Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/229/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201032 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201032.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Y. M., nar. XX. R. XXXX, bytom M. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14. júla 2015 v znení rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 9. októbra 2015 o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14. júla 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 9. októbra 2015 o zrušení rozhodnutia zo 14. júla 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14.júla 2015 v znení jeho zmeny rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X -II z 9.októbra 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Konanie ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14.júla 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 -I z 9.októbra 2015 zastavuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne zo 14. júla 2015 v znení jeho zmeny rozhodnutím z 9. októbra 2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi s počiatkom od 27. apríla 2014 starobný dôchodok vo výške 211,- € mesačne a od 1. januára 2015 ho v rámci zákonnej valorizácie zvýšila na 216,20 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 62 rokov, dňom 27. apríla 2014, pretože k uvedenému dňu získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia (najmenej 15 rokov) a dosiahol dôchodkový vek. K XX. R. 2014 zistila obdobie jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 7 791 dní, čo pri 1 roku dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní predstavuje 21 rokov a 326 dní. Sumu starobného dôchodku určila podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Jeho priemerný osobný mzdový bod zistila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok tak, že ho postupne rozšírila pred 1. januárom 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, z ktorých možno osobné mzdové body určiť. Zohľadnila získanú náhradnú dobu, za ktorú navrhovateľovi patrila pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 a podielom úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (7 137 dní = 19,5535 rokov dôchodkového poistenia) ho zistila vo výške 0,8786. Následne ho podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení zvýšila o 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu a zistila ho v konečnej výške 0,9005. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 27. aprílu 2014, kedy navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol a ktorá bola určená zákonom vo výške 10,2524 €. Vynásobením zisteného priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a získaného celkového obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok dospela k výške starobného dôchodku vo výške 202,20 € mesačne, ku ktorému pripočítala valorizačné zvýšenia patriace v roku 2014 a 2015 na celkovú priznanú sumu 216,20 € mesačne. Do obdobia jeho dôchodkového poistenia nezapočítala dobu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas jej výkonu v rozsahu 16 rokov a 363 dní v období od 1. apríla 1971 do 15. decembra 1987, pretože ju nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. Dobu služby v I. kategórii funkcií nezískal najmenej v rozsahu 20 rokov, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odvolal a namietal nezohľadnené obdobie jeho dôchodkového poistenia od 1. apríla 1971 do 15. decembra 1987, tj. v rozsahu 16 rokov a 263 dní pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku. Poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne odvádzal viac ako 38 rokov, preto považoval za nesprávne, že mu bolo zhodnotených len 21 rokov dôchodkového poistenia. Žiadal, aby mu pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku bolo zohľadnené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal aj výkonom služby zaradenej do I. kategórie funkcií. V doplňujúcom vyjadrení uviedol, že trvá na priznaní starobného dôchodku so zohľadnením celého obdobia jeho dôchodkového poistenia od 27. apríla 2007, kedy dovŕšil fyzický vek 55 rokov a napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť v celom rozsahu ako nesprávne. Rozhodnutím zo 14. júla 2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 27. apríla 2014 vo výške 211,- € mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na 216,20 € mesačne s tým, že vo výroku aj v odôvodnení bolo uvedené rozhodnutie totožné s rozhodnutím odporkyne z 9. októbra 2015 ( II ). Rozhodnutím z 9. októbra 2015 ( I ) odporkyňa zrušila rozhodnutie zo 14. júla 2015 z dôvodu, že bolo nesprávne vydané. Navrhovateľ sa odvolal aj voči rozhodnutiu odporkyne zo 14. júla 2015, pretože nedošlo k žiadnej zmene v posúdení jeho nároku na starobný dôchodok a určení jeho výšky a namietal aj nesprávnosť vyššie označeného rozhodnutia z 9. októbra 2015 ( I ), pretože po podaní odvolania mal odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmať krajský súd a odporkyňa nebola oprávnená ho zrušiť. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podaných odvolaniach. Vyjadril presvedčenie, že Sociálna poisťovňa porušuje jeho právo na skorší odchod do starobného dôchodku. Podľa jeho názoru na posúdenie jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku nemal byť aplikovaný zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože jeho služobný pomer skončil pred účinnosťou tohto zákona, už 15. decembra 1987. Zároveň uviedol, že keďže v čase prijatia zákonného ust. § 195 g ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení nebolo ešte právoplatné rozhodnutie o jeho starobnom dôchodku, mala Sociálna poisťovňa postupovať podľa tohto zákona. Zdôraznil, že jeho úmyslom bolo žiadať o priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia fyzického veku 55 rokov a nestalo sa tak len v dôsledku nesprávneho poučenia zo strany Sociálnej poisťovne. Už doplnením svojho odvolania z 2. augusta 2015 sa domáhal priznania starobného dôchodku od dovŕšenia fyzického veku 55 rokov. Uviedol, že výšku starobného dôchodku v zásade nenamieta ale domáha sa jeho priznania od 55 roku jeho veku. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom zo zdravotných dôvodov nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, na základe čoho postupoval krajský súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti odporkyne. V písomných vyjadreniach z 11. augusta 2015, 15. októbra 2015 a 9. decembra 2015 odporkyňa zotrvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí a zopakovala skutkové a právne dôvody, ktoré boli obsahom aj ich odôvodnení. Vo veci zrušeného rozhodnutia zo 14. júla 2015 rozhodnutím z 9. októbra 2015 ( I ) žiadala konanie zastaviť, pretože zrušením označeného rozhodnutia odpadol predmet sporu. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/20015 Z.z. - správny súdny poriadok, konania začaté podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Na základe tohto zákonného ustanovenia preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 9. júna 2015, s predchádzajúcou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku z 23. októbra 2013 a nadväzujúcimi rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s potvrdeniami o jeho evidovanej nezamestnanosti, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 27. júla 2012, s oznámením totožného orgánu o zhodnotení doby služby pre účely priznania výsluhového dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo 14. júla 2015 v znení jeho zmeny rozhodnutím odporkyne z 9. októbra 2015 ( II ) je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Ohľadom uvedeného krajský súd vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Konanie ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 14. júla 2015 v spojení s rozhodnutím z 9. októbra 2015 ( I ) zastavil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku už žiadosťou z 23. októbra 2013 a žiadal ho priznať od XX. R. 2010. Žiadosť bola rozhodnutím odporkyne z 18. decembra 2013 zamietnutá s odôvodnením, že v I. kategórii funkcií vykonával službu len v rozsahu 16 rokov a 263 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol dovŕšením fyzického veku 55 rokov ale vznikne mu až dovŕšením fyzického veku 62 rokov, XX. R. 2014. Nárok na starobný dôchodok mu nevznikol podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení preto, že nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií najmenej v rozsahu 20 rokov a nevznikol mu ani podľa § 174 ods. 2 cit. zákona preto, že jeho zamestnanie - doba služby v I. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999, ale jeho služobný pomer skončil už dňom 15. decembra 1987. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v rámci preskúmavacieho konania Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní 20Sd 40/2014 rozsudkom z 15.apríla 2014 a rozhodnutie krajského súdu bolo potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1 So 91/2014 z 28. apríla 2015. Opakovane podal navrhovateľ žiadosť o priznanie starobného dôchodku 9. júna 2015 a žiadal ho priznať od 27. apríla 2014. Z prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností, ktorý bol prílohou podanej žiadosti vyplynulo, že navrhovateľ bol od 1. apríla 1971 do 15. decembra 1987 zamestnaný na Krajskej správe Zboru národnej bezpečnosti v Banskej Bystrici a uvedená doba mu bola zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku. Predtým pracoval v Slovenských energetických závodov a následne v ÚZNV v Ružomberku, v Podpolianskych strojárňach v Detve, v Golmako s.r.o. v Detve, v spoločnosti Wusam s.r.o. vo Zvolene, v Poisťovni Drukos v Banskej Bystrici, bol aj samostatne zárobkovo činnou osobou a tiež pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe vo Zvolene. Opakovane bol aj nezamestnaný, evidovaný alebo neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Súčasťou administratívneho spisu boli evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, ktoré potvrdzovali priebeh zamestnaní navrhovateľa, či obdobie jeho dôchodkového poistenia z iného titulu a boli v celosti a správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku. Z obdobia dôchodkového poistenia však bolo vylúčené obdobie jeho služby príslušníka Zboru národnej bezpečnosti od 1. apríla 1971 do 15. decembra 1987 spolu so zárobkami, ktoré v uvedenom období dosiahol. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činnosti a osobného úradu odboru sociálneho zabezpečenia v Bratislave č.b: SPOÚ-OSZ-VZ-47.148-1/2012 z 27. júla 2012 bol navrhovateľovi podľa § 143h ods. 1, 2. § 38, § 39, § 58 a § 60 a v súlade s ust. § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 1. januára 2008 výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu odo dňa podania žiadosti, tj. od 5. júna 2012 vo výške 60,01 € mesačne. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v rozsahu 16 rokov a 263 dní, za ktorú mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 32 % základu, zisteného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. Uvedené bolo potvrdené aj v podaní totožného orgánu z 1. októbra 2012 s tým, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 1. apríla do 31. augusta 1971 v I. kategórii funkcií (náhradná vojenská služba) a výkon služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií od 1. septembra 1971 do 15. decembra 1987. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1.júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 písm. a)- h). Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 cit. zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia) príslušníkov ozbrojených zborov sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávku podmienenú dosiahnutím veku riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, tj. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe ich poistenia v osobitnom systéme. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, čo u navrhovateľa splnené nebolo. Výkladom uvedeného zákonného ustanovenia vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Podľa § 66 ods. 1 a 2 cit. zákona sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, (resp. kategórie funkcií) sa priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií. Podľa § 22 ods. 1., písm. a), ods. 2, 3, 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení základná výmera starobného dôchodku je 60 % priemerného mesačného zárobku, ku ktorej sa od 21.roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2 %, v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku. Najprv sa započíta doba zamestnania III. pracovnej kategórie, naposledy I. pracovnej kategórie. Hodnotí sa len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto „Dohovore“ a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto „Dohovoru“ krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby u príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“ (vzťahuje sa aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia). Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, (tj. výsluhového dôchodku navrhovateľa). Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala odporkyňa aplikovať zákonné ust. 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a pre určenie výšky starobného dôchodku podľa obidvoch právnych noriem mala hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, tj. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie jeho dôchodkového poistenia získaného výkonom služby, za ktoré mu už bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok navrhovateľa na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani odporkyňu. Pokiaľ odporkyňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie dôb jeho poistenia, ktoré získal výkonom služby príslušníka ZNB malo jej rozhodnutie za následok, že navrhovateľovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, tj. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Keďže odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, tj. pre účely rozhodnutia o jeho starobnom dôchodku vylúčila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal výkonom služby príslušníka ZNB (a ZVS), vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho krajský súd zrušil a vec odporkyni vrátil na ďalšie konanie. Právny záver odporkyne, že započítanie obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal výkonom služby v I. pracovnej kategórie nie je možné, pretože nesplnil zákonné predpoklady pre uznanie zníženého dôchodkového veku, tj. priznanie starobného dôchodku vo fyzickom veku 55 rokov, nemalo oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto bol nesprávny. Nárok poistenca na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku v dôsledku výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií nemá žiadnu súvislosť so zisteným rozsahom jeho dôchodkového poistenia a jeho zohľadnením pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky. V ďalšom konaní odporkyňa posúdi nárok navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku a určenie jeho výšky podľa § 65 zákona o sociálnom poistení ale aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s ohľadom na zákonné ust. 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. k 27.aprílu 2014, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a vypočíta teoretickú sumu jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len v civilnom zamestnaní. Z takto určenej teoretickej sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri výpočte starobného dôchodku podľa obidvoch právnych noriem navrhovateľovi prizná tú, ktorej suma bude vyššia. O priznanie starobného dôchodku vydala odporkyňa 14. júna 2015 duplicitné rozhodnutie bez zmeny výšky dôchodkovej dávky a dátumu jej priznania, ktoré navrhovateľ tiež napadol odvolaním. Po zistení, že uvedené rozhodnutie bolo vydané nesprávne, ho odporkyňa rozhodnutím z 9. októbra 2015 zrušila v rámci autoremedúry, ktorú jej umožňuje ust. § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zrušením tohto rozhodnutia odpadol predmet sporu a preskúmavacieho súdneho konania (§ 250l ods. 1 O.s.p.), preto krajský súd konanie o tomto rozhodnutí, ktoré bolo medzičasom zrušené podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Požiadavke navrhovateľa, aby bolo rozhodnutie odporkyne zrušené aj z dôvodu, že mu má byť starobný dôchodok priznaný od dovŕšenia jeho fyzického veku 55 rokov, tj. od XX. R. 2007 nebolo možné vyhovieť, pretože v rámci preskúmavacieho konania môže súd posúdiť len vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a tým bolo rozhodnutie odporkyne o priznaní jeho starobného dôchodku od XX. R. 2014, dovŕšením fyzického veku 62 rokov, tak, ako sa toho podanou žiadosťou, na základe ktorej bolo konanie odporkyne začaté, domáhal. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov bolo už odporkyňou rozhodnuté tak, že vo zvýhodnenom fyzickom veku mu nárok na starobný dôchodok nevznikol a uvedené rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici v rámci preskúmavacieho konania a jeho rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní Najvyšším súdom SR. To znamená, že ide o nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a preto je záväzné. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek tomu, že bol v konaní pred súdom úspešný, pretože si žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.