Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/44/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209110 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1216209110.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: REGOS s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4D, IČO: 36 640 638, v konaní zastúpeného SKLEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: J. U., bytom I. P. XXX, v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o nariadenie neodkladného opatrenia (pôvodne predbežného opatrenia - poznámka odvolacieho súdu), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 20C/27/2016-81 zo dňa 30. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovanému zdržať sa rozširovania nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení o tom, že: - príslušné orgány štátnej banskej správy vydali navrhovateľovi (žalobcovi) povolenie na banskú činnosť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, - svojou činnosťou vedome poškodil a ďalej poškodzuje chránené biotopy rastlín a živočíchov, - páchal a ďalej pácha trestné činy proti životnému prostrediu, a to konkrétne podľa § 303, § 304 a § 305 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, - v rámci svojej ťažobnej činnosti vypúšťa kaly do vodných tokov. 3. Ďalej žiada uložiť žalovanému povinnosť zabezpečiť odstránenie listu označeného ako „Oznámenie o pokračovaní poškodzovania chránených biotopov v Obci I. P., údolie s miestnym názvom S. - podnet k zdokumentovaniu skutkového stavu“ zo dňa 16.03.2016 z webovej stránky Obce I. P. a tiež uložiť odporcovi povinnosť zverejniť v denníku s celoštátnou pôsobnosťou ospravedlnenie s priloženým textom. Napokon žiada od žalovaného úhradu sumy 15.000,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy a tiež sumy 33.648.14 Eur ako náhrady škody. 4. Návrh odôvodnil v podstate tým, že už viac ako rok je nútený v dôsledku aktivít žalovaného zaoberať sa ničím nepodloženými, nepravdivými a osočujúcimi podaniami (vrátane trestných oznámení) a tvrdeniami, ktoré žalovaný stále opakuje a ktoré poškodzujú jeho dobrú povesť. Konkrétne poukázal na listy žalovaného zo dňa 09.07.2015, 06.08.2015 a 16.03.2016 adresované viacerým Štátnym orgánom, inštitúciám či ďalším subjektom, v ktorých ho žalovaný obviňuje z vedomého poškodzovania životného prostredia a trestnej činnosti s tým, že listy zo dňa 09.07.2015 a 16.03.2016 sú tiež zverejnené na internetových stránkach občianskeho združenia Kremnica nad zlato a obce I. P.. 5. Súčasne žiadal nariadiť predbežné opatrenie v znení totožnom s bodmi 1 a 2 návrhu výroku veci samej, t.j. uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa rozširovania nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení o tom, že príslušné orgány štátnej banskej správy vydali navrhovateľovi (žalobcovi) povolenie na banskú činnosť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, že svojou činnosťou vedome poškodil a ďalej poškodzuje chránené biotopy rastlín a živočíchov, že páchal a ďalej pácha trestné činy proti životnému prostrediu, a to konkrétne podľa § 303, § 304 a § 305 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov a že v rámci svojej ťažobnej činnosti vypúšťa kaly do vodných tokov, ako aj uložiť žalovanému povinnosť zabezpečiť odstránenie listu označeného ako „Oznámenie o pokračovaní poškodzovania chránených biotopov v Obci I. P., údolie s miestnym názvom S. - podnet k zdokumentovaniu skutkového stavu“ zo dňa 16.03.2016 z webovej stránky Obce I. P.. 6. Žalobca vo vzťahu k predbežnému opatreniu uviedol, že v dôsledku zverejnenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií o ňom a o jeho ťažobnej činnosti došlo a stále dochádza k značnej ujme na jeho právach. Má dôvodnú „obavu“ že ak bude žalovaný pokračovať vo svojich aktivitách, dôjde k trvalému poškodeniu jeho dobrej povesti vo verejnosti a tým k výraznému sťaženiu podnikateľskej činnosti do budúcna. 7. Keďže súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia) rozhodol 30. 06. 2016, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o návrhu žalobcu rozhodol aplikujúc § 102 ods. 1 O.s.p. s použitím § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p.. 8. Okresný súd uviedol, že predbežné opatrenie je rozhodnutím dočasným, ktorého účelom je dočasná, teda provizórna úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie toho, aby meritórne súdne rozhodnutie mohlo byť riadne vykonané. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ predbežného opatrenia osvedčil aspoň základné okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana formou predbežného opatrenia. Tiež je potrebné, aby navrhovateľ predbežného opatrenia osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 9. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že v tomto štádiu konania pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení sa nemožno do hĺbky zaoberať pravdivosťou, či nepravdivosťou tvrdení, ktoré mali zo strany žalovaného odznieť na adresu žalobcu, a teda do podrobností zisťovať, za akých okolností mali zaznieť. Postačuje mať za osvedčené najpodstatnejšie skutočnosti. 10. Prvostupňový súd uzavrel, že v tomto smere je zrejmé z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil, že už dlhodobo má záujem o vykonávanie banskej činnosti v dobývacom priestore XX. OkresnýK. v katastrálnom území obce I. P.. To podľa súdu úplne logicky vzbudzuje záujem o túto činnosti minimálne u občanov obce I.XXktorým je aj žalovaný. Žalovaný podľa textu predložených listov ich zaslal rôznym štátnym i neštátnym inštitúciám s tým, že v listoch vyslovuje svoj názor, že Obvodný banský úrad, či iné príslušné orgány v rámci povoľovacích procesov nepostupovali v súlade so zákonom a medzinárodnými záväzkami, a že žalobca nemá najmä príslušné vodoprávne povolenie. Z listov pritom vôbec nevyplýva, že by žalovaný žalobcu obviňoval z páchania trestnej činnosti, či z vypúšťania kalov do vodných tokov, resp. že poškodzuje chránené biotopy. 11. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že sloboda prejavu, právo na informácie a tiež petičné právo sú ústavne chránenými hodnotami (čl. 26 a 27 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré možno obmedziť len v zákonom stanovených prípadoch a aj vtedy sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. V týchto súvislostiach mal súd prvej inštancie za osvedčené len to, že žalovaný realizoval svoje ústavou garantované práva vo veci týkajúcej sa verejného záujmu, ktorým ochrana životného prostredia nepochybne je. Žalovaný v rámci svojich občianskych aktivít podaniami či ich obsahom nijako zjavne neprekročil ústavou stanovené limity realizácie svojich ústavných práv do tej miery, že by si to vyžadovalo okamžitý zásah predbežným opatrením. Napokon okresný súd uzavrel, že nemal žiaden relevantný dôvod, aby žalovanému uložil povinnosť zdržať sa pomerne všeobecne (žalobcom) popísaného konania, a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie. Požadoval, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že nariadi v danej veci neodkladné opatrenie v následnom znení: 1. Žalovaný je povinný zdržať sa rozširovania nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení o tom, že: - príslušné orgány štátnej banskej správy vydali žalobcovi povolenie na banskú činnosť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, - žalobca svojou činnosťou vedome poškodil a ďalej poškodzuje chránené biotopy rastlín a živočíchov, - žalobca páchal a ďalej pácha trestné činy proti životnému prostrediu, a to konkrétne podľa § 303, § 304 a § 305 zákona č. 300/2005 Z. z. trestný zákon, v znení neskorších predpisov, a - žalobca v rámci svoje ťažobnej činnosti vypúšťa kaly do vodných tokov. 2. Žalovaný je povinný zabezpečiť odstránenie listu označeného ako „Oznámenie o pokračovaní poškodzovania chránených biotopov v obci Q.S. údolie s miestnym názvom E.- podnet k zdokumentovaniu skutkového stavu“ zo dňa 16. 03. 2016 z webovej stránky obce I. P.. 13. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení popísal priebeh jeho korešpondencie s jednotlivými štátnymi a neštátnymi organizáciami. Uviedol, že pri svojich podaniach orgánom činným v trestnom konaní vždy predkladal konkrétne a vecne podložené dôkazy a opieral sa o zákony Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd „žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu a zaviazal žalobcu uhradiť všetky poplatky a náhrady“. 14. Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu reagoval vyjadrením žalobca replikou, v ktorej uviedol, že žalovaný si zrejme stále neuvedomuje, že opakovaním šírením a zverejňovaním tvrdení vo svojich podaniach sa dopúšťa neoprávneného zásahu do dobrej povesti žalobcu. Žalobca naďalej zotrval na nariadení neodkladného opatrenia v predmetnej veci. 15. K replike žalobcu podal vyjadrenie vo forme dupliky žalovaný, ktorý opätovne navrhol, „aby Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom jej rozsahu a zaviazal žalobcu uhradiť všetky poplatky a oprávnené náhrady“. 16. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa o návrhu na nariedenie predbežného opatrenia rozhodol ešte v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, teda na vec aplikoval príslušné ustanovenia O.s.p.. 21. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. 22. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 23. V súčasnosti účinná právna úprava neodkladných opatrení sa nijakým výrazným spôsobom neodlišuje od právnej úpravy predbežných opatrení podľa O.s.p. 24. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 27. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 28. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym zisteniam ohľadne neosvedčenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), na spor aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p., § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). 29. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 30. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia ale aj v súčasnosti neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná (neodkladná) ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) nie je dôvodný najmä vtedy ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 31. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa v prejednávanom spore podanou žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému zdržať sa rozširovania nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení o tom, že: - príslušné orgány štátnej banskej správy vydali navrhovateľovi povolenie na banskú činnosť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, - svojou činnosťou vedome poškodil a ďalej poškodzuje chránené biotopy rastlín a živočíchov, - páchal a ďalej pácha trestné činy proti životnému prostrediu, a to konkrétne podľa § 303, § 304 a § 305 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, - v rámci svojej ťažobnej činnosti vypúšťa kaly do vodných tokov. 32. Ďalej žiada uložiť odporcovi povinnosť zabezpečiť odstránenie listu označeného ako „Oznámenie o pokračovaní poškodzovania chránených biotopov v Obci I. P., údolie s miestnym názvom S. - podnet k zdokumentovaniu skutkového stavu“ zo dňa 16.03.2016 z webovej stránky Obce I. P. a tiež uložiť odporcovi povinnosť zverejniť v denníku s celoštátnou pôsobnosťou ospravedlnenie s priloženým textom. Napokon žiada od odporcu úhrady sumy 15.000,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy a tiež sumy 33.648.14 Eur ako náhrady škody. 33. Súčasne so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa rozširovania nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení o tom, že príslušné orgány štátnej banskej správy vydali navrhovateľovi povolenie na banskú činnosť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, že svojou činnosťou vedome poškodil a ďalej poškodzuje chránené biotopy rastlín a Živočíchov, že páchal a ďalej pácha trestné činy proti životnému prostrediu, a to konkrétne podľa § 303, § 304 a § 305 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov a že v rámci svojej ťažobnej činnosti vypúšťa kaly do vodných tokov, ako aj uložiť odporcovi povinnosť zabezpečiť odstránenie listu označeného ako „Oznámenie o pokračovaní poškodzovania chránených biotopov v Obci I. P., údolie s miestnym názvom S. - podnet k zdokumentovaniu skutkového stavu“ zo dňa 16.03.2016 z webovej stránky Obce I. P.. 34. Návrh na nariedenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) žalobca v podstate odôvodnil tým, že v dôsledku zverejnenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií o ňom a o jeho ťažobnej činnosti došlo a stále dochádza k značnej ujme na jeho právach. Má dôvodnú „obavu“ že ak bude žalovaný pokračovať vo svojich aktivitách, dôjde k trvalému poškodeniu jeho dobrej povesti vo verejnosti a tým k výraznému sťaženiu podnikateľskej činnosti do budúcna. Poukázal na listy žalovaného zo dňa 09.07.2015, 06.08.2015 a 16.03.2016 adresované viacerým Štátnym orgánom, inštitúciám či ďalším subjektom. 35. Je nesporné, že žalobca má záujem o vykonávanie banskej činnosti v dobývacom priestore B. K. v katastrálnom území obce I. P.. 36. Ak občania obce I. P., teda aj žalovaný, prejavujú záujem o túto činnosť žalobcu tým, že sa informujú u jednotlivých orgánov o spôsobe rozhodovania o povolení banskej činnosti žalobcu a súčasne vyjadrujú v tomto smere svoj názor ohľadne postupu pri rozhodovaní o povolení predmetnej činnosti žalobcu, ide nepochybne o Ústavou garantované právo na slobodu prejavu, právo na informácie a tiež petičné právo (čl. 26 a 27 Ústavy Slovenskej republiky). 37. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil dôvodnosť jeho „obáv“, že ak bude žalovaný pokračovať vo svojich aktivitách, dôjde k trvalému poškodeniu dobrej povesti žalobcu vo verejnosti a tým k výraznému sťaženiu jeho podnikateľskej činnosti do budúcna. 38. Ani listiny zo dňa 09.07.2015, 06.08.2015 a 16.03.2016 adresované viacerým Štátnym orgánom a inštitúciám, predložené žalobcom k žalobe a tiež k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), nepreukazujú dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Len samotná domnienka („obava“) ohrozenia práva nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 39. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Konanie vo veci samej bude pokračovať pred súdom prvej inštancie. 41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).