Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/28/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915207486 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6915207486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobkyne V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, zastúpenej LEGAL CARTEL, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Ľubinská 18, IČO: 36 677 175, proti žalovanému L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., T. XX, o zaplatenie 18.000 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 8 C/221/2015 - 42 zo dňa 24. 08. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 18.000 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2012 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Okresný súd vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobkyňa uviedla, že so žalovaným dňa 28. 05. 2012 uzavrela zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému požičala finančné prostriedky 18.000 EUR, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 31. 08. 2012. Žalovaný peňažné prostriedky nevrátil a 01. 09. 2012 je v omeškaní s vrátením celej požičanej sumy. Okresný súd zistil, že strany sporu podpísali dňa 28. 05. 2012 Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy 18.000 EUR žalovanému, ktorý sa zaviazal požičanú sumu vrátiť v lehote 3 mesiacov, najneskôr 31. 08. 2012. Žalovaný dlžnú sumu nevrátil a od 01. 09. 2012 sa dostal do omeškania s celým peňažným plnením. Preto súd žalobkyni priznal aj 8,75 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 657 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Záverom okresný súd uviedol, že na vyjadrenie žalovaného nemohol prihliadnuť, lebo bolo doručené po vyhlásení rozsudku dňa 26. 08. 2016. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalovaný L. L.. Okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie a nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Okresný súd nebral do úvahy jeho vyjadrenie na pojednávanie dňa 24. 08. 2016, že nebola uzavretá zmluva o pôžičke. Žalobkyňa zavádza súd. Žalobkyňa spolu s pánom F. chcela zúročiť svoje peniaze. Za tým účelom obaja poskytli peniaze, žalobkyňa sumu 10.000 EUR a pán F. 8.000 EUR. Žalovaný mal vedomosť o tom, že peniaze nepatrili pani P.. Zmluva o pôžičke musí byť spísaná v dvoch rovnocenných exemplároch, podpísaná oboma zmluvnými stranami a overená u notára. Žalovaný ani nevedel, čo podpisoval, pretože boli rôzne vyhrážky. Aby mal pokoj, podpísal nejaký papier s vedomím, že aj tak to právne neobstojí, nakoľko nebolo podpísané u notára. Žalovaný tiež mohol napísať zmluvu o pôžičke pani P.. Aj žalovaný prišiel o väčšiu čiastku peňazí. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by podporil tvrdenia, ktoré zakladal len na vlastných domnienkach. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 05. 2012. Námietky žalovaného, že nevedel čo podpisoval, sú vzhľadom na text a prehľadnosť zmluvy o pôžičke bezpredmetné. To, že zmluvu podpisoval v domnienke, že musí byť overená u notára je na ujmu žalovaného. Navrhla rozsudok potvrdiť a súčasne uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 7. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd správne zistil skutkový stav, ktorý vyplýval z predloženej písomne uzavretej zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 18.000 EUR, ktorú podľa obsahu zmluvy žalobkyňa ako veriteľ odovzdala žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy. V zmluve sa výslovne uvádza, že dlžník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie peňažných prostriedkov a peniaze sa zaviazal vrátiť k rukám veriteľa do 31. 08. 2012. V zmluve sa uvádza, že bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch, pre každú stranu po jednom. Strany v zmluve vyhlásili, že bola spísaná podľa ich skutočnej a slobodnej vôle a s jej obsahom súhlasili. V odvolaní žalovaný nepoprel, že prevzal od žalobkyne peňažné prostriedky. Uviedol tiež, že v prítomnosti žalobkyne podpísal nejakú písomnosť. Je na ťarchu každej strany sporu, aby svoje tvrdenia preukázala. Žalovaný iný účel prevzatia peňažných prostriedkov, ako z dôvodu pôžičky, ktorú mu poskytla žalobkyňa nekonkretizoval a ničím okrem nejasných a neurčitých tvrdení nepreukázal. Ničím tiež nespochybnil obsah predloženej zmluvy o pôžičke, ani to, že zmluvu podpísal ako dlžník a svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov, ktoré sa zaviazal vrátiť v stanovenej lehote. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Z jeho písomného podania na pojednávanie 24. 08. 2016, ktoré bolo okresnému súdu doručené po vyhlásení rozsudku, vyplývajú iba neurčité tvrdenia, ktoré zopakoval v odvolaní o tom, že žalobkyňa spolu s pánom U. vyhľadala žalovaného v U., kde žalovaný dlhé roky podnikal, aby im sprostredkoval bližšie nešpecifikovaný obchod, pri ktorom by mohli zarobiť peniaze, ktoré sa im mali po pol roku vrátiť, k čomu nedošlo, lebo „ no po konkrétnej firme sa zľahla zem.“ Uvedené osoby potom požiadali žalovaného, aby za nimi prišiel do A., kde v dome u pána F. žalovaný podpísal nejakú vopred pripravenú zmluvu o pôžičke, ktorú ani nečítal a túto zmluvu pod nátlakom podpísal. Žalovaný tvrdil, že bol len sprostredkovateľom nejakého vecne ani časovo neoznačeného obchodu, ktorý mal byť so žalobkyňou dohodnutý za účelom zhodnotenia peňažných prostriedkov. Proti tomuto tvrdeniu žalobkyňa predložila dôkaz o tom, že medzi stranami sporu bola písomne uzavretá zmluva o pôžičke, ktorú žalovaný podpísal. Žalovaný uviedol, že zmluvu o pôžičke u žalobkyne podpisoval a súčasne nepoprel, že peniaze v sume 18.000 EUR prevzal. Žalovaný uvádzal, že zmluvu o pôžičke podpísal s vnútornou výhradou, pretože bol pod nátlakom. Toto svoje tvrdenie žalovaný hodnoverne nepreukázal, pretože mal možnosť uviesť všetky konkrétne skutočnosti a dôvody prevzatia peňažných prostriedkov od žalobkyne. Žalovaný si bol podľa vlastného vyjadrenia vedomí toho, že podpisoval zmluvu o pôžičke. Ak by bol žalovaný skutočne donútený niečo podpísať pod nátlakom, z jeho vyjadrenia nevyplýva, že by vec neodkladne oznámil orgánom činným v trestnom konaní, alebo vec riešil podaním žaloby o neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný uzavretie zmluvy o pôžičke poprel, ale súdu na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz. Neurčitá obrana žalovaného nespočívala na skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo ani na takých skutočnostiach, ktoré by nebolo možné preukázať inak. Je na ťarchu žalovaného, že v priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania žiadne dôkazy neuviedol a nenavrhol, že nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že nešlo o pôžičku, ale o sprostredkovaný obchod, nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, že si žalovanú sumu požičal, alebo že písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá bola pripojená k žalobe, nepodpísal. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil z tých istých dôvodov ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá si náhradu trov odvolacieho konania uplatnila, preto krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 9. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).