Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/474/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214052 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614214052.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne F. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. II XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným 1/ G. E. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. L. X. XXXX/XX, XXX XX Z., 2/ L. I. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. S.H. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpenej splnomocneným zástupcom žalovaným 1/, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/130/2014-139 zo dňa 27. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalobkyni náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 27. 06. 2016 určil, že dohoda o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne F. L. a žalovaného 1/ E.. E. L. spísaná dňa 13. 12. 2000 na Notárskom úrade vo Fiľakove, Hlavná 4 notárkou JUDr. Martou Jurinovou so sídlom Fiľakovo, Hlavná 4 do Notárskej zápisnice č. Nz 404/00 N 426/00 (ďalej aj ,,Notárska zápisnica“) je neplatná (I. výrok). Ďalej okresný súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 28. 09. 2011, fiktívne datovaná dátumom 08. 09. 2011 medzi darujúcim žalovaným 1/ E.. E. L. a obdarovanou žalovanou 2/ H.. G. L., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX Obec: Z. Okres: Z. katastrálne územie: Z. ako pozemky registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 346 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 228 m2 - rozostavaná stavba rodinného domu bez prideleného súpisného čísla, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Lučenec pod č. V 1968/11 dňa 17. 10. 2011 je neplatná (II. výrok); kúpna zmluva uzavretá dňa 27. 09. 2011 (fiktívne datovaná dátumom 02. 09. 2011) medzi predávajúcim žalovaným 1/ E.. E. L. a kupujúcou žalovanou 2/ H.. G. L., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX Obec: Z. Okres: Z. katastrálne územie: Z. ako pozemky registra „C“ KN súpisné číslo XXXX poschodová garáž D 21 v celosti a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria - pozemok vo výmere 20 m2 v podiele 1, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Lučenec pod č. V 1969/11 dňa 17. 10. 2011 je neplatná (III. výrok) a kúpna zmluva uzavretá dňa 03. 10. 2011 medzi predávajúcim žalovaným 1/ E.. E. L. a kupujúcou žalovanou 2/ H.. G. L., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX Obec: Z. Okres: Z. katastrálne územie: Z. ako 4-izbový byt č. XX s podlahovou plochou 103,8 m2, číslo vchodu XX, na 7. poschodí v podiele 1/1 v bytovom dome súp. číslo XXX K. XXX/XXXX-ín,/XX, Z. na parc. č. „C“ KN XXXX/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 104/5998-ín, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Lučenec pod č. V 2028/11 dňa 21. 10.2 011 je neplatná (IV. výrok). Žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 398,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (V. výrok) a spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 % do troch dní od právoplatnosti rozsudku (VI. výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli manželmi od 02. 12. 2000 do 28. 11. 2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva vo výroku o rozvode ich manželstva v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 5P/5/2011 a o výroku o výživnom na maloleté deti pochádzajúce z manželstva bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 11. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16CoP/105/2012 zo dňa 01. 08. 2013. Dňa 30. 11. 2012 bola Okresnému súdu Lučenec doručená žaloba žalobkyne o neúčinnosť právnych úkonov: darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 08. 09. 2011, kúpnej zmluvy zo dňa 02. 09. 2011 a kúpnej zmluvy zo dňa 08. 09. 2011. Konanie je vedené pod sp.zn. 14C/225/2012. Na Okresnom súde Lučenec je vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ,,BSM “) pod sp.zn. 14C/150/2013. Pretože ide o určovaciu žalobu, súd prvej inštancie najskôr skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“) na určení neplatnosti právnych úkonov uvedených vo výroku rozsudku. Okresný súd uviedol, že právny záujem, ktorý je naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Ak žalobca naliehavý právny záujem na takomto určení neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom (procesným nástrojom) ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Najvyšší súd SR už v rozsudku sp.zn. 3Cdo/98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/91/2006) uviedol, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného vzťahu alebo práva. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem vo vzťahu k dohode o výhrade vzniku BSM, pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené jej právo a súčasne by sa právne postavenie žalobkyne stalo neistým. Dohoda o výhrade vzniku BSM bola uzavretá formou notárskej zápisnice N/426/2000, Nz/404/2000, napísanou na Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej, Fiľakovo, Hlavná 4 dňa 13. 12. 2000. Dohodu o výhrade vzniku BSM uzavreli žalobkyňa a žalovaný 1/ v znení: „Účastníci vyhlasujú, že uzavreli manželstvo dňa 02. 12. 2000 pred Matričným úradom Zvolen, ktoré manželstvo je zapísané vo zv. 34, ročník 2000 na strane 100 pod poradovým číslom 26. Účastníci vyhlasujú, že majú právny záujem na inej ako zákonnej úprave bezpodielového spoluvlastníctva manželov a spoločne vyhlasujú, že si vyhradzujú vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva/ § 143a ods. 2 O.z.“ Notársku zápisnicu spísala notárka JUDr. Marta Jurinová a v záverečnej časti uviedla „Osvedčujem, že prejavená vôľa účastníkov bola pojatá do tejto notárskej zápisnice, ktorá notárska zápisnica bola hlasite diktovaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná účastníkmi“. Nasledujú podpisy žalobkyne a žalovaného 1/ a osvedčenie ich podpisov notárkou. Z ustanovenia § 143a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) vyplýva, že pre platnosť dohody o výhrade vzniku BSM sa vyžaduje, že musí byť spísaná vo forme notárskej zápisnice. V ustanovení § 47 Notárskeho poriadku sú uvedené obligatórne náležitosti notárskej zápisnice, a to: a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov, alebo ich zástupcov, ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Prvoinštančný súd zistil, že notárska zápisnica nemá zákonné náležitosti, pretože neobsahuje údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená ustanovenie (§ 47 písm. g) Notárskeho poriadku). Tento súhlas je obligatórnou náležitosťou notárskej zápisnice, bez ktorého listinu nemožno považovať za notársku zápisnicu. Vzhľadom k uvedenému záveru súd prvej inštancie už neskúmal, či bola notárkou čítaná, akým spôsobom, nepovažoval za potrebné uskutočniť výsluch svedkyne - notárky, ktorý navrhol žalovaný 1/. Pre záver súdu okresného o neplatnosti notárskej zápisnice stačilo to, že neobsahuje vyššie uvedenú obligatórnu náležitosť. Notárska zápisnica nemohla vyvolať účinok, ktorý mali v úmysle vyvolať účastníci tohto právneho úkonu (žalobkyňa a žalovaný 1/), t.j. uzavrieť dohodu o výhrade vzniku BSM. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o výhrade vzniku BSM zo dňa 13. 12. 200 je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 40 OZ), pretože nebola uzavretá vo forme, ktorá vyplýva z ustanovenia § 143a OZ, pričom účinky neplatnosti tohto právneho úkonu nastávajú ex tunc, čiže od začiatku, t.j. 13. 12. 2000. Z týchto dôvodov bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného 1/ vzniklo už uzavretím ich manželstva (§ 143 OZ) a zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V nadväznosti na tieto závery, ďalšie právne úkony - darovacie zmluvy a kúpnu zmluvu uzavreté medzi žalovanými 1/ a 2/, ktorých platnosť žalobkyňa žalobou tiež napádala, okresný súd považoval za neplatné, pretože boli uzavreté žalovaným 1/ za trvania BSM a bez súhlasu žalobkyne podľa § 145 ods. 1 OZ. Tieto právne úkony neboli bežnou vecou, žalobkyňa k nim súhlas nedala, podaním žaloby, ktorú súdu doručila dňa 28. 08. 2014 sa dovolala relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov podľa § 40a OZ a v lehote podľa § 101 OZ voči obom žalovaným. Súd prvej inštancie súhlasil s tvrdením žalobkyne, že pri dovolaní sa neplatnosti týchto právnych úkonov (II., III., IV.) sa nevyžaduje naliehavý právny záujem, tieto právne úkony sú neplatné zo zákona podľa § 145 ods. 1 OZ za splnenia dovolania sa ich neplatnosti podľa § 40a OZ v dobe podľa § 101 OZ, čiže v trojročnej premlčacej dobe. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/50/2000, ZSP 59/2002, podľa ktorého predaj spoločnej nehnuteľnej veci nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 OZ vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti nedovolá (§ 40a OZ), pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu. O trovách štátu okresný súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. prvoinštančný súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov celkom. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Zákon o súdnych poplatkoch“) ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, poplatková povinnosť v súlade s citovaným zákonným ustanovením prešla na neúspešných žalovaných 1/ a 2/, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne podľa § 511 ods. 1 OZ zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 398,- Eur (á 99,50 Eur) podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov (predmetom konania bola platnosť 4 právnych úkonov). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p.. 2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalovaní 1/, 2/ včas odvolanie. Žalovaní 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne v prípade potvrdenia, resp. zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie pripustil dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa názoru žalovaného 1/ rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a zákonné, pričom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby. Dohoda manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, je právnym úkonom sui generis (§ 143 OZ), ktorý je na rozdiel od bežných právnych úkonov limitovaný časovým a osobným hľadiskom, pretože tento právny úkon môžu uzavrieť iba: a) dve konkrétne fyzické osoby, ktoré sú v čase uzavretia tohto dvojstranného právneho úkonu v spoločnom manželstve, b) iba v čase, kedy toto spoločné manželstvo trvá. Zánikom spoločného manželstva zaniká v prípade manželov nielen možnosť takúto dohodu uzavrieť, ale zaniká aj samotná dohoda, pretože zanikol základný predmet, a tým aj predpoklad takejto dohody, ktorým je bezpodielové spoluvlastníctvo týchto konkrétnych manželov. Dohoda manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, preto môže mať vplyv na právne postavenie dotknutých manželov iba do okamihu zániku ich spoločného manželstva, pričom po tomto okamihu ide o ďalej už neexistujúci právny úkon, ktorého právne účinky možno po tomto okamihu posudzovať iba do minulosti. Uviedol, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už právne vzťahy založené touto dohodou boli ukončené a neexistovali. Pretože jedným z právnych následkov zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potreba jeho vyporiadania a toto vyporiadanie môže súd vykonať iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby niektorého z bývalých manželov v zmysle § 149 ods. 3 OZ, otázky vznik, zániku a rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa tohto ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu. Určením neplatnosti dohody manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, ako aj žalobkyňou namietaných zmlúv medzi ním a žalovanou 2/ sa spor medzi stranami vôbec nerieši, len sa posúva do inej roviny a len určenie právneho stavu ohľadom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako celku povedie k úplnému odstráneniu sporu medzi stranami. Podľa jeho názoru, naliehavý právny záujem žalobkyne na ňou požadovanou určení neplatnosti dohody manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, chýba a tento nedostatok predstavoval samostatný prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba nemohla obstáť a ktorý mal viesť k zamietnutiu žaloby. Rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (neexistenciu) právneho vzťahu, alebo práva za dobu minulú, a preto výrok rozsudku v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu alebo právu v prítomnom čase. V zmysle ustálenej judikatúry je nesprávny taký rozsudok, ktorý určuje právne vzťahy do minulosti a nie spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/131/2006). Nie je správny záver prvoinštančného súdu ohľadne nedostatku zákonom predpísanej formy notárskej zápisnice. Pre dohodu podľa § 143a OZ sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. Ak by nebola uzatvorená v tejto forme, je absolútne neplatná. Pokiaľ v tejto forme jej ale chýba niektorá z náležitostí notárskej zápisnice v zmysle Notárskeho poriadku, treba posúdiť, o akú náležitosť ide a nie bez ďalšieho považovať takúto dohodu za neplatnú. Predmetom konanie je posúdenie platnosti právneho úkonu pre nedodržanie formy, keď žalobkyňa namieta absentujúce vyhlásenie strán v notárskej zápisnici o tom, že sú spôsobilí na právne úkony. To, že žalobkyňa i žalovaný 1/ boli v čase spísania notárskej zápisnice plne spôsobilí na právne úkony, nie je spochybňované a z tohto dôvodu nemôže byť právny úkon - dohoda strán podľa § 143a OZ neplatná. Právny úkon mal formu notárskej zápisnice, preto ani z dôvodu absencie formy právneho úkonu predpísanej zákonom nemožno právny úkon považovať za neplatný. Podľa jeho názoru by sa jednalo o prílišný formalizmus stojaci proti jasne prejavenej vôli strán, ktorý jednoznačne prejavuje vôľu riadiť sa modifikovaným majetkovým režimom počas trvania manželstva, ako aj účelu zákona. Prezumpcia správnosti, zákonnosti, legality notárskej zápisnice o právnom úkone, t. j. verejnej listiny o právnom úkone, je zakotvená v § 36 ods. 1 a v § 38 Notárskeho poriadku, ktorý definuje zásadu nemožnosti odmietnuť vykonať požadovaný úkon zo strany notára, ak neodporuje zákonu, alebo iným všeobecne záväzným predpisom, okrem iného. V prípade, ak by účastník odmietol vyhlásiť, že je spôsobilý na právne úkony, notár je povinný odmietnuť spísať notársku zápisnicu, čo sa v tomto prípade nestalo a samotná absencia, resp. pochybenie na strane notára, nemôže sama osebe znamenať absolútnu neplatnosť vôle účastníkov prejavenej v notárskej zápisnici. Okresný súd ohľadne uvedenej skutočnosti aj napriek návrhu jednej zo strán nevykonal dôkaz výsluchom notára, ktorý by mohol objasniť okolnosti ohľadne absencie napadnutej náležitosti notárskej zápisnice, a teda boli porušené procesné práva strán. Ďalej uviedol, že prílišným formalistickým výkladom, tak ako to bolo v tomto prípade, by boli jednoznačne porušené ústavou a zákonmi garantované práva účastníkov notárskej zápisnice, ktorí sa počas celej doby trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadili modifikovaným majetkovým režimom a v dobrej viere vychádzali zo skutočnosti, že notárska zápisnica je platná. Vo vzťahu k výrokovým častiam rozsudku týkajúcich sa Darovacej zmluvy zo dňa 28. 09. 2011, Kúpnej zmluvy zo dňa 27. 09. 2011 a kúpnej zmluvy zo dňa 03. 10. 2011, namietal premlčanie uplatnenia relatívnej neplatnosti z dôvodu uplynutia 3-ročnej premlčacej doby pri uplatnení relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Žaloba bola podaná dňa 28. 08. 2014, avšak žalobu okresný súd doručoval stranám až po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Taktiež spochybnil argumentáciu a odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúcu sa údajného preukázateľného antidatovania predmetných zmlúv, ktoré okresný súd vykladal jedine v prospech žalobkyne, pričom okresný súd nebral na zreteľ to, že podpis na jednotlivých zmluvách po ich uzatvorení a podpísaní jeden z účastníkov uznal za vlastný na notárskom úrade. Podľa jeho názoru notárska zápisnica, do ktorej notár JUDr. Marta Jurinová pojala dňa 13. 12. 2000 dohodu žalobkyne a jeho ako manželov o tom, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, obsahuje všetky potrebné predpísané obsahové náležitosti notárskej zápisnice. Predmetná notárska zápisnica obsahuje miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázané totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu, údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov, alebo ich zástupcov a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Iba ak by tieto náležitosti listina neobsahovala, nešlo by o notársku zápisnicu, a teda o verejnú listinu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia Notárskeho poriadku, ani Občianskeho zákonníka nevyplýva požiadavka, aby zákonom požadované náležitosti notárskej zápisnice boli v nej formulované doslovným prevzatím zákonného textu. Pre dodržanie formy notárskej zápisnice nie je preto rozhodujúce, akým spôsobom bola okolnosť notárskej zápisnice vyjadrená. Podstatné je, aby formulácia bola vždy dostatočne určitá a zrozumiteľná (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/98/2008). Zdôraznil, že výklad ustanovenia § 47 Notárskeho poriadku a ani ostatných právnych noriem, ktoré upravujú obsahové náležitosti notárskych zápisníc, nemôže byť iba formálny a mechanický prospech prípadnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol do notárskej zápisnice pojatý, ale práve naopak musí smerovať v prospech platnosti takéhoto právneho úkonu a chrániť dobromyseľnosť účastníkov právnych úkonov, ktoré boli do takejto notárskej zápisnice pojaté. Z dôvodu procesnej opatrnosti vzniesol námietku premlčania ohľadne darovacej zmluvy zo dňa 28. 09. 2011, kúpnej zmluvy zo dňa 27. 09. 2011, kúpnej zmluvy zo dňa 03. 10. 2011, pretože žaloba bola síce podaná dňa 28. 08. 2014, avšak jemu a žalovanej 2/ bola doručená až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Ďalej uviedol, že okresný súd k otázke okamihu, od ktorého sa relatívna neplatnosť predmetnej právnej veci považuje za právne relevantne uplatnenú nezaujal žiadne konkrétne stanovisko, preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, a to pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť. Za vadu napadnutého rozsudku je treba považovať aj formuláciu prvého výroku rozsudku. Tento výrok nespĺňa požiadavky zrozumiteľnosti určitosti a vykonateľnosti, ktoré na výroky súdnych rozhodnutí kladie zákon a ustálená judikatúra súdov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 159/79 publikované pod R 21/1981). 3. Žalovaná 2/ podala odvolanie do II. až VI. výroku rozsudku okresného súdu.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne v prípade potvrdenia, resp. zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie pripustil dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa názoru žalovanej 2/ rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a zákonné, pričom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby. Dohoda manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, je právnym úkonom sui generis (§ 143 OZ), ktorý je na rozdiel od bežných právnych úkonov limitovaný časovým a osobným hľadiskom, pretože tento právny úkon môžu uzavrieť iba: a) dve konkrétne fyzické osoby, ktoré sú v čase uzavretia tohto dvojstranného právneho úkonu v spoločnom manželstve, b) iba v čase, kedy toto spoločné manželstvo trvá. Zánikom spoločného manželstva zaniká v prípade manželov nielen možnosť takúto dohodu uzavrieť, ale zaniká aj samotná dohoda, pretože zanikol základný predmet, a tým aj predpoklad takejto dohody, ktorým je bezpodielové spoluvlastníctvo týchto konkrétnych manželov. Dohoda manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, preto môže mať vplyv na právne postavenie dotknutých manželov iba do okamihu zániku ich spoločného manželstva, pričom po tomto okamihu ide o ďalej už neexistujúci právny úkon, ktorého právne účinky možno po tomto okamihu posudzovať iba do minulosti. Uviedla, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už právne vzťahy založené touto dohodou boli ukončené a neexistovali. Pretože jedným z právnych následkov zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potreba jeho vyporiadania a toto vyporiadanie môže súd vykonať iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby niektorého z bývalých manželov v zmysle § 149 ods. 3 OZ, otázky vznik, zániku a rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa tohto ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu. Určením neplatnosti dohody manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, ako aj žalobkyňou namietaných zmlúv medzi žalovaným 1/ a ňou sa spor medzi stranami vôbec nerieši, len sa posúva do inej roviny a len určenie právneho stavu ohľadom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako celku povedie k úplnému odstráneniu sporu medzi stranami. Podľa jej názoru, naliehavý právny záujem žalobkyne na ňou požadovanou určení neplatnosti dohody manželov, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva chýba a tento nedostatok predstavoval samostatný prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba nemohla obstáť a ktorý mal viesť k zamietnutiu žaloby. Rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (neexistenciu) právneho vzťahu, alebo práva za dobu minulú, a preto výrok rozsudku v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu alebo právu v prítomnom čase. V zmysle ustálenej judikatúry je nesprávny taký rozsudok, ktorý určuje právne vzťahy do minulosti a nie spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/131/2006). Z dôvodu procesnej opatrnosti vzniesla námietku premlčania ohľadne darovacej zmluvy zo dňa 28. 09. 2011, kúpnej zmluvy zo dňa 27. 09. 2011, kúpnej zmluvy zo dňa 03. 10. 2011, pretože žaloba bola síce podaná dňa 28. 08. 2014, avšak jej a žalovanému 1/ bola doručená až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Ďalej uviedla, že okresný súd k otázke okamihu, od ktorého sa relatívna neplatnosť predmetnej právnej veci považuje za právne relevantne uplatnenú nezaujal žiadne konkrétne stanovisko, preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, a to pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť. Za vadu napadnutého rozsudku je treba považovať aj formuláciu prvého výroku rozsudku. Tento výrok nespĺňa požiadavky zrozumiteľnosti určitosti a vykonateľnosti, ktoré na výroky súdnych rozhodnutí kladie zákon a ustálená judikatúra súdov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 159/79 publikované pod R 21/1981). 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku nevyjadrila. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaných 1/, 2/ v odvolaní. 9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaných 1/, 2/ odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. 10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom sporu je určenie neplatnosti právnych úkonov, na základe žaloby podanej na okresný súd dňa 28. 08. 2014. Okresný súd v posudzovanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 06. 2016 v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 11. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 12. Od 01. 07. 2016 určenie neplatnosti právneho úkonu spadá obsahom pod žaloby o „určenie právnej skutočnosti“ podľa § 137 písm. d) CSP. V zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 13. Odvolací súd rešpektujúc ústavný princíp právnej istoty a z neho vyplývajúci princíp dôvery v platné právo a princíp legitímneho očakávania, posudzoval splnenie podmienok určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. 14. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných 1/, 2/ odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti (právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak v praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. 15. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom venoval otázke, či v tomto prípade existuje na strane žalobkyne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 16. I podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem vo vzťahu k dohode o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže uvedeným rozhodnutím sa odstráni stav neistoty medzi ňou a žalovaným 1/. Na základe tohto rozhodnutia žalobkyňa sa môže domáhať zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Naliehavosť sa prejavila v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobkyňu podstatným spôsobom užitočný, keďže žalobkyňa nemala k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva a bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/, predmetom ktorého bude všetok majetok a záväzky, bez prihliadnutia na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov zúženého v zmysle ustanovenia § 143a ods.1 OZ. 17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že dohoda o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne a žalovaného 1/ spísaná dňa 13. 12. 2000 na Notárskom úrade vo Fiľakove, Hlavná 4 notárkou JUDr. Martou Jurinovou so sídlom Fiľakovo, Hlavná 4 do Notárskej zápisnice č. Nz 404/00 N 426/00 neobsahovala obligatórnu náležitosť v zmysle ustanovenia § 47 písm.g/ Notárskeho poriadku, t.j. údaj o tom, že notárska zápisnica bola po jej prečítaní žalobkyňou a žalovaným 1/ schválená. Údaj o tom, že notárska zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, je totiž osvedčovacím prejavom notára, ktorý notársku zápisnicu spísal. Notár osvedčuje, že účastníci schválili notársku zápisnicu po jej prečítaní. Prečítaním nie je možné rozumieť diktovanie textu notárskej zápisnice notárom zapisovateľke v prítomnosti všetkých účastníkov. Nepostačuje, aby obsah notárskej zápisnice bol za prítomnosti strán notárom diktovaný a za tohto stavu na znak súhlasu nimi bola notárska zápisnica podpísaná. Schválenie notárskej zápisnice účastníkmi po jej prečítaní je obligatórnou náležitosťou notárskej zápisnice, bez ktorého listinu nie je možné považovať za notársku zápisnicu. 18. Pod absolútnou neplatnosťou právneho úkonu rozumieme takú neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať každý a ktoré si súd všíma z úradnej povinnosti. Neplatnosť pôsobí priamo zo zákona. Uplatnenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je viazané žiadnou premlčacou dobou. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda, je neplatný (§ 40 ods. 1 OZ). 19. Pretože v dohode o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/ spísanej dňa 13. 12. 2000 do Notárskej zápisnice absentovala obligatórna náležitosť v zmysle ustanovenia § 47 písm. g/ Notárskeho poriadku, a teda právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, okresný súd správne určil, že dohoda o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne a žalovaného 1/ spísaná dňa 13. 12. 2000 na Notárskom úrade vo Fiľakove, Hlavná 4 notárkou JUDr. Martou Jurinovou so sídlom Fiľakovo, Hlavná 4 do Notárskej zápisnice č. Nz 404/00 N 426/00 je neplatná. 20. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 1/ odvolací súd uvádza, že rámec dokazovania v sporovom konaní vymedzuje žalobca opisom rozhodujúcich skutkových tvrdení, na ktorý nadväzuje formulácia žalobného petitu. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia strán. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom strany a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok dáva. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré strana sporu pred všeobecným súdom navrhla, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 64/97, z 8. októbra 1997). 21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v posudzovanej veci nebolo potrebné uskutočniť výsluch svedkyne JUDr. Marty Jurinovej, notárky. Pre určenie neplatnosti právneho úkonu postačilo oboznámenie sa s obsahom Notárskej zápisnice a preskúmanie obligatórnych náležitosti Notárskej zápisnice. 22. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti dvojstranných právnych úkonov (§ 40a OZ) uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, a to: a) darovacej zmluvy uzavretej dňa 28. 09. 2011, datovanej ku dňu 08. 09. 2011 (č.l. 74-79 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/225/2012), b) kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27. 09. 2011, datovanej ku dňu 02. 09. 2011 (č.l. 67-70 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/225/2012), c) kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03. 10. 2011, datovanej ku dňu 08. 09. 2011 (č.l. 34-38 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/225/2012), pretože išlo o právne úkony, na ktoré žalovaný 1/ potreboval súhlas žalobkyne podľa ustanovenia § 145 ods. 1 veta druhá OZ. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že absentoval súhlas žalobkyne na prevod nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov. 23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd poukazuje na to, že k uzavretiu zmluvy dochádza prijatím návrhu zmluvy (akceptácia). Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad, dodatkov, obmedzení. K uzavretiu darovacej zmluvy a kúpnych zmlúv došlo v momente opatrenia zmluvy vlastnoručným podpisom žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Dňom podpisu zmluvy posledného z účastníkov zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1 OZ). Darovaciu zmluvu datovanú ku dňu 08. 09. 2011 podpísal žalovaný 1/ až dňa 28. 09. 2011 (viď osvedčenie o pravosti podpisu vyhotovené JUDr. Martou Jurinovou, notárkou, č.l. 79 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/225/2012); kúpnu zmluvu datovanú ku dňu 02. 09. 2011 podpísal žalovaný 1/ až dňa 27. 09. 2011 (viď osvedčenie o pravosti podpisu vyhotovené JUDr. Martou Jurinovou, notárkou, č.l. 70 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/225/2012); kúpnu zmluvu datovanú ku dňu 08. 09. 2011 podpísal žalovaný 1/ až dňa 03. 10. 2011 (viď osvedčenie o pravosti podpisu vyhotovené JUDr. Martou Jurinovou, notárkou č.l. 38 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/225/2012). 24. Odvolací súd konštatuje, že nebola dôvodne vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných 1/, 2/. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti s § 40a OZ nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná podľa § 101 OZ (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 187/2006). 25. Podľa ustanovenia § 101 OZ všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. To znamená, že v danom prípade začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy nasledujúcim dňom po podpísaní zmluvy obidvoma účastníkmi zmluvy : a) u darovacej zmluvy uzavretej dňa 28. 09. 2011 dňom 29. 09. 2011, b) u kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27. 09. 2011 dňom 28. 09. 2011 a u kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03. 10. 2011 dňom 04. 10. 2011. Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 28. 08. 2014 a týmto dňom (28. 08. 2014) došlo v zmysle § 112 OZ k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) konštatuje, že právo žalobkyne dovolať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov sa nepremlčalo. Z dôvodu prerušenia plynutia všeobecnej premlčacej doby okamih doručenia žaloby žalovaným 1/, 2/ je z hľadiska plynutia všeobecnej premlčacej doby právne irelevantný. 26. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (VI. výrok), pretože okresný súd správne postupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť úspešnej žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100% a povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby (V. výrok), pretože žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku. Žalovaní 1/, 2/ neboli oslobodení od poplatku, preto im vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. 27. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaní 1/, 2/ v odvolaní nenamietali, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnili výšku súdneho poplatku, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou súdneho poplatku) nezaoberal. 28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, avšak v súvislosti s týmto odvolacím konaním jej nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd rozhodol tak, že jej náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva. 29. V súvislosti so žiadosťou žalovaných 1/, 2/ , aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku prvoinštančného súdu pripustil dovolanie, odvolací súd uvádza, že jednak žalovaní 1/, 2/ neuviedli konkrétnu otázku, ktorú by mal dovolací súd riešiť ako otázku po právnej stránke zásadného významu a ani odvolací súd takúto otázku v prejednávanej veci nezistil. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).