Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/9/2017 z 11. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. apríla 2018, sp. zn. 30Sa/9/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200690.1 Krajský súd Banská Bystrica | 30Sa/9/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200690.1 | 2018-04-11 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f92fa11-e34a-4017-a853-65cd1a98cf9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200690.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200690
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200690.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX L., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Heydukova 12, 811 08
Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 47237-4/2017-BA zo dňa
03.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného č. 47237-4/2017-BA zo dňa 3. októbra 2017 z r u š u j
e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
t. j. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca utrpel dňa 04.07.2014 pracovný úraz ako zamestnanec v pracovnom pomere u
zamestnávateľa H. W., s. r. o., H., A.: XX XXX XXX, J. H., pri poreze guľatiny.

2. Žiadosťou podanou dňa 30.01.2017 si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská
Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
na základe Lekárskeho posudku zo dňa 08.09.2015, vystaveného H.. U. R., psychiater, L., ktorou
bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu uvedeného pracovného úrazu v počte
1 150 bodov. Posudzujúca lekárka ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia položkou č. 255
prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z.) s počtom bodov 900, navýšených o 250 bodov
(F 43.2 Adaptačná porucha 900 bodov, zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 250 bodov).

3. Posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa vykonal kontrolu bodového hodnotenia
a dospel k záveru, že lekársky posudok je nesprávny. Podľa posudkového lekára orgánu verejnej
správy prvého stupňa pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel, nezanechal trvalé duševné poruchy v
odškodniteľnom stupni. Z tohto dôvodu bol lekársky posudok vrátený posudzujúcej lekárke H.. U. R.,
ktorá posudok čiastočne zmenila tak, že ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v
dôsledku pracovného úrazu podľa položky č. 255 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na 700 bodov.



4. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, v kontrolnom bodovom hodnotení
zo dňa 26.05.2017 uviedol záver, že stres po ľahkom úraze ramena nedominantnej hornej končatiny
nezodpovedá zvolenej položke. Zdravotný stav žalobcu je psychicky reziduálny - zostatkový nález po
úraze a z posudkového hľadiska podľa zákona č. 437/2004 Z.z. neodškodniteľný.

5. Na základe uvedeného bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím č.
1625-51/2017-BB zo dňa 02.06.2017 rozhodnuté podľa § 99 zákona č. 437/2004 Z.z. tak, že žalobca
nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
04.07.2014, na základe Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
08.09.2015 a žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola Sociálnej
poisťovni, pobočka Banská Bystrica, doručená dňa 30.01.2017. Pri rozhodovaní orgán verejnej správy
prvého stupňa vychádzal z/zo:

- Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 08.07.2014,
- Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 04.07.2014,
- Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.09.2015,
vystaveného H.. U. R., psychiater L.,
- fotokópie lekárskych správ,
- Kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom pobočky zo dňa 26.05.2017.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný - Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava, rozhodnutím č. 47237-4/2017-BA zo dňa 03.10.2017 rozhodol tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Po podanom odvolaní posudková lekárka pobočky zotrvala na záveroch v kontrolnom bodovom
hodnotení zo dňa 26.05.2017 a nevyhovela odvolaniu v plnom rozsahu, preto bola spisová dokumentácia
žalobcu postúpená žalovanému.

8. Posudkovou lekárkou ústredia (žalovaného) bola vypracovaná dňa 19.09.2017 kontrola bodového
hodnotenia pracovného úrazu za účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a toto
bolo ohodnotené počtom bodov 0. Posudková lekárka uviedla, že pri opakovaných psychiatrických
vyšetreniach posudzujúca lekárka popisovala afektívnu instabilitu, zvýšenú iritabilitu, redukciu záujmov,
nespavosť, pocity somatopsychického diskomfortu a vegetatívnu disreguláciu. Psychologickým
vyšetrením zo dňa 08.07.2015 bolo zistené komfortné a uvoľnené správanie, ochotná spolupráca,
mimika a pantomimika primerané, emotivita a afektivita mierne nestabilná, mierne zhoršené kognitívne
funkcie, neboli prítomné známky psychotického ochorenia, ale len hraničná organická patológia
centrálneho nervového systému.

9. Podľa posudkovej lekárky ústredia žalobca trpí neutorickou, stresom podmienenou somatoformnou
poruchou, konkrétne ide o diagnózu F 43.2 - reakcia na ťažký stres a adaptačnú poruchu. Túto
poruchu nebolo možné podľa posudkovej lekárky ústredia hodnotiť položkou č. 255 prílohy č. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z., pretože žalobca utrpel ľahkú poruchu ramena ľavej hornej končatiny s výrazným
zlepšením, ktorá nebola schopná vyvolať trvalú a vážnu duševnú chorobu, ktorá by sťažila spoločenské
uplatnenie poškodeného - žalobcu.

10. Žalovaný vo svojom rozhodnutí odkázal na závery kontrolných bodových hodnotení a k odvolacím
námietkam žalobcu ďalej uviedol, že z ustanovenia § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z.
vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového hodnotenia
pracovného úrazu a na opravu je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár.

11. Posudková lekárka pobočky postupovala podľa žalovaného správne, keď požiadala posudzujúcu
lekárku o zmenu lekárskeho posudku a oboznámila ju s dôvodmi svojho nesúhlasu.

12. Po oprave lekárskeho posudku posudzujúcou lekárkou boli podľa žalovaného posudkové lekárky
sociálneho poistenia oprávnené pristúpiť k úprave bodového hodnotenia, pretože aj opravené bodové
hodnotenie bolo nesprávne. Žalovaný poukázal aj na priložený dokument zo strany žalobcu - „Inštrukcie
pre poškodeného“, vzhľadom na ktorý u posudkovej lekárky pobočky dôvodne vzniklo podozrenie o
snahu na zneužitie systému sociálneho zabezpečenia.



13. K námietke žalobcu o potrebe vykonania znaleckého dokazovania pri vyhodnotení bodového
hodnotenia žalovaný poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého podľa jeho
názoru môže Sociálna poisťovňa požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, avšak až v prípade, že
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, teda nie vždy,
keď je výsledok kontroly bodového hodnotenia odlišný od lekárskeho posudku. Žalovaný nepochyboval
o správnosti kontrolného bodového hodnotenia zo dňa 26.05.2017 a 19.09.2017, preto vypracovanie
znaleckého posudku nebolo podľa jeho názoru dôvodné.

14. Podľa žalovaného odvolacie námietky žalobcu nijakým spôsobom nevyvracali závery posudkových
lekárov Sociálnej poisťovne. Žalovaný ešte poukázal na znalecký posudok zo dňa 07.02.2017, ktorý
vypracovala H.. B. R., J.., znalec v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie neurológia, podľa ktorého
došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, nakoľko došlo k obnove funkcie pracovným
úrazom postihnutého nervu a sval bol a aj je bez známok artrofie (zmenšenia). V tejto súvislosti
žalovaný uviedol, že zdravotné ťažkosti žalobcu, ktoré vznikli v dôsledku pracovného úrazu, nie sú
natoľko závažné, aby boli spôsobilé vyvolať vážnu a trvalú duševnú poruchu, ktorá by hrubým spôsobom
narúšala psychickú činnosť žalobcu.

15. Správnou žalobou zo dňa 13.11.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

16. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci (§ 191
ods. 1 písm. e) a f) Správneho súdneho poriadku - SSP), nesprávne právne posúdil vec (§ 191 ods. 1
písm. c) SSP) a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

17. Podľa žalobcu posudkoví lekári žalovaného neadekvátne a neobjektívne posúdili vplyv psychických
trvalých následkov na zdravie žalobcu, v dôsledku čoho mu odňali nárok na odškodnenie. Žalovaný
odignoroval skutočnosť, že žalobca je od úrazu nútený navštevovať na pravidelnej báze psychiatrickú
ambulanciu so subsidiárnou podporou medikamentóznej liečby. Žalobca uviedol, že argumentácia
žalovaného o nemožnosti hodnotenia psychických trvalých následkov žalobcu položkou č. 255 s
poukazom na výrazné zlepšenie jeho zdravotného stavu je neprípustné a irelevantné, nakoľko sa jedná
o zmeny v somatickej a nie v psychickej zložke.

18. Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie v rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého žalobca trpí
neurotickou, stresom podmienenou somatoformnou poruchou (diagnóza F 43.2 - reakcia na ťažký stres
a adaptačnú poruchu, vyvolanú stresorom - pracovným úrazom), ktorý poškodil širší systém sociálnych
istôt žalobcu. Napriek uvedenému konštatovaniu žalovaný zamietol nárok žalobcu na odškodnenie.
Podľa žalobcu, ak sa posudkoví lekári žalovaného nestotožnili s názorom ošetrujúcej lekárky, podľa
ktorej bol nárok žalobcu na náhradu subsumovaný pod položku č. 255, mali subsumovať zistenú
diagnózu pod inú, vhodnejšiu položku a nie nepriznať žiadne bodové hodnotenie.

19. Pokiaľ posudkoví lekári dospeli k záveru, že žalobca netrpí tvrdenými psychickými trvalými
následkami, neoprávňovalo to žalovaného rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na základe
tejto argumentácie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžso/8/2015 zo dňa 28.06.2016, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o
posúdení poškodenia zdravia v lekárskom posudku, nemôžu orgány sociálneho poistenia rozhodnúť
podľa svojej úvahy a musí byť vykonané znalecké dokazovanie.

20. Posudzujúca lekárka predložila lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia v súlade s
relevantnou hmotnoprávnou úpravou. Posudkoví lekári podľa žalobcu nemajú oprávnenie krátiť bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo stanovené ošetrujúcim lekárom, pretože
táto kompetencia im nevyplýva zo žiadneho normatívneho ustanovenia zákona. Ak vznikli pochybnosti
o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, bol žalovaný podľa
žalobcu povinný požiadať o vydanie znaleckého posudku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011 a sp. zn. 9Sžso/70/201 zo
dňa 26.12.2016, ako aj na závery v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012
zo dňa 11.01.2013.



21. Aj keď ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) umožňuje posudkovým lekárom pristúpiť ku
kontrole bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
toto oprávnenie nemožno stotožňovať s kompetenciou posudkového lekára záväzne meniť bodové
ohodnotenie, stanovené v lekárskom posudku, vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. Ani
argumentácia žalovaného, podľa ktorej kontrola bodového hodnotenia bola vykonaná osobami na to
povolanými zákonom a v súlade s jeho ustanoveniami, neodôvodňuje a neoprávňuje žalovaného na
krátenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktoré je oprávnený iba znalec.

22. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného arbitrárne a nepresvedčivé a došlo ním tiež k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivé konanie v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko rozhodnutie žalovaného
považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004 a na ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.,
týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia.

23. Podľa žalobcu sa žalovaný obmedzil len na strohú rekapituláciu skutkových zistení a citáciu
ustanovení zákona, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Žalovaný sa ale náležite nevysporiadal s
dôvodmi vedúcimi k nepriznaniu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
majú verifikovať zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentovalo aj relevantné zhodnotenie posudku ošetrujúcej lekárky, a to najmä vecná kritika
odborných medicínskych záverov, ozrejmenie, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri hodnotení
dôkazov a pri aplikácii právnych predpisov, majúcich pre vec podstatný význam. Žalovaný rozhodol
o zamietnutí uplatneného nároku výlučne na základe zistení svojej posudkovej lekárky, avšak jej
medicínsky názor bez dostatočnej, vyčerpávajúcej argumentácie a subsidiárnej verifikácie daných
názorov prostredníctvom odkazu na odbornú literatúru nespĺňa požiadavky, ktoré od rozhodnutia
vyžaduje príslušná právna úprava.

24. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentuje náležité vysvetlenie, z akého dôvodu nebol
ustanovený znalec na posúdenie odborných otázok medicínskeho charakteru, hoci vznikli pochybnosti
medzi bodovým hodnotením, stanoveným ošetrujúcou lekárkou a hodnotením určeným posudkovou
lekárkou žalovaného. Žalovaný nevysvetlil, z akých dôvodov nadradil dôkazný prostriedok posudkovej
lekárky nad ostatné dôkazné prostriedky predložené žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa 28.03.2006.

25. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na priebeh administratívneho konania a
na obsah jednotlivých rozhodnutí.

26. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne zohľadnili
všetky relevantné skutočnosti a zdravotný stav žalobcu, vrátane skutočností, že žalobca navštevuje
psychiatrickú ambulanciu. Na základe takto odborne zisteného skutkového stavu zhodnotili, že lekársky
posudok nie je správny. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že došlo k bagatelizovaniu poškodenia
zdravia žalobcu. Podľa jeho názoru bola vykonaná len kontrola správnosti bodového hodnotenia v
lekárskom posudku tak, aby toto bolo správne a v súlade so zákonom a aby nedošlo k zneužitiu systému
sociálneho zabezpečenia. Žalovaný ešte poukázal na to, že v priebehu administratívneho konania bol
predložený dokument, ktorý posudková lekárka pobočky považovala za inštrukcie pre žalobcu, ktorými
sa mal riadiť v administratívnom konaní a na základe ktorého vzniklo podozrenie o snahu na zneužitie
systému sociálneho zabezpečenia a spôsobila pochybnosti o tvrdeniach žalobcu.

27. Žalovaný ďalej poukázal na znenie položky č. 255 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Vážna
duševná porucha, ktorá je uvedená v uvedenej položke, je podľa žalovaného taká porucha, ktorá
hrubým spôsobom narušuje psychickú činnosť postihnutého. Človek trpiaci takouto duševnou poruchou
nie je schopný štandardného sociálneho správania, čo podľa odborného názoru posudkových lekárok
Sociálnej poisťovne nebol prípad žalobcu.

28. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca trpí neurotickou, stresom podmienenou somatoformnou
poruchou, označenou diagnózou F 43.2 - reakcia na ťažký stres a adaptačná porucha. Takúto neurózu
podľa žalovaného nemožno hodnotiť položkou č. 255 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., pretože táto
položka sa vzťahuje na vážnu duševnú poruchu a nie na neurózu alebo stres. Žalovaný zopakoval závery



uvedené vo svojom rozhodnutí, a to že žalobca utrpel ľahkú poruchu ramena ľavej hornej končatiny
s výrazným zlepšením a táto ľahká porucha nie je schopná vyvolať trvalú a vážnu duševnú chorobu,
ktorá by sťažila spoločenské uplatnenie žalobcu, a ktorá by hrubým spôsobom narúšala jeho psychickú
činnosť v zmysle položky č. 255 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z.

29. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný poukazoval na závery znaleckého posudku zo dňa 07.02.2017,
kde bolo konštatované zlepšenie zdravotného stavu žalobcu z dôvodu, že ide o somatickú a nie
psychickú zmenu, žalovaný uviedol, že je logické, že pokiaľ psychické ťažkosti žalobcu sú v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom a s konkrétnymi fyzickými ťažkosťami, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku
pracovného úrazu, aj zmiernenie, resp. úplné odstránenie týchto fyzických ťažkostí, ovplyvní jeho
psychické zdravie. Ďalej žalovaný poukázal aj na závery psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa
08.017.2015.

30. K námietkam o tom, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne neboli oprávnené krátiť bodové
hodnotenie v lekárskom posudku, poukázal žalovaný na závery v rozsudkoch Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 23S/22/2016 zo dňa 27.04.2016 a sp. zn. 24S/93/2012 zo dňa 11.01.2013.

31. Podľa žalovaného po oprave lekárskeho posudku posudzujúcou lekárkou, teda jeho
vystavovateľkou, mohli posudkové lekárky pristúpiť k úprave bodového hodnotenia v lekárskom
posudku, nakoľko aj toto opravené hodnotenie považovali za nesprávne.

32. K potrebe vykonania znaleckého dokazovania žalovaný uviedol rovnako ako vo svojom rozhodnutí,
že v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. môže Sociálna poisťovňa požiadať o vypracovanie
znaleckého posudku, avšak až v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia, teda nie automaticky vždy, keď je výsledok kontroly bodového
hodnotenia odlišný od lekárskeho posudku. Žalovaný nespochybnil správnosť výsledku kontrolného
bodového hodnotenia, a preto mal za to, že vypracovanie znaleckého posudku nebolo dôvodné.

33. Žalovaný ešte poukázal na podstatu a význam posudkového lekárstva a ďalej uviedol, že
žalobca nepredložil do odvolacieho konania žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jeho
argumentácie, preto žalovaný zotrval na záveroch uvedených vo svojom rozhodnutí, ktoré považoval za
dostatočne odôvodnené a zákonné.

34. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania.

35. V replike žalobca uviedol, že pokiaľ sa posudkoví lekári žalovaného nestotožnili s názorom
ošetrujúcej lekárky, podľa ktorej bol nárok žalobcu subsumovaný pod položku č. 255, mali subsumovať
zistenú diagnózu pod inú, vhodnejšiu položku, a nie nepriznať žiadne bodové hodnotenie. Zdôraznil,
že pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o psychickom stave žalobcu, mal nariadiť znalecké dokazovanie na
posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Žalobca zdôraznil, že od pracovného úrazu sa lieči
v psychiatrickej ambulancii a psychické ťažkosti je nútený korigovať antidepresívami. Žalobca uviedol
aj výňatok z odbornej literatúry ohľadne špecifikácie psychických porúch, ktorý korešpondoval podľa
žalobcu so symptómami, ktoré postihujú jeho.

36. Za neprípustnú žalobca označil argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa absencie psychických
trvalých následkov, s poukazom na výrazné zlepšenie jeho zdravotného stavu. Hoci mohlo dôjsť k
miernemu zlepšeniu fyzického stavu, nemožno podľa žalobcu automaticky konštatovať zmiernenie, či
dokonca úplné odstránenie psychických ťažkostí (najmä ak stále navštevuje psychiatrickú ambulanciu
a užíva medikamenty). Podľa žalobcu ide o zo strany žalovaného o hypotézy nepodložené žiadnymi
zákonnými ustanoveniami, či odkazom na odbornú literatúru. Žalobca označil postup žalovaného, pri
ktorom nepriznal žiadne odškodnenie, za nezákonný a poukázal aj na záver rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/22/2016 zo dňa 27.04.2016 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžso/64/2009 zo dňa 28.04.2010.

37. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretuje ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c) zákona č.
461/2003 Z.z. a súdy vo viacerých rozhodnutiach judikovali, že zákon nedáva kompetenciu posudkovým
lekárom na úpravu alebo zmenu lekárskeho posudku, resp. na krátenie bodového hodnotenia vo



vypracovanom lekársku posudku. V prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného
v lekárskom posudku žalovaný ako poskytovateľ náhrady za bolesť iba mohol a mal požiadať o
vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo
dňa 26.09.2012).

38. Žalovaný rozhodol iba na základe konštatácie svojich posudkových lekárov a odignoroval žalobcom
predložený lekársky posudok ako relevantný dôkaz. Žalobca opätovne zdôraznil, že závery posudkových
lekárov žalovaného nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa 28.03.2006).

39. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

40. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

41. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
žaloby, a zároveň aj podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba
žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP zrušil a podľa
ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

42. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z toho všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí
aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. V
zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup,
ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v
celom rozsahu. Správny súd mimo žalobných bodov nezistil v rozhodnutí žalovaného a v jeho postupe
iné vady, ako tie, ktoré boli namietané žalobcom.

43. Podstatou súdneho konania bolo posúdenie, či žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa
postupovali správne (v súlade so zákonom) pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa
04.07.2014.

44. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z.; poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z.z.).

45. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.; sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

46. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.; na účely tohto zákona
a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným
poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,
c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
"poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov,
d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;
ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

47. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.



48. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

49. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.; výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

50. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

51. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.; ak vzniknú dôvodné pochybnosti o
správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v
lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu.

52. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.

53. Podľa § 153ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

54. Za podstatnú považuje správny súd v prejednávanej veci tú žalobnú námietku, ktorou žalobca
vytýkal orgánom Sociálnej poisťovne nesprávny postup v tom, že posudkoví lekári pobočky aj ústredia
neboli oprávnení pri kontrolnom bodovom hodnotení zasiahnuť do lekárskeho posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia, ktorý bol vyhotovený posudzujúcou lekárkou, a malo byť vykonané znalecké
dokazovanie. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, týkajúcu
sa prejednávanej problematiky, z ktorej vychádzal, a to na rozhodnutia : sp. zn. 1Sžso/8/2015 zo dňa
28.06.2016, sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.12.2012 a sp.
zn. 7Sžso/25/2013 zo dňa 26.06.2014.

55. Z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) a § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že posudzujúcim
lekárom, ktorý je oprávnený vypracovať lekársky posudok a určiť v ňom bodové hodnotenie pre účely
náhrady bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, je ošetrujúci lekár - lekár, ktorý naposledy
liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne
pobočky alebo ústredia potom v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 písm. c) a 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
prislúcha len kompetencia na kontrolu bodového ohodnotenia.

56. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia a bodové hodnotenie v ňom uvedené,
vypracované posudzujúcim lekárom, je rovnocenné vo vzťahu ku kontrolnému bodovému hodnoteniu,
ktoré vyhotoví posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia alebo pobočky. V zásade je možné
akceptovať postup, keď sa posudkový lekár obráti na posudzujúceho lekára a oboznámi ho so svojimi
kontrolnými zisteniami, na ktoré môže posudzujúci lekár reagovať tak, že ich akceptuje a sám zasiahne
do ním vypracovaného lekárskeho posudku (rešpektuje výhrady, upraví bodové hodnotenie). Takýto
postup rešpektoval aj tunajší správny súd v rozhodnutiach, na ktoré žalovaný odkazoval. Posudzujúci
lekár ale taktiež môže zotrvať na záveroch, ktoré v lekárskom posudku uviedol, následkom čoho sa
posúdenie zdravotného stavu poškodeného stane medzi posudzujúcim lekárom a posudkovým lekárom
sporné.



57. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nie je oprávnený bez ďalšieho vykonať úpravu (krátenie)
bodového hodnotenia určeného v lekárskom posudku, ktorá má podklad v posúdení zdravotného
stavu poškodeného. Vychádzajúc z rovnocennosti medicínskeho hodnotenia uvedeného v lekárskom
posudku a v kontrolnom bodovom hodnotení je preto pri vzniku akýchkoľvek pochybností o správnosti
hodnotenia zdravotného stavu poškodeného, pre účely posudzovania nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, na mieste požiadať o vydanie znaleckého posudku.

58. V prejednávanej veci posudzujúca lekárka zmenila v lekárskom posudku bodové hodnotenie, na
základe výzvy posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky na 700 bodov. Ani toto hodnotenie
nebolo ale lekármi Sociálnej poisťovne pobočky a ústredia akceptované, nakoľko pri kontrolnom
bodovom hodnotení dospeli k hodnoteniu s počtom bodov 0. Z uvedeného potom vyplýva, že
neoprávnene zasiahli do bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku a vykonali úpravu
bodového hodnotenia, ktorá im neprináležala. Zásah do bodového hodnotenia pritom nespočíval len v
krátení počtu bodov, ale v závere, že žalobcovi neprináleží žiadne bodové hodnotenie (hodnota 0).

59. Sporná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobcu je otázku medicínskou a na jej zodpovedanie
nie je správny súd kompetentný. Len lekár zo zodpovedajúceho odboru (psychiatria) môže ako znalec
zodpovedať spornú otázku a to, či sa v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobca utrpel na hornej
končatine, mohli na jeho psychickom stave prejaviť také následky, ktoré by sťažovali jeho spoločenské
uplatnenie v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., v dôsledku čoho by mu mohol vzniknúť nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

60. Žalovaný poukazoval na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu po somatickej stránke, teda na
zlepšenie funkčnosti hornej končatiny, ktorá bola postihnutá pracovným úrazom a v tejto súvislosti aj
na znalecký posudok, ktorý hodnotil fyzický stav žalobcu a bol vypracovaný znalcom - neurológom.
Žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na zlepšenie funkčnosti hornej končatiny, ktorá bola postihnutá
pracovným úrazom. Práve z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu potom podľa žalovaného nemohlo
dôjsť k závažným zmenám v psychickom stave žalobcu. Žalobca vyjadril nesúhlas s odkazom
žalovaného na tento znalecký posudok, ktorý hodnotil jeho somatický stav.

61. Správny súd poukaz na uvedený znalecký posudok vo vzťahu k nepriznaniu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia nepovažuje za dôvodný. Žalovaný poukazom na uvedený znalecký posudok
vysvetľoval svoju úvahu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu v tom zmysle, že samotné zlepšenie
fyzického stavu žalobcu svedčí o tom, že pracovný úraz nemohol mať na psychickom zdraví žalobcu také
závažné následky, ako to bolo uvedené v lekárskom posudku. Podľa názoru správneho súdu samotné
zlepšenie zdravotného stavu u žalobcu po somatickej stránke nemusí odôvodňovať automaticky
zlepšenie psychického stavu. Zlepšenie zdravotného stavu po úraze určite napomáha tomu, aby sa
zlepšil aj psychický stav poškodeného, čo ale nevylučuje vplyv samotného negatívneho zážitku v podobe
pracovného úrazu na psychický stav poškodeného. Posúdenie tejto otázky ale neprináleží správnemu
súdu, nakoľko, ako už bolo uvedené, ide o otázku medicínsku. Záver o tom, či sa pracovný úraz a jeho
dôsledky prejavili na duševnom zdraví žalobcu, sa v administratívnom konaní stal sporný a po zrušení
rozhodnutia správnym súdom túto otázku posúdi znalec z príslušného odboru.

62. Správny súd nepovažuje rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy za
nepreskúmateľné. Žalovaný dostatočným spôsobom objasnil svoj postup v administratívnom konaní a
závery, ku ktorým dospel. Správny súd ale považoval postup orgánov verejnej správy oboch stupňov a
ich závery za nesprávne, preto rozhodnutie žalovaného zrušil.

63. Pokiaľ žalovaný poukazoval na listinu, ktorá bola žalobcom predložená v administratívnom konaní
- inštrukcie od jeho právneho zástupcu, na základe ktorého mala posudková lekárka nadobudnúť
podozrenie, že žalobca sa snaží zneužiť systém sociálneho poistenia, správny súd tento argument
nepovažuje za zásadný. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislý len od
zdravotného stavu poškodeného a pre účely rozhodnutia o tomto nároku preto musí byť zdravotný stav
poškodeného riadnym spôsobom zistený a posúdený. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že účastník
administratívneho konania si volí právneho zástupcu preto, aby právny zástupca kvalifikovane uplatňoval
jeho nároky a aj ich odôvodňoval. Nie je vylúčené, že poškodený eviduje rôzne diskvalifikačné fakty vo
svojom zdravotnom stave a spoločenskom živote, ale nevie ich zodpovedajúcim spôsobom pomenovať



alebo označiť. Aj v tom môže spočívať pomoc právneho zástupcu, aby poškodenému pomohol tieto
fakty zosumarizovať.

64. V prípade, že by posudkoví lekári Sociálnej poisťovne dospeli k záveru, že zdravotný stav
poškodeného/žalobcu nie je možné podradiť pod položku, ktorú uviedol v lekárskom posudku
posudzujúci lekár, nie je vylúčené, aby posudzujúceho lekára oboznámili so svojim stanoviskom
o podradení zdravotného stavu poškodeného pod inú zodpovedajúcu položku a vyžiadali si jeho
vyjadrenie.

65. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného v rámci odvolacieho konania opakovane sa
vysporiadať s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým,
že na vyriešenie rozporu v hodnotení zdravotného stavu žalobcu bude prizvaný znalec.

66. Správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, vychádzajúc z petitu správnej žaloby. Aj keď vo
veciach sociálnych žalôb nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd viazaný rozsahom a
dôvodmi správnej žaloby, správny súd má za to, že „rozsah“ v zmysle tohto ustanovenia neznamená,
že by správny súd mohol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby sa toho žalobca výslovne
domáhal. Pojem „rozsah“ v zmysle uvedeného ustanovenia je podľa správneho súdu potrebné vykladať
tak, že správny súd nie je viazaný rozsahom súdneho prieskumu, ktorý bol nastavený v správnej
žalobe ale len v rámci rozhodnutia, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu. Tomu zodpovedá aj
ustanovenie § 191 ods. 3 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.

67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).