Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/258/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202188 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416202188.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Accentus s. r. o., so sídlom Potočná 11, 900 91 Limbach, IČO: 44 731 744, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Dvorskou, so sídlom Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti žalovanej S. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX W. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.824,42 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 378,22 Eur, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/111/2016-115 zo dňa 30. septembra 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 30. septembra 2016 zamietol žalobu (prvý výrok) aj vzájomnú žalobu (druhý výrok) a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Predmetom konania, ako vyplýva z dôvodov rozsudku okresného súdu, bolo zaplatenie 1.824,42 Eur spolu s úrokom 17,50 % ročne zo sumy 1.489,06 Eur od 05. 11. 2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05. 11. 2014 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Žalobca ako právny nástupca M. Z. T., a. s., ktorá bola univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti O., a. s. odôvodnil žalobu tým, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty P. zo 06. 07. 2004 úver so schváleným úverovým rámcom do 20.000,- Sk, zmeneným dňa 29. 06. 2005 na 40.000,- Sk. Z dôvodu omeškania žalovanej zo splácaním úveru poskytnutého na základe kreditnej karty došlo k zosplatneniu úveru oznámením z 25. 06. 2013 ku dňu 15. 03. 2013. Výška pohľadávky voči žalovanej k 04. 11. 2014 (postúpenie pohľadávky na žalobcu) predstavovala 1.824,42 Eur (istina 1.489,06 Eur, úrok 144,81 Eur, poplatky 7,96 Eur a úrok z omeškania 182,59 Eur). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej doručené 08. 12. 2014. Žalovaná vo svojej procesnej obrane uviedla, že zmluva o poskytnutí úveru neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti. Pri jej uzatváraní nedošlo k prijatiu návrhu bez výhrad, preto je uzatvorená v rozpore s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, od počiatku neplatná a zmluvné strany sú povinné vydať len to, čo plnili. Poskytnutú istinu úveru dávno preplatila. Je neprijateľná požiadavka žalobcu na úrok po zosplatnení. Podaním, ktoré okresný súd posúdil ako vzájomnú žalobu, si uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia 378,22 Eur za splátky zaplatené 3 roky spätne od podania vzájomnej žaloby, t. j. 15. 06. 2016. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná v žiadosti o vydanie kreditnej karty dňa 26. 05. 2004 požiadala o úverový rámec 40.000,- Sk právneho predchodcu žalobcu, ktorý jej schválil úverový rámec 20.000,- Sk s povinnou mesačnou splátkou 60,- Sk dňa 06. 07. 2004. Prijatie zmeneného nového návrhu v zmysle § 44 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalovanou nemal preukázané a dospel k záveru, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Obidve zmluvné strany potom plnili bez právneho dôvodu a u každej z nich vzniklo bezdôvodné obohatenie s povinnosťou vydať ho tomu, na úkor koho vzniklo. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 2.777,76 Eur, žalovaná mu zaplatila 3.458,60 Eur, teda viac ako žalobca požadoval žalobou, ktorú preto súd prvej inštancie zamietol. Súd prvej inštancie zamietol aj vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie bezdôvodného obohatenia 378,22 Eur z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo, keďže žaloba i vzájomná žaloba boli zamietnuté. 2. Žalobca včas podané odvolanie proti prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov celého konania, alebo ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že dňa 06. 07. 2004 žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu O., a. s. o poskytnutie úveru formou kreditnej karty P. s výškou úverového rámca 40.000,- Sk (1 327,76 Eur). V časti I. žiadosti bola písomne upozornená, že právny predchodca žalobcu jej môže poskytnúť aj úver nižší (tzn. vo výške 20.000,- Sk) formuláciou „Upozornenie: Banka môže upraviť výšku Vášho úverového rámca podľa Vašej finančnej situácie“. Žalovaná nebola vystavená voľnej úvahe žalobcu čo do výšky poskytnutia peňažných prostriedkov, nakoľko tento určil tri pevne stanovené výšky úverových hladín. Skutočnosť, že žalovaná vedela o možnosti poskytnutia úveru z troch rôznych úverových hladinách je de facto návrhom na uzavretie zmluvy v troch rôznych alternatívach čo do výšky úverového rámca. Ako vysokoškolsky vzdelaná osoba mohla žalovaná, ktorá tento stav akceptovala, očakávať poskytnutie úverového limitu na kreditnej karte nižšieho, alebo vyššieho. Žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky čerpala, výšku úverového limitu nenamietala a po takmer roku trvania úverového vzťahu žiadosťou zo 06. 06. 2005 požiadala o navýšenie úverového rámca na 40.000,- Sk, čo žalobca akceptoval. Ostatné podmienky úveru zostali nezmenené. Ak žalobca prijal návrh na uzavretie zmluvy formou prijatia jednej z alternatív, nepochybne k uzavretiu zmluvy došlo. V súlade s bankovými princípmi obozretného podnikania a povinnosťou dôsledného posúdenia schopnosti dlžníka splácať úver je ustanovenie, v zmysle ktorého môže banka poskytnúť nižší úver, lege artis a žalovanú chránilo pred prípadnými problémami spojenými so splácaním peňažného záväzku. Nesprávna je preto aplikácia § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a jeho § 451 ods. 1 a 2 okresným súdom. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Interpretácia relevantných právnych úkonov má byť založená aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, nie neplatnosti právneho úkonu (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. 04. 2015). 3. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie proti (tretiemu výroku) rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázala na potrebu vychádzať pri výpočte trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca si uplatnil nárok na 1 824,42 Eur s prísl. žalovaná protinávrhom 378,22 Eur. Súčet týchto súm 2 202,64 Eur považuje žalovaná za celkovú hodnotu sporu, z ktorej mala žalovaná úspech v časti 1 824,42 Eur a neúspech v časti 378,22 Eur. Žalovaná teda bola úspešná v časti 82,83% a neúspešná v časti 17,17 %, takže jej čistý úspech je 65,66%. Žalovaná má potom v konečnom dôsledku právo na náhradu trov konania vo výške 65,66%. S poukazom na § 255 ods. 2 CSP uviedla, že nemožno hovoriť, len o čiastočnom úspechu žalovanej, ktorá bola úspešná v 65,66 % , teda k prevažnej, nielen v čiastočnej miere. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 65,66 %. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že zmena výšky úverového rámca je prijatím návrhu s dodatkami, ktorý sa považuje za nový návrh. Zdôraznila spotrebiteľský charakter jej zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a poukázala napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/1266/2014 alebo 13Co/1269/2014, obidve zo dňa 09. 12. 2014. V ďalšej časti vyjadrenia sa zaoberala posúdením úverovej zmluvy podľa ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorú je potrebné považovať s poukazom na jeho ustanovenie § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 2 písm. g/ za bezúročný a bez poplatkov. Vyjadrila sa tiež k odplate za poskytnutý úver a zdôraznila zásadu právnej istoty ako súčasť práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalobca v replike zopakoval svoju dovtedajšiu argumentáciu zdôrazniac, že žalovaná vedela, že úver jej môže byť poskytnutý vo výške do 1.327,76 Eur (40.000,- Sk). Jeho poskytnutie vo výške 20.000,- Sk naplnilo skutkové očakávanie žalovanej ako oferenta. Vzhľadom na tvrdenie žalovanej, že v zmluve absentuje údaj o RPMN a úver je bezúročný a bez poplatkov poukázal na nemožnosť určenia ročnej percentuálnej miery nákladov. Nestotožnil sa ani s tým, že požadovaná odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami z roku 2004 je relevantným údajom pri určení primeranosti odplaty požadovanej žalobcom. Stotožnil sa s právnym zástupcom žalovanej poukazujúcim na potrebu dodržania zásady právnej istoty. Zdôraznil potrebu zobrať do úvahy všetky špecifiká konkrétneho prípad, či už vysokoškolské vzdelanie žalovanej alebo skutočnosť, že spotrebiteľský vzťah bol uzatvorený s bankou, nie s nebankovým subjektom, v súlade so zákonom a vychádzajúc z bežnej bankovej praxe. Nepoprel potrebu ochrany spotrebiteľa ako slabšej procesnej a zmluvnej strany, avšak podľa neho všetky dostupné informácie nasvedčujú, že žalovaná nie je v postavení poškodeného spotrebiteľa, ale sa zjavne snaží vyhnúť povinnosti splniť si svoje zmluvné záväzky. 6. Žalovaná v duplike poukázala na obsah jej dovtedajších prednesov. 7. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu aj žalovanej (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým žalobu zamietol, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 8. Občiansky zákonník ako všeobecná právna úprava stanovuje presný postup uzatvárania zmlúv. Už v § 43 zdôrazňuje zásadu hmotnoprávnej prevencie, ktorá má v uvedenom ustanovení vzhľadom na imperfektnosť tejto právnej normy skôr výchovný aspekt sledujúci cieľ predchádzať vzniku možných sporov medzi zmluvnými stranami. Prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy je návrhom na jej uzavretie, ak je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a Občianskeho zákonníka). V žiadosti-zmluve o vydanie kreditnej karty P. žalovaná označená ako zmluvná strana prejavila vôľu čerpať od O., a. s. T. ako druhej zmluvnej strany úverový rámec 40.000,- Sk, čo je prejav vôle dostatočne určitý. Prijatím návrhu je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súhlas právneho predchodcu žalobcu, ktorému bol návrh na uzatvorenie zmluvy určený, s týmto návrhom žalovanej z obsahu spisu nevyplýva. Právny predchodca žalobcu O., a. s., návrh na uzavretie úverovej zmluvy o čerpaní úveru s úverovým rámcom 40.000,- Sk neakceptoval, ale rozhodol o schválení úverového rámca 20.000,- Sk. Došlo teda k prijatiu návrhu žalobkyne obsahujúceho zmeny, ktoré je v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu a považuje sa na nový návrh. Výhrada banky o tom, že môže upraviť výšku úverového rámca podľa finančnej situácie klienta je vo vzťahu k mechanizmu uzatvárania zmlúv zakotveného v Občianskom zákonníku bez právneho významu. Žalovaná navrhla uzatvorenie zmluvy 26. 05. 2004, právny predchodca žalobcu zmenený návrh zmluvy podpísal 06. 07. 2004. Potreba dodržania uvedeného zákonného postupu uzatvárania zmlúv je akcentovaná tým, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je v zmysle § 497 Obchodného určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky veriteľom na požiadanie dlžníka poskytnuté. Práve uvedenie troch rôznych hladín výšky úveru v predtlačenom zmluvnom formulári poskytlo žalovanej možnosť vybrať si jednu z nich a veriteľ potom mohol v zmysle § 43 Občianskeho zákonníka žalovanou vybranú možnosť akceptovať alebo odmietnuť, nie meniť. V prejednávanej veci požiadavka okresného súdu na formuláciu predmetu zmluvy nie je prehnane formalistickou. 9. Pokiaľ pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, nepostupoval správne. Predmetom konania bol (vzhľadom na procesný postup okresného súdu, ktorý považoval požiadavku vznesenú žalovanou za vzájomnú žalobu) nárok žalobcu na zaplatenie 1.824,42 Eur s prísl. z titulu nezaplateného úveru a nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 378,22 Eur Pozornosti okresného súdu uniklo, že ide o dva samostatné nároky so samostatným skutkovým základom (každý z nich mohol byť predmetom samostatného súdneho konania), preto aj úspech každej strany sporu vo vzťahu k ňou požadovanému nároku treba posudzovať oddelene. Úspech vo veci totiž súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli, a to trovy vymedzené v § 251 CSP. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním petitu (návrhu výroku súdneho rozhodnutia, vydania ktorého sa strana sporu domáha) s výrokom súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Súd prvej inštancie sa týmito kritériami rozhodovania o nároku na náhradu trov konania dôsledne neriadil, preto odvolaciemu súdu nezostalo iné než tretí výrok rozsudku napadnutého odvolaním zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. c) CSP. 11. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o nároku na náhradu trov celého, teda aj odvolacieho konania s poukazom na § 396 ods. 3 CSP. 12. Odvolaním nenapadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).