej zmluvy žalobkyňa považovala za prijatie návrhu s dodatkami, ktoré sa považuje za nový návrh v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázala na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorého mala za to, že keďže došlo k novým návrhom, žalovaný bol povinný aj vtedy ju informovať o základných náležitostiach a parametroch úverov tak, ako to vyžaduje zákon. Na základe uvedeného je tak podľa žalobkyne možné v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmlúv o úvere. Na záver žalobkyňa poukázala na to, že jedným z atribútov občianskeho súdneho konania a právneho štátu je zásada právnej istoty, čo vyjadruje, že účastník konania môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Na základe vyššie uvedeného preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. 19. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril. 20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“) po zistení, že odvolania bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektmi, stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil, odvolanie žalovaného do výroku III. odmietol v súlade s § 386 pís. b), v spojení s § 359 CSP, v štvrtý výrok, ktorým súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 502,50 Eur zrušil podľa § 389 ods. 1 pís. c) CSP a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil vec okresnému súdu v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odvolateľov uvedených v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v potvrdenej časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne, a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. 25. Odvolania žalovaného nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 26. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného k prvému výroku rozsudku odvolací súd uvádza, že: 27. Žalovaný namieta vo svojom odvolaní, že v dôsledku postupu okresného súdu, ktorý nerozhodol samostatným uznesením o jeho námietke miestnej príslušnosti tamojšieho súdu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (napr. podať odvolanie). Podľa jeho názoru, súd nemal ani vo veci konať a už vôbec nie rozhodovať meritórnym spôsobom, kým nebude vyriešená otázka, ktorý súd je príslušný, a teda s tým súvisiaca otázka zákonného sudcu. Tvrdil, že vo veci nekonal príslušný súd a teda súd nebol správne obsadený zákonným sudcom. Zákonná úprava podľa odvolateľa neurčuje, že súd spotrebiteľa je príslušný na všetky spory, ale len na spory zo spotrebiteľskej zmluvy. Akékoľvek iné spory, ktoré zo spotrebiteľskej zmluvy nevyplývajú, nie sú prípadom, na ktorý sa dá aplikovať § 87 písm. f) OSP. 28. K uvedenému odvolací súd udáva, že v zmysle právnej úpravy v čase konania okresného súdu podľa § 105 ods. 1 OSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej. Neskôr ju skúmal len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom (č. l. 18 spisu). 29. Z gramatického výkladu ustanovenia § 105 ods. 1 OSP z pojmu skúma je zrejmé, že ide o procesný postup súdu a o výsledku skúmania súdu nie je potrebné vydávať žiadne osobitné uznesenie. Výsledok skúmania miestnej príslušnosti napokon okresný súd uviedol v odôvodnení rozsudku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý preferuje vydanie rozhodnutia o výsledku skúmania miestnej príslušnosti na námietku účastníka - strany v konaní, odvolací súd poukazuje aj na ust. § 42 CSP, (ktoré precizovalo predchádzajúcu úpravu) v zmysle ktorého ak je námietka miestnej príslušnosti nedôvodná (ako je to v prejednávanej veci) alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (obdobne to bolo upravené aj v predchádzajúcej úprave, z ktorej CSP vychádzal). Citované ustanovenie expressis verbis upravovalo postup súdu v prípade neodôvodnenej námietky miestnej príslušnosti súdu a jeho účelom je hospodárnosť konania a zbytočné nepredlžovanie konania. Okresný súd preto postupoval správne, keď po zistení, že námietka miestnej príslušnosti žalovaného nie je dôvodná, vo veci konal a rozhodol v prvom výroku tak, že námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným zamietol a svoj záver k námietke miestnej príslušnosti uviedol v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v tejto časti. Okresný súd správne poukázal na ustanovenie § 87 písm. f) OSP, ktorý určoval, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a že toto ustanovenie nemožno vykladať reštriktívne tak, že sa jedná len o prípady, kedy spotrebiteľ ide žalovať dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale treba ho vykladať extenzívne v zmysle účelu sledovaného zákonodarcom. Účelom uvedeného ustanovenia bolo spotrebiteľovi priblížil súd k miestu jeho bydliska v spore s dodávateľom tým spôsobom, že môže žalovať v zásade akýkoľvek nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, či súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, čomu tak bolo aj v danom prípade. Keďže žalobca vystupoval pri uzatváraní zmluvného vzťahu (v súvislosti, s ktorým uplatňoval nárok) ako spotrebiteľ a žalovaný v súlade s § 52 ods. 3 OZ ako dodávateľ, potom ak žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (pričom samotný žalovaný tvrdil, že ide o platne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere) bol Okresný súd Žiar nad Hronom príslušný na konanie vo veci, aj keď išlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože tento mal svoj právny základ v spotrebiteľskej zmluve. Preto správne námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným súd prvej inštancie zamietol. Rozhodnutím okresného súdu teda nedošlo k porušeniu práva žalovaného na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodná. Žalovaný preto uplatnil vo svojom odvolaní nekvalifikovaný odvolací dôvod. 30. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom prvom výroku ako vecne správne potvrdil. 31. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného k druhému výroku rozsudku odvolací súd uvádza: 32. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, odvolací súd udáva, že v rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých založil rozhodnutie, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, neopomenul žiadnu skutkovú a právne významnú otázku. Povinnosť súdu adekvátne odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená odpovedať na každý argument účastníka konania. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia - právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument účastníka je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, sp. zn. II. ÚS 537/2010). 33. Odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolania žalovaného, pokiaľ súd rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 3.372,66 Eur s prísl. , titulom vydania bezdôvodného obohatenia. K zistenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia udáva, že ak žalobkyňa so žalovaným mienili uzavrieť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tieto zmluvy v písomnej forme súdu preložené neboli. Zo súdu predloženej písomnosti nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000061123“ podpísanej žalobkyňou (dlžníkom- spotrebiteľom) dňa 15.02.2007 v Žiari nad Hronom a žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa 28.02.2007 v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase, keď žalobkyňa Žiadosť/Zmluvu podpisovala, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. (Žalovaný ju vyplnil až následne, a to bez účasti žalobkyni na svojom pracovisku v Bratislave a žalobkyni sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 28.02.2007. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6. predmetnej žiadosti, kde je výslovne uvedené „nevyplňujte“ (č. l. 7 spisu). Rovnako zo súdu predloženej písomnosti nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200007547“ podpísanej žalobkyňou (dlžníkom- spotrebiteľom) dňa 31.03.2008 v Žiari nad Hronom a žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa 08.04.2008 v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase, keď žalobkyňa Žiadosť/Zmluvu podpisovala, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. (Žalovaný ju vyplnil až následne, a to bez účasti žalobkyni na svojom pracovisku v Bratislave a žalobkyni sa Žiadosť/ Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 08.04.2008. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6. predmetnej žiadosti, kde je výslovne uvedené „nevyplňujte“. Správne tieto Žiadosti súd prvej inštancie posúdil ako návrhy na uzatvorenie zmlúv. 34. Odvolací súd ďalej uvádza, že „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ (bod 5. Žiadostí/Zmlúv) nie sú úplne zhodné s „Údajmi o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6. Žiadostí/Zmlúv). Preto je správny záver okresného súdu, ktorý poukázal na to, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 35. Okresný súd teda správne vykonal dokazovanie za účelom posúdenia uzavretia a vzniku zmluvy ako takej, s dôrazom na skúmanie prejavu vôle dlžníka (žalobcu) smerujúceho k vzniku zmluvy, správne vec posudzoval podľa ust. § 44 ods. 2 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia tej ktorej zmluvy, keď dospel k záveru že nedošlo v súlade s § 44 ods. 2 OZ k prijatiu návrhu, čo je predpokladom vzniku zmluvy. Nebolo preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu zmlúv. Neboli preukázané dva obsahovo zhodné prejavy vôle žalobkyne a žalovaného, v dôsledku ktorých zhody by došlo k vzniku písomnej zmluvy 36. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8000061123 zo dňa 28.02.2007 platilo ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa ktorého: Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 37. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8200007547 zo dňa 08.04.2008 platilo ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa ktorého: Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 38. Možno dodať, že zavádzajúci je už samotný názov zmlúv ako Zmluvy o „revolvingovom“ úvere, hoci zmluvy obsahujú údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). Zmluvy sa uzatvárali na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje zhodný dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú). Ani priložením k formuláru návrhu zmluvy nečitateľného, obsiahleho, drobným písmom písaného textu, na základe ktorého podľa žalovaného by došlo k uzatvoreniu zmluvy, aj keď by dodávateľ neprijal návrh zmluvy spotrebiteľa, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmlúv. Takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom. Naviac, keď ide o zmeny návrhu, napr. iná výška splátky, splatnosť splátky, iný údaj o % RPMN. Sám žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2016, na ktoré poukazuje v odvolaní uvádza len, že podstatou návrhu zmluvy bolo poskytnutie úveru do určitej výšky (maximálnej) s tým, že táto suma sa môže na základe vyhodnotenia schopnosti splácať úver znížiť. V tejto súvislosti vytýkal odvolateľ, že odôvodnenie rozhodnutia sa s jeho tvrdením o možnosti prijať návrh s touto zmenou nevysporiadal. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie zistil nezhodu návrhu a „prijatia návrhu“ aj v iných skutočnostiach a na základe toho uzavrel, že nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, argument žalovaného vo vyjadrení nebol potom zásadným argumentom, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci. 39. Závery okresného súdu o neplatnosti predmetných zmlúv sú založené na preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom posúdení danej veci, okresný súd po zistení neplatnosti zmlúv správne skúmal, či na strane žalovaného došlo v súlade s § 451 OZ k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne a v akej výške, z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil vo výške 3.372,66 Eur, a preto správne v súlade s § 456 OZ uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok okresného súdu aj v druhom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 40. Pokiaľ ide o tretí výrok rozhodnutia okresného súdu, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, v tejto časti odvolací súd odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané proti rozsudku v celom rozsahu podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol, pretože na podanie odvolania žalovaný v tomto rozsahu nebol oprávnený v súlade s § 359 CSP, keďže jeho návrhu na zamietnutie žaloby bolo vyhovené. 41. Žalobkyňa v odvolaní voči štvrtému výroku napadnutého rozsudku, navrhla, aby jej trovy konania boli priznané v celom rozsahu, vrátane náhrady za cestovné a stratu času. Okrem iného poukázala na skutočnosť, že súd nemôže nepriznaním trov nepriamo donútiť účastníka konania, aby sa dal zastúpiť advokátom len z obvodu Okresného súdu Žiar nad Hronom jej právny zástupca sa takmer výlučne venuje problematike spotrebiteľského práva, pričom aj s ohľadom na túto špecializáciu a skúsenosti, nemožno výber občana ako účastníka súdneho konania obmedziť. 42. Odvolací súd po preštudovaní odvolania žalobkyne do výroku o trovách konania konštatuje, že je dôvodné a to z nasledovných dôvodov: 43. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie k štvrtému odvolaním napadnutému výroku vyplýva, že okresný súd nepriznal žalobkyni uplatnené náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávanie dňa 19.04.2016 a s tým súvisiacu náhradu za stratu času, nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť v situácii kedy v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak, ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 OSP. 44. S predmetným právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje a k danému uvádza: Právny názor súdu prvej inštancie, vytýkajúci žalobkyni voľbu advokáta so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, a teda mimo miesta prebiehajúceho súdneho konania a blízkeho okolia, nepovažoval odvolací súd za správny; Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 16/2008 zo dňa 29.10.2009 vyslovil právny názor, že: „Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež súdnym poriadkom. Pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov, vedeného Slovenskou advokátskou komorou, si zvolí. Dôležitým kritériom pritom nie je len povesť advokáta, jeho odborné zameranie, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi, vedomosť, že sa naňho môže spoľahnúť, a že advokát si preňho nájde čas. Účastník konania si advokáta volí, berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, respektíve, že mu táto nebude priznaná.“ 45. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je však povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP (§ 150 OSP), nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Postup súdu smerujúci k tomu, že z nákladov na právne zastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času (v tomto prípade uplatňovaných v súvislosti s účasťou na pojednávaniach súdu) len preto, že sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode (okrese) sídla konajúceho súdu alebo bydliska účastníka konania, nezodpovedá sledovanému cieľu, príslušných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 21/2009). Právo žalobkyne na slobodný výber advokáta podľa vlastného uváženia nemožno obmedziť kritériom miesta prebiehajúceho súdneho konania a blízkeho okolia, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 89 ods. 1 CSP, ako aj článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom voľba žalobkyne je vzhľadom na spotrebiteľský charakter veci a špecializáciu jej právneho zástupcu na problematiku spotrebiteľského práva plne opodstatnená. 46. Na základe vyššie uvedených skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom štvrtom výroku o náhrade trov konania s poukazom na § 389 ods. 1 pís. c) CSP a vzhľadom aj na zmenu procesného predpisu, keď v súlade s § 262 ods. 2 CSP nemožno rozhodnúť o výške náhrady trov, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a vrátil mu vec v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne posúdi nárok žalobkyne na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania , a to k kontexte vyššie uvedeného. 47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).