Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/34/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200232 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6013200232.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: V.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX Y., zast. advokátom Pirč, s. r. o., Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, IČO: 36 855 910, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: INFOCAR, a. s., so sídlom Račianska 30/A, 831 02 Bratislava, IČO: 35 773 090, zast. V.. M. C., C. XX, XXX XX V. C. S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP 598-94/P278971 II/149-2012 zo dňa 17. decembra 2012, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Predmet súdneho prieskumu v prejednávanej veci sa týka patentu č. XXXXXX „F. T. V. C.“, ktorého majiteľom je žalobca. Vo vzťahu k tomuto patentu Úrad priemyselného vlastníctva SR rozhodol na základe návrhu ďalšieho účastníka konania rozhodnutím č. PP 598/94/P 278971/137-2007 zo dňa 16.11.2007, ktorým patent žalobcu podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Patentový zákon“) zrušil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žalovaný - predseda Úradu priemyselného vlastníctva rozhodnutím č. PP 598-94/P 278971-II/67-2009 zo dňa 09.04.2009 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom vedeným pod sp. zn. 23S/60/2009, na základe žalobcom podanej správnej žaloby. Rozsudkom č. k. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010 správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie správneho súdu bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2015. Po zrušení rozhodnutia žalovaného následne predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR zrušila prvostupňové rozhodnutie a orgán verejnej správy 1. stupňa opätovne konal vo veci. 3. Úrad priemyselného vlastníctva SR, ako orgán verejnej správy 1. stupňa, následne rozhodnutím č. PP 598-94/P278971 I/14-2012 zo dňa 20.02.2012 vo veci návrhu ďalšieho účastníka konania na zrušenie patentu č. XXXXXX s názvom „F. T. C.“ rozhodol tak, že patent č. XXXXXX (napadnutý patent) zrušil podľa § 46 ods. 1 písm. f) Patentového zákona. K tomuto záveru dospel na základe porovnania jednotlivých znakov a prvkov zariadení napadnutého patentu č. XXXXXX a namietaného amerického patentu č. US X,XXX,XXX s názvom „G. T. F. I. ktorý bol udelený dňa 23.10.1990, s dátumom prednosti od 23.12.1988, ako aj porovnávaním znenia patentových nárokov. Na základe porovnania technických funkcií porovnávaných znakov uvedených patentov orgán verejnej správy 1. stupňa konštatoval, že kódový snímač (1) v napadnutom patente a čítačka kariet (234) v namietanom patente sú funkčne zhodnými prvkami porovnávaných zariadení, ktoré majú za úlohu čítať kódy a dáta, pričom tieto kódy sú svojou štruktúrou rovnaké. Možno teda konštatovať, že čítačku kariet v namietanom patente je možné považovať za technický ekvivalent ku kódovému snímaču v napadnutom patente. Rovnako je možné podľa odôvodnenia rozhodnutia považovať za technické ekvivalenty bázy dát (5) a (6) v napadnutom patente, ktoré okrem iného tvoria bázu dát (8) evidencie motorových vozidiel, s databázami (60) a (62) v namietanom patente. Aj ostatné znaky napadnutého patentu, resp. ich technické ekvivalenty, je možné nájsť v namietanom riešení v zhodnom systéme vzájomného prepojenia, a to: prenosový spoj (3) - komunikačná sieť (48), riadiaci a porovnávací blok (2) - SAC (54), dátová zbernica (4) - komunikačná sieť (48) alebo dátový komunikačný kanál (70), informačný výstup (10) - tlačiareň (42), riadiaci spoj (9) - komunikačná linka (52). V namietanom patente sú zrejmé všetky znaky, resp. technické ekvivalenty, napadnutého riešenia, ktoré majú rovnakú funkciu vo vzťahu k tomu istému výsledku. 4. Orgán verejnej správy 1. stupňa tak dospel k záveru, že riešenie podľa patentu č. XXXXXX nebolo v čase jeho prihlásenia výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 527/1991 Zb.“), a teda, že v čase udelenia napadnutého patentu neboli splnené podmienky na jeho udelenie. Namietaný patent US X,XXX,XXX predstavuje taký stav techniky voči napadnutému riešeniu, ktorý samostatne preukazuje, že napadnutý patent v čase prihlásenia nespĺňal podmienku vynálezcovskej činnosti. K odbornému stanovisku č. 23 a č. 24 znalca V.. I. R. (predložené žalobcom v rozklade) orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že znalec sa vôbec nezaoberal podmienkami splnenia vynálezcovskej činnosti podľa § 6 zákona č. 527/1990, t.j. tým, či by priemerný odborník v danej oblasti s poznatkami z namietaného patentu dokázal dospieť k riešeniu uvedenému v napadnutom patente bez toho, aby na to vynaložil vynálezcovské úsilie. Z hľadiska posúdenia vynálezcovskej činnosti je rozhodujúce, či technické znaky, ktorými je predmet napadnutého patentu definovaný v patentových nárokoch, majú v namietanom riešení zodpovedajúce technické znaky alebo znaky, ktoré je možné považovať za technické ekvivalenty týchto znakov, čím sa znalec vôbec nezaoberal. 5. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný - predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodol rozhodnutím č. PP 598-94/P 278971 II/149-2012 zo dňa 17.12.2012 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a rozklad zamietol. K vytýkaným procesným pochybeniam uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžh/1/2012 zo dňa 07.12.2015 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/60/2009 - 79 zo dňa 13.01.2010, navrhovateľ na základe výzvy úradu v stanovenej lehote návrh na zrušenie patentu č. XXXXXX doplnil o úradne overené preklady relevantných častí namietaných dokumentov do štátneho jazyka s ich vyznačením v pôvodnom texte. Keďže časti namietaných dokumentov boli relevantné vo vzťahu k stavu techniky, a na ich základe bolo možné posúdiť podmienku novosti a vynálezcovskej činnosti napadnutého patentu vo vzťahu k americkým patentom, nebolo dôvodné od navrhovateľa vyžadovať úradne overený úplný preklad namietaných dokumentov. Poukázal v tomto smere na ustanovenie § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z.. Úradne overený preklad v časti namietaných dokumentov nepredstavoval novo predložený dôkaz, ale išlo len o odstránenie formálneho nedostatku listinných dôkazov. Nedošlo tým k porušeniu zásady rovnosti strán. K vytýkanej neinformovanosti o ukončení dokazovania uviedol, že úrad, na rozdiel od súdneho konania, o ukončení dokazovania v rámci správneho konania účastníkov konania neinformuje. S ohľadom na § 47 ods. 7 a § 53 Patentového zákona je rozsah dokazovania určený v momente podania návrhu na zrušenie patentu na strane navrhovateľa a v momente vyjadrenia sa k návrhu na strane majiteľa patentu. Účastníci majú v prípade záujmu možnosť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy, prípadne kópie, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade. 6. K namietaným vecným pochybeniam (týkajúcim sa nesprávneho posúdenia technických údajov a porovnania technických prvkov a častí namietaného a napadnutého patentu, nesprávneho vyhodnotenia nedostatku vynálezcovskej činnosti s poukazom aj na stanovisko znalca V.. R. č. 23/2008) žalovaný uviedol, že na základe analýzy obsahu patentových nárokov, opisu a výkresov napadnutého patentu a namietaného patentu US X,XXX,XXX, možno zostaviť porovnanie technických prvkov zariadenia podľa hlavného patentového nároku napadnutého patentu s vybratými relevantnými technickými prvkami zariadenia podľa namietaného patentu, s rovnakým funkčným určením, to znamená technických ekvivalentov. V rozhodnutí na strane 16 bola zostavená podľa uvedeného tvrdenia tabuľka 1 s uvedením prvkov zariadenia podľa hlavného nároku napadnutého patentu č. XXXXXX a ich porovnaním s vybranými prvkami zariadenia podľa namietaného patentu US X,XXX,XXX. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ku všetkým technickým prvkom zariadenia podľa hlavného nároku napadnutého patentu možno nájsť v zariadení podľa namietaného dokumentu prvky s rovnakým funkčným určením, teda ich technické ekvivalenty. V tabuľke 2 na strane 16 rozhodnutia je analýza vzťahov medzi uvedenými prvkami v tabuľke 1 a z následného porovnania podľa žalovaného vyplynulo, že z namietaného dokumentu US X,XXX,XXX sú známe nielen všetky technické prvky podľa hlavného nároku napadnutého patentu, resp. ekvivalenty, ale aj čiastkové prepojenia medzi nimi. 7. Predmetom namietaného patentu je podľa žalovaného zariadenie (systém) na prenájom mobilných zariadení napr. osobných automobilov. Toto zariadenie obsahuje súčasti uvedené v tabuľke č. 1, pričom čiastkové zapojenie týchto prvkov je uvedené v tabuľke č. 2. Uvedený systém umožňuje prenájom vozidiel na základe dvoch identifikačných údajov, jedného z prvej skupiny a druhého z druhej skupiny údajov. V prvej skupine sú údaje, ktoré popisujú automobily a v druhej skupine sú údaje, ktoré sa týkajú zákazníkov systému požičovne automobilov. Zo stavu techniky je teda známe zariadenie umožňujúce prenájom vozidiel, pričom na identifikáciu pri prenájme vozidiel je potrebná dvojica údajov, z ktorých jeden sa týka automobilu a druhý zákazníka. Riešenie podľa namietaného US patentu predstavuje komplexnejšie riešenie s viacerými funkcionalitami v porovnaním s napadnutým patentom. Ak by však odborník v danej oblasti techniky napríklad v elektronike vychádzal z riešenia podľa namietaného patentu, pričom by v uvedenom komplexnejšom riešení identifikoval podsystém na identifikáciu vozidiel, využívajúci na identifikáciu dve skupiny údajov, pevný a pohyblivý kód, tak by k zapojeniu, ktoré je definované v hlavnom nároku napadnutého patentu SK XXXXXX, dospel na základe aplikovania svojich všeobecných znalostí. Takéto aplikovanie známeho riešenia pri návrhu zariadenia umožňujúceho identifikáciu vozidiel vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Vzhľadom na uvedené, zariadenie podľa hlavného nároku napadnutého patentu nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. Znalec V.. R. posudzoval vlastnosti oboch riešení a zhodnosť, resp. nezhodnosť oboch riešení, ale neposudzoval vynálezcovskú činnosť v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. V opačnom prípade by musel porovnávať všetky znaky uvedené v namietanom patente US, avšak len vo vzťahu k tým znakom, ktoré sú uvedené v patentových nárokoch napadnutého patentu, pretože len na tieto znaky sa vzťahuje ochrana. Zároveň by musel posúdiť, či by odborník z danej oblasti techniky na základe všetkých znakov uvedených v namietanom patente US, za použitia svojich všeobecných vedomostí, dospel k riešeniu, ktoré je vymedzené patentovými nárokmi napadnutého patentu. Takúto analýzu však podľa žalovaného znalec nevykonal. Znalec porovnával dve úplné riešenia, pričom dospel k záveru, že obe riešenia nie sú kompatibilné, a teda že zariadením podľa namietaného patentu US nie je možné dosiahnuť to isté, čo zariadením podľa patentu č. XXXXXX. Takéto posúdenie nie je posúdením vynálezcovskej činnosti. Znalec sa zaoberal posudzovaním zhodnosti, resp. nezhodnosti obidvoch riešení (novosti, resp. nenovosti), pričom prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nedospel k záveru, že obe riešenia ako celok sú zhodné, ani k tomu, že obe riešenia vykonávajú úplne zhodné funkcie. Zariadenie sa v nárokoch definuje tak, že sa uvedie z akých súčastí pozostáva a aké vzťahy medzi týmito súčasťami existujú. Zapojenie je špecifickým druhom zariadenia, ktoré je charakterizované usporiadaním prvkov, resp. blokov v priestore tak, aby boli schopné vykonávať alebo zaisťovať určité činnosti alebo funkcie. V predmetnom prípade zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla (patent XXXXXX) pozostáva z kódového snímača, riadiaceho a porovnávacieho bloku, bázy dát pevných kódov, bázy dát pohyblivých kódov, bázy dát evidencie motorových vozidiel a informačného výstupu, pričom je evidentné, že tieto súčasti sú elektronické prvky, resp. bloky. Aby uvedené zariadenie mohlo fungovať, vyššie uvedené súčasti musia byť elektricky prepojené, čo je zrejmé aj z definície hlavného nároku. 8. Z uvedenej analýzy podľa žalovaného vyplýva, že predmetné zariadenie je vo významovej časti patentových nárokov definované prostredníctvom elektronických prvkov, resp. blokov a ich vzájomného elektrického prepojenia, teda svojim elektronickým zapojením. Ochrana sa týka podľa žalovaného len tých znakov, ktorými je zariadenie definované v patentových nárokoch a tieto znaky majú charakter elektronického zapojenia. 9. K tvrdeniu žalobcu, že bázy dát nie sú elektronickými prvkami, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore s opisom patentu č. XXXXXX, kde v časti podstata vynálezu je uvedené: ďalšími dôležitými blokmi zariadenia sú báza dát pevných kódov motorových vozidiel a báza dát pohyblivých kódov motorových vozidiel, ktoré sú dátovou zbernicou spojené s riadiacim a porovnávacím blokom. Z vyššie uvedenej analýzy podľa žalovaného vyplýva, že predmetné zapojenie je elektronické zapojenie pozostávajúce z jednotlivých prvkov, ktoré sú vzájomne elektricky prepojené, preto aj označenie báz dát za elektronické prvky možno považovať za opodstatnené. 10. K námietke žalobcu, že z informačného hľadiska napadnutý patent obsahuje len jednu bázu dát, žalovaný poukázal na text hlavného patentového nároku, podľa ktorého riadiaci a porovnávací blok (2) je dátovou zbernicou (4) spojený s bázou dát (5) pevných kódov motorových vozidiel a bázou dát (6) pohyblivých kódov motorových vozidiel. Z doslovného znenia nároku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že riadiaci a porovnávací blok je prepojený s dvoma bázami dát. Taktiež poukázal aj na opis patentu č. XXXXXX, kde v časti podstata vynálezu je uvedené, že ďalšími dôležitými blokmi zariadenia sú báza dát pevných kódov motorových vozidiel a báza dát pohyblivých kódov motorových vozidiel, ktoré sú dátovou zbernicou spojené s riadiacim a porovnávacím blokom, z čoho tiež vyplýva, že bázy dát sú dve. Taktiež poukázal aj na obrázky č. 2 a 3 so znázornením bázy dát pohyblivých kódov značkou (6) a bázou dát pevných kódov, označená vzťahovou značkou (5). 11. Žalovaný na záver rozhodnutia konštatoval, že v konaní o rozklade neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo nutné prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. 12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodov podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), b), c), e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p). Vytýkal rozhodnutiu aj jeho nedostatočné odôvodnenie, neúplnosť skutkových zistení a nesprávny úradný postup správnych orgánov. Žiadal, aby sa súd zaoberal aj skutočnosťou, či sú tvrdenia uvedené v tabuľkách 1 až 6 v prílohe č. 1 žaloby pravdivé. Navrhoval, aby na základe § 250i ods. 1 a 2 O. s. p. dôkazy nevyhnutné na preskúmanie všetkých tvrdení žalovaného, rovnako tvrdení uvedených v žalobe, vykonal nezaujatý znalec. Zároveň požiadal súd, aby nariadil jeho konfrontáciu s členkou prvostupňovej komisie V.. I. F., o ktorej uviedol, že je jedinou odbornou členkou prvostupňovej komisie, pričom má vzdelanie z oblasti stavebníctva a nemá žiadne skúsenosti s návrhom riadiacich a informačných systémov. Rozhodnutiu žalovaného vytýkal procesné ako aj vecné pochybenia. Poukázal najmä na názor krajského súdu, potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR, o potrebe vykonania úplného a úradne overeného prekladu US patentov, pričom navrhovateľ výmazu doložil len čiastočný preklad patentu US a len preklad anotácií ďalších patentov US. Pretože navrhovateľ výmazu nesplnil dodanie dokladov v zmysle rozsudku krajského súdu, podľa žalobcu mal úrad konanie zastaviť podľa § 47 ods. 1 Patentového zákona. Žalovaný zamlčal skutočnosť, vyslovenú Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 23S/60/2009, ohľadom nevyhnutnosti úplného prekladu namietaného patentu. V tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán vychádzal z technickej podstaty riešenia, tak ako to vyplýva z originálu namietaného patentu v anglickom jazyku, ale aj z pôvodného prekladu, teda nielen z úradne overeného prekladu, voči ktorému mal žalobca výhrady (nedostatky prekladov uvedené v prílohe č. 2 žaloby), pričom žiaden dôkaz o tomto tvrdení žalovaný neposkytoval. Žalobca vyslovil aj pochybnosť ohľadne jazykovej vybavenosti odborníka z príslušnej oblasti techniky na strane žalovaného. Zotrval aj na tvrdeniach v rozklade, že žalovaný porušil ustanovenia zákona o správnom konaní, a to keď mu nebola daná možnosť ako účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť najmä k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. 13. Žalobca namietal nesprávnosť a nepravdivosť domnienky orgánov verejnej správy, že v napadnutom patente sa jednoznačná informácia o vozidle a jeho vodičovi alebo nájomcovi skladá z dvoch údajov, ktoré jasne charakterizujú o aké vozidlo ide a kto je majiteľom alebo nájomcom, resp. vodičom vozidla. Túto domnienku potom podľa žalobcu správny orgán nesprávne dal do ekvivalencie s prvkami namietaného patentu. Podľa žalobcu správny orgán absolútne neanalyzoval charakteristiky kódov, hlavne pri domnienke, že zariadením podľa napadnutého patentu je možné zistiť kto je majiteľom alebo nájomcom, resp. vodičom vozidla, teda konkrétnu osobu. Pri odbornej analýze by musel dôjsť k záveru, že zariadením podľa napadnutého patentu nie je možné identifikovať žiadneho konkrétneho majiteľa vozidla ani žiadnu konkrétnu osobu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj znalcom V.. I. R. v odbornom stanovisku č. 23/2008. Dôkazom neekvivalencie prvkov sú podľa žalobcu závery súdneho znalca z odborného stanoviska č. 23/2008, ako aj prílohy č. 1 k žalobe, označená ako dokazovanie k tabuľke 1 uvedenej na strane 16 druhostupňového rozhodnutia zo dňa 17.12.2012. Taktiež žalobca poukazoval na ďalšie závery odborného stanoviska č. 23/2008, podľa ktorých na rozdiel od žalovaného predmetné zariadenie pozostávajúce z prvkov s charakteristikami definovanými tak, ako sú uvedené v patentovej listine slovenského patentu, nevytvára predpoklady pre možnosť identifikácie konkrétnej osoby. Zariadenie podľa patentu č. XXXXXX nie je zariadenie na identifikáciu motorového vozidla. V prílohe č. 1 je dôkaz o skutočnosti, že na karte (236) namietaného patentu nie sú uložené žiadne dáta týkajúce sa vozidla. V prílohe č. 4 označenej ako dôkaz o technickej nezmyselnosti tvrdenia žalovaného žalobca označil konštatovanie žalovaného v tabuľke 2 (str. 16 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného - porovnanie zariadenia podľa napadnutého patentu a zariadenia podľa namietaného dokumentu) za nezmysly z technickej stránky. Uviedol, že každý odborník v oblasti techniky by potvrdil skutočnosť, čo je priamo napísané aj v čiastočnom overenom preklade, že 1. komunikačné linky (52) prepájajú riadiaci počítač (52) s databázami (60) až (62). V prípade, že tieto prvky zariadenia podľa namietaného patentu sú od seba vzdialené a prepájajú sa prostredníctvom liniek verejnej komutovanej telefónnej siete - PSTN. 2. dátový komunikačný kanál (70) prepája riadiaci počítač (54) s databázami (60) až (62) v prípade, že tieto tvoria jeden kompaktný celok, resp. sú blízko seba. 14. Z tohto dôvodu je na obrázku 1 originálu patentovej listiny namietaného patentu znázornený dátový komunikačný kanál (70) prerušovanou čiarou. Dôkaz tvrdenia, že komunikačný kanál (70) je alternatívou pre komunikačné linky (52) pre prepojenie riadiaceho počítača (54) s databázami (60) až (62) je v časti stĺpec 3 posledný odstavec veta druhá overeného prekladu, v časti 4 druhý odstavec overeného prekladu, v časti stĺpec 5, tretí a štvrtý odsek veta jedna overeného prekladu (celý text je uvedený v prílohe č. 4 k žalobe). Žalobca nesúhlasil ani s tým, že napadnutý patent obsahuje viacej databáz. Podľa jeho tvrdenia v napadnutom patente ide iba o jednu databázu, o čom svedčí odborné stanovisko č. 23/2008. Tvrdenie žalovaného nie je pravdivé z toho dôvodu, že báza dát (5) motorových vozidiel obsahuje iba jednu z dvoch častí identifikačných prvkov týkajúcu sa motorových vozidiel. Báza dát (6) pohyblivých kódov motorových vozidiel neobsahuje žiadnu informáciu týkajúcu sa užívateľa, ale obsahuje druhú z dvoch častí identifikačných prvkov týkajúcu sa motorových vozidiel. Žalobca v žalobe na reakciu k tabuľke č. 1 z rozhodnutia žalovaného na strane 16 (porovnanie technických prvkov - technických ekvivalentov) uviedol svoju vlastnú tabuľku ekvivalencie, pričom odkázal aj na prílohu č. 1 žaloby, na stanovisko znalca č. 23/2008, s ktorým je jeho tabuľka v zhode. Podľa záverov odborného stanoviska znalca č. 23/2008 bolo znaleckým preverovaním zistené, že zariadenie pozostávajúce z prvkov s charakteristikami definovanými v patentovej listine slovenského patentu č. XXXXXX a zariadenie pozostávajúce z prvkov s charakteristikami definovanými v patentovej listine amerického patentu č. X,XXX,XXX, z hľadiska štruktúry nie sú vzájomne kompatibilné s ohľadom na neekvivalenciu bázy dát (5) pevných kódov motorových vozdiel a bázy dát (6) pohyblivých kódov motorových vozidiel na strane slovenského patentu s databázou inventáru (60) a databázou osobných profilov (62) na strane amerického patentu a práve kvôli tomu podľa znalca zariadením podľa patentu č. X,XXX,XXX nie je možné dosiahnuť to isté, čo zariadením podľa patentu č. XXXXXX. 15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že rozhodnutia vydané v administratívnom konaní sú zákonné, dostatočne odôvodnené, a preto navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť. Vo veci posúdenia vynálezcovskej činnosti je podľa žalovaného dôležitá osoba fiktívneho odborníka a jeho kvalifikácia. Predpokladá sa, že odborník v danej oblasti techniky je praktik so znalosťou stavu techniky v relevantnom čase, ktorý má prístup ku všetkému, čo sa uvádza v stave techniky, má k dispozícii prostriedky a kapacity pre rutinnú prácu a experimenty. Za „zrejmé“ sa považuje všetko čo neprekračuje rámec profesionálnych schopností odborníka v danej oblasti techniky. Teda za výsledok vynálezcovskej činnosti možno považovať také riešenia, ktorých úroveň presahuje rámec poznatkov a predvídavosti odborníka v danej oblasti techniky. Podľa žalovaného pokiaľ by odborník v danej oblasti techniky chcel realizovať zariadenie (systém) na identifikáciu oprávnenosti používania vozidla, pričom má z dokumentu US X,XXX,XXX vedomosť o systéme používajúcom dva druhy identifikačných údajov, bez vynaloženia akejkoľvek vynálezcovskej činnosti by dospel k riešeniu podľa napadnutého patentu. Aj keď je systém podľa dokumentu US určený prioritne na vykonávanie iných funkcií, a to na zabezpečenie identifikácie vozidiel pri ich prenájme, aplikovanie známeho princípu identifikácie vozidiel prostredníctvom dvoch druhov údajov na zariadenie umožňujúce preukázanie legálnosti používania vozidla je pre odborníka zrejmé na základe jeho odborných znalostí a zručností. Súčasne je zrejmé, že pri tejto aplikácii nešlo o vyriešenie neočakávaného technického problému. Podľa žalovaného z dokumentu US X,XXX,XXX je teda zrejmé riešenie zariadenia umožňujúceho prenájom vozidiel, ktoré na zabezpečenie prenájmu využíva dva druhy údajov, ktoré charakterizujú o aké vozidlo ide a kto je nájomcom vozidla. Podstatným znakom tohto riešenia je skutočnosť, že na jednoznačnú identifikáciu sa používajú dva druhy identifikačných údajov. 16. Žalovaný ďalej vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na proces správnej úvahy v posudzovaní vynálezcovskej činnosti a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/5/2008. 17. Čo sa týka ekvivalencie, resp. neekvivalencie príslušných prvkov žalovaný uviedol, že žalobca vychádzal z nesprávnej úvahy, pretože jednotlivé prvky porovnával skôr z hľadiska zhodnosti, prípadne nezhodnosti, na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru, že niektoré prvky z nárokov napadnutého patentu nemajú technické ekvivalenty v zariadení podľa dokumentu US X,XXX,XXX. Vynálezom definovaným v patentových nárokoch napadnutého patentu nie je vnútorné prepojenie báz dát, ani funkcie zapojenia, ani obsah kódov. V nárokoch nie je definovaný ani spôsob spracovania dát pri identifikácii vozidla, ani štruktúra dát uložených v databázach. Vynález podľa napadnutého patentu je v patentových nárokoch definovaný ako elektronické zapojenie príslušných elektronických prvkov a ich vzájomnými vzťahmi v statickom stave. K rozporu medzi stanoviskom znalca a závermi žalovaného uviedol, že znalec posudzoval zhodnosť, resp. nezhodnosť oboch riešení (novosť, resp. nenovosť), nie splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti riešenia podľa napadnutého patentu v zmysle definície § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. 18. Podľa žalovaného dôvodom zrušenia patentu č. XXXXXX bolo nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona a nie nesplnenie podmienky novosti v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. Žalovaný zotrvával aj na dôvodoch rozhodnutia dotýkajúcich sa potreby znaleckého dokazovania a úplného úradne overeného prekladu namietaných patentov US. K námietke neumožnenia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia žalovaný poukázal na zásadu koncentrácie konania podľa § 47 ods. 7 a § 53 Patentového zákona. 19. Po prejednaní veci na pojednávaní dňa 15.05.2013 správny súd o správnej žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 23S/34/2013 - 124 zo dňa 15.05.2013, v znení opravného uznesenia č. k. 23S/34/2013-181 zo dňa 04.02.2014 tak, že správnu žalobu žalobcu zamietol. 20. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015 rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že podstata v prejednávanej veci spočíva v posúdení, či patent žalobcu je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že bude potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, keďže nedostatok novosti síce neabsentuje, ale absentuje nedostatok vynálezcovskej činnosti. Posúdenie vynálezcovskej činnosti je tak špecifické, že vysloviť záver, že odborník v danej oblasti techniky by pri poznaní namietaného amerického patentu dospel k riešeniu v napadnutom patente žalobcu, na základe aplikovania všeobecných znalostí, prípadne že takéto aplikovanie známeho riešenia pri návrhu zariadenia umožňujúceho identifikáciu vozidiel vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky, si vyžaduje dostatočné vysporiadanie sa s danou otázkou. Ak sú teda namietaný a napadnutý patent rozdielne, pre jednoznačné rozhodnutie vo veci, aby bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti, bolo podľa najvyššieho súdu v ďalšom konaní vedenom pred správnym súdom potrebné vykonať kontrolné znalecké posúdenie znalcom z odboru Priemyselné vlastníctvo. 21. Po zrušení rozsudku správneho súdu Najvyšším súdom SR ako súdom odvolacím správny súd pokračoval ďalej v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Podľa § 495 ods. 1 a 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 22. V zmysle záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR správny súd po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Priemyselné vlastníctvo V.. N. I., I. XXXX, C. (zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, pod č. 10 135/05 -51, ev. č. znalca XXXXXX), a to na základe uznesenia č. k. 23S/34/2013-256 zo dňa 26.02.2016 v spojení s uzneseniami č. k. 23S/34/2013 - 278 zo dňa 23.06.2016, č. k. 23S/34/2013 - 281 zo dňa 04.08.2016 a č. k. 23S/34/2013 - 293 zo dňa 30.01.2018. Znalec predložil znalecký posudok č. 04/2018 zo dňa 16.04.2018. 23. Následne správny súd vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 26.09.2018 a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 24. Podľa § 46 ods. 1 Patentového zákona; úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že a) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9, b) vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť, c) predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade, ak predmet patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného znenia prihlášky, d) rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený, e) majiteľ nemá právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1, f) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia. 25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.; patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú nové, sú výsledkom vynálezcovskej činnosti a sú priemyselne využiteľné. 26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.; vynález je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. 27. Správny súd rešpektoval záväzný právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v zrušujúcom uznesení a ustanovil znalca z odboru Priemyselné vlastníctvo, a to za účelom vyhodnotenia rozporov, konkrétne tvrdenia žalovaného, že napadnutý a namietaný patent sú technické ekvivalenty a tvrdenia žalobcu, podkladané stanoviskom znalca V.. I. R., že nie sú technické ekvivalenty, ako aj za účelom preverenia záveru žalovaného o nedostatku vynálezcovskej činnosti pri napadnutom patente. Správny súd nemohol ustanoviť znalca z iného odboru (čo bolo namietané žalobcom), pretože požiadavka vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu bola zo strany najvyššieho súdu formulovaná jednoznačne: znalec z odboru Priemyselné vlastníctvo. Viazanosť právnym názorom, ktorý bol vyslovený Najvyšším súdom SR, vyplýva z ustanovenia § 226 O.s.p. (resp. v novej právnej úprave z ustanovenia § 469 SSP). 28. Znalecký posudok č. 04/2018 zo dňa 16.04.2018, vypracovaný súdom ustanoveným znalcom V.. N. I., bol doručený účastníkom konania a žalobca voči nemu vzniesol námietky. Námietkami, ktoré žalobca vzniesol vo vzťahu k chybám v písaním, k uvedeniu nesprávneho dátumu pri ustanovení znalca súdom, k nesprávne uvedenému účelu znaleckého posudku, sú podľa správneho súdu vytýkané formálne nedostatky znaleckého posudku, ktoré nemajú vplyv na nosnú časť znaleckého posudku, ktorou je záver. Úvahy znalca vo vzťahu k zabezpečeniu resp. nezabezpečeniu rešerše a vo vzťahu k postupu žalovaného, sú pre meritum veci irelevantné a nadbytočné. Nemajú nijaký vzťah k záveru znaleckého posudku a nespôsobujú jeho nepoužiteľnosť. 29. Podstatný je záver znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že zariadenie popísané v patente žalobcu (napadnutý patent) nemožno považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti, pretože neprekročilo známy stav techniky, definovaný americkým patentom (namietaný patent), k čomu znalec dospel konfrontáciou definovaných patentových nárokov napadnutého a namietaného patentu. 30. Správny súd opätovne preskúmal správnu úvahu orgánov verejnej správy oboch stupňov, so zohľadnením výsledkov znaleckého dokazovania, a dospel k záveru, že táto je správna, nevybočuje z medzí a hľadísk daných zákonom, a preskúmavané rozhodnutia sú zákonné. 31. Podstatným bolo zodpovedanie otázky, či odborník z príslušného odvetvia techniky by pri poznatkoch definovaných namietaným americkým patentom musel alebo nemusel vynaložiť vynálezcovskú činnosť, aby navrhol riešenie definované v napadnutom slovenskom patente. 32. Pre posúdenie rozsahu ochrany vyplývajúcej z udeleného patentu, ako aj pre posúdenie vynálezcovskej činnosti (ako jedného z imanentných prvkov vynálezu, na ktorý sa udeľuje patent) je dôležité a podstatné to, ako je patent uplatnený a zadefinovaný v patentových nárokoch a len uplatneným patentovým nárokom je možné priznať ochranu. Rozdielnosť jednotlivých prvkov a vlastností zariadení, ako aj hodnotenie účelu ich použitia, nie je podľa správneho súdu pri posúdení vynálezcovskej činnosti v prejednávanej veci podstatné. Podstatný je základný princíp chráneného riešenia, v ktorom je zachytená nosná myšlienka chráneného riešenia. Rozvedenie tohto princípu do konkrétnych podrobností, zohľadňujúcich okolnosti a požiadavky použitia, je pre posúdenie známeho stavu techniky irelevantná. Práve preto aj znalec z odvetvia Priemyselné vlastníctvo vychádzal len z opisu patentových nárokov, na základe čoho dospel k záveru o nedostatku vynálezcovskej činnosti. V tomto smere (vo vzťahu k posúdeniu patentových nárokov) považuje správny súd za správnu aj argumentáciu žalovaného o tom, že aj keď ustanovenie § 13 ods. 1 Patentového zákona (resp. § 12 zákona č. 527/1990 Zb.) umožňuje použiť na výklad patentových nárokov aj opis vynálezu a výkresy, podstatná je prvá veta tohto ustanovenia, podľa ktorej rozsah ochrany, vyplývajúcej z patentu, je určený obsahom patentových nárokov. Výklad patentových nárokov pomocou opisu a výkresov nemôže byť použitý v takom rozsahu, že by rozširoval patentové nároky nad rámec, v akom boli prihlasovateľom patentu zadefinované v patentovej prihláške. Výklad patentových nárokov pomocou opisu a výkresov nemôže viesť k ich odlišnej interpretácii vo vzťahu k čisto lingvistickému výkladu štruktúry uplatneného nároku a nemôže viesť k inému významu, aký z nich vyplýva pre odborníka z danej oblasti. 33. K žalobcom predloženému znaleckému posudku č. 03/2016 zo dňa 23.09.2016, vypracovanému znalcom V.. I. R., R. XX, Y. (zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, pod č. 911054, odbor : Elektrotechnika, odvetvie : Elektronika, Riadiaca technika, Výpočtová technika (hardware), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, ev. č. znalca XXXXXX), správny súd uvádza, že žalobca sám vo svojich vyjadreniach uviedol, že znalec z oblasti elektrotechniky nemá kompetenciu na zodpovedanie otázok o vynálezcovskej činnosti. V znaleckom posudku, ktorý žalobca predložil, znalec porovnáva konkrétne zariadenia a ich konečné funkcie, čo podľa správneho súdu pre meritum tejto veci nie je podstatné. Vynálezcovská činnosť nemôže byť odvodzovaná v predmetnom prípade od konkrétnych vlastností a konečných funkcií zariadení, pretože predmetom patentových nárokov žalobcu bolo zariadenie v statickom stave. Napriek tomu, že tento posudok nepovažuje správny súd za použiteľný pre zodpovedanie merita veci, aj tento znalec v posudku napokon uviedol, že v oboch patentoch je prvok zabezpečujúci zosnímanie a prezentáciu informačných údajov uložených na príslušnom údajovom pamäťovom médiu. Aj keď sú medzi zariadeniami rozdiely, podstatné je to, že v zmysle zadefinovaných patentových nárokov sú obidve zariadenia založené na princípe snímania a prezentácie informačných údajov uložených a zaznamenávaných na pamäťovom médiu tak, že obidve zariadenia pracujú s údajmi zaznamenávanými na dvoch „nosičoch“ údajov a na dosiahnutie nimi sledovaného výsledku je potrebné spárovanie týchto údajov. 34. V podstate aj jedno aj druhé zariadenie rieši, či motorové vozidlo používa oprávnený subjekt. Kým zariadenie podľa namietaného amerického patentu, v zmysle definovaných patentových nárokov, disponuje údajmi o konkrétnej fyzickej osobe ako o klientovi/nájomcovi motorového vozidla, zariadenie podľa napadnutého slovenského patentu takýmito údajmi nedisponuje. V prípade, že by zariadenie podľa namietaného amerického patentu mal použiť iný subjekt, musí sa zasiahnuť do databázy osobných profilov a vytvoriť ďalší profil pre nového užívateľa. Zariadenie podľa napadnutého slovenského patentu umožňuje použiť motorové vozidlo ľubovoľnému počtu subjektov, ktorým sa umožní prístup k pohyblivému kódu, nie je potrebná registrácia nového užívateľa v žiadnej databáze, množina používateľov motorového vozidla je potom neobmedzená. Aj z výpovede a prezentácie žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že podľa ním prihláseného zariadenia by bolo možné overiť, či s motorovým vozidlom disponuje oprávnený subjekt, len na základe toho, že sa predloží „pohyblivý kód“ a tento sa spáruje s „pevným kódom“, pričom na pohyblivom kóde nie sú informácie o konkrétnej osobe. Žalobca na pojednávaní na otázku správneho súdu uviedol, že podstatu svojej vynálezcovskej činnosti vidí v tom, že jeden objekt je možné identifikovať prostredníctvom dvoch kódov, a to jedného, ktorý je súčasťou objektu a jedného, ktorý nie je súčasťou objektu. 35. Rozdielnosť zariadení spočívajúca v odlišnom technickom prevedení a v odlišnom spôsobe a výsledkoch použitia nič nemení na tom, že ide o zariadenia, ktorých účelom je zabezpečenie identifikácie používania motorového vozidla (získanie informácie týkajúcej sa použitia motorového vozidla), zostavené na základe rovnakého východzieho prvku. Navyše z opisu patentových nárokov vyplýva, že zariadenie podľa namietaného amerického patentu je (ako správne uviedol aj žalovaný) zložitejšie a komplexnejšie a umožňuje viac identifikačných parametrov k určeniu užívaného motorového vozidla a jeho oprávneného užívateľa, pričom zariadenie podľa napadnutého slovenského patentu nezabezpečuje úplnú identifikáciu užívateľa, a teda je všeobecnejšie. 36. V čase podania prihlášky napadnutého patentu žalobcom tak relevantný stav techniky bol reprezentovaný zariadením podľa namietaného amerického patentu, ktoré umožňovalo prenájom motorových vozidiel a na identifikáciu užívaného motorového vozidla a jeho užívateľa využívalo dvojicu údajov, zaznamenávaných na dvoch „nosičoch údajov“ - databázach ako prvkoch zariadenia, pričom jeden z dvojice údajov sa týkal motorového vozidla a druhý z dvojice údajov sa týkal osoby užívateľa motorového vozidla. Tento princíp identifikácie používania motorového vozidla bol použitý aj v namietanom slovenskom patente prostredníctvom bázy dát pevného kódu motorového vozidla a pohyblivého kódu motorového vozidla, aj keď v báze dát pohyblivého kódu motorového vozidla nie sú obsiahnuté údaje vo vzťahu ku konkrétnemu užívateľovi. Keďže predmetom patentových nárokov žalobcu je zariadenie v statickom stave, orgány verejnej správy oboch stupňov vyhodnocovali správne aj prepojenie jednotlivých súčastí zariadenia (prenos údajov a prepojenie „nosičov“ informácií) len ako súčasť/časť zariadenia v statickom stave. 37. Žalobca na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že „pohyblivý kód“ a „pevný kód“ by mohli byť zhotovené už samotným výrobcom motorového vozidla pri výrobe motorového vozidla a v prípade predaja alebo v prípade kontroly oprávneným subjektom (napr. policajný orgán) by sa preverilo, či s motorovým vozidlom nakladá oprávnený užívateľ tým, že by bol predložený pohyblivý kód a od jeho spárovania alebo nespárovania s pevným kódom by závisel záver o legálnom alebo nelegálnom používaní motorového vozidla. Preto možno aj vo vzťahu k tomuto tvrdeniu považovať za správny záver žalovaného, že na zhotovenie zariadenia podľa napadnutého patentu stačilo identifikovať podsystém v namietanom patente využívajúci na identifikáciu užívania motorových vozidiel dvojicu údajov. Je pritom irelevantné, že zariadenie podľa namietaného amerického patentu sa malo používať pre potreby prenájmu motorových vozidiel, pretože podstatný je základný nosný prvok zariadenia, a nie konečný účel jeho použitia. Aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom vyplýva, že o oprávnenosti legálneho použitia motorového vozidla svedčí „držba“ správneho pohyblivého kódu, ktorý nie je pevnou súčasťou motorového vozidla, a ktorý neobsahuje údaje o konkrétnom užívateľovi motorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď pohyblivý kód neobsahuje informácie o konkrétnom subjekte ako o užívateľovi motorového vozidla, aj pri zariadení podľa namietaného patentu dochádza k identifikácii subjektu užívateľa cez držbu zodpovedajúceho pohyblivého kódu, teda sa pracuje s dvomi skupinami údajov, zaznamenávanými na dvoch nosičoch. 38. So žalobnými námietkami týkajúcimi sa nedostatku odbornosti členov komisie v konaní pred orgánov verejnej správy 1. stupňa, neúplnosti prekladov listín amerického patentu a vytýkaného procesného pochybenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalobcovi bolo upreté právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, sa správny súd vysporiadal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a v tejto časti boli jeho závery odobrené aj Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015. Správny súd na týchto záveroch v celom rozsahu zotrváva. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že predmetom ďalšieho konania pred správnym súdom zostala otázka vysporiadania sa s námietkami žalobcu vyvracajúcimi záver žalovaného o nedostatku vynálezcovskej činnosti. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP, keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. 40. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, pretože ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny súd, na náhradu ktorých by mohol súd zaviazať neúspešného účastníka konania. Samotná účasť na pojednávaní, resp. zastúpenie a s tým vzniknuté trovy ďalšieho účastníka konania nemožno považovať za trovy vzniknuté v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom. 41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.