Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/269/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216198 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715216198.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Q. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. X. XXX/X, XXX XX Q., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/419/2015-40 zo dňa 27. 09. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 27. 09. 2016 určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 16. 06. 2014 je neplatná (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100% (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalovaný a žalobca dňa 16. 06. 2014 uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Dohoda o zrážkach zo mzdy“), pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Uvedený právny úkon musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Okresný súd poukázal na to, že ,,podľa bodu 4 sa v rámci tejto dohody mala zabezpečovať čiastka vo výške 990,- Eur“, avšak listom adresovaným spoločnosťou L. s. r. o. zo dňa 28. 10. 2015 sa žalovaný v pozícii veriteľa v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy domáhal uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.707,26 Eur. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), pretože v čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná. Okresný súd konštatoval, že veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nemôže mať vzťah nadradenosti a podriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Takáto dohoda potom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobcu. Každý dlžník - spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Samotná suma uvedená v bode 4 Dohody o zrážky zo mzdy vo výške 990,-Eur bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti, preto uvedené dojednanie považuje za neurčité aj čo sa týka zrážok zo mzdy. I z konania žalobcu vyplýva, že si nárokoval oveľa vyššiu sumu ako bola v samotnej Dohode o zrážkach uvedená (t.j. vo výške 1.707,26 Eur). Za neurčité zmluvné dojednanie považoval súd prvej inštancie i dojednanie o výške zrážok uvedené v bode 5, tretia veta, v ktorom sa neurčito uvádza, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, výška mesačnej zrážky bude v nasledujúcom mesiaci zvýšená na dohodnutú výšku a to najvyššiu prípustnú. Podľa názoru okresného súdu jednostranné navyšovanie výšky splátky je neprípustné nad dohodnutú výšku, ktorá mala byť určená konkrétnou sumou a nie neurčitým spôsobom. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru záver okresného súdu je nezákonný, pretože neplatnosť právneho úkonu (Dohody o zrážkach zo mzdy) nehodnotí podľa jeho obsahu, ale podľa žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevykonal dokazovanie obsahom listiny a na jej základe dospel k nesprávnym záverom ohľadne sumy 990,- Eur. Rozdiel medzi sumou 990,- Eur predstavujúcou istinu úveru a samotnou sumou 1.707,26 Eur nemôže byť dôvodom neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako takej, ale nanajvýš dôvodom na obmedzenie rozsahu zrážok zo mzdy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2016 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010, z ktorého vyplýva, že :„Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku.“ Neurčitosť právneho úkonu znamená, že vyjadrenie prejavu vôle je síce zrozumiteľné, ale jeho obsah je neurčitý (má vecné nedostatky). Ide zjavne nezákonný postup, keď okresný súd neurčitosť právneho úkonu nezakladá na obsahu tohto právneho úkonu, ale na obsahu inej listiny (žiadosti o vykonávanie zrážok), a to porovnaním sumy 990,- Eur a sumy 1.707,26 Eur. Okresný súd nedospel k správnemu ani zákonnému záveru o neurčitosti právneho úkonu, pretože k záveru o neurčitosti nedospel ani aplikáciou príslušných ustanovení (§ 35 ods. 2 OZ), odkazuje na obsah listiny, ktorá nie je právnym úkonom a ani dohodou a nesprávne uprednostňuje „výklad“ smerujúci k neplatnosti právneho úkonu pred postupom, ktorý by právny úkon zachoval v platnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že suma 990,- Eur bola v Dohode o zrážkach zo mzdy určená len ako suma ohľadne budúceho poskytnutia úveru. Záver okresného súdu je nelogický, pričom neuvádza ani to, ako by to v zmysle nejakej právnej normy malo byť formulované, aby to splnilo „predstavu“ súdu. Uvedenie sumy úveru 990,- Eur ako istiny úveru je logické, pretože nie je možné v Dohode o zrážkach zo mzdy tvrdiť, že táto suma už bola poskytnutá (keď tomu tak v čase jej uzavretia nie je). Nesúhlasil so závermi okresného súdu o jednostrannom určovaní, ktoré pohľadávky budú/môžu byť uspokojované prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy. Z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, ktorému ustanoveniu zákona odporuje. Okresný súd len opakuje tvrdenie o neurčitosti vymedzenia. V posudzovanej veci nejde ani o jednostranné navyšovanie, resp. neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany. Z ustanovenia § 551 ods. 1 OZ vyplýva, že zrážka zo mzdy nesmie byť väčšia ako zrážka pri výkone rozhodnutia, tzn. že za každých okolností nebude zrážka vyššia, ako stanovuje právny predpis pre výkon rozhodnutia. Ustanovenie článku II. Dohody o zrážkach zo mzdy len určuje pre špecifický prípad, ktorý je tam vymedzený, že zrážka zo mzdy môže byť vyššia ako je v dohodnutej výške, súčasne ale nebude vyššia, ako to pripúšťa zákon, pretože stále platí obmedzenie podľa § 551 ods. 1 OZ. Z uvedených dôvodov považoval rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané. 6. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí teda vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. 7. Uvedené náležitosti predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom (dlžníkom) a žalovaným (veriteľom) dňa 16. 06. 2014 (č.l. 4 spisu) neobsahovala. V článku IV. Dohody o zrážkach zo mzdy je uvedené : ,,Spoločnosť bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“) čiastku vo výške 990,- Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má Dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv, revolvingu (ov) (ďalej len ,,Revolvingy“). Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len ,,Pohľadávky“).“ 8. Odvolací súd konštatuje, že suma 990,- Eur v článku IV. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená jedine v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a teda opisuje len možný spôsob jej vzniku. I vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v citovanom článku IV. Dohody o zrážkach zo mzdy (úvery vrátane prípadných všetkých revolvingov, príslušenstvo úveru, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je bez uvedenia ich špecifikácie (výšky). 9. Z článku V. Dohody o zrážkach vyplýva: ,,Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako zo mzdou (ďalej len ,,zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník preberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 59,16 Eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonávaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.“ 10. Z predmetného článku Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva odkaz na článok I. , v ktorom mala byť špecifikovaná zabezpečovaná pohľadávka. Odvolací súd konštatuje, že článok I. neobsahuje žiadnu špecifikáciu pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená Dohodou o zrážkach zo mzdy. V článku I. Dohody o zrážkach zo mzdy je totiž uvedené: ,,Dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu).“ 11. Ako už bolo uvedené, v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje konkrétnu výšku zabezpečovanej pohľadávky, pričom dojednanie o výške splátok je neurčité (ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonávaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dojednanie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného v pozícii veriteľa, v prospech ktorého mali byť vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu a to aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky, čím došlo k obchádzaniu náležitostí Dohody o zrážkach zo mzdy ohľadne výšky mesačných zrážok zo mzdy. 12. Odvolací súd konštatuje, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej nie je uvedená výška zabezpečovanej pohľadávky, si žalovaný výšku svojho nároku môže určiť sám, bez možnosti jej revidovania. Ako vyplýva z obsahu spisu, k takémuto postupu došlo aj v posudzovanej veci (ako správne uviedol okresný súd), keď žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu (Q. U. Q.) dňa 28. 10. 2015 na základe Dohody o zrážkach zo mzdy o ,,uspokojenie nehradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.707,26 Eur k 28. 10. 2015“ (viď č.l. 5 spisu). 13. Odvolací sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16. 06. 2014 je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 OZ), pretože jej obsah je neurčitý. 14. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. 15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).