Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/140/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617206973 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200451.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobyne D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., zastúpená JUDr. Andrej Cifra, advokát, ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému M., s.r.o., v likvidácii, so sídlom F. Z. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, zastúpený De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 26.03.2018, č.k. 9Csp/122/2017-253, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy Okresného súdu Banská Bystrica peňažnú sumu 230,91 Eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje okresný súd potrebu jeho nariadenia za dôvodnú. Z predložených listinných dôkazov má súd osvedčené, že žalovaný od 18.12.2015 neposkytuje žiadne nové úvery a pôžičky. Z výročnej správy žalovaného za rok 2016 vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je v mínusových hodnotách a vysoko prevyšuje hodnotu základného imania. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, písm. b), § 329 ods. 2, CSP a § 332 ods. 1 CSP. 3. Proti uzneseniu sa odvolal žalovaný. Namietal, že nebolo preukázané splnenie podmienok podľa ust. § 324 ods. 3 CSP. Podľa tohto ustanovenia neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za podmienky, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto smere sa súd uspokojil s tvrdením žalobkyne, že sám žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Súd však nezohľadnil, že záložné právo, ktoré možno zriadiť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 ods. 1 CSP možno ju zriadiť nielen k nehnuteľnostiam, ale aj iným majetkovým hodnotám. S tým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, hoci je z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2016, pričom čoskoro bude zverejnená závierka za rok 2017, zrejmé, že žalovaný majetok má. Pokiaľ ide o tvrdenie, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, v skutočnosti žiadna taká obava neexistuje. Napadnuté uznesenie neodkazuje na žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnú odôvodniteľnú obavu z toho, že údajná exekúcia žalobcu by (v prípade úspechu žalobcu v konaní o veci samej) mohla byť ohrozená. Žalovaný nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný poukázal na svoju riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2016, z ktorej vyplýva niekoľko rozhodných skutočností. Obdobné ukazovatele budú zrejmé aj z individuálnej účtovnej závierky za rok 2017, ktorá bude publikovaná v najbližších dňoch. Žalovaný považoval prinajmenšom za absurdné nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že by údajne mohla byť ohrozená exekúcia žalovanej pohľadávky rádovo v sume 230,91 Eur, čoho dôkazom je riadna individuálna účtovná závierka žalovaného za rok 2016. Žalovaný ďalej namietal, že je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International Personál Finance Investments Limited pôsobiacou (nerátajúc Slovenskú republiku) v 12- tich štátoch a riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880. Akcie menovaného spoločníka žalovaného sú kótované na Londýnskej burze (London Stock Exchange, viď. www.londonstockexchange.com) a pre reputáciu celej obchodnej skupiny je neprípustné, aby sa žalovaný voči plneniu prípadných dlhov tretích osôb dopustil akéhokoľvek konania vedúceho k neplneniu záväzkov. Pre žalovaného je preto zachovanie dobrej povesti dôležité. Žalovaný zo svojej činnosti nikdy nedal žalobcovi a napokon ani verejnosti žiaden dôvod domnievať sa, že by žalovaný mal v úmysle neplniť svoje záväzky riadne a včas (žalobca nemá žiaden dôkaz, že by si niektorý svoj záväzok žalovaný nesplnil riadne alebo včas). Práve naopak, žalovaný si všetky svoje splatné záväzky riadne a včas plní. Žalovaný vyššie poukázal na skutočnosť, že má aj dlhodobý hmotný majetok. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný reálne vykonával akékoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku. V účtovnom období roku 2016 dosiahol zisk takmer 12 miliónov Eur, teda žalovaný zvyšuje hodnotu svojho majetku. Žalovaný neukončil podnikanie na území Slovenskej republiky, pričom v tomto smere nemá žiadnu právnu relevanciu, že žalovaný zracionalizoval svoje predmety podnikania, znížil počet konateľov na zákonné minimum a zrušil dozornú radu, pretože jej existencia nie je zákonnou podmienkou. Uvedené zmeny nemajú nijaký vplyv na majetkovú situáciu žalovaného. Je pravdou, že žalovaný ukončil podnikanie v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ale to samo o sebe nemá nič spoločné s majetkovou situáciou žalovaného. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že by žalovaný ďalej nevykonával danú činnosť, pretože naďalej si plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce z doposiaľ uzavretých zmluvných vzťahov, ako aj ostatné svoje povinnosti pre neho vyplývajúce z príslušných právnych predpisov. Ak by malo dôjsť k zrušeniu žalovaného a k likvidácii žalovaného, niet žiadnej zámienky predpokladať, že žalovaný chcel žalobcu ako veriteľa akokoľvek ukrátiť. Žalobcovi by sa v takom prípade poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Žalovaný v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti postúpil aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávok je osobitne prísne regulované aj ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Žalovaný pritom postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vždy iba tak, aby tým zvýšil hodnotu svojho majetku. Právny zástupca žalobcu podal voči žalovanému veľké množstvo návrhov na nariadenie obdobných neodkladných opatrení. Pokiaľ by súdy pri takýchto hromadných podaniach bez ďalšieho vždy nariadili žalovanému skladať do úschovy sumu akú žalobcovia, súc oslobodení od súdnych poplatkov, požadujú, tak spolu by išlo o značné množstvo finančných prostriedkov, ktorých obmedzenie s ich nakladaním predstavuje už výraznú a navyše nedôvodnú ujmu na strane žalovaného. Navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav - táto podmienka splnená nie je, čiže splnenie tejto podmienky súd nesprávne právne a skutkovo posúdil, resp. ju dokonca opomenul zohľadniť. Nie je splnená podmienka, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (t. j. princíp proporcionality) - táto podmienka splnená nie je, čiže splnenie tejto podmienky o súd nesprávne právne a skutkovo posúdil. Nie je splnená podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to. že žalovaný má majetok, je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 ods.1 CSP. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100% a taktiež mu prizná náhradu trov odvolacieho konania. 4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Napadnuté uznesenie žiadala potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Napadnuté uznesenie považovala za správne po stránke právnej i skutkovej, nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov. Stotožnila sa so závermi okresného súdu. Argumentáciu žalovaného považoval za nespôsobilú spochybniť správnosť napádaného uznesenia. K argumentu žalovaného, že účel sledovaný neodkladným opatrením možno dosiahnuť aj opatrením zabezpečovacím uviedla, že žalovaný síce uvádza, že má majetok, ktorý by mohol byť predmetom záložného práva zriadeného prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, avšak neuvádza, o aký konkrétny majetok ide, pričom žalobca o žiadnom takom majetku vedomosť nemá. Žalovaný poukazuje iba na bližšie nešpecifikovaný majetok, pričom napríklad nepredložil žiadny list vlastníctva ohľadom vlastníctva nehnuteľností, či iný doklad o existujúcom inom majetku. Žalovaný vychádza len z neaktuálnych údajov z roku 2016. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že je v dobrej ekonomickej kondícií, a že sa mu darí, údaj o vykázanom zisku za účtovné obdobie 2016 vo výške 11.956.972,- Eur nemá takú relevanciu, pokiaľ sa zoberie do úvahy, že tento údaj už bol premietnutý a zohľadnený do výšky vlastného imania, ktoré je v účtovnej závierke žalovaného za rok 2016 v hodnote -16.205.010,- Eur. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadom zachovania dobrej povinnosti a etických kódexov, podľa jej názoru žalovaný v tomto, ale aj iných konaniach postupoval v pravom opaku s tým, čo deklaruje. Aj v tomto konaní potvrdil nedostatok základného rešpektu žalovaného voči etickým princípom a voči platnému právu. Na argument žalovaného, že žalobca nemá žiadny dôkaz o tom, že by si žalovaný neplnil záväzky riadne a včas, uviedla, že ide o nepravdivé tvrdenie, pretože je známe, že voči žalovanému sú vedené viaceré súdne konania, v ktorých sa jeho bývalý klienti domáhajú vrátenia toho, čo žalovaný bezdôvodne prijal a nevrátil. Žalovaný neplní dobrovoľne na výzvy poškodených spotrebiteľov, neplní ani po rozhodnutiach súdov prvej inštancie, ktoré ho na plnenie zaväzujú, ale v maximálnom rozsahu využíva možnosť podávania odvolaní a všetkými dostupnými prostriedkami využíva možnosť spochybňovať a rozvracať argumenty protistrany. Takéto konania žalovaného nesvedčia o tom, že by bol naklonený možnosti plniť si svoje záväzky riadne a včas a dobrovoľne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že neodkladné opatrenie je neproporcionálne, uviedol, že žalovaný neodôvodňuje svoje tvrdenie vzťahom medzi nariadeným neodkladným opatrením, t. j. povinnosťou zložiť do úschovy 230,91 Eur a vyčísleným nárokom žalobcu v danom smere, ale tým, aký dopad môže mať pre žalovaného podanie viacerých iných obdobných neodkladných opatrení. Je logické, že každá príčina má svoj následok, preto platí úmera o tom, že čím vyšší počet prípadov porušenia spotrebiteľských predpisov zo strany žalovaného, tým vyšší počet dôvodných žalôb voči jeho osobe. Na tom nie je nič netypické, avšak vôbec to nemá nič spoločné s tým, či je nariadené neodkladné opatrenie v tomto prípade proporcionálne alebo nie. Žalovaný neposudzoval primeranosť neodkladného opatrenia vo vzťahu k tomuto konkrétnemu prípadu, ale poukazuje na viaceré iné návrhy na neodkladné opatrenia podané rôznymi osobami, z ktorých iba časť je zastúpená tým istým právnym zástupcom. Princíp proporcionality sa musí posudzovať individuálne v závislosti od toho ktorého prípadu, pričom tento princíp bol v danej veci v celom rozsahu a adekvátne rešpektovaný. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na viaceré rozhodnutia, ktoré mali posúdiť nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tieto rozhodnutia už nezodpovedajú aktuálnemu stavu, pretože v súčasnosti je zrejmé, že od 26.01.2018 bol okrem ďalších desiatich predmetov činnosti vymazaný z obchodného registra aj predmet činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov a aktuálne má žalovaný oprávnenie už iba na vykonávanie činnosti: administratívne služby. Dňa 04.04.2018 došlo k zmene obchodného mena žalovaného z Provident Financial, s. r. o. na Endepro, s. r. o., v likvidácii. Dátum vstupu do likvidácie žalovanej spoločnosti je 01.03.2018. V tejto súvislosti dala do pozornosti rôzne rozhodnutia okresných súdov, ktorými aktuálne bolo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. V závere uviedla, že postačujúca je už aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba, že žalovaný podnikne také úkony, ktoré budú smerovať k zaťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Žalobkyňa poukázala na konkrétne skutočnosti, ktoré objektívne odôvodňujú obavu z takého konania žalovaného ohľadom sťažovania alebo marenia budúcej exekúcie. V tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázala na komentár k CSP C.H.BECK stranu 1093. Za súčasného stavu, kedy žalobca osvedčil, že žalovaný podnikal úkony smerujúce k zbavovaniu sa, resp. k odpredaju jeho majetku (pohľadávok) a k ukončeniu jeho podnikania, vzniká na strane žalobcu odôvodnená obava z ohrozenia budúceho výkonu uplatnenej pohľadávky cestou exekúcie. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodnutie okresného súdu je v plnom rozsahu vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2NCdo/3/2010 zo dňa 29.07.2010). Žalobca hodnoverne osvedčila dôvodnosť zabezpečenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana v zmysle § 326 ods. 1 CSP. Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv. 8. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu. Zo spisu vyplynulo, že žalobkyňa pripojila výročnú správu Provident Financial, s.r.o. za rok 2016 a v odvolacom konaní aj výpis z obchodného registra, a to Okresného súdu Bratislava I., z ktorého vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava, pričom táto spoločnosť je v likvidácii s dátumom vstupu do likvidácie od 01.03.2018. Je nesporné, že v mene spoločnosti koná a podpisuje likvidátor samostatne. Spoločnosť Endepro, s.r.o. na rozdiel od spoločnosti Provident Financial, s.r.o., už nemá v predmetnej svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jeho činnosti sú administratívne služby. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu žalovaný nepochybne naďalej smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a pod.. 9. Z výročnej správy Provident Financial, s.r.o. za rok 2016 vyplýva, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými spoločnosťami v decembri 2015, zásadne zmenila právny rámec pre poskytovanie spotrebných úverov. Spoločnosť prestala od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na 108 zamestnancov. Z webovej stránky spoločnosti Provident Financial, s.r.o., Bratislava vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery. Taktiež z vyššie uvedenej výročnej správy vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni mínusu, konkrétne -16.205.010,- Eur. V roku 2015 záporné vlastné imanie bolo vo výške 28.141.982,- Eur. Z toho vyplýva, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného imania. Žalovaný taktiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti, nevlastní žiaden majetok, jeho majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom, ktorých počet je neurčitý. Z tohto možno vyvodiť obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky jeho hospodárenia za uplynulé obdobie, majetok žalovaného, nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti žalobcovho nároku uplatneného v spore. Z tohto pohľadu záver súdu prvej inštancie je správny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti na Slovensku. Celkové konanie žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade ide o také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku žalovaného, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Tieto skutočnosti žalobca osvedčil. Z uvedeného dôvodu návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a v tomto smere argumenty žalobkyne uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd považuje za dôvodné a v podrobnostiach na ne odkazuje. Žalovaný nepreukázal, že by bol vlastníkom budov, kde napríklad sídlili jeho prevádzky, že by vlastnil iné nehnuteľnosti, ktoré by konkretizoval. Samotný údaj o vykazovanom zisku za účtovné obdobie 2016 bez ďalšieho nie je rozhodujúcim údajom, na základe ktorého by aj odvolací súd dospel k inému záveru ako okresný súd, s prihliadnutím na ďalšie ekonomické ukazovatele, ktoré treba zohľadňovať. 10. Obdobne neobstojí ani argument ohľadom proporcionality, keď skutočne žalovaný vychádza z porovnania jeho vzťahu ku všetkým ostatným potencionálnym klientom, resp. spotrebiteľom, ktorí voči nemu uplatňujú svoj nárok, ktorý vznikol v dôsledku porušenia právnych noriem práve žalovaným, resp. spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. 11. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutia iných krajských súdov, prípadne skoršie rozhodnutia odvolacieho súdu, dané rozhodnutie vychádza z ustálenej praxe tunajšieho odvolacieho súdu, napr. 13Co/90/2018-747 zo dňa 24.04.2018, 11Co/97/2018-524 zo dňa 27.04.2018 a 17Co/100/2018 zo dňa 03.05.2018. Rozhodujúci senát sa stotožňuje s názormi vyslovenými v týchto rozhodnutiach a v súlade s jednotnosťou rozhodovacej praxe a predvídateľnosťou súdneho rozhodnutia nedospel k iným záverom, ktoré by odôvodňovali za danej situácie, aby návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevyhovel. Z týchto dôvodov rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. 12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis; § 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP).