Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200541 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200541.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v správnej veci žalobcu N. L., nar. XX. K. XXXX, bytom L. č. XX, XXX XX L., proti Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 3. marca 2017 o priznaní starobného dôchodku, rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X-I z 31. marca 2017 o zvýšení starobného dôchodku a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X-II z 31. marca 2017 o zvýšení starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Priebeh administratívneho konania: 1. O žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z 9. júna 2015, ktorou sa domáhal jeho priznania od 27. apríla 2014 rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodnutím č. 520 XXX XXXX X zo 14. júla 2015 v znení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-II z 9. októbra 2015 tak, že žalobcovi priznala s počiatkom od 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 2 - XX. K. XXXX starobný dôchodok vo výške 211,- EUR mesačne a od 1. januára 2015 ho v rámci zákonnej valorizácie zvýšila na 216,20 EUR mesačne. Konštatovala, že nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol dovŕšením fyzického veku 62 rokov, XX. K. XXXX, ku ktorému získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 21 rokov a 326 dní. Jeho sumu určila podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,9005, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok v rozsahu 21,93150684 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k XX. K. XXXX vo výške 10,2524 EUR, čím dospela k jeho výške 202,20 EUR mesačne a po pripočítaní valorizačných zvýšení patriacich v roku 2014 a 2015 k jeho priznanej sume 216,20 EUR mesačne. Do obdobia jeho dôchodkového poistenia nezapočítala dobu služby príslušníka Policajného zboru a vymeriavacie základy dosiahnuté počas jej výkonu v rozsahu 16 rokov a 363 dní v období od 1. apríla 1971 do 15. decembra 1977, pretože ju nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. Dobu služby v I. kategórii funkcií nezískal najmenej v rozsahu 20 rokov, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. 2. Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 26Sd/229/2015-48 z 29. septembra 2016 označené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v znení jeho zmeny zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Považoval ho za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. To malo za následok, že pre účely rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku orgán verejnej správy vylúčil z celkového obdobia jeho dôchodkového poistenia to obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal výkonom služby príslušníka Zboru národnej bezpečnosti (a ZVS). Jeho právny záver, že započítanie obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktoré získal výkonom služby v I. kategórii funkcií nie je možné, pretože nesplnil zákonné predpoklady pre zníženie dôchodkového veku, tj. pre priznanie starobného dôchodku vo fyzickom veku 55 rokov, považoval za nesprávny, pretože nemal oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Započítanie celého obdobia dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal nie je podmienené splnením podmienky pre zníženie dôchodkového veku, alebo inak, nárok poistenca na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku v dôsledku výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií nemá žiadnu súvislosť so zisteným rozsahom jeho dôchodkového poistenia a jeho zohľadnením pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky. Uložil Sociálnej poisťovni ústrediu povinnosť opätovne posúdiť nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku a určenie jeho výšky podľa § 65 ZoSP ale v ust. § 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 3 - 274 ods. 1 a 2 ZoSP aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZoSZ“) zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. k XX. K. XXXX, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a vypočítať „teoretickú“ sumu jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len v civilnom zamestnaní. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“) odpočítať sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Následne, po výpočte sumy starobného dôchodku uvedeným spôsobom podľa obidvoch právnych noriem žalobcovi priznať ten starobný dôchodok, ktorého suma bude vyššia. 3. V rámci realizácie zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 3. marca 2017 priznal žalobcovi podľa § 65, § 274 a § 82 ZoSP od 27. apríla 2014 starobný dôchodok vo výške 248,- EUR mesačne a na základe zákonných valorizácií, citovaných vo výroku rozhodnutia ho od 1. januára 2015 zvýšil na 253,20 EUR mesačne, od 1. januára 2016 na 255,10 EUR mesačne a od 1. januára 2017 na 263,30 EUR mesačne. Jeho prílohou bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo z prvotných evidenčných podkladov zhrnuté obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období. 4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I z 31. marca 2017 prvostupňový orgán verejnej správy starobný dôchodok žalobcu zvýšil od 1. januára 2016 podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZoSP na 257,70 EUR mesačne za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal počas poberania starobného dôchodku od 29. januára 2015 do 31. decembra 2015. 5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II z 31. marca 2017 zvýšil sumu starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq a § 293dr ZosP od 1. januára 2017 na 268,90 EUR mesačne za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal počas poberania starobného dôchodku od 1. januára do 31. decembra 2016. 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 4 - 6. Žalobca sa voči rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy (uvedené v bodoch 3, 4, 5 tohto rozhodnutia) odvolal, vyjadril presvedčenie, že Sociálna poisťovňa ústredie konala v rozpore s rozhodnutím krajského súdu (bod 2) a nesplnila tam stanovené podmienky, preto považoval výpočet jeho starobného dôchodku za nesprávny a v dôsledku jeho nesprávnosti aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy uvedené v bodoch 4,5 tohto rozsudku za zmätočné. 7. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2017 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 3. marca 2017 (bod 3 tohto rozsudku). 8. V odôvodnení rozhodnutia z 22. júna 2017 (bod 7) zopakoval výrok prvostupňového rozhodnutia, odcitoval obsah žalobcom podaného odvolania, aplikované zákonné ust. § 218 ods. 1 a 2 ZoSP a podrobne zopakoval skutkové zistenia a právne dôvody, ktoré boli obsahom prvostupňového rozhodnutia z 3. marca 2017 (bod 3), pretože ich považoval s ohľadom na priloženú spisovú dokumentáciu za správne a súladné s právnou úpravou, ktorú prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní aplikoval s tým, že pri rozhodovaní zohľadnil a v celosti rešpektoval záväzný právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý bol vyslovený v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, označenom v bode 2) tohto rozsudku. Uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 62 rokov, XX. K. XXXX, ku ktorému získal obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 14 052 dní, tj. 38 rokov a 182 dní, čím splnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu minimálne 15 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 62 rokov v zmysle ust. § 65 ods. 1 ZoSP. Pre nárok a výšku starobného dôchodku žalobcu zhodnotil okrem obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal v civilnom zamestnaní aj obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal výkonom služby v I. kategórii funkcií v Policajnom zbore v období od 1. septembra 1971 do 15. decembra 1987 a dobu náhradnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií v období od 1. apríla 1971 do 31. augusta 1971, čo z celkového obdobia jeho dôchodkového poistenia predstavovalo 16 rokov a 263 dní dôchodkového poistenia. Napriek tomu, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej, I. kategórii funkcií, konštatoval, že mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov nevznikol, pretože nezískal dobu výkonu služby v I. kategórii funkcií najmenej v rozsahu 20 rokov, čím neboli naplnené zákonné predpoklady pre zníženie dôchodkového veku v zmysle § 21 ZoSZ (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Zároveň neboli 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 5 - splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku na 56 rokov ani v zmysle § 174 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZoSZ, pretože jeho zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, tj. nebola splnená podmienka pre zníženie dôchodkového veku na 56 rokov v zmysle § 174 ods. 2 ZoSZ. Žalobca výkon zamestnania v I. kategórii funkcií ukončil dňom 15. decembra 1987. Výkon zamestnania v I. kategórii funkcií bol dôvodom na aplikáciu zákonného ust. § 274 ZoSP, podľa ktorého suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods. 1 (tj. so zohľadnením nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, čo sa v zmysle § 14 ods. 4 ZoSZ vzťahuje aj na službu zaradenú do I. kategórie funkcií) nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov, prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu bol výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu správne realizovaný jednak podľa zákona o sociálnom poistení, za účinnosti ktorého mu nárok na starobný dôchodok vznikol ale aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy, zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za účelom zistenia, ktorá z týchto súm starobného dôchodku žalobcu bude vyššia, pretože v zmysle ust. § 274 ods. 2 ZoSP má nárok na starobný dôchodok vo vyššej sume. Pri určení sumy starobného dôchodku žalobcu podľa ZoSP považoval za správne, keď prvostupňový orgán verejnej správy túto sumu určil podľa § 66 ods. 1 ZoSP ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod žalobcu považoval za správne zistený vo výške 1,0365, vychádzajúc z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2013 (§ 63 ods. 6-9 ZoSP). Pri výpočte bola správne uplatnená aktuálna dôchodková hodnota, platná k XX. K. XXXX, tj. v čase vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok, ktorá podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z.z. činila 10,2524 EUR. Uvedených postupom bola suma starobného dôchodku žalobcu určená vo výške 409,20 EUR mesačne, pričom išlo o sumu jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, pokiaľ by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bol od 1. januára 2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143h ods. 1, 2, § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, čo vyplynulo z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-VZ-47.148-4/2012, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a záväzným právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý bol vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku) takto určenú sumu starobného dôchodku žalobcu krátil podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 6 - jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pri priznaní výsluhovej dávky. Suma starobného dôchodku žalobcu, zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola doba jeho služby zhodnotená pre účely priznania výsluhovej dávky za celé roky bola určená ako súčin sumy jeho starobného dôchodku 409,20 EUR mesačne (ktorá by mu patrila ak by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia) a koeficientu 0,41559844, ktorý bol určený ako podiel obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku v rozsahu 16 rokov a celkového obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené pre určenie sumy tzv. „teoretického“ starobného dôchodku v rozsahu 38,4987 rokov. Odpočítaním sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedala dobe jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky v rozsahu 170,06288164 EUR dospel prvostupňový orgán verejnej správy k správnej sume starobného dôchodku žalobcu, ktorá zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia vo výške 239,20 EUR mesačne. Rovnakým postupom krátenia bola správne určená suma starobného dôchodku žalobcu aj postupom vyplývajúcim zo zákona o sociálnom zabezpečení, keď bola suma jeho „teoretického starobného dôchodku“ určená z priemerného mesačného zárobku 121,23 EUR mesačne, vychádzajúc z 5 zárobkovo najlepších rokov 2008, 2007, 2009, 2006 a 2002 z obdobia 10 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok, v ktorom dosiahol zárobok. Započítaná bola doba zamestnania v rozsahu 35 rokov, pretože na dobu pred 18. rokom veku sa neprihliada a starobný dôchodok bol určený ako 70 % jeho priemerného mesačného zárobku, tj. vo výške 84,90 EUR mesačne, ku ktorej boli pripočítané úpravy podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o 137,40 EUR mesačne na sumu 222,30 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona 222/2003 Z.z. o 13,40 EUR mesačne na celkovú sumu starobného dôchodku vo výške 235,70 EUR mesačne, ktorá by žalobcovi patrila v prípade, ak by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Aplikujúc postup krátenia, vyplývajúci z čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola z tejto „teoretickej“ sumy starobného dôchodku odpočítaná suma 107,80 EUR mesačne, ktorá zodpovedala dobe jeho zamestnania, ktorá bola zhodnotená pre účely priznania výsluhovej dávky za celé roky a ktorá bola určená ako súčin teoretickej sumy jeho starobného dôchodku vo výške 235,70 EUR mesačne a koeficientu 0,45714285, ktorý bol určený ako podiel zamestnania, ktorým bola zhodnotená doba služby pre účely priznania výsluhovej dávky v rozsahu 16 rokov a úhrnu dôb zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené pre účely určenia teoretickej sumy starobného dôchodku v rozsahu 35 rokov. Uvedeným postupom bola správne zistená suma starobného dôchodku žalobcu podľa zákona č. 100/1988 Zb. vo výške 128,- EUR mesačne, na 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 7 - základe čoho bolo správne prvostupňovým orgánom verejnej správy konštatované, že suma starobného dôchodku určená postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom zabezpečení (239,20 EUR mesačne) presiahla sumu starobného dôchodku určenú postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom zabezpečení (128,- EUR mesačne), preto bol žalobcovi priznaný nárok na starobný dôchodok vo vyššej sume - 239,20 EUR mesačne, ku ktorej bolo pripočítané valorizačné zvýšenie patriace v roku 2014 vo výške 8,80 EUR mesačne a starobný dôchodok mu ku dňu vzniku nároku naň bol priznaný vo výške 248,- EUR mesačne s následnými valorizačnými zvýšeniami, ktoré boli realizované v súlade so správne aplikovanou právnou úpravou, ktorá bola uvedená vo výroku rozhodnutia. 9. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplynulo, že námietku žalobcu, že výpočet jeho starobného dôchodku nebol správny, pretože prvostupňový orgán verejnej správy nesplnil všetky podmienky pre výpočet dôchodku, ktoré boli súdom stanovené v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí 26Sd/229/2015-48 z 29. septembra 2016 nepovažoval za dôvodnú, pretože suma jeho starobného dôchodku bola vypočítaná v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom krajského súdu a pri jeho výpočte bola aplikovaná ustálená rozhodovacia činnosť súdov SR. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. 83/2013, podľa ktorého je pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia potrebné najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby získali vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od výšky dôchodku, zodpovedajúcej celému obdobiu ich dôchodkového poistenia, pretože len takto vypočítaná dávka dôchodkového poistenia môže zabezpečiť zachovanie oprávnených nárokov poistencov, ktorí boli poistení aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a zároveň nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 5/2011. Citoval tiež čl. 33 ods. 2 Dohovoru, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a článok 154c Ústavy SR s tým, že Dohovor bol ratifikovaný Českou a Slovenskou federatívnou republikou 11. januára 1990 a bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., preto je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom. Zároveň prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Na základe uvedeného uzavrel, že pri posúdení nároku na starobný 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 8 - dôchodok žalobcu a pri určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia jeho dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú, a suma jeho starobného dôchodku bola vypočítaná v súlade s aplikovanými zákonnými ustanoveniami a čl. 33 ods. 2 Dohovoru a záväzným právnym názorom krajského súdu, preto nebol dôvod na zmenu jeho výšky. 10. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 23. júna 2017 žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. XXX XXX XXXX X-I z 31. marca 2017 vo veci zvýšenia starobného dôchodku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia citoval zákonné ust. § 218 ods. 1, 2 ZoSP a ust. § 196 ods. 7 ZoSP a uviedol, že vo veci zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ktorým bez uvedenia konkrétnych námietok označil odvolaním napadnuté rozhodnutie za nesprávne, pretože za nesprávny považoval výpočet sumy jeho starobného dôchodku, považoval za nedôvodné a postup prvostupňového orgánu verejnej správy i odvolaním napadnuté rozhodnutie za správne. Zopakoval výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia, obsah podaného odvolania a podrobné dôvody odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a dospel k záveru, že suma starobného dôchodku žalobcu, ktorá mu patrila od 1. januára 2016 po zohľadnení zvýšenia, patriaceho mu za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal počas poberania starobného dôchodku od 29. januára do 31. decembra 2015 bola určená správne. Prvostupňový orgán verejnej správy správne vychádzal z ust. § 66 ods. 3 prvej vety ZoSP a k sume starobného dôchodku žalobcu, vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka pripočítal sumu určenú ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov, získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej ku dňu zvýšenia. Vychádzajúc z evidenčného listu dôchodkového poistenia, potvrdeného zamestnávateľom žalobcu - Súkromná bezpečnostná služba C. L. - K7 s r.o. so sídlom vo Zvolen žalobca za obdobie od 29. januára 2015 do 31. decembra 2015 preukázateľne získal vymeriavací základ vo výške 4 534,32 EUR, z čoho bol správne určený osobný mzdový bod v súlade s ust. § 62 ods. 1 ZoSP ako podiel jeho osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, zaokrúhlený na 4 desatinné miesta nahor s tým, že podľa § 11 ods. 1 ZoSP je všeobecným vymeriavacím základom 12- násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok. Pre určenie osobného mzdového bodu za rok 2015 bol správne použitý všeobecný vymeriavací základ ustanovený pre kalendárny rok 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 9 - 2013 a to v súlade s ust. § 66 ods. 8 ZoSP, podľa ktorého všeobecný vymeriavací základe na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod, tj. správne vo výške 9 888,- EUR. Správne bol tiež určený osobný mzdový bod žalobcu dosiahnutý v období od 29. januára do 31. decembra 2015 vo výške 0,4586, pretože bol správne určený ako podiel osobného vymeriavacieho základu 4 534,32 EUR a všeobecného vymeriavacieho základu vo výške 9 888,- EUR. Správne bola aplikovaná aj aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2016, tj. ku dňu, od ktorého žalobcovi patrilo zvýšenie sumy starobného dôchodku za obdobie od 29. januára do 31. decembra 2015 vo výške 10,9930. Správne bola zvýšená suma starobného dôchodku od 1. januára 2016 určená tak, že k sume starobného dôchodku patriacej k 1. januáru 2016 bez valorizačného zvýšenia pre rok 2016 (253,20 EUR mesačne podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z 3. marca 2017, ktoré bolo žalovaným potvrdené) bola pripočítaná suma určená ako súčin súčtu 1 osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku (0,4586, z toho 1 = 0,2293) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 10,9930, tj. spolu 2,52069490 EUR mesačne, ktorá bola správne pripočítaná k sume starobného dôchodku žalobcu 253,20 EUR mesačne, čím došlo k zvýšeniu sumy starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2016 na 255,80 EUR mesačne a k tejto sume správne pripočítal valorizačné zvýšenie pre rok 2016 podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 tj. o 1,90 EUR mesačne na sumu zvýšeného starobného dôchodku od 1. januára 2016 na 257,70 EUR mesačne. 11. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23. júna 2017 žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. XXX XXX XXXX X -II z 31. marca 2017 vo veci zvýšenia starobného dôchodku žalobcu a odvolanie žalobcu zamietol. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia po citácii aplikovaných zákonných ust. § 218 ods. 1 a 2 a § 196 ods. 7 ZoSP vyplynulo, že zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu za obdobie jeho dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas poberania tohto dôchodku za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2016 bolo určené správne, s ohľadom na preukázané sumy vymeriavacích základov za uvedené obdobie, ktoré boli potvrdené zamestnávateľom žalobcu, preto nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné. Zopakoval obsah odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2017 na 268,90 EUR mesačne bolo realizované v súlade so zisteným skutkovým stavom veci a na základe správne aplikovanej relevantnej 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 10 - právnej úpravy. Z evidenčného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol potvrdený zamestnávateľom žalobcu - Súkromná bezpečnostná služba C. L. - K7 s r.o. so sídlom vo Zvolen bolo potvrdené, že žalobca v období od 1. januára do 28. januára 2016 získal vymeriavací základ vo výške 369,20 EUR, v období od 1. februára do 31. decembra 2016 vymeriavací základ vo výške 4 972,37 EUR, spolu vo výške 5 341,57 EUR. Z uvedeného bol správne zistený osobný mzdový bod žalobcu, ktorý dosiahol v období od 1. januára do 31. decembra 2016 vo výške 0,5189, ktorý predstavoval podiel jeho osobného vymeriavacieho základu (5 341,57 EUR) a všeobecného vymeriavacieho základu vo výške 10 296,- EUR, ktorý zodpovedal v súlade s ust. § 66 ods. 8 ZoSP všeobecnému vymeriavaciemu základu, ktorý bol stanovený na kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádzal kalendárnemu roku, za ktorý bol osobný mzdový bod zisťovaný, tj. za kalendárny rok 2014. Pri výpočte bola použitá aj správna aktuálna dôchodková hodnota, platná k 1. januáru 2017 vo výške 11,3505 EUR a zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu, ktorý mu patril k 1. januáru 2017 (257,70 EUR mesačne) bola správne určená tak, že sa k nej pripočítala suma určená ako súčin súčtu 1 osobných mzdových bodov, ktoré žalobca získal od 1. januára do 31.decembra 2016 (0,5189, z toho 1/2 = 0,25945) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 11,3505 EUR, ktorá bola platná ku dňu vzniku nároku navrhovateľa na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku. Uvedeným postupom bola správne suma zvýšenia určená vo výške 2,94488722 EUR mesačne na sumu 260,70 EUR mesačne, ktorá predstavovala súčet súm 257,70 EUR a 2,94488722 EUR. K tejto sume prináležala žalobcovi aj suma valorizačného zvýšenia podľa § 82, § 293dr a § 293dr ods. 1 písm. a) ZoSP o 8,20 EUR mesačne na celkovú priznanú sumu zvýšeného starobného dôchodku od 1. januára 2017 vo výške 268,90 EUR mesačne. Žaloba 12. Včas podanou správnou žalobou v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 z 22. júna 2017 vo veci priznania starobného dôchodku, rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 z 23. júna 2017 vo veci zvýšenia starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2016 a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 z 23. júna 2017 vo veci zvýšenia starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2017. Tvrdil, že žalovaný rozhodol nesprávne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorými bola určená suma jeho starobného dôchodku a jeho zvýšenia za obdobie ďalšieho dôchodkového poistenia, ktoré získal počas jeho poberania. Tvrdil, že výpočet sumy jeho starobného dôchodku i jeho zvýšenia boli nesprávne, pretože nebolo aplikované ust. § 22 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 11 - zákona č. 100/1988 Zb., (ďalej len „ZoSZ“). Jeho starobný dôchodok bol vypočítaný ako 70 % jeho priemernej mzdy, hoci s ohľadom na 16 odpracovaných rokov v „I. kategórii“ mal byť určený ako 88 % jeho priemernej mesačnej mzdy, čo odôvodnil tak, že najskôr malo byť započítané obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v III. pracovnej kategórii a potom roky dôchodkového poistenia, ktoré získal v I. pracovnej kategórii s tým, že od 21. odpracovaného roka mu k základnej výmere starobného dôchodku v rozsahu 60 % mali byť pripočítané 2 % za každý rok zamestnania v I. kategórii, tj. za 14 rokov 28 %. Tiež namietal, že boli nesprávne určené roky, z ktorých bol dôchodok vypočítaný, pretože pre výpočet dôchodku malo byť použitých posledných 5 rokov „z uvedeného prehľadu“ (zrejme z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy o priznaní starobného dôchodku). Tvrdenie, že jeho starobný dôchodok mal určený ako 88 % jeho priemernej mesačnej mzdy Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňových i žalobou napadnutých druhostupňových rozhodnutí žalovaného, podrobne zopakoval skutkové a právne argumenty, ktoré boli podkladom a dôvodom ich vydania a pridržiavajúc sa ich trval na zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. 14. Námietku žalobcu, že pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku mali byť použité zárobky z posledných 5 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok považoval za nedôvodnú s poukazom na ust. § 12 ods. 1, 2 a 5 ZoSZ s tým, že rozhodné obdobie pre určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení bolo správne - pôvodne vymedzené rokmi 2004 - 2013, pretože rozhodným obdobím je obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok a z uvedeného obdobia bolo správne vyčlenených 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, v ktorých dosiahol zárobok. V rozhodnom období rokov 2004 - 2013 žalobca získal zárobky v roku 2006, 2007, 2008 a 2009, teda v takto určenom rozhodnom období nebolo 5 kalendárnych rokov so zárobkami, preto bolo rozhodné obdobie pre zistenie priemerného mesačného zárobku postupne predĺžené tak, aby zahŕňalo 5 kalendárnych rokov so zárobkami a priemerný mesačný zárobok bol zistený z týchto 5 kalendárnych rokov. Uvedeným postupom bolo rozhodné obdobie predĺžené pred rok 2004, až do roku 2002, pretože v roku 2003 žalobca nedosiahol žiadny zárobok a suma jeho starobného dôchodku podľa zákona 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 12 - o sociálnom zabezpečení bola určená z priemerného mesačného zárobku, ktorý dosiahol v rokoch 2008, 2007, 2009, 2006 a 2002. 15. Za nedôvodnú považoval aj jeho námietku, že mu starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení patrí vo výmere 88 % jeho priemerného mesačného zárobku s poukazom na ust. § 22 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 ZoSZ s tým, že celková doba zamestnania žalobcu bola zistená v rozsahu 38 rokov a 182 dní, z toho v I. kategórii funkcií 15 rokov a 221 dní a v III. pracovnej kategórii 19 rokov a 82 dní. Pretože žalobca nezískal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, bol jeho starobný dôchodok vymeraný z III. pracovnej kategórie. Pre zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods. 2 ZoSZ sa na dobu zamestnania pred 18. rokom veku neprihliada, preto bola započítaná celková doba jeho zamestnania pre účely určenia výšky starobného dôchodku v rozsahu 35 rokov. Základná výmera starobného dôchodku žalobcu z III. pracovnej kategórie je podľa § 22 ods. 1 písm. c) ZoSZ za 25 rokov zamestnania 50 % priemerného mesačného zárobku a k tejto výmere sa podľa § 22 ods. 2 ZoSZ pripočíta od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii zvýšenie o 2 % priemerného mesačného zárobku. Podľa § 22 ods. 4 ZoSZ ako bol občan zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa ods. 2 do doby 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie (ktorá už bola vyčerpaná započítaním 25 rokov zamestnania pre základnú výmeru starobného dôchodku), potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania v I. pracovnej kategórii. K základnej výmere starobného dôchodku žalobcu vo výške 50 % jeho priemerného mesačného zárobku mu patrilo zvýšenie za 10 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii v rozsahu 20 % (10x 2 %) priemerného mesačného zárobku, teda jeho starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení bol správne určený ako 70 % jeho priemerného mesačného zárobku. Replika žalobcu 16. Žalobca nevyužil svoje právo podať vo veci repliku. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 1. augusta 2018. 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 13 - Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu 7. augusta 2018 (§ 137 ods. 3 SSP). Právna úprava 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práva alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdu v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiam orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP 1) rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 25. Podľa § 66 ods. 1) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) 1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako (3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 14 - dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 26. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZoSP (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 27. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 6, ods. 7, ods. 9 ZoSP 1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) 6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. (9) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 28. Podľa § 61 ZoSP Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. 29. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 ZoSP 1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. 3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3. 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 15 - 30. Podľa § 63 ods. 1,2,3, 5, 6,7,9 ZoSP (1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. (3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku (5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. (7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. (9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. 31. Podľa § 64 ods. 6 ZoSP Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. 32. Podľa § 274 ods. 1,2 ZoSP 1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len ZoSZ) v poslednom znení § 12 ods. 1, 2, 3, všetky písmená ods. 4, ods. 5, ods. 6, 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 16 - 33. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3, ods. 4, 5, 6 Zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZoSZ“) 1) Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. (2) Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. 1) Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. (3) Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, a) v ktorom vznikol nárok na dôchodok, b) do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, pokiaľ bol občan po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť alebo invalidný dôchodok, c) v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) až l) alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň 20 rokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), ak bol zamestnaný v tomto zamestnaní aspoň päť rokov, d) v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo e) v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto,, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, 4) ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. (4) Päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. (5) Ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Pokiaľ občan ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami. (6) Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 2 500 Sk, počíta sa suma 2 500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk do 10 000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk sa neprihliada. 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 17 - 34. Podľa § 14 ods. 4 ZoSZ Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 35. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) ZoSZ Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), 36. Podľa § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ZoSZ 1) Základná výmera starobného dôchodku tvorí a) 60% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný 1. najmenej 20 rokov v zamestnaní I.pracovnej kategórie, 2. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), 3. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), alebo 4. najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), pokiaľ sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach, b) 55% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo c) 50% priemerného mesačného zárobku. (2) K základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1,5% a III. pracovnej kategórie 1% priemerného mesačného zárobku. (3) Pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. (4) K základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25% priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30% priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a). (5) Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie. 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 18 - 37. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného označených v bodoch 7, 10, 11 tohto rozsudku, považujúc ich za nezákonné, pretože nimi boli nesprávne potvrdené prvostupňové rozhodnutia orgánu verejnej správy označené v bodoch 3,4,5 tohto rozsudku. Tvrdeným dôvodom nezákonnosti bolo nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v a) nesprávnom určení 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov z rozhodného obdobia pred vznikom nároku na starobný dôchodok, z ktorých bol určený jeho priemerný mesačný zárobok, keď tvrdil, že pre výpočet jeho priemerného mesačného zárobku malo byť použitých posledných 5 rokov „z uvedeného prehľadu“ (čo súd podľa obsahu vyhodnotil ako osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy o priznaní starobného dôchodku), tj. z rokov 2009, 2008, 2007, 2006 a 2003, b) v nesprávnom určení výšky jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože bol nesprávne určený ako 70 % jeho priemerného mesačného zárobku a správne mal byť určený ako 88 % jeho priemerného mesačného zárobku. Právne posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 38. Žalovaný žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti jeho rozhodnutí poprel s tým, že 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov pre určenie jeho priemerného mesačného zárobkov pre účely určenia sumy jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení bolo určených v súlade s ust. § 12 ods. 1, 3 a 5 zákona o sociálnom zabezpečení, teda 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov bolo vybratých podľa hrubých zárobkov, ktoré žalobca v tom - ktorom roku rozhodného obdobia dosiahol. Rozhodné obdobie bolo určené ako obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom mu nárok na dôchodok vznikol (2004 - 2013) a keďže v tomto období nebolo 5 kalendárnych rokov so zárobkami, toto rozhodné obdobie bolo postupne predĺžené tak, aby zahŕňalo 5 kalendárnych rokov so zárobkami, teda bolo predĺžené až do roku 2002. V takto rozšírenom rozhodnom období 2013 - 2002 žalobca dosiahol zárobky v roku 2002 vo výške 804,06 EUR, v roku 2006 vo výške 1 537,95 EUR, v roku 2007 3 101,38 EUR a v roku 2008 vo výške 3 226,45 EUR. K percentuálnej výmere sumy starobného dôchodku so zisteného priemerného mesačného zárobku žalovaný uviedol, že zákonné podmienky pre určenie základnej výmery starobného dôchodku žalobcu vo výške 60 % neboli splnené, pretože v I. kategórii funkcií neodpracoval najmenej 20 rokov. Základná výmera jeho starobného dôchodku bola preto správne určená ako 50 % jeho priemerného mesačného zárobku a správne od 26. roka zamestnania za každý rok jeho zamestnania v I. pracovnej kategórii mu boli pripočítané 2 % jeho priemerného mesačného zárobku. Tvrdenie, že 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 19 - zvýšenie k základnej výmere starobného dôchodku mu patrí od 21. roka zamestnania nebolo dôvodné, pretože nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, ani 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach ani 15 rokov v zamestnaní v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach ani 10 rokov zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v uránových baniach. 39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádza vydaniu napadnutého rozhodnutia (porovnaj závery NS SR sp.zn. 2Sžo 32/2014). 40. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v 3. časti Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP). Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Patrí medzi aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žaloby fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 41. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného aj postup správneho orgánu, ktorý ich vydaniu predchádzal a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale komplexne, v celom rozsahu a dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná, preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol. 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 20 - 42. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal 9. júna 2015 na príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne žiadosť o priznanie starobného dôchodku a žiadal ho priznať od 27. apríla 2014. Z prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností, ktorý bol prílohou podanej žiadosti vyplynulo, že navrhovateľ bol od 1. apríla 1971 do 15. decembra 1978 zamestnaný na L. E. Q. U. R. v R. R. a uvedená doba mu bola zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku. Predtým pracoval v E. Y. Q. a následne v S. v A., v D. E. v N., v I. s.r.o. v N., v E. X. s.r.o. vo Q., v D. N. v R. R., bol samostatne zárobkovo činnou osobou a tiež pracoval v E. R. E. vo Q.. Opakovane bol aj nezamestnaný, evidovaný alebo neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Súčasťou administratívneho spisu boli evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, ktoré potvrdzovali priebeh zamestnaní navrhovateľa, či obdobie jeho dôchodkového poistenia z iného titulu a boli v celosti a správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy o priznaní starobného dôchodku (viď bod 3 tohto rozsudku), vrátane obdobia jeho služby príslušníka Zboru národnej bezpečnosti od 1. apríla 1971 do 15. decembra 1978 spolu so zárobkami, ktoré v uvedenom období dosiahol. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činnosti a osobného úradu odboru sociálneho zabezpečenia v Bratislave č.k.: SPOÚ-OSZ-VZ-47.148-1/2012 z 27. júna 2012 bol navrhovateľovi podľa § 143 ods. 1, 2, § 38, § 39, § 58 a § 60 a v súlade s ust. § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 1. januára 2008 výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu odo dňa podania žiadosti, tj. od 5. júna 2012 vo výške 61,01 EUR mesačne. Pre výpočet výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v rozsahu 16 rokov a 263 dní, za ktorú mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 32 % základu zisteného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. Uvedené bolo potvrdené aj v podaní totožného orgánu z 1. októbra 2012 s tým, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba od 1. apríla do 31. augusta 1971 v I. kategórii funkcií (náhradná vojenská služba) a výkon služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií od 1. septembra 1971 do 15. decembra 1987. Pred vznikom nároku na starobný dôchodok, tj. pred 27. aprílom 2014 žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1967 až do 30. septembra 2009 celkom v rozsahu 14 052 dní, tj. 38 rokov a 182 dní (38,4987 roka), čo bolo v správnom konaní správne zistené v súlade s prvotnými evidenčnými podkladmi, potvrdenými príslušnými subjektami, z ktorých obdobie dôchodkového poistenia žalobcu vyplynulo spolu so zárobkami, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol. 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 21 - 43. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného boli zákonné, pretože žalovaný správne ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutia orgánu verejnej správy, o ktorých rozhodoval na základe podaného odvolania žalobcu. Správne konštatoval, že suma starobného dôchodku žalobcu ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku bola vypočítaná správne a správne tiež nadväzujúcimi rozhodnutiami došlo k zvýšeniu sumy starobného dôchodku žalobcu za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal počas poberania starobného dôchodku. Žalovaný sa správne stotožnil so skutkovými zisteniami prvostupňového orgánu verejnej správy i s jeho právnym posúdením žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku nielen v časti určenia jeho sumy ku dňu vzniku nároku naň, tj. ku dňu dovŕšenia fyzického veku 62 rokov, k XX. K. XXXX ale aj vo vzťahu k nasledujúcim zvýšeniam sumy starobného dôchodku. Správne konštatoval, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením fyzického veku 62 rokov s tým, že vzhľadom na výkon služby v I. kategórii funkcií mu v súlade s ust. § 274 ods. 1 ZoSP bol správne výpočet sumy jeho starobného dôchodku realizovaný jednak podľa zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého mu nárok na starobný dôchodok v súlade s ust. § 65 vznikol ale aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy, zohľadňujúcej výkon zamestnania v preferovanej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií, tj. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Správne bolo konštatované, že žalobcovi po porovnaní výšky súm starobných dôchodkov určených podľa obidvoch právnych noriem patril ten starobný dôchodok, ktorého suma bola vyššia. Správne bolo tiež konštatované, že vzhľadom na to, že žalobca vykonával zamestnanie, službu v I. kategórii funkcií, ktoré sa prejavilo priznaním výsluhovej dávky - výsluhového dôchodku, mu starobný dôchodok patrí v pomernej časti, po odpočítaní sumy starobného dôchodku, zodpovedajúcej dobe dôchodkového poistenia, ktorú získal v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, pretože výsluhová dávka plní po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku vo výške zodpovedajúcej obdobiu, za ktoré bola poskytnutá. Správne preto považoval za správny postup prvostupňového orgánu verejnej správy, keď tzv. „teoretickú“ sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu celému obdobiu jeho dôchodkového poistenia krátil o pomernú sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené vo výške výsluhovej dávky, pretože taký postup bol v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR) a podľa ktorého ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 22 - dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienku, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Rozhodnutie žalovaného, ktorým považoval uvedeným postupom určenú sumu starobného dôchodku za správnu, bol súladný s cit. článkom 33 ods. 2 Dohovoru i ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (napr. rozhodnutie NS SR zverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011) a bolo súladné aj s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa, teda majú právo na primerané hmotné zabezpečenie, ktoré pre účely priznania starobného dôchodku musí zohľadňovať celé získané obdobie dôchodkového poistenia poistenca ale aj tú skutočnosť, že poskytovanie 2 dávok rovnakého druhu za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože takým prístupom by boli poistenci, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia s nárokom na výsluhovú dávku neodôvodnene zvýhodnení. Uvedeným rozhodnutím bol v celom rozsahu rešpektovaný vyslovený záväzný právny názor krajského súdu (bod 2) a o nároku žalobcu bolo rozhodnuté v súlade s ním. 44. Rozhodnutia žalovaného (bod 10, 11), ktorými boli potvrdené rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy o zvýšenia starobného dôchodku žalobcu boli taktiež súladné so zákonom, pretože žalovaný po ich posúdení v odvolacom konaní správne konštatoval, že zvýšenia starobného dôchodku žalobcu boli realizované v súlade s preukázaným skutkovým stavom veci a na základe správne aplikovanej právnej úpravy. 45. Námietku žalobcu, týkajúcu sa určenia 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov pre výpočet sumy jeho priemerného mesačného zárobku nepovažoval správny súd za dôvodnú. Zo žaloby žalobcu vyplynulo, že by sa pre určenie jeho priemerného mesačného zárobku mali zohľadniť roky 2009, 2008, 2007, 2006 a 2003, čo nezodpovedá zákonnej úprave. V súlade s ust. § 12 ods. 3 ZoSZ je rozhodným obdobím pre zistenie hrubých zárobkov poistenca, z ktorých sa má určiť priemerný mesačný zárobok obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na dôchodok. Žalobcovi nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením fyzického veku 62 rokov, XX. K. XXXX, . tzn., že rozhodné obdobie musí byť ukončené rokom 2013, pretože sa zohľadňujú celé kalendárne roky. Počiatkom 10-ročného obdobia, ktorý končí rokom 2013 je rok 2004. To znamená, že v zásade malo byť 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, ktoré sa zisťujú porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky zistených z obdobia 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 23 - od roku 2004 do roku 2013. Z ust. § 12 ods. 5 však vyplýva, že ak v takto určenom rozhodnom období (pričom u žalobcu neboli splnené podmienky pre určenie rozhodného obdobia iným spôsobom vyplývajúcim z ust. § 12 ods. 3 písm. b-e) ZoSZ) nie je 5 rokov, v ktorých poistenec zárobok dosiahol (žalobca dosiahol zárobok len v rokoch 2006, 2007, 2008 a 2009), bolo potrebné rozhodné obdobie predĺžiť postupne tak, aby zahŕňalo 5 kalendárnych rokov so zárobkami, ako to vyplýva z ust. § 12 ods. 5 ZoSZ, tj. bolo správne predĺžené až do roku 2002, pretože žalobca v roku 2003 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 1. januára do 31. marca a teda nedosiahol žiadny zárobok. Keďže ustanovenie § 12 ods. 1 ZoSZ orgán verejnej správy zaväzuje povinnosťou priemerný mesačný zárobok pre účely určenia sumy starobného dôchodku zistiť z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodnom období, predpokladom ich stanovenia je zistený zárobok, teda tento musí byť dosiahnutý. Keďže žalobca napriek tomu, že v roku 2003 bol dôchodkovo poistený z dôvodu evidovanej nezamestnanosti, avšak nedosiahol žiadny zárobok, bolo potrebné a správne bolo realizované predĺženie rozhodného obdobia o ďalší rok spätne tak, aby bolo možné priemerný mesačný zárobok žalobcu zistiť z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, ktoré boli obsiahnuté v takto predĺženom rozhodnom období. V ďalších rokoch pred vznikom nároku na starobný dôchodok, tj. v roku 2013, 2012, 2011, 2010, 2005, 2004 žalobca nebol dôchodkovo poistený, teda nedosiahol žiadny zárobok. 46. Nedôvodná bola aj námietka žalobcu, že bola nesprávne určená percentuálna výmera jeho starobného dôchodku. Z ust. § 22 ods. 1 písm. c) ZoSZ vyplýva, že základná výmera starobného dôchodku je 50 % priemerného mesačného zárobku, z ktorej prvostupňový orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o výške starobného dôchodku a ktorého postup bol aj zo strany žalovaného považovaný za súladný so zákonom vychádzal. Iná základná výmera starobného dôchodku, napr. vo výške 55 % priemerného mesačného zárobku je podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia možná len vtedy, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, čo v prípade žalobcu splnené nebolo, pretože vo zvýhodnenej kategórii funkcií pracoval len 16 rokov a 263 dní. Nevznikol mu ani nárok na základnú výmeru starobného dôchodku vo výške 60 % priemerného mesačného zárobku, pretože podľa § 22 ods. 1 písm. a) bodu 1-4 ZoSZ je predpokladom uvedeného skutočnosť, že bol občan najmenej 20 rokov zamestnaný v zamestnaní I. pracovnej kategórie, čo v prípade žalobcu nebolo splnené (výkon služby v I. kategórii funkcií v rozsahu 16 rokov a 263 dní), alebo bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, čo takisto u žalobcu nebolo splnené, alebo bol zamestnaný najmenej 15 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach za splnenia ďalších 2 6Sa / 1 8 / 2 0 1 7 2 6Sa / 1 9 / 2 0 1 7 2 6Sa / 2 0 / 2 0 1 7 - 24 - podmienok, čo taktiež nebol prípad navrhovateľa alebo bol zamestnaný najmenej 10 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v uránových baniach, čo v prípade žalobcu splnené nebolo. Správne preto bola základná výmera jeho starobného dôchodku určená ako 50 % jeho priemerného mesačného zárobku. Zvýšenie k základnej výmere starobného dôchodku od 21. roka zamestnania patrilo len občanom uvedených v § 22 ods. 1 písm. a) a b), čo nebol prípad žalobcu a ostatným zamestnancom patrilo zvýšenie k základnej výmere starobného dôchodku od 26. roka zamestnania a to tak, že v I. pracovnej kategórii sa za každý rok zamestnania pripočítali 2 %, za každý rok zamestnania v II. pracovnej kategórii 1,5 % a za každý rok zamestnania v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku s tým, že pre realizáciu tohto zvýšenia sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalobca dosiahol fyzický vek 18 rokov v roku 1970, k uvedenému je potrebné pripočítať 26 rokov zamestnania, čo bolo do roku 1995. To znamená, že 26. rok zamestnania žalobcu začal plynúť v roku 1996 a od uvedeného roku do roku 2009, čo bol posledný rok jeho zamestnania pred vznikom nároku na starobný dôchodok bol zamestnaný 10 rokov. Išlo o roky 1996, 1997, 1998, 1999, 2001, 2002, 2006, 2007, 2008 a 2009. V roku 2000 žalobca nebol zamestnaný, pretože bol celý rok evidovaný ako nezamestnaný, teda nešlo o rok zamestnania a zamestnaný nebol ani v roku 2003. To znamená, že tieto roky nebolo možné počítať do rokov jeho zamestnania. Získal teda od 26. roku zamestnania 10 rokov zamestnania, ku ktorým mu boli pripočítané za každý rok 2 % z dôvodu výkonu zamestnania v preferovanej kategórii funkcií, čo bolo súladné s ust. § 22 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 ZoSZ. Z uvedeného je zrejmé, že u žalobcu neboli splnené zákonné predpoklady pre stanovenie základnej výmery jeho starobného dôchodku v rozsahu 60 % jeho priemerného mesačného zárobku a tiež neboli splnené podmienky pre to, aby sa zvýšenie k starobnému dôchodku podľa pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií pripočítavalo od 21. roka zamestnania ale len od 26. roka zamestnania, tak ako bolo vyššie zdôvodnené, preto nebolo možné tejto námietke žalobcu priznať úspech. 47. S poukazom na vyššie uvedené dôvody je zrejmé, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktoré správny súd preskúmal v celom rozsahu bez toho aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby boli zákonné a žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 48. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže žalobca v konaní úspešný nebol, súd mu náhradu trov konania nepriznal aplikujúc toto zákonné ustanovenie a contrario. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.