Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200690 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200690.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 47237-4/2017-BA zo dňa 03.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného č. 47237-4/2017-BA zo dňa 3. októbra 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca utrpel dňa 04.07.2014 pracovný úraz ako zamestnanec v pracovnom pomere u zamestnávateľa H. W., s. r. o., H., A.: XX XXX XXX, J. H., pri poreze guľatiny. 2. Žiadosťou podanou dňa 30.01.2017 si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe Lekárskeho posudku zo dňa 08.09.2015, vystaveného H.. U. R., psychiater, L., ktorou bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu uvedeného pracovného úrazu v počte 1 150 bodov. Posudzujúca lekárka ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia položkou č. 255 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z.) s počtom bodov 900, navýšených o 250 bodov (F 43.2 Adaptačná porucha 900 bodov, zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 250 bodov). 3. Posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa vykonal kontrolu bodového hodnotenia a dospel k záveru, že lekársky posudok je nesprávny. Podľa posudkového lekára orgánu verejnej správy prvého stupňa pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel, nezanechal trvalé duševné poruchy v odškodniteľnom stupni. Z tohto dôvodu bol lekársky posudok vrátený posudzujúcej lekárke H.. U. R., ktorá posudok čiastočne zmenila tak, že ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v dôsledku pracovného úrazu podľa položky č. 255 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na 700 bodov. 4. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, v kontrolnom bodovom hodnotení zo dňa 26.05.2017 uviedol záver, že stres po ľahkom úraze ramena nedominantnej hornej končatiny nezodpovedá zvolenej položke. Zdravotný stav žalobcu je psychicky reziduálny - zostatkový nález po úraze a z posudkového hľadiska podľa zákona č. 437/2004 Z.z. neodškodniteľný. 5. Na základe uvedeného bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím č. 1625-51/2017-BB zo dňa 02.06.2017 rozhodnuté podľa § 99 zákona č. 437/2004 Z.z. tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04.07.2014, na základe Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.09.2015 a žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, doručená dňa 30.01.2017. Pri rozhodovaní orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal z/zo: - Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 08.07.2014, - Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 04.07.2014, - Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.09.2015, vystaveného H.. U. R., psychiater L., - fotokópie lekárskych správ, - Kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom pobočky zo dňa 26.05.2017. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, rozhodnutím č. 47237-4/2017-BA zo dňa 03.10.2017 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Po podanom odvolaní posudková lekárka pobočky zotrvala na záveroch v kontrolnom bodovom hodnotení zo dňa 26.05.2017 a nevyhovela odvolaniu v plnom rozsahu, preto bola spisová dokumentácia žalobcu postúpená žalovanému. 8. Posudkovou lekárkou ústredia (žalovaného) bola vypracovaná dňa 19.09.2017 kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu za účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a toto bolo ohodnotené počtom bodov 0. Posudková lekárka uviedla, že pri opakovaných psychiatrických vyšetreniach posudzujúca lekárka popisovala afektívnu instabilitu, zvýšenú iritabilitu, redukciu záujmov, nespavosť, pocity somatopsychického diskomfortu a vegetatívnu disreguláciu. Psychologickým vyšetrením zo dňa 08.07.2015 bolo zistené komfortné a uvoľnené správanie, ochotná spolupráca, mimika a pantomimika primerané, emotivita a afektivita mierne nestabilná, mierne zhoršené kognitívne funkcie, neboli prítomné známky psychotického ochorenia, ale len hraničná organická patológia centrálneho nervového systému. 9. Podľa posudkovej lekárky ústredia žalobca trpí neutorickou, stresom podmienenou somatoformnou poruchou, konkrétne ide o diagnózu F 43.2 - reakcia na ťažký stres a adaptačnú poruchu. Túto poruchu nebolo možné podľa posudkovej lekárky ústredia hodnotiť položkou č. 255 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože žalobca utrpel ľahkú poruchu ramena ľavej hornej končatiny s výrazným zlepšením, ktorá nebola schopná vyvolať trvalú a vážnu duševnú chorobu, ktorá by sťažila spoločenské uplatnenie poškodeného - žalobcu. 10. Žalovaný vo svojom rozhodnutí odkázal na závery kontrolných bodových hodnotení a k odvolacím námietkam žalobcu ďalej uviedol, že z ustanovenia § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu a na opravu je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár. 11. Posudková lekárka pobočky postupovala podľa žalovaného správne, keď požiadala posudzujúcu lekárku o zmenu lekárskeho posudku a oboznámila ju s dôvodmi svojho nesúhlasu. 12. Po oprave lekárskeho posudku posudzujúcou lekárkou boli podľa žalovaného posudkové lekárky sociálneho poistenia oprávnené pristúpiť k úprave bodového hodnotenia, pretože aj opravené bodové hodnotenie bolo nesprávne. Žalovaný poukázal aj na priložený dokument zo strany žalobcu - „Inštrukcie pre poškodeného“, vzhľadom na ktorý u posudkovej lekárky pobočky dôvodne vzniklo podozrenie o snahu na zneužitie systému sociálneho zabezpečenia. 13. K námietke žalobcu o potrebe vykonania znaleckého dokazovania pri vyhodnotení bodového hodnotenia žalovaný poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého podľa jeho názoru môže Sociálna poisťovňa požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, avšak až v prípade, že vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, teda nie vždy, keď je výsledok kontroly bodového hodnotenia odlišný od lekárskeho posudku. Žalovaný nepochyboval o správnosti kontrolného bodového hodnotenia zo dňa 26.05.2017 a 19.09.2017, preto vypracovanie znaleckého posudku nebolo podľa jeho názoru dôvodné. 14. Podľa žalovaného odvolacie námietky žalobcu nijakým spôsobom nevyvracali závery posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Žalovaný ešte poukázal na znalecký posudok zo dňa 07.02.2017, ktorý vypracovala H.. B. R., J.., znalec v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie neurológia, podľa ktorého došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, nakoľko došlo k obnove funkcie pracovným úrazom postihnutého nervu a sval bol a aj je bez známok artrofie (zmenšenia). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že zdravotné ťažkosti žalobcu, ktoré vznikli v dôsledku pracovného úrazu, nie sú natoľko závažné, aby boli spôsobilé vyvolať vážnu a trvalú duševnú poruchu, ktorá by hrubým spôsobom narúšala psychickú činnosť žalobcu. 15. Správnou žalobou zo dňa 13.11.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 16. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci (§ 191 ods. 1 písm. e) a f) Správneho súdneho poriadku - SSP), nesprávne právne posúdil vec (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). 17. Podľa žalobcu posudkoví lekári žalovaného neadekvátne a neobjektívne posúdili vplyv psychických trvalých následkov na zdravie žalobcu, v dôsledku čoho mu odňali nárok na odškodnenie. Žalovaný odignoroval skutočnosť, že žalobca je od úrazu nútený navštevovať na pravidelnej báze psychiatrickú ambulanciu so subsidiárnou podporou medikamentóznej liečby. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného o nemožnosti hodnotenia psychických trvalých následkov žalobcu položkou č. 255 s poukazom na výrazné zlepšenie jeho zdravotného stavu je neprípustné a irelevantné, nakoľko sa jedná o zmeny v somatickej a nie v psychickej zložke. 18. Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie v rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého žalobca trpí neurotickou, stresom podmienenou somatoformnou poruchou (diagnóza F 43.2 - reakcia na ťažký stres a adaptačnú poruchu, vyvolanú stresorom - pracovným úrazom), ktorý poškodil širší systém sociálnych istôt žalobcu. Napriek uvedenému konštatovaniu žalovaný zamietol nárok žalobcu na odškodnenie. Podľa žalobcu, ak sa posudkoví lekári žalovaného nestotožnili s názorom ošetrujúcej lekárky, podľa ktorej bol nárok žalobcu na náhradu subsumovaný pod položku č. 255, mali subsumovať zistenú diagnózu pod inú, vhodnejšiu položku a nie nepriznať žiadne bodové hodnotenie. 19. Pokiaľ posudkoví lekári dospeli k záveru, že žalobca netrpí tvrdenými psychickými trvalými následkami, neoprávňovalo to žalovaného rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na základe tejto argumentácie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/8/2015 zo dňa 28.06.2016, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o posúdení poškodenia zdravia v lekárskom posudku, nemôžu orgány sociálneho poistenia rozhodnúť podľa svojej úvahy a musí byť vykonané znalecké dokazovanie. 20. Posudzujúca lekárka predložila lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia v súlade s relevantnou hmotnoprávnou úpravou. Posudkoví lekári podľa žalobcu nemajú oprávnenie krátiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo stanovené ošetrujúcim lekárom, pretože táto kompetencia im nevyplýva zo žiadneho normatívneho ustanovenia zákona. Ak vznikli pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, bol žalovaný podľa žalobcu povinný požiadať o vydanie znaleckého posudku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011 a sp. zn. 9Sžso/70/201 zo dňa 26.12.2016, ako aj na závery v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012 zo dňa 11.01.2013. 21. Aj keď ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) umožňuje posudkovým lekárom pristúpiť ku kontrole bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, toto oprávnenie nemožno stotožňovať s kompetenciou posudkového lekára záväzne meniť bodové ohodnotenie, stanovené v lekárskom posudku, vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. Ani argumentácia žalovaného, podľa ktorej kontrola bodového hodnotenia bola vykonaná osobami na to povolanými zákonom a v súlade s jeho ustanoveniami, neodôvodňuje a neoprávňuje žalovaného na krátenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktoré je oprávnený iba znalec. 22. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného arbitrárne a nepresvedčivé a došlo ním tiež k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004 a na ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia. 23. Podľa žalobcu sa žalovaný obmedzil len na strohú rekapituláciu skutkových zistení a citáciu ustanovení zákona, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Žalovaný sa ale náležite nevysporiadal s dôvodmi vedúcimi k nepriznaniu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré majú verifikovať zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovalo aj relevantné zhodnotenie posudku ošetrujúcej lekárky, a to najmä vecná kritika odborných medicínskych záverov, ozrejmenie, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri hodnotení dôkazov a pri aplikácii právnych predpisov, majúcich pre vec podstatný význam. Žalovaný rozhodol o zamietnutí uplatneného nároku výlučne na základe zistení svojej posudkovej lekárky, avšak jej medicínsky názor bez dostatočnej, vyčerpávajúcej argumentácie a subsidiárnej verifikácie daných názorov prostredníctvom odkazu na odbornú literatúru nespĺňa požiadavky, ktoré od rozhodnutia vyžaduje príslušná právna úprava. 24. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentuje náležité vysvetlenie, z akého dôvodu nebol ustanovený znalec na posúdenie odborných otázok medicínskeho charakteru, hoci vznikli pochybnosti medzi bodovým hodnotením, stanoveným ošetrujúcou lekárkou a hodnotením určeným posudkovou lekárkou žalovaného. Žalovaný nevysvetlil, z akých dôvodov nadradil dôkazný prostriedok posudkovej lekárky nad ostatné dôkazné prostriedky predložené žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa 28.03.2006. 25. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na priebeh administratívneho konania a na obsah jednotlivých rozhodnutí. 26. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne zohľadnili všetky relevantné skutočnosti a zdravotný stav žalobcu, vrátane skutočností, že žalobca navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Na základe takto odborne zisteného skutkového stavu zhodnotili, že lekársky posudok nie je správny. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že došlo k bagatelizovaniu poškodenia zdravia žalobcu. Podľa jeho názoru bola vykonaná len kontrola správnosti bodového hodnotenia v lekárskom posudku tak, aby toto bolo správne a v súlade so zákonom a aby nedošlo k zneužitiu systému sociálneho zabezpečenia. Žalovaný ešte poukázal na to, že v priebehu administratívneho konania bol predložený dokument, ktorý posudková lekárka pobočky považovala za inštrukcie pre žalobcu, ktorými sa mal riadiť v administratívnom konaní a na základe ktorého vzniklo podozrenie o snahu na zneužitie systému sociálneho zabezpečenia a spôsobila pochybnosti o tvrdeniach žalobcu. 27. Žalovaný ďalej poukázal na znenie položky č. 255 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Vážna duševná porucha, ktorá je uvedená v uvedenej položke, je podľa žalovaného taká porucha, ktorá hrubým spôsobom narušuje psychickú činnosť postihnutého. Človek trpiaci takouto duševnou poruchou nie je schopný štandardného sociálneho správania, čo podľa odborného názoru posudkových lekárok Sociálnej poisťovne nebol prípad žalobcu. 28. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca trpí neurotickou, stresom podmienenou somatoformnou poruchou, označenou diagnózou F 43.2 - reakcia na ťažký stres a adaptačná porucha. Takúto neurózu podľa žalovaného nemožno hodnotiť položkou č. 255 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., pretože táto položka sa vzťahuje na vážnu duševnú poruchu a nie na neurózu alebo stres. Žalovaný zopakoval závery uvedené vo svojom rozhodnutí, a to že žalobca utrpel ľahkú poruchu ramena ľavej hornej končatiny s výrazným zlepšením a táto ľahká porucha nie je schopná vyvolať trvalú a vážnu duševnú chorobu, ktorá by sťažila spoločenské uplatnenie žalobcu, a ktorá by hrubým spôsobom narúšala jeho psychickú činnosť v zmysle položky č. 255 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. 29. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný poukazoval na závery znaleckého posudku zo dňa 07.02.2017, kde bolo konštatované zlepšenie zdravotného stavu žalobcu z dôvodu, že ide o somatickú a nie psychickú zmenu, žalovaný uviedol, že je logické, že pokiaľ psychické ťažkosti žalobcu sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a s konkrétnymi fyzickými ťažkosťami, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku pracovného úrazu, aj zmiernenie, resp. úplné odstránenie týchto fyzických ťažkostí, ovplyvní jeho psychické zdravie. Ďalej žalovaný poukázal aj na závery psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 08.017.2015. 30. K námietkam o tom, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne neboli oprávnené krátiť bodové hodnotenie v lekárskom posudku, poukázal žalovaný na závery v rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/22/2016 zo dňa 27.04.2016 a sp. zn. 24S/93/2012 zo dňa 11.01.2013. 31. Podľa žalovaného po oprave lekárskeho posudku posudzujúcou lekárkou, teda jeho vystavovateľkou, mohli posudkové lekárky pristúpiť k úprave bodového hodnotenia v lekárskom posudku, nakoľko aj toto opravené hodnotenie považovali za nesprávne. 32. K potrebe vykonania znaleckého dokazovania žalovaný uviedol rovnako ako vo svojom rozhodnutí, že v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. môže Sociálna poisťovňa požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, avšak až v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, teda nie automaticky vždy, keď je výsledok kontroly bodového hodnotenia odlišný od lekárskeho posudku. Žalovaný nespochybnil správnosť výsledku kontrolného bodového hodnotenia, a preto mal za to, že vypracovanie znaleckého posudku nebolo dôvodné. 33. Žalovaný ešte poukázal na podstatu a význam posudkového lekárstva a ďalej uviedol, že žalobca nepredložil do odvolacieho konania žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jeho argumentácie, preto žalovaný zotrval na záveroch uvedených vo svojom rozhodnutí, ktoré považoval za dostatočne odôvodnené a zákonné. 34. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 35. V replike žalobca uviedol, že pokiaľ sa posudkoví lekári žalovaného nestotožnili s názorom ošetrujúcej lekárky, podľa ktorej bol nárok žalobcu subsumovaný pod položku č. 255, mali subsumovať zistenú diagnózu pod inú, vhodnejšiu položku, a nie nepriznať žiadne bodové hodnotenie. Zdôraznil, že pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o psychickom stave žalobcu, mal nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Žalobca zdôraznil, že od pracovného úrazu sa lieči v psychiatrickej ambulancii a psychické ťažkosti je nútený korigovať antidepresívami. Žalobca uviedol aj výňatok z odbornej literatúry ohľadne špecifikácie psychických porúch, ktorý korešpondoval podľa žalobcu so symptómami, ktoré postihujú jeho. 36. Za neprípustnú žalobca označil argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa absencie psychických trvalých následkov, s poukazom na výrazné zlepšenie jeho zdravotného stavu. Hoci mohlo dôjsť k miernemu zlepšeniu fyzického stavu, nemožno podľa žalobcu automaticky konštatovať zmiernenie, či dokonca úplné odstránenie psychických ťažkostí (najmä ak stále navštevuje psychiatrickú ambulanciu a užíva medikamenty). Podľa žalobcu ide o zo strany žalovaného o hypotézy nepodložené žiadnymi zákonnými ustanoveniami, či odkazom na odbornú literatúru. Žalobca označil postup žalovaného, pri ktorom nepriznal žiadne odškodnenie, za nezákonný a poukázal aj na záver rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/22/2016 zo dňa 27.04.2016 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/64/2009 zo dňa 28.04.2010. 37. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretuje ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a súdy vo viacerých rozhodnutiach judikovali, že zákon nedáva kompetenciu posudkovým lekárom na úpravu alebo zmenu lekárskeho posudku, resp. na krátenie bodového hodnotenia vo vypracovanom lekársku posudku. V prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaný ako poskytovateľ náhrady za bolesť iba mohol a mal požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.09.2012). 38. Žalovaný rozhodol iba na základe konštatácie svojich posudkových lekárov a odignoroval žalobcom predložený lekársky posudok ako relevantný dôkaz. Žalobca opätovne zdôraznil, že závery posudkových lekárov žalovaného nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa 28.03.2006). 39. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. 40. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 41. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov žaloby, a zároveň aj podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 42. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z toho všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. Správny súd mimo žalobných bodov nezistil v rozhodnutí žalovaného a v jeho postupe iné vady, ako tie, ktoré boli namietané žalobcom. 43. Podstatou súdneho konania bolo posúdenie, či žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa postupovali správne (v súlade so zákonom) pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 04.07.2014. 44. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z.; poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z.z.). 45. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.; sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). 46. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.; na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. 47. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. 48. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). 49. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.; výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. 50. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 51. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.; ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 52. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. 53. Podľa § 153ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. 54. Za podstatnú považuje správny súd v prejednávanej veci tú žalobnú námietku, ktorou žalobca vytýkal orgánom Sociálnej poisťovne nesprávny postup v tom, že posudkoví lekári pobočky aj ústredia neboli oprávnení pri kontrolnom bodovom hodnotení zasiahnuť do lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vyhotovený posudzujúcou lekárkou, a malo byť vykonané znalecké dokazovanie. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, týkajúcu sa prejednávanej problematiky, z ktorej vychádzal, a to na rozhodnutia : sp. zn. 1Sžso/8/2015 zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.12.2012 a sp. zn. 7Sžso/25/2013 zo dňa 26.06.2014. 55. Z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) a § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že posudzujúcim lekárom, ktorý je oprávnený vypracovať lekársky posudok a určiť v ňom bodové hodnotenie pre účely náhrady bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, je ošetrujúci lekár - lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne pobočky alebo ústredia potom v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 písm. c) a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. prislúcha len kompetencia na kontrolu bodového ohodnotenia. 56. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia a bodové hodnotenie v ňom uvedené, vypracované posudzujúcim lekárom, je rovnocenné vo vzťahu ku kontrolnému bodovému hodnoteniu, ktoré vyhotoví posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia alebo pobočky. V zásade je možné akceptovať postup, keď sa posudkový lekár obráti na posudzujúceho lekára a oboznámi ho so svojimi kontrolnými zisteniami, na ktoré môže posudzujúci lekár reagovať tak, že ich akceptuje a sám zasiahne do ním vypracovaného lekárskeho posudku (rešpektuje výhrady, upraví bodové hodnotenie). Takýto postup rešpektoval aj tunajší správny súd v rozhodnutiach, na ktoré žalovaný odkazoval. Posudzujúci lekár ale taktiež môže zotrvať na záveroch, ktoré v lekárskom posudku uviedol, následkom čoho sa posúdenie zdravotného stavu poškodeného stane medzi posudzujúcim lekárom a posudkovým lekárom sporné. 57. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nie je oprávnený bez ďalšieho vykonať úpravu (krátenie) bodového hodnotenia určeného v lekárskom posudku, ktorá má podklad v posúdení zdravotného stavu poškodeného. Vychádzajúc z rovnocennosti medicínskeho hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku a v kontrolnom bodovom hodnotení je preto pri vzniku akýchkoľvek pochybností o správnosti hodnotenia zdravotného stavu poškodeného, pre účely posudzovania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, na mieste požiadať o vydanie znaleckého posudku. 58. V prejednávanej veci posudzujúca lekárka zmenila v lekárskom posudku bodové hodnotenie, na základe výzvy posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky na 700 bodov. Ani toto hodnotenie nebolo ale lekármi Sociálnej poisťovne pobočky a ústredia akceptované, nakoľko pri kontrolnom bodovom hodnotení dospeli k hodnoteniu s počtom bodov 0. Z uvedeného potom vyplýva, že neoprávnene zasiahli do bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku a vykonali úpravu bodového hodnotenia, ktorá im neprináležala. Zásah do bodového hodnotenia pritom nespočíval len v krátení počtu bodov, ale v závere, že žalobcovi neprináleží žiadne bodové hodnotenie (hodnota 0). 59. Sporná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobcu je otázku medicínskou a na jej zodpovedanie nie je správny súd kompetentný. Len lekár zo zodpovedajúceho odboru (psychiatria) môže ako znalec zodpovedať spornú otázku a to, či sa v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobca utrpel na hornej končatine, mohli na jeho psychickom stave prejaviť také následky, ktoré by sťažovali jeho spoločenské uplatnenie v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., v dôsledku čoho by mu mohol vzniknúť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. 60. Žalovaný poukazoval na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu po somatickej stránke, teda na zlepšenie funkčnosti hornej končatiny, ktorá bola postihnutá pracovným úrazom a v tejto súvislosti aj na znalecký posudok, ktorý hodnotil fyzický stav žalobcu a bol vypracovaný znalcom - neurológom. Žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na zlepšenie funkčnosti hornej končatiny, ktorá bola postihnutá pracovným úrazom. Práve z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu potom podľa žalovaného nemohlo dôjsť k závažným zmenám v psychickom stave žalobcu. Žalobca vyjadril nesúhlas s odkazom žalovaného na tento znalecký posudok, ktorý hodnotil jeho somatický stav. 61. Správny súd poukaz na uvedený znalecký posudok vo vzťahu k nepriznaniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nepovažuje za dôvodný. Žalovaný poukazom na uvedený znalecký posudok vysvetľoval svoju úvahu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu v tom zmysle, že samotné zlepšenie fyzického stavu žalobcu svedčí o tom, že pracovný úraz nemohol mať na psychickom zdraví žalobcu také závažné následky, ako to bolo uvedené v lekárskom posudku. Podľa názoru správneho súdu samotné zlepšenie zdravotného stavu u žalobcu po somatickej stránke nemusí odôvodňovať automaticky zlepšenie psychického stavu. Zlepšenie zdravotného stavu po úraze určite napomáha tomu, aby sa zlepšil aj psychický stav poškodeného, čo ale nevylučuje vplyv samotného negatívneho zážitku v podobe pracovného úrazu na psychický stav poškodeného. Posúdenie tejto otázky ale neprináleží správnemu súdu, nakoľko, ako už bolo uvedené, ide o otázku medicínsku. Záver o tom, či sa pracovný úraz a jeho dôsledky prejavili na duševnom zdraví žalobcu, sa v administratívnom konaní stal sporný a po zrušení rozhodnutia správnym súdom túto otázku posúdi znalec z príslušného odboru. 62. Správny súd nepovažuje rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy za nepreskúmateľné. Žalovaný dostatočným spôsobom objasnil svoj postup v administratívnom konaní a závery, ku ktorým dospel. Správny súd ale považoval postup orgánov verejnej správy oboch stupňov a ich závery za nesprávne, preto rozhodnutie žalovaného zrušil. 63. Pokiaľ žalovaný poukazoval na listinu, ktorá bola žalobcom predložená v administratívnom konaní - inštrukcie od jeho právneho zástupcu, na základe ktorého mala posudková lekárka nadobudnúť podozrenie, že žalobca sa snaží zneužiť systém sociálneho poistenia, správny súd tento argument nepovažuje za zásadný. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislý len od zdravotného stavu poškodeného a pre účely rozhodnutia o tomto nároku preto musí byť zdravotný stav poškodeného riadnym spôsobom zistený a posúdený. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že účastník administratívneho konania si volí právneho zástupcu preto, aby právny zástupca kvalifikovane uplatňoval jeho nároky a aj ich odôvodňoval. Nie je vylúčené, že poškodený eviduje rôzne diskvalifikačné fakty vo svojom zdravotnom stave a spoločenskom živote, ale nevie ich zodpovedajúcim spôsobom pomenovať alebo označiť. Aj v tom môže spočívať pomoc právneho zástupcu, aby poškodenému pomohol tieto fakty zosumarizovať. 64. V prípade, že by posudkoví lekári Sociálnej poisťovne dospeli k záveru, že zdravotný stav poškodeného/žalobcu nie je možné podradiť pod položku, ktorú uviedol v lekárskom posudku posudzujúci lekár, nie je vylúčené, aby posudzujúceho lekára oboznámili so svojim stanoviskom o podradení zdravotného stavu poškodeného pod inú zodpovedajúcu položku a vyžiadali si jeho vyjadrenie. 65. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného v rámci odvolacieho konania opakovane sa vysporiadať s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že na vyriešenie rozporu v hodnotení zdravotného stavu žalobcu bude prizvaný znalec. 66. Správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, vychádzajúc z petitu správnej žaloby. Aj keď vo veciach sociálnych žalôb nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, správny súd má za to, že „rozsah“ v zmysle tohto ustanovenia neznamená, že by správny súd mohol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby sa toho žalobca výslovne domáhal. Pojem „rozsah“ v zmysle uvedeného ustanovenia je podľa správneho súdu potrebné vykladať tak, že správny súd nie je viazaný rozsahom súdneho prieskumu, ktorý bol nastavený v správnej žalobe ale len v rámci rozhodnutia, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu. Tomu zodpovedá aj ustanovenie § 191 ods. 3 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).