Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/96/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205845 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115205845.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica, IČO: 00 170 071 proti žalovanému SOMI ZÁCLONY s.r.o., so sídlom Slnečná 58, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 375 520, právne zast. JUDr. Ondrej Zachar, advokát, so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 20.147,96 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/149/2015-72 zo dňa 20. apríla 2018 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/149/2015-72 zo dňa 20. apríla 2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.147,96 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 20.147,96 Eur s prísl. na základe toho, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 26.10.2011 Zmluvu č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov podľa Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici na ul. ČSA. Pôvodne dohodnutá mesačná cena nájmu vyššie uvedených nebytových priestorov predstavovala zmluvne dohodnutú sumu 592,61 Eur. Nájomca však napriek platne uzatvorenej zmluve úhrady za nájom vykonával nepravidelne a nerešpektoval tak dojednanie nájomnej zmluvy o výške a splatnosti nájomného. Žalobca listom zo dňa 05.09.2014, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13. 09. 2014, nájomný vzťah so žalovaným vypovedal výpoveďou bez udania dôvodu (primárnym dôvodom bolo omeškanie s úhradou nájomného zo strany žalovaného) v súlade s ustanovením § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, nakoľko nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú. Výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobca uviedol, že trojmesačná výpovedná lehota bola stanovená v súlade so znením čl. V. bod 2) Zmluvy č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov, kde sa uvádza: „Prenajímateľ a nájomca sú oprávnení vypovedať zmluvu z dôvodov uvedených v § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s tým, že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane“. V zmysle citovaného znenia zmluvy a vzhľadom na termín prevzatia výpovede zo strany žalovaného (13.09.2014), začala výpovedná lehota plynúť dňom 01.10.2014 a uplynula 31.12.2014. Žalovaný však žalobcovi nebytové priestory dobrovoľne nevydal a užíva ich naďalej aj potom, ako právny dôvod ich užívania ukončením zmluvy o nájme výpoveďou odpadol. Žalovanému vznikol voči žalobcovi nedoplatok na nájomnom v nasledujúcej výške: za rok 2012 - 5.925,32 Eur; za rok 2013 - 7.111,32 Eur a za rok 2014 - 7.111,32 Eur, celkový nedoplatok teda vo výške 20.147,96 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností potom žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.147,96 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku zo žaloby vo výške 1.208,50 Eur. 3. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol prerušenie konania do doby právoplatného ukončenia súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/70/2000 z dôvodu, že na Okresnom súde Banská Bystrica bol pod sp. zn. 13C/70/2000 vedený súdny spor o určenie vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX. Okresný súd uznesením č. k. 60Cb/149/2015-36 zo dňa 28.11.2016 konanie vo veci prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/70/2000. Okresný súd rozsudkom č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva zamietol. Citovaný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č. k. 16Co/1004/2015-1156 zo dňa 29.06.2017 nadobudol právoplatnosť dňom 30.10.2017. 4. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že zmluva, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok, je absolútne neplatná. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom priestorov, ktoré mali byť predmetom prenájmu, ani nepreukázal, že je oprávnený s predmetnými priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že zmluva, na ktorú sa žalobca odvolával, je absolútne neplatná, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nebytových priestorov, ani osobou oprávnenou nebytové priestory prenajímať. 5. Okresný súd poukázal v rozhodnutí na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 v spore o určenie vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu o určenie, že je vlastníkom predmetných nebytových priestorov. Okresný súd zdôraznil, že v zmysle rozhodnutia č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 „navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že nadobudol vlastnícke právo k označeným nebytovým priestorom, ku ktorým sa domáha určenia spoluvlastníckeho práva. Z tohto dôvodu preto jeho návrh na určenie spoluvlastníckeho práva zamietol ako nedôvodný“. 6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že Zmluva č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov zo dňa 26.10.2011 uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ju za stranu prenajímateľa (žalobcu) uzavrel subjekt, ktorý nepreukázal, že je vlastníkom priestorov, ktoré boli predmetom nájmu, ani že je oprávnený s priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 vyplynulo, že žalobca sa v uvedenom konaní žalobou zo dňa 13.04.2000 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom nájmu (medzi žalobcom a žalovaným v súdnom konaní sp. zn. 60Cb/149/2015) a súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.10.2017. Na základe uvedenej skutočnosti potom dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že v čase uzatvorenia Zmluvy č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov (dňa 26.10.2011) bol vlastníkom týchto priestorov alebo bol oprávnený s týmito priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Okresný súd bol toho názoru, že žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný a iné dôkazy a skutočnosti na preukázanie oprávnenosti žalobou uplatneného nároku neprodukoval. 7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. 8. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za predčasný, nakoľko voči rozsudku krajského súdu č.k. 16Co/1004/2015 zo dňa 29.06.2017, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu č.k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015, ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX, podal v zákonnej lehote dovolanie. Uviedol, že okresnému súdu vzhľadom na oboznámenie sa so spisom táto skutočnosť o podaní dovolania musela byť známa. Žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany jeho oprávnených nárokov žiada odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie s tým, že konanie bude prerušené až do vydania rozsudku dovolacieho súdu. V prílohe pripojil dovolanie zo dňa 18.12.2017, ktoré žalobca podával v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 16Co/1004/2015. 9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu a toto rozhodnutie nepovažuje za predčasné. Samotná skutočnosť, že žalobca podal dovolanie vo veci vedenej na Krajskom súde Banská Bystrica sp.zn. 16Co/1004/2015 nemôže byť dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Poukázal na ust. § 444 ods.2 CSP, v zmysle ktorého ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania má žalovaný za to, že žalobca takýto návrh nepodal a rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 v spojení s rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/1004/2015-1156 zo dňa 29.06.2017 je pre účely konania vedeného pod sp.zn. 60Cb/149/2015 právoplatné, teda rozhodnutie má materiálnu stránku právnej moci a je pre účely konania sp.zn. 60Cb/149/2015 záväzné. Nie je preto dôvod, aby bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušené a konanie vedené pod sp.zn. 60Cb/149/2015 prerušené. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, rovnako ako judikatúry Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že z procesného hľadiska sú právoplatné súdne rozhodnutia záväzné ako prejav autoritatívnej vôle súdu pri výkone súdnictva. Ak v skončenom súdnom konaní došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa odvodzuje nárok, ktorý je predmetom ďalšieho súdneho konania, súd je v tomto ďalšom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky, ktorá sa právoplatným súdnym rozhodnutím už vyriešila ako vec sama, týmto právoplatným súdnym rozhodnutím viazaný. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 10. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na svojom odvolaní, ako aj na dôvodoch tam uvedených. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 26.10.2011 Zmluvu č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových (obchodných) priestorov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici, na ul. ČSA č. 10 o úžitkovej ploche 101,59 m2. 13. Zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu 7.111,30 Eur ročne. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.11.2011. 14. Dňa 13.09.2014 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu s tým, že nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami skončil dňa 31.12.2014 uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. 15. Nedoplatok žalovaného na nájomnom predstavoval ku dňu skončenia nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 31.12.2014 sumu 20.147,96 Eur (za rok 2012 vo výške 5.925,32 Eur; za rok 2013 vo výške 7.111, 32 Eur a za rok 2014 vo výške 7.111,32 Eur). 16. Podľa § 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len „nebytové priestory“) nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“). 17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Okresný súd zamietol žalobu na základe toho, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by mal k predmetu nájmu, teda k nebytovým priestorom vlastnícke právo, alebo že by mal k nemu právo hospodárenia, resp. že by bol oprávnený zo strany vlastníka k tomu, aby uzavrel nájomnú zmluvu k týmto priestorom. Otázka vlastníckeho práva k prenajímaným priestorom bola v prebiehajúcom konaní pre rozhodnutie okresného súdu zásadná. Uvedomoval si to aj žalobca, ktorý zároveň s podaním žaloby navrhol prerušenie konania do rozhodnutia okresného súdu o základnej prejudiciálnej otázke, a to o určení vlastníckeho práva k prenajímaným nehnuteľnostiam. Okresný súd návrhu žalobcu na prerušenie konania správne vyhovel a ďalej vo veci postupoval na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý návrh žalobcu na určenie, že je vlastníkom prenajímaných priestorov, zamietol. 20. Okresný súd pritom postupoval správne, pokiaľ postupoval v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 13C/70/2000, ktoré v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/1004/2015 nadobudlo dňa 30.10.2017 právoplatnosť. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ v skončenom súdnom konaní došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzoval nárok na zaplatenie nájomného k nebytovým priestorom využívaným žalovaným, tak v konaní o zaplatení nájomného je súd viazaný tým, ako prejudiciálnu otázku vlastníckeho práva právoplatne rozhodol okresný súd v inom konaní. 21. Samotná skutočnosť, že žalobca podal voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 13C/70/2000 dovolanie, nemá vplyv na to, že citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nespôsobuje ani odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Jediným dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia okresného súdu je skutočnosť, že bolo podané vo veci určenia vlastníckeho práva k prenajímaným nebytovým priestorom dovolanie. Táto skutočnosť však nie je dostatočným dôvodom preto, aby bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené. 22. Zároveň sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu v tom, že žalobca nepreukázal v konaní, že by mu k nebytovým priestorom, ku ktorým bola medzi žalobcom a žalovaným pôvodne uzavretá Nájomná zmluva č. XXX/XXXX preukázal či už vlastnícke právo alebo iné právo, na základe ktorého by bol oprávnený tieto priestory prenajímať. Z uvedeného dôvodu nemohol platne uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov a nemôže mu vyplynúť nárok na zaplatenie nájmu za užívanie týchto priestorov. Pokiaľ žalovaný priestory užíva, nepochybne mu vznikne povinnosť poskytovať úhradu za ich užívanie, avšak skutočnému vlastníkovi týchto priestorov. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tvrdenia že má k bytovým priestorom právo, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie ich prenajať, okresný súd správne žalobu zamietol. 23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd žalobu správne zamietol, preto je rozhodnutie okresného súdu vecne správne, takže ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 25. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).