Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/531/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608213125 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6608213125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, H., proti žalovanému: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., J. C. XXXX/X, podnikajúceho pod obchodným menom: Jaroslav Ďurčenka - ESSEX, IČO: 32 601 778, so sídlom Lučenec, Ulica Fándlyho 4246/3, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02, Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 1336,14 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenc zo dňa 6. mája 2015, č. k.: 8C/75/2008- 208, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v prvom a treťom výroku mení tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 15,05 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 995,78 € od 10. 12. 2008 do 15. 11. 2013 a s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 15,05 € od 16. 11. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku pre sumu 632,84 € žalobu zamieta. II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 647,89 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1628,62 € od 10.12.2008 do 15.11.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 647,89 € od 16.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku žalobu žalobkyne z a m i e t a . O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou súdu prvej inštancie dňa 06. 10. 2008 žiadala od žalovaného zaplatiť 2316,87 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Tvrdila, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v katastrálnom území H. zapísanom v LV č. XXXX EKN parc. č. XXXX/X les o celkovej výmere 95.774 m2 ktorý vlastní v podielovom spoluvlastníctve 3/5. Žalovaný užíva na svoju podnikateľskú činnosť, prevádzkovanie rekreačného strediska E. z tejto parcely časť o celkovej výmere 11.633 m2 podľa záverov znaleckého posudku súdneho znalca G.. O. vo veci vedenej v minulosti na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/113/2005. Žalobkyňa tvrdila, že z užívanej plochy na jej podiel pripadá výmera 6.979,80 m2 a výšku bezdôvodného obohatenia určila sumou 0,17 € za jeden m2, ktoré by v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy jej bol povinný žalovaný zaplatiť. Bezdôvodné obohatenie žiadala vydať za 2 roky spätne od podania žaloby, t. j. od 06.10.2006 do 06.10.2008 a výšku bezdôvodného obohatenia na jeden m2 určila podľa záverov rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/71/2005. 3. Súd rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal odpor žalovaný. V odpore žiadal žalobu zamietnuť. Spochybnil výšku obvyklého nájmu v hodnote 0,17 € za m2 ročne, lebo v porovnaní s výškou kúpnych cien za ktoré sa v danej lokalite pozemky predávajú je nepomerne vysoká. Namietal aj rozsah užívania pozemku s poukazom na závery znalca G.. F. O., ktorý po ohliadke na mieste samom ustálil užívanú plochu žalovaným vo výmere 6.592 m2. 4. V priebehu konania žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 980,73 €, ktorá bola pripísaná na jej účet dňa 15.11.2013. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 28.05.2014 vzala žalobu sčasti zaplatenia sumy 980,73 € späť. Súd uznesením zo dňa 26. 11. 2014, č. k.: 8 C/75/2008-171 konanie v časti o zaplatenie 980,73 € zastavil, rozhodol, že Daňový úrad vráti žalobkyni súdny poplatok vo výške 52,11 €. 5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za dobu od 06. 10. 2006 do 06. 10. 208. Z LV číslo XXXX, katastrálne územie H. mal preukázané, že parcela číslo EKN XXXX/X lesné pozemky vo výmere 95 774 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 3/5, žalovaného v podiele 1/5 a U. U. v podiele 1/5. Poukázal na to, že na okresnom súde prebiehalo konanie sp. zn.: 9C/113/2005, v ktorom súd rozhodoval o zaplatení bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za dva roky spätne od 12.07.2005 do 12.07.2006. Okresný súd rozhodol rozsudkom č. k 9C/113/2005-526 zo dňa 31.05.2010, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 949,25 € spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 10.06.2005 do zaplatenia, náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku po výšku 1357,26 € žalobu zamietol. Tento rozsudok bol zmenený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k 14 Co/178/2010-572 zo dňa 22.03.2011 tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.667,66 € so 6 % ročným úrokom z omeškania počnúc dňom 10.06.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením č. k 3 Cdo/94/2011-597 zo dňa 06.12.2011 rozhodol tak, že odmietol dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.03.2011 sp. zn. 14 Co/178/2010 zmeňujúcemu rozsudok Okresného súdu Lučenec z 31.05.2010 č. k. 9C/113/2005-526, pokiaľ dovolanie smeruje proti časti tohto výroku ukladajúcej žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní sumu 949,25 € so 6 % ročným úrokom z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia; zrušil výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.03.2011 sp. . 14 Co/178/2010, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Lučenec z 31.05.2010 č. k. 9C/113/2005-526 v jeho žalobu zamietajúcej časti zmenený tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní sumu od 949,25 € do 1.667,66 € so 6 % ročným úrokom z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia; zrušil aj rozsudok krajského súdu vo výrokoch o náhrade trov. Vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom č. k. 14 Co/414/2011-606 dňa 28.02.2012 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh žalobkyne zamietol nad sumu 949,25 € s 6 % ročným úrokom z omeškania od 10.06.2005 do zaplatenia zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 359,20 € so 6 % úrokom z omeškania od 10.06.2005 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o trovách konania, vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2012 v I. časti výroku a súčasne bol konečným rozsudkom vo veci sp. zn. 9C/113/2005. 6. Súd konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových a právnych záverov vyslovených vo veci sp. zn. 9C/113/2005 z dôvodu, že súdom vykonané dokazovanie sa týkalo bezprostredne obdobia, za ktoré žiada žalobkyňa v tomto konaní zaplatiť od žalovaného bezdôvodné obohatenie, t. j. za dobu od 06.10.2006 do 06.10.2008. Nepovažoval za účelné vykonať opätovné dôkazy navrhnuté žalovaným (ohliadku nehnuteľnosti, ustanoviť súdneho znalca na určenie výšky bezdôvodného obohatenia) z dôvodu nehospodárnosti, predĺženia konania a tiež preto, lebo stav v užívaní nehnuteľnosti žalovaným, tak ako bol zistený vo veci sp. zn. 9C/113/2005, bol v žalovanom období úplne identický. Súd sa oboznámil s písomným znaleckým posudkom č. 15/2008 vypracovaným znalcom Ing. F. O. dňa 20.08.2008, v ktorom v znaleckom nákrese zobrazil tú časť pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/X, ktorú užíval žalovaný. Celkove plocha užívaná žalovaným má výmeru 6.592 m2. Plocha lesa, ktorú označila žalobkyňa po oplotenie, v ktorej sa nachádzajú aj štyri chatky, má výmeru 5.041 m2. Výmera chatiek nebola do tejto výmery zahrnutá, keďže ju užívajú iné subjekty. Jednotlivé výmery chatiek znalec uviedol v geometrickom pláne a plocha vyznačenej nehnuteľnosti, ktorú užíva žalovaný, podľa žalobkyne od plota k plotu má celkove výmeru 11.633 m2. 7. Pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obvyklému nájmu za jeden m2 nehnuteľnosti vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. N. D. č. 14/2010, ktorý vypracoval pre účely súdneho konania sp. zn. 9C/113/2005 z dôvodu, že tieto závery boli odobrené aj odvolacím súdom a najvyšším súdom. V konaní opätovne vypočul súdneho znalca G.. N. D. ktorého v konaní vypočul. Znalec G.. N. D. vykonal ohliadku na mieste samom dňa 03.03.2010 (čiže po žalovanom období). V znaleckom posudku poukázal na tú skutočnosť, že časť pozemku je zastavaná objektmi rekreačného strediska budovy, bazén, ihriská, komunikácie, dvor a iné vonkajšie úpravy - druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“. Výška obvyklého ročného nájomného za 1 m2 pozemku v sledovanom období je 0,12 € za m2 a rok. V konaní sp. zn. 9C/113/2005 znalec G.. N. D. vyhodnotil aj závery znalcov v znaleckom posudku č. 24/2006 G.. P. Q., v znaleckom posudku č. 32/2007 G.. O. O. a v odbornom vyjadrení G.. U. T.. 8. Na zistený skutkový stav aplikoval § 451 ods. 2 OZ 456 OZ a 458 ods. 1 OZ. Dokazovanie vyhodnotil tak, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že pozemok je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 3/5, žalovaného 1/5. Pri rozhodovaní poukázal na skutočnosť, že nemal dôvod odkloniť sa od skutkových zistení vykonaných v konaní sp. zn. 9 C/113/2005. Mal preukázané, že na spornom pozemku, ktorý je evidovaný ako lesný pozemok, sa v skutočnosti nachádza sa časť ústrednej budovy, ktorá presahuje na susednú pozemnoknižnú parcelu, upravené trávniky, asfaltová cesta, parkovisko, tenisový kurt, bufet. Celková výmera užívaná žalovaným bola určená znalcom vo výmere 6592 m2. Zároveň konštatoval, že na tejto parcele sú postavené 4 chatky iných vlastníkov, pričom z výsluchu svedkov mal preukázané, že vlastníci chát užívajú bezprostredné okolie chatiek. Túto časť pozemku znalec zakreslil, pričom má výmeru 5041 m2. Rozsah užívania parcely žalovaným mal tak ustálený na výmeru 6592 m2, ako o tom rozhodol súd v rozsudku č. k. 9 C/113/2005 - 526. Mal preukázané, že žalovaný užíva pozemok žalobkyne bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby jej za to platil náhradu. Z tohto dôvodu dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/8/2009. Poukázal na to, že sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, pokiaľ žiadala výšku bezdôvodného obohatenia v sume 0,17 € za meter štvorcový podľa rozsudku v konaní sp. zn. 13 C/71/2005 z dôvodu, že v tomto konaní bolo bezdôvodné obohatenie určené voľnou úvahou súdu. Pri výpočte náhrady konštatoval, že dokazovaním v konaní ako aj z dôkazov vykonaných v pripojenom spise sp. zn. 9C/113/2005 mal nepochybne preukázané, že znalec G.. F. O. určil, že žalovaný užíva výmeru 6.592 m2 (znalecký posudok č. 15/2008), ako aj výmeru 387,80 m2, ktorá tvorí voľne prístupný priestor užívaný okrem vlastníkov chatiek aj návštevníkmi rekreačného zariadenia žalovaného (dôvody rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14 Co/414/2011-606). Z dôvodu nepomerných ťažkostí zisťovania skutočného rozsahu užívania tejto časti pozemku súd pri posudzovaní výšky nároku uplatneného voči žalovanému postupoval v zmysle § 136 O.s.p, pričom prihliadol aj na právne zámery vyslovené v rozsudku odvolacieho súdu č. k. 14 Co/414/2011-606 a na odlišnosť užívania tejto plochy nehnuteľnosti považoval za zodpovedajúce a spravodlivé stanoviť užívanie žalovaným v rozsahu 1, t. j. bezdôvodné obohatenie za 193,90 m2 (387,80 m2 : 2). 9. Dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na bezdôvodné obohatenie z výmery 6785,90 m2 (6.592 + 193,90) x 0,12 € ročne za m2 = 814,31 x 2 roky = 1628,62 € namiesto sumy 2316,87 € ktorú žiadala od žalovaného zaplatiť. Keďže žalovaný v priebehu konania zaplatil sumu 980,73 €, ešte musí žalobkyni zaplatiť sumu 647,89 € (1628,62 € - 980,73 €) o ktorú sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, lebo užíval jej pozemok počas doby od 06.10.2006 do 06.10.2008 bez toho, aby žalobkyni zaplatil náhradu zodpovedajúcu výške jej spoluvlastníckeho podielu. 10. Pokiaľ žiadala žalobkyňa zaplatiť bezdôvodné obohatenie v sume 1.336,14 €, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z.. Zároveň rozhodol, že podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Namietal, že výpočet výšky bezdôvodného obohatenia je nesprávny. Argumentoval, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/5 pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý sa nachádza sa v katastrálnom území H.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 3 Cdo/94/2011 uviedol, že "… skutočnosť, že žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou sporných plôch, ale len ich podielovou spoluvlastníčkou (v podiele 3/5), nebola v konaní sporná. V rozpore s tým a tiež zo zákonom (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastník podieľa na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci, § 451 Občianskeho zákonníka - kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal), bol preto záver odvolacieho súdu, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za užívanie vo výške zodpovedajúcej nielen jej spoluvlastníckemu podielu ale (až) výške, ktorá by jej patrila iba ak by bola výlučnou vlastníčkou plochy. Z uvedeného vyplýva záver, že z výmery 6592 m2 patrí žalobkyni bezdôvodné obohatenie (ako už uviedol Okresný súd Lučenec v konaní 9C/113/2005) v pomere 3/5 - iny, t. j. 3955,20 m2 x 0,12 € = 474,62 €. Vidí preto nesprávnosť napadnutého rozsudku v tom, že z výmery 6592 m2 ho zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, akoby žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou daného pozemku. 12. Z tohto dôvodu výška bezdôvodného obohatenia za žalovanú výmeru 6979,80 m2 by sa mala počítať tak, že: 1/ 6592 m2 (časť pozemkov využívaná výlučne žalovaným podľa uvedených predchádzajúcich rozhodnutí), pomerná časť prislúchajúca žalobkyni sú 3/5 - iny, t. j. 3955,20 m2 x 0,12 € = 474,62 € ročne; 2/ zostatok žalovanej plochy tvorí 387,80 m2 (t. j. rozdiel medzi 6979,80 m2 a 6592 m2) - ide o plochu využívanú viacerými subjektmi, z ktorých súd stanovil užívanie žalovaným na jednu polovicu, t. j. 193,90 m2 x 0,12 € =23,27 € ročne. 13. Spolu tak výška bezdôvodného obohatenia by mala prestavovať pre žalobkyňu 474,62 € +23,27 € = 497,89 € ročne, t. j. 995,78 € za 2 roky. Pretože zaplatil 980,73 €, súd ho mal zaviazať, čo sa týka istiny, len na rozdiel, a to vo výške 15,05 €. Z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu 1. inštancie na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 17. 6. 2015. Uviedla, že nesúhlasí s odvolaním žalovaného, nakoľko výmera 6979,80 m2 je veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu 3/5 z ním užívanej plochy 11 633 m2, ktorú si oplotil a vstup na pozemok zneprístupnil rampou. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil. 16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 17. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (ods. 2). 18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd 1. inštancie rozhodol počas platnosti O.s.p. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok CSP. Odvolací súd odvolanie prejednal v súlade s prechodnými ustanoveniami tejto právnej normy. Preskúmaním veci dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu 1. inštancie, ale ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolaní žalovaný žiadal rozsudok súdu 1. inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, odvolací súd aplikoval taktiež ustanovenie § 381 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny výpočet výšky bezdôvodného obohatenia predovšetkým vo vzťahu k podielovému vlastníctvu žalobkyne, tá svoj nárok odvodzuje od podielového podielového spoluvlastníctva, ktoré je však v rozsahu len 3/5 - iny. 19. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd 1. inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav použil relevantné právnej normy, avšak pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia nedôsledne zo svojich skutkových záverov vychádzal, resp. nezohľadnil skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá nemôže byť vyššia, aká je odôvodnená vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Odvolací súd v zmysle ustanovenie § 383 CSP je viazaný zisteným skutkovým stavom a plne sa s ním stotožňuje. V danom prípade nenastala situácia, ktorú predpokladá ustanovenie § 382 CSP, že by sa na vec vzťahovalo iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Z tohto dôvodu strany sporu nevyzýval na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto iného ustanovenia. Nakoniec, žalovaný v odvolaní ani túto skutočnosť nenamietal. Odvolací súd však zistil, že odvolanie je opodstatnené. Podľa § 388CSP o zmene môže odvolací súd rozhodnúť aj bez pojednávania, potreba nariadiť odvolacie pojednávanie závisí od toho, či je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo od posúdenia, si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, pretože toto v postačujúcom rozsahu vykonal súd 1. inštancie. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 380 ods. 1 CSP, keď pri rozhodovaní o odvolaní bol viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré je žalovaný uviedol. S námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd stotožňuje. 20. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2316,87€. Po tom, čo žalovaný žalobkyni dňa 15. 11. 2013 uhradil 980,73 €, žalobkyňa zobrala čiastočne žalobu späť a žiadala priznať nárok vo výške 1.336,14 € s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XX les o celkovej výmere 95 774 m2. Jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 3/5- iny. Taktiež žalovaný je vlastníkom v rozsahu 1/5-iny ako aj U. U.. Súd 1. inštancie mal nepochybne preukázané, pričom vychádzal aj z dokazovania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/113/2005, že celková výmera užívaná žalovaným bola znalcom určená výmerou 6592 m2. Z vykonaného dokazovania bolo taktiež preukázané, že na parc. č. XXXX/X sú postavené 4 chatky iných vlastníkov. Výsluchom svedkov bolo preukázané, že túto časť znalec zakreslil, pričom mala výmeru 5041 m2. Zároveň súd konštatoval, že plot nebol rozhodujúcim ukazovateľom pre určenie rozsahu užívania len jedným z užívateľov. Bolo preukázané, že parcela je vo výmere 6592 m2 výlučne užívaná žalovaným. Pokiaľ ide o pozemok o výmere 5041 m2, tento nie je výlučne užívaný žalovaným v celom rozsahu, ale na užívaní sa podieľajú aj iné osoby. Pretože žalobkyňa svoj podiel odvodzuje z výmery časti parcely 11 633 m2, okrem pozemku o výmere 6592 m2, ktorý výlučne užíva žalovaný, súd 1. inštancie prihliadol na rozdiel medzi touto výmerou a vyrátaným podielom žalobkyňou vo vzťahu k celkovej výmere, od ktorej odvodzuje svoj nárok žalobkyňa. Súd 1. inštancie voľnou úvahou dospel k výmere 193,90 m2 z dôvodu nepomerné ťažkosti zisťovanie skutočného rozsahu užívania v tejto časti pozemku, ktorá je v užívaní viacerých subjektov. Žalovaný nakoniec ani túto časť rozhodnutia nenapáda. Odvolací súd na doplnenie poukazuje ustanovenie § 137 ods. 1 OZ, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akú sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právami ostatných spoluvlastníkov. Na tomto základe súd môže priznať bezdôvodné obohatenie len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo vzťahu k výmere pozemku, ktorý užíva žalovaný, Pretože medzi účastníkmi nedošlo k dohode o užívaní pozemku, a to ani vo vzťahu k tretiemu spoluvlastníkovi, užívanie vyčleneného pozemku len jedným zo spoluvlastníkov zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie pre ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný preto nemôže byť zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, ktorý pripadá na užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. 21. Hoci súd 1. inštancie poukazuje na závery vyslovené v konaní 9C/113/2005, odvolací súd poukazuje na konečné rozhodnutie odvolacieho súdu, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 2. 2012, č. k. 14 Co/414/2011 - 606, z ktorého odôvodnenia rovnako vyplýva, že žalobkyňa požadovala náhradu za užívanie výmery na ňu pripadajúcej, teda 3/5 spoluvlastníckeho podielu z celkovej výmery rekreačného areálu, ktorá 11 581 m2. Odvolací súd vychádzal z názoru dovolacieho súdu, pričom z výmery pozemku užívaného žalovaným 6592 m2 bola priznaná náhrada za užívanie výmery 3955,20 m2. Aj v tomto rozhodovanom prípade žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z pozemku výlučne užívaného žalovaným, ktorý užíva aj podiel žalobkyne, tzn. že žalovaný užíva pozemok v rozsahu 3955,20 m2 pripadajúcej na podiel žalobkyne. Potom náhrada predstavuje za 1 rok sumu 3955,20 x 0,12 €/m2 = 474,62 €, za 2 roky 949,24 €. 22. Za časť pozemku, ktorý nie je vo výlučnom užívaní žalovaného, ale ho užívajú aj iné subjekty, súd voľnou úvahou dospel k záveru, že je potrebné priznať náhradu v rozsahu 193,90 m2, ktorý záver súdu 1. inštancie odvolaním ani nebol napadnutý, teda náhrada patrí v rozsahu 193,90 x 0,12 €=23,27 €, za dva roky 46,54, spolu 995,78 €. Pretože žalovaný zaplatil žalobkyni 980,73 €, má povinnosť zaplatiť ešte 15,05 €, k čomu ho odvolací súd zaviazal. 23. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala suma 1336,14 €, súd prvej inštancie svojím rozhodnutím vyhovel žalobe v rozsahu 647,89 €, vo zvyšku žalobu zamietol, to znamená pre sumu 688,25 €. Druhý výrok rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, odvolaním nebola napadnutá. Pretože odvolací súd zmenil prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním, pričom žalobe vyhovel v rozsahu 15,05 €, vo zvyšku žalobu zamietol pre sumu 632,84 € s príslušenstvom. 24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Žalobkyňa má právo požadovať od žalovaného popri plnení úroky z omeškania (ods. 2). Výšku úrokov z omeškania súd určil ako dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenka podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov rovnako ako súd 1. inštancie. Úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 995,78 € súd priznal od 10.12.2008 (t. j. odo dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému tak, ako to žiadala žalobkyňa) do 15.11.2013 (vtedy žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 980,73 €) a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 15,05 € od 16.11.2013 do zaplatenia, lebo so zaplatením tejto sumy je žalovaný v omeškaní. Odvolací súd len dodáva, že aj pri rozhodovaní o úroku z omeškania bol odvolací súd viazaný odvolacím návrhom (§ 381 CSP). 25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania prvej inštancie odvolací súd vychádzal z uplatneného nároku žalobkyňou v rozsahu 2.316,87 €, pričom žalobkyňa mala oprávnený nárok na priznanú sumu v rozsahu 995,78 €, z ktorej počas konania žalovaný uhradil 980,73 €, teda dôvodne žalovanú sumu, na základe tohto rozsudku je žalovaný povinný doplatiť ešte 15,05 €. Vzhľadom na pomer úspechu odvolací súd dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania pre súdom prvej inštancie právo. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, teda v rozsahu 100 %. 27. O výške náhrady trov konanie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 28. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).