Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/96/2018 z 19. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. decembra 2018, sp. zn. 43Cob/96/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6115205845.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/96/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6115205845.1 | 2018-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 39 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9144df29-31a7-4624-9e76-56e786e9f48b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6115205845.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/96/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205845
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115205845.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci
žalobcu Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica, IČO:
00 170 071 proti žalovanému SOMI ZÁCLONY s.r.o., so sídlom Slnečná 58, 974 04 Banská Bystrica,
IČO: 46 375 520, právne zast. JUDr. Ondrej Zachar, advokát, so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská
Bystrica v konaní o zaplatenie 20.147,96 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 60Cb/149/2015-72 zo dňa 20. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/149/2015-72 zo dňa 20. apríla 2018 p o t v
r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 20.147,96 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalovanému priznal voči
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
20.147,96 Eur s prísl. na základe toho, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom
dňa 26.10.2011 Zmluvu č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov podľa Občianskeho zákonníka.
Predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici na ul. ČSA.
Pôvodne dohodnutá mesačná cena nájmu vyššie uvedených nebytových priestorov predstavovala
zmluvne dohodnutú sumu 592,61 Eur. Nájomca však napriek platne uzatvorenej zmluve úhrady za
nájom vykonával nepravidelne a nerešpektoval tak dojednanie nájomnej zmluvy o výške a splatnosti
nájomného. Žalobca listom zo dňa 05.09.2014, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13. 09. 2014,
nájomný vzťah so žalovaným vypovedal výpoveďou bez udania dôvodu (primárnym dôvodom bolo
omeškanie s úhradou nájomného zo strany žalovaného) v súlade s ustanovením § 10 zákona č.
116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, nakoľko nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú.
Výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede. Žalobca uviedol, že trojmesačná výpovedná lehota bola stanovená v súlade so
znením čl. V. bod 2) Zmluvy č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov, kde sa uvádza: „Prenajímateľ
a nájomca sú oprávnení vypovedať zmluvu z dôvodov uvedených v § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s tým, že výpovedná lehota je
trojmesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede
druhej strane“. V zmysle citovaného znenia zmluvy a vzhľadom na termín prevzatia výpovede zo strany
žalovaného (13.09.2014), začala výpovedná lehota plynúť dňom 01.10.2014 a uplynula 31.12.2014.



Žalovaný však žalobcovi nebytové priestory dobrovoľne nevydal a užíva ich naďalej aj potom, ako právny
dôvod ich užívania ukončením zmluvy o nájme výpoveďou odpadol. Žalovanému vznikol voči žalobcovi
nedoplatok na nájomnom v nasledujúcej výške: za rok 2012 - 5.925,32 Eur; za rok 2013 - 7.111,32
Eur a za rok 2014 - 7.111,32 Eur, celkový nedoplatok teda vo výške 20.147,96 Eur. Na základe vyššie
uvedených skutočností potom žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
20.147,96 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, ako aj na
náhradu trov súdneho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku zo žaloby vo výške 1.208,50 Eur.

3. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol prerušenie konania do doby právoplatného ukončenia
súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/70/2000 z dôvodu, že na
Okresnom súde Banská Bystrica bol pod sp. zn. 13C/70/2000 vedený súdny spor o určenie vlastníckeho
práva k nebytovým priestorom, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX. Okresný súd
uznesením č. k. 60Cb/149/2015-36 zo dňa 28.11.2016 konanie vo veci prerušil až do právoplatného
skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/70/2000. Okresný
súd rozsudkom č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho
práva zamietol. Citovaný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu
odvolacieho č. k. 16Co/1004/2015-1156 zo dňa 29.06.2017 nadobudol právoplatnosť dňom 30.10.2017.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že zmluva, na základe ktorej žalobca
uplatnil svoj nárok, je absolútne neplatná. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom
priestorov, ktoré mali byť predmetom prenájmu, ani nepreukázal, že je oprávnený s predmetnými
priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že zmluva, na ktorú
sa žalobca odvolával, je absolútne neplatná, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nebytových priestorov,
ani osobou oprávnenou nebytové priestory prenajímať.

5. Okresný súd poukázal v rozhodnutí na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 v spore o určenie vlastníckeho práva k nebytovým
priestorom, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, ktorým okresný súd zamietol žalobu
žalobcu o určenie, že je vlastníkom predmetných nebytových priestorov. Okresný súd zdôraznil, že v
zmysle rozhodnutia č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 „navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení o tom, že nadobudol vlastnícke právo k označeným nebytovým priestorom,
ku ktorým sa domáha určenia spoluvlastníckeho práva. Z tohto dôvodu preto jeho návrh na určenie
spoluvlastníckeho práva zamietol ako nedôvodný“.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že Zmluva č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov
zo dňa 26.10.2011 uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ju
za stranu prenajímateľa (žalobcu) uzavrel subjekt, ktorý nepreukázal, že je vlastníkom priestorov, ktoré
boli predmetom nájmu, ani že je oprávnený s priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Z pripojeného
rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 vyplynulo, že žalobca sa v
uvedenom konaní žalobou zo dňa 13.04.2000 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom nájmu (medzi žalobcom a žalovaným v súdnom konaní sp. zn. 60Cb/149/2015)
a súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
30.10.2017. Na základe uvedenej skutočnosti potom dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že v čase uzatvorenia Zmluvy č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov (dňa
26.10.2011) bol vlastníkom týchto priestorov alebo bol oprávnený s týmito priestormi nakladať a dať ich
do prenájmu. Okresný súd bol toho názoru, že žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný a iné
dôkazy a skutočnosti na preukázanie oprávnenosti žalobou uplatneného nároku neprodukoval.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol.

8. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že rozsudok okresného súdu
považuje za predčasný, nakoľko voči rozsudku krajského súdu č.k. 16Co/1004/2015 zo dňa 29.06.2017,
ktorým krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu č.k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015,
ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX, podal v zákonnej lehote dovolanie. Uviedol,
že okresnému súdu vzhľadom na oboznámenie sa so spisom táto skutočnosť o podaní dovolania musela



byť známa. Žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany jeho oprávnených nárokov žiada odvolací súd, aby
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie s tým, že konanie bude prerušené až
do vydania rozsudku dovolacieho súdu. V prílohe pripojil dovolanie zo dňa 18.12.2017, ktoré žalobca
podával v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 16Co/1004/2015.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného
súdu a toto rozhodnutie nepovažuje za predčasné. Samotná skutočnosť, že žalobca podal dovolanie
vo veci vedenej na Krajskom súde Banská Bystrica sp.zn. 16Co/1004/2015 nemôže byť dôvodom
pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Poukázal na ust. § 444 ods.2 CSP, v zmysle
ktorého ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť
jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vychádzajúc z obsahu podaného
dovolania má žalovaný za to, že žalobca takýto návrh nepodal a rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23.01.2015 v spojení s rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 16Co/1004/2015-1156 zo dňa 29.06.2017 je pre účely konania vedeného pod sp.zn.
60Cb/149/2015 právoplatné, teda rozhodnutie má materiálnu stránku právnej moci a je pre účely
konania sp.zn. 60Cb/149/2015 záväzné. Nie je preto dôvod, aby bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie
zrušené a konanie vedené pod sp.zn. 60Cb/149/2015 prerušené. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu SR, rovnako ako judikatúry Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že z procesného hľadiska
sú právoplatné súdne rozhodnutia záväzné ako prejav autoritatívnej vôle súdu pri výkone súdnictva. Ak
v skončenom súdnom konaní došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého sa odvodzuje nárok, ktorý je predmetom ďalšieho súdneho konania, súd je v tomto
ďalšom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky, ktorá sa právoplatným súdnym rozhodnutím
už vyriešila ako vec sama, týmto právoplatným súdnym rozhodnutím viazaný. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na svojom
odvolaní, ako aj na dôvodoch tam uvedených.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca
uzatvorili dňa 26.10.2011 Zmluvu č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol
nájom nebytových (obchodných) priestorov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici, na ul. ČSA č. 10 o
úžitkovej ploche 101,59 m2.

13. Zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu 7.111,30 Eur ročne. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú
s účinnosťou od 01.11.2011.

14. Dňa 13.09.2014 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu s tým, že nájomný vzťah medzi
zmluvnými stranami skončil dňa 31.12.2014 uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty.

15. Nedoplatok žalovaného na nájomnom predstavoval ku dňu skončenia nájomného vzťahu, t.j. ku dňu
31.12.2014 sumu 20.147,96 Eur (za rok 2012 vo výške 5.925,32 Eur; za rok 2013 vo výške 7.111, 32
Eur a za rok 2014 vo výške 7.111,32 Eur).

16. Podľa § 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len „nebytové priestory“) nakladajú ich vlastníci, prípadne
tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“).

17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
„nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).



18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Okresný súd zamietol žalobu na základe toho, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by mal
k predmetu nájmu, teda k nebytovým priestorom vlastnícke právo, alebo že by mal k nemu právo
hospodárenia, resp. že by bol oprávnený zo strany vlastníka k tomu, aby uzavrel nájomnú zmluvu k
týmto priestorom. Otázka vlastníckeho práva k prenajímaným priestorom bola v prebiehajúcom konaní
pre rozhodnutie okresného súdu zásadná. Uvedomoval si to aj žalobca, ktorý zároveň s podaním žaloby
navrhol prerušenie konania do rozhodnutia okresného súdu o základnej prejudiciálnej otázke, a to o
určení vlastníckeho práva k prenajímaným nehnuteľnostiam. Okresný súd návrhu žalobcu na prerušenie
konania správne vyhovel a ďalej vo veci postupoval na základe právoplatného rozhodnutia Okresného
súdu Banská Bystrica, ktorý návrh žalobcu na určenie, že je vlastníkom prenajímaných priestorov,
zamietol.

20. Okresný súd pritom postupoval správne, pokiaľ postupoval v súlade s rozhodnutím Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 13C/70/2000, ktoré v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 16Co/1004/2015 nadobudlo dňa 30.10.2017 právoplatnosť. Žalovaný vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ v skončenom súdnom konaní došlo
právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzoval
nárok na zaplatenie nájomného k nebytovým priestorom využívaným žalovaným, tak v konaní o zaplatení
nájomného je súd viazaný tým, ako prejudiciálnu otázku vlastníckeho práva právoplatne rozhodol
okresný súd v inom konaní.

21. Samotná skutočnosť, že žalobca podal voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica v
konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 13C/70/2000 dovolanie, nemá vplyv na to, že citované
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nespôsobuje ani odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia.
Jediným dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia okresného súdu je skutočnosť,
že bolo podané vo veci určenia vlastníckeho práva k prenajímaným nebytovým priestorom dovolanie.
Táto skutočnosť však nie je dostatočným dôvodom preto, aby bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené.

22. Zároveň sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu v tom, že žalobca nepreukázal
v konaní, že by mu k nebytovým priestorom, ku ktorým bola medzi žalobcom a žalovaným pôvodne
uzavretá Nájomná zmluva č. XXX/XXXX preukázal či už vlastnícke právo alebo iné právo, na základe
ktorého by bol oprávnený tieto priestory prenajímať. Z uvedeného dôvodu nemohol platne uzavrieť
zmluvu o nájme nebytových priestorov a nemôže mu vyplynúť nárok na zaplatenie nájmu za užívanie
týchto priestorov. Pokiaľ žalovaný priestory užíva, nepochybne mu vznikne povinnosť poskytovať úhradu
za ich užívanie, avšak skutočnému vlastníkovi týchto priestorov. Keďže žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, tvrdenia že má k bytovým priestorom právo, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie ich
prenajať, okresný súd správne žalobu zamietol.

23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd žalobu správne zamietol,
preto je rozhodnutie okresného súdu vecne správne, takže ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

25. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).